Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/728/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220281 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315220281.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: X., I.. XX.XX.XXXX, G., I.. XX.XX.XXXX F. O., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matka - W.. F. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. T. XX/X, XXXX D., L. L. a otec - Z. G., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Š. XX, XXX XX Z. - O., B. Z. V. XX, XXX XX B. X, Č. L., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.10.2015, č.k. 51P/343/2015-45, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 28.10.2015, č.k. 51P/343/2015-45, vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1 O.s.p., čl. 1 ods. 1, čl. 10, čl. 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, čl. 3 ods. 1, 2 Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, a tým, že mal za preukázané, že matka sa spolu s maloletými deťmi už viac než jeden kalendárny rok zdržiava na území L. L., na F. T. XX/X, XXXX D., kam sa presťahovala ešte počas konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Prvostupňový súd mal taktiež za to, že výkon jeho právomoci pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletým deťom by nebol v ich záujme, nakoľko maloleté deti sa na území Slovenskej republiky nezdržiavajú, ich obvyklý pobyt je na území L. L., kde obe mladšie deti vo D. navštevujú i vzdelávacie zariadenie, maloletá G. Ľudovú školu a maloletá O. Detské zariadenie. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že vec nesprávne právne posúdil ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), tým, že vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Bol toho názoru, že prvostupňový súd si mal svoju právomoc založiť podľa čl. 3 písm. d/ Nariadenia o výživnom, nakoľko na Okresnom súde Bratislava III beží aj konanie o jeho styku s maloletými deťmi. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nikdy nedal súhlas na premiestnenie detí do L. a teda mal za to, že matka deti uniesla. Dôvodom odsťahovania sa matky s maloletými deťmi do L. bola podľa jeho názoru snaha matky znemožniť mu styk s jeho deťmi. Taktiež namietal, že Krajský súd v Bratislave nemal právomoc konať vo veci zvýšenia výživného a vydať rozsudok zo dňa 20.01.2015, č.k. 11CoP/502/2014-163, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2015, ktorým navýšil jeho vyživovaciu povinnosť z XXX,- eur mesačne na XXX,- eur mesačne a to spätne od 16.07.2014, nakoľko v čase rozhodovania súdu matka spolu s maloletými deťmi zmenili bydlisko, keďže od 01.09.2014 bývali v L.. V tejto spojitosti poukázal na čl. 3 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý hovorí o tom, že v prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právny poriadok štátu nového obvyklého pobytu. Odvolací súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o výživnom“), sa toto nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom (v znení jeho korigenda č. L 131/26 zo dňa 18.05.2011), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. Podľa čl. 10 Nariadenia o výživnom, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Podľa čl. 15 Nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v každom štádiu konania v zmysle § 103 O.s.p. má povinnosť skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jeho názor vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie vo veci, založený na obvyklom pobyte maloletých detí v L. a Nariadení o výživnom, odvolací súd považuje za správny. S obsahu spisového materiálu vyplynulo, že otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.09.2015 domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, určenej mu rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.01.2015, č. k. 11CoP/502/2014 - 163. Rozsudok nadobudol v tejto časti právoplatnosť dňa 26.02.2015. Matka s maloletými deťmi, ktoré boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.06.2014, č.k. 38P/248/2013-111, právoplatne zverené do jej osobnej starostlivosti, býva už od septembra 2014 v D., O. L.Ú. L.. Obe mladšie deti vo D. navštevujú i vzdelávacie zariadenia, maloletá G. Ľudovú školu a maloletá O. Detské zariadenie, s tým, že sám otec v podanom návrhu na zníženie výživného uviedol, že krúžky deťom platí obec D.. Pokiaľ ide o námietku otca o neoprávnenom premiestnení, resp. únose maloletých detí matkou, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nemožno na uvedené prihliadať, nakoľko uplynula už zákonom daná ročná lehota, v ktorej bolo možné neoprávnené premiestnenie riešiť žiadosťou o návrat v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 (oznámenie MZV č. 119/2001 Z.z.). Napokon samotný otec v podanom odvolaní uviedol, že maloleté deti a matka od 01.09.2014 zmenili bydlisko a preto sa domáhal zmeny rozhodného práva, na základe ktorého rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20.01.2015, č.k. 11CoP/502/2014-163, z čoho možno vyvodiť otcove zmierenie sa s takýmto pobytom detí. Maloleté deti takto medzičasom získali obvyklý pobyt na území L. L., kde bývajú prevažnú časť roka, kde chodia do školy, kde majú svoju záujmovú činnosť. Z tohto dôvodu bolo potrebné skúmať, či súd prvého stupňa mal právomoc vo veci konať. Právomoc vo veci konať, je totiž jednou z prvých podmienok konania. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k nutnosti konanie zastaviť. Keďže v danom prípade je predmetom konania zníženie výživného na maloleté deti zo strany otca a toto konanie je konaním nesporovým, nemožno hovoriť o procesnom postavení účastníkov ako o navrhovateľovi (žalobcovi) a odporcovi (žalovanom). Preto neprichádzalo do úvahy skúmať právomoc súdu podľa čl. 3 písm. a/ Nariadenia o výživnom, teda podľa obvyklého pobytu odporcu (ak by to aj prípustné bolo a postavenie maloletých detí by bolo postavením odporcu, zasa by to bol súd podľa obvyklého pobytu odporcu - maloletých detí, teda v Rakúskej republike ). Z tohto dôvodu bolo možné posudzovať právomoc tamojšieho súdu výlučne podľa ust. čl. 3 písm. b/ Nariadenia o výživnom a teda podľa obvyklého pobytu oprávnenej osoby. Podľa čl. 2 bod 10 Nariadenia o výživnom je oprávnenou osobou pre účely nariadenia každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. Maloleté dieťa, ktoré je svojou výživou odkázané na svojich rodičov aj z tohto konania je potom takouto oprávnenou osobou. Právomoc konať má preto príslušný súd v Rakúskej republike, v ktorom štáte majú maloleté deti ako oprávnené osoby obvyklý pobyt. Neobstojí ani odvolací argument otca, že právomoc súdu prvého stupňa mu vyplývala z čl. 3 písm. d/ Nariadenia o výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že členský štát si môže založiť právomoc v zmysle uvedeného článku len za kumulatívneho splnenia viacerých podmienok, a to ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s konaním o rodičovských právach a povinnostiach, v ktorom má členský štát EÚ právomoc podľa svojho právneho poriadku, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. Keďže v danom prípade konanie o otcovom návrhu na zníženie výživného nie je spojené s konaním o úprave jeho styku s maloletými deťmi, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P/248/2013, nebolo možné založenie právomoci slovenských súdov ani v zmysle čl. 3 písm. d/ Nariadenia o výživnom. Otec teda podal návrh na súd v štáte, ktorý právomoc konať nemá a to s poukazom na ust. čl. 3 písm. b/ Nariadenia o výživnom. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.