Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220843 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315220843.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: N.. H.. H. U. I. Á. P. N. W. C. P. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, X., zastúpená JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom v Košiciach, Popradská 80, proti odporcovi: N.. T. U. I. Á. P. N. W. , narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, X., korešpondenčná adresa: L.. C.. X. XX, XXX XX X., zastúpený Mgr. Rastislavom Munkom, PhD., advokátom v Bratislave, Podpriehradná 3, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom U.: I., narodená XX.XX.XXXX, Q., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Krátka 1, Senec, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 24. februára 2016, č.k. 37P 357/2015-133, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 24. februára 2016, č.k. 37P 357/2015-133, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 24.02.2016, č.k. 37P 357/2015-133, zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd prvého stupňa zakázal odporcovi dňom doručenia uznesenia vstupovať do domu so súpisným č. XXXX, na adrese B. XX/A, v Obci B. J., evidovaný na LV č. XXXX, v katastrálnom území J. L. J., Obec B. J., okres U., stojacom na parcele registra „S.“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, a to až do doby, kedy uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania, vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 37P 357/2015. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia uviedol, že na súde prvého stupňa prebieha konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom U.: I., narodená XX.XX.XXXX a Q., narodený XX.XX.XXXX, na čas po rozvode. V priebehu konania podala navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia (dňa 22.02.2016), spôsobom uvedeným vyššie. Potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania odôvodnila navrhovateľka ustanovením § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., tvrdením, že toho času sa vedie pod sp.zn. 37P 357/2015 súdne konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Účastníci konania sú síce formálne manželmi, ale ich vzájomné vzťahy sú natoľko rozvrátené, že navrhovateľka už nemieni s odporcom naďalej žiť a fungovať v manželskom zväzku, čoho dôkazom je aj návrh na rozvod ich manželstva. Odporca navrhovateľku údajne opakovane vulgárne napádal a napáda, a to aj pred deťmi, čo navrhovateľka považuje za nenáležité, toto konanie hrubo zasahuje do jej dôstojnosti, uráža ju, a prekáža jej, že svedkom tohto konania odporcu sú aj deti. Poukázala na to, že odporca nerešpektuje ústne dohody týkajúce sa ich vzájomného súžitia v dome na čas do rozvodu a týkajúce sa starostlivosti o deti, a to napriek jej snahe o vyhýbaní sa akýmkoľvek konfliktom a rozporom. Uvedené konanie zo strany odporcu vyvrcholilo fyzickým napadnutím navrhovateľky odporcom dňa 13.02.2016 (sobota) cca o 10.45 hodine a predchádzajúcimi konfrontáciami a slovnými útokmi odporcových rodičov na navrhovateľku v piatok 12.02.2016 a v sobotu 13.02.2016. Celému tomuto incidentu predchádzali skutočnosti, ktoré sa týkali dohody o starostlivosti o deti na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania. V zmysle dohody účastníkov konania mal deti počas víkendu od 05.02 2016 do 06.02.2016 v starostlivosti odporca, pričom mal byť s nimi doma. Odporca uvedené nerešpektoval a šiel s deťmi do B. T. B. P. k svojim rodičom, pričom uvedené navrhovateľke zatajil až do času, keď bol s deťmi na ceste na diaľnici. Syn Q. navrhovateľke v telefonáte uviedol, že sa idú kúpať. Navrhovateľka uvádza, že odporcu viackrát žiadala, aby sa s deťmi nechodil kúpať do doby, kým neuzavrú diagnózu dcére I., ktorá mala výrastky na krku neznámeho pôvodu, a súčasne obe deti boli nachladené, kašlali a boli zahlienené. Napriek tomuto nevyhovujúcemu zdravotnému stavu sa boli deti kúpať v aquaparku. Následne v piatok navrhovateľke volala vychovávateľka zo školy, že dcéra I. má zvýšenú teplotu, cez 38 oC, následne navrhovateľka išla po dcéru do školy. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhovateľka uviedla odporcovi, že najbližší víkend (od 12.02.2016 do 14.02.2016) bude s deťmi on, keďže opäť nerešpektoval žiadosť a dohodu s navrhovateľkou ohľadom ochrany zdravia detí, a deti sú opakovane choré, čo musí navrhovateľka opakovane riešiť na úkor ostatnej ich starostlivosti, a venovaniu sa inej činnosti s deťmi (výlety, záujmová činnosť detí a pod.). Navrhla, že deti si vezme v inom termíne, po vzájomnej dohode. Odporca mal teda deti v starostlivosti aj ďalší víkend. Navrhovateľka sa s odporcom ústne dohodla, že do rozvodu manželstva nebudú do ich spoločného domu chodiť rodičia odporcu, s čím súhlasil po telefóne aj otec odporcu, a ona nevezme do domu svojho priateľa. Navrhovateľka sa však dozvedela, že dohodu dodržiava len ona, a odporca dohodu nerešpektoval a jeho rodičia v dome aj niekoľkokrát prespali, ak tam nebola navrhovateľka prítomná. V piatok večer (12.02.2016) písala odporcovi, či je dcéra v poriadku. Odporca najskôr nereagoval a až keď zdvihol telefón uviedol, že teplota jej klesla a že prišli jeho rodičia aj s ďalším vnúčaťom, a že prespia v ich dome. Navrhovateľka s uvedeným nesúhlasila, keďže to bolo v rozpore s ich dohodou, a oznámila odporcovi, že príde domov. Po návrate domov navrhovateľke odporcova matka uviedla, že oni budú do domu chodiť kedy chcú, že to majú zistené od právnika. Požiadala rodičov odporcu, aby opustili dom, že takto sa dohodli s odporcom, avšak oni slovne zaútočili, že je "chudera", "zlá matka", že oni tam majú peniaze, že budú chodiť do domu, kedy budú chcieť a pod. Všetko toto sa udialo pred deťmi. Navrhovateľka medzitým vzala syna Q. do auta, ktorý k nej hneď po vstupe do domu bežal a tešil sa, že prišla. V aute navrhovateľku čakal priateľ. Po návrate po dcéru I. jej vstup do domu zastali odporcovi rodičia, kričali na ňu a lomcovali ňou. Navrhovateľka držala dcéru I. na rukách, ale rodičia odporcu ju nechceli pustiť. Až keď im navrhovateľka uviedla, že zavolá políciu, tak sa jej podarilo dostať von aj s dcérou, pričom odporcova matka dcére I. kričala "I., O. T. H. T." a pod. Po príchode policajnej hliadky sa situácia medzi účastníkmi konania čiastočne upokojila, pred policajtmi sa dohodli, že navrhovateľka môže uspať deti, a ráno sa môže o 9.00 hodine do domu vrátiť a rodičia odporcu tam už nebudú. Po návrate navrhovateľky domov v čase o 9.30 hodine tam však rodičia odporcu ešte stále boli, a znova začali na navrhovateľku slovne útočiť a urážať ju. Odporcova matka navrhovateľku prinútila ukázať, kde ma uložené šperky, a zobrala šperk, ktorý navrhovateľke darovala. Zároveň navrhovateľke vyčítali veci, ktoré jej dali, ako aj veci, ktoré darovali deťom. Navrhovateľka im tieto vytýkané veci naložila do odporcovho auta, že tieto veci si môžu vziať preč. Rodičia odporcu a odporca navrhovateľku posielali na psychiatriu, obvinili ju z krádeže nejakej fľaše vína a dcérinej mikiny, a bezdôvodne sa vyhrážali, že budú volať navrhovateľkinej matke a bratovi. Navrhovateľka napriek vyhrotenej situácii na tieto príkoria zo strany odporcu a jeho rodičov nijako nereagovala. Po odchode rodičov odporcu navrhovateľka obliekla deti a chcela ísť s nimi preč. Deti šli popredu. Navrhovateľka sa vrátila späť po nejaké veci od odporcových rodičov, ktoré im chcela vrátiť. Odporca začal navrhovateľku natáčať mobilným telefónom, pričom to komentoval, že je "S.", že sa o ňu bojí a pod. Navrhovateľka už nezniesla toto konanie odporcu a celkovú vypätú situáciu a začala na odporcu kričať, aby ju prestal natáčať; chcela mu zabrániť v ďalšom natáčaní jej osoby, pričom odporca ju sotil do posuvných dverí tak, že o ne narazila hruďou. Následne do navrhovateľky odporca opakovane sotil tak, že spadla na terasu a narazila si ruku a rebrá zozadu. Navrhovateľka bola po tomto konaní a útoku odporcu vystrašená, a keďže nemala pri sebe mobilný telefón (ostal v aute pri deťoch a jej priateľovi) požiadala odporcu, aby zavolal políciu. On hliadku zavolal a následne privolanej hliadke ukazoval natočené video a pobavene komentoval, že navrhovateľka ho chcela vyprovokovať, že je "V.". Navrhovateľka bola natoľko rozrušená a vystrašená, že chcela odísť preč, a lekárske vyšetrenie nechcela. Podvečer prišla navrhovateľkina matka zo Ž. a ostala pri deťoch, keby sa I. vrátila horúčka. Navrhovateľka sa s ňou dohodla, že prespí u známych, pretože celú situáciu, ktorá nastala, už nezvládala, bola psychicky vypätá, a bála sa, čo bude ďalej. Navrhovateľka sa bála opakovaného stretnutia s odporcom, svojej mame volala každú hodinu a kontrolovala situáciu. Odporca prišiel do domu v neskorých nočných hodinách. Večer však začala mať navrhovateľka údajne bolesti a všimla si modriny na hrudi a ramene. Na presviedčanie a naliehanie známych šla nasledujúci deň na pohotovosť, na RTG vyšetrenie, pričom bola ambulantne ošetrená. Navrhovateľka útokom odporcu utrpela údajne tieto zranenia: hematóm v strednej tretine ľavého ramena a pomliaždenie hrudníka. Nevie akým spôsobom bude svoje konanie voči nej stupňovať, a kam je až ochotný vo svojom konaní voči navrhovateľke zájsť. Odporca sa podľa navrhovateľky rozvodovému konaniu vyhýba a uvádza zdanlivo zákonné dôvody na odročenie nariadených pojednávaní. Žiada od navrhovateľky, aby mu predložila faktúry, ktoré v svojej spoločnosti eviduje, chce presne vedieť čo robí, aké má zákazky, kam ide, akých má klientov a pod. Po návrate odporcu z práce sa navrhovateľka snaží odporcovi vyhýbať, a rieši s ním len nevyhnutné záležitosti týkajúce sa detí. Účastníci konania spia oddelene, každý v inej izbe, pričom odporca je cez víkendy u rodičov v B. T. B. P., a zvykne niekedy v priebehu týždňa prespať u sestry v byte v X.. Navrhovateľka však v súčasnosti nemá finančné ani priestorové možnosti, aby mohla s deťmi dom opustiť a odsťahovať sa. Zároveň deti majú v dome vytvorené zázemie, majú tam všetky potrebné veci pre návštevu školy a škôlky, sú na dome zvyknuté. Navrhovateľka má snahu o dohodu pri spoločnom užívaní domu, ako aj o starostlivosti o deti, ale odporca opakovane dohody nerešpektuje, navrhovateľku slovne napáda, uráža ju, robí si z nej posmešky, a to aj pred deťmi. Toto konanie spôsobuje navrhovateľke aj deťom neprimeraný stres, a navrhovateľka s ohľadom na stupňovanie tlaku odporcu a jeho fyzický útok má už obavy aj o svoj život a zdravie. Je tak z dôvodu konania nútená dom opúšťať, a to či už s deťmi, alebo bez detí, pokiaľ sa o ne má starať odporca. Uvedené konanie odporcu a emočne vypäté situácie zanechávajú aj následky na deťoch. Dcéra I. odmieta navrhovateľke uviesť, kde sa s odporcom nachádzajú, respektíve jej v tomto smere klame, a syn Q. v prítomnosti odporcu je nervózny, kričí a hnevá sa, má poruchy spánku. Navrhovateľka si nevie predstaviť, ako to bude ďalej, ak odporca nebude rešpektovať naďalej dohodu o tom, že do domu nebudú chodiť jeho rodičia, resp. ako sa bude voči nej správať potom, čo už na ňu aj zaútočil. Vzhľadom na stupňujúcu sa agresiu a psychický nátlak zo strany odporcu a jeho rodičov voči nej nevidí iné riešenie situácie ako požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia, nakoľko sa obáva o svoje zdravie nielen po fyzickej stránke, ale má obavy aj o zdravie a duševný stav detí, ktoré sú zbytočne vystavované stresom. Na preukázanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a uvedených v opise návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie J. L. J., lekársku správu - nález zo dňa 14.2.2016, a záznam za účelom podania oznámenia o priestupku. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia svojho zamietajúceho rozhodnutia uviedol, že že navrhovateľka dostatočne neosvedčila a dôkazne nepreukázala zo žiadneho z listinných dôkazov pripojených k návrhu skutočnosť, že odporca voči jej osobe, ako aj voči blízkym osobám navrhovateľky, ktoré v predmetnom dome bývajú spoločne s navrhovateľkou (voči maloletým deťom I. H. Q.), vykonával nepretržite fyzické násilie, ako aj v opísaných skutkoch, uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, respektíve nimi hrozil takej intenzity, že možno dôvodne očakávať z doterajších skúseností navrhovateľky útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľky ako ohrozenej osoby, pričom spoločne s navrhovateľkou sú ďalšími ohrozenými osobami aj jej dve deti, vzhľadom na predchádzajúce citové a fyzické, nie však v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bez vážnejších pochybností aj preukázané, útoky intenzity, ktorá by svedčila záveru, že ich ďalšie spolužitie je neznesiteľným. Podporne aj z pripojeného potvrdenia navrhovateľky o ústnom oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 15.02.2016 (ktoré podala 2 dni po údajnom fyzickom útoku) za napadnutie odporcom, dôkazne vyplýva len skutočnosť, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Senec pod č: C.-L.-XXX/SC-C.-XX prijalo oznámenie navrhovateľky na odporcu, že sa mal týmto konaním dopustiť priestupku podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pod skutkovú podstatu ktorého fyzického respektíve psychického násilia svojou intenzitou patrí len hrubé správanie sa, drobné ublíženie respektíve schválnosti, prípadne vyhrážky ujmy na zdraví, nie však svojou intenzitou závažnejšiu fyzickú ujmu alebo hrozbu fyzickej ujmy na zdraví. Zo strany navrhovateľky nebol predložený žiaden dôkaz o psychickom týraní zo strany odporcu, rovnako nebol predložený žiaden dôkaz, že opísaným konaním odporcu skutočne nepretržite došlo k narušeniu duševnej integrity navrhovateľky, rovnako nebola preukázaná žiadna ujma na zdraví (fyzickom, psychickom) z opísaných skutkov ani voči maloletým deťom. Súd prvého stupňa si dopytom na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Senec vyžiadal záznam zo šetrenia zo dňa 13.02.2016, kedy bola vyslaná hliadka do domu účastníkov konania. Zo záznamu súd zistil, že v ten deň hliadku privolal sám odporca T. U., nakoľko mal nezhody s manželkou, na mieste za prítomnosti hliadky sa manželia dohodli, že nezhody budú riešiť prostredníctvom súdu v konaní o rozvod a majetkovom vyrovnaní, obe strany boli bez zranení, pričom si nežiadali lekárske ošetrenie, obe zúčastnené strany boli poučené o možnosti podať oznámenie na Obvodné oddelenie Policajného zboru Senec, pričom menovaní uviedli, že situáciu len dali polícii na vedomie a ďalej ju budú riešiť prostredníctvom súdu. Keďže navrhovateľka, bez zrejmej pochybnosti, dostatočne neosvedčila súdu prvého stupňa podozrenie z nepretržitého násilia (fyzického, psychického) konaním, respektíve hrozbou konania odporcu v zákonom požadovanej intenzite a rozsahu pri výkone ich spoločného užívacieho práva s odporcom k domu zapísanom na LV č. XXXX v katastrálnom území J. L. J., Obec B. J., a oznámila priestupok 2 dni po údajnom incidente, pričom zo záznamu polície zo dňa 13.02.2016 vyplýva, že boli obe strany bez zranení, a navyše sám odporca dňa 13.02.2016 privolal políciu, je zrejmé, že nešlo o nepretržité ohrozenie. Dôkazne nepreukázala vôbec, že bez navrhovanej dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov pri spoločnom užívaní domu je za pretrvávajúceho faktického stavu v prejednávanej veci bezprostredne ohrozený jej život a zdravie, vrátane života a zdravia blízkych osôb navrhovateľky, ktorých ujmu pociťuje ako vlastnú ujmu, súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu (s prihliadnutím paralelne aj na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Súd navyše nezistil ani tú skutočnosť, žeby privolaná polícia v deň údajného incidentu zvolila taký jednoznačný postup, t.j. výzvu, ktorá by mala za následok okamžité vykázanie odporcu z bytu, prípadne výzvu na vydanie kľúčov od spoločného obydlia, taktiež potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia polícia súdu žiadne nedoručila. V neposlednom rade súd prvého stupňa prihliadol aj na skutočnosť, že medzi údajným útokom odporcu voči osobe navrhovateľky a podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia uplynulo viac ako 7 dní. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 102 ods. l, § 75 ods. 1, 2, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. g/, h/, O.s.p. a § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá v rámci podaného odvolania uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Má za to, že rozhodnutím súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa jej nedostalo pomoci a ochrany jej práv a oprávnených záujmov tak, ako to deklarujú ustanovenia § 1, § 3 a § 6 O.s.p. Ostal tu tak zachovaný status quo, ktorý umožňuje odporcovi pokračovať v jeho protiprávnom konaní a v konaní v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k nej. Má zato, že odporcovi nič nebráni v tom, aby svoje neprimerané konanie voči nej stupňoval a konanie o rozvod manželstva naďalej maril svojou neúčasťou. Privolaná policajná hliadka neuplatnila postup podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a teda vôbec nebola poučená o možnosti vykázania odporcu, pričom toto poučenie dostala až následne, pred podaním samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Je síce pravdou, že policajnú hliadku privolal odporca, ale túto privolal bezprostredne po svojom útoku na jej žiadosť, keďže táto mala svoj telefón odložený v aute. Po príchode hliadky lekárske ošetrenie nežiadala, keďže bola v šoku z takejto situácie a neočakávaného útoku odporcu, a nevedela, aké dôsledky bude mať na ňu útok odporcu. Síce evidovala bolesti spôsobené útokom odporcu, privolanej policajnej hliadke to aj oznámila, ale nemala dôvod im na mieste samom zranenia ukazovať. V tom čase deti boli v aute s priateľom a nechcela ich tam len tak nechať, tak aj to bol dôvod, prečo okamžite nevyhľadala lekárske ošetrenie. K lekárskemu vyšetreniu došlo až nasledujúci deň z dôvodu, že bola z celej situácie zmätená a šokovaná, pričom silné bolesti mala až večer; tento večer prespala u známych, a lekárske ošetrenie absolvovala až na ich naliehanie. Dôkazom stupňujúcej sa situácie s odporcom je aj skutočnosť, že dňa 28.02.2016 vo večerných hodinách došlo zo strany odporcu k ďalším slovným útokom voči nej, a to z dôvodu nemožnosti stiahnuť si osobné dáta zo stolového počítača navrhovateľky, v ktorom sa však už tieto nenachádzali. Má obavy zo stupňovania agresivity odporcu voči nej a aj z prípadného fyzického útoku voči nej. Má za to, že je postavená do bezvýchodiskovej situácie a nemá sa momentálne kam odsťahovať, keďže jej matka žije v Žiline, čo by vplývalo najmä na deti - zmena prostredia, zmena školy respektíve škôlky. Taktiež uviedla, že nemôže len tak s deťmi odísť, alebo doposiaľ nebolo súdom určené, komu budú deti zverené do osobnej starostlivosti, a odporca by uvedenú situáciu pravdepodobne zneužil na jej úkor. Súčasne poukázala na to, že ani nedisponuje takým príjmom, ktorý by jej umožňoval nájsť si v X. alebo v okolí podnájom. Uviedla, že každý návrat do spoločného domu, keď sa v dome nachádza aj odporca, realizuje s veľkým sebazaprením, len s ohľadom na deti a v obave, či znovu dôjde k slovným útokom zo strany odporcu, ktoré by následne mohli vyústiť do fyzického útoku. Má zato, že v terajšej situácii „ťahá za kratší koniec“ a neprimerané správanie odporcu na jej úkor ostáva bez odozvy. Odporcove správanie tak nemá žiadne hranice, a môže vo vzťahu k navrhovateľke konať ako chce a v podstate ju aj svojím neprimeraným správaním núti opúšťať spoločnú domácnosť bez platného právneho dôvodu. S ohľadom na uvedené navrhuje odvolaciemu súdu v zmysle § 220 O.s.p., aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24.02.2016, č.k. 37 P 357/2015-133, a nariadil navrhované predbežné opatrenie. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej, a teda neboli dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. l veta prvá O.s.p.). Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia (§ 76 ods. l písm. g/ O.s.p.); súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.). Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Podstatou návrhu navrhovateľky v danej veci je nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., teda uloženie zákazu dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je účastník konania, voči ktorému sa má zákaz aplikovať, dôvodne podozrivý z násilia. Otázku dôvodného podozrenia z násilia si súd musí vyriešiť sám, bez ohľadu na to, či navrhovateľka tvrdené násilie (či už fyzické alebo psychické) ohlásila na príslušnom orgáne a či toto tvrdené násilie je predmetom objasňovania príslušného orgánu. Súd však samozrejme pre svoje rozhodovanie môže použiť aj poznatky z objasňovania skutku, predmetom ktorého má byť násilie, vykonávané inými štátnymi orgánmi. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, keďže najvhodnejší priestor pre to má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo i sformulované predbežné opatrenie v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p., ktorým je možné účastníkovi uložiť, aby nevstupoval dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu predbežného opatrenia nie je teda rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom býva obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je potrebné v tomto smere upraviť aj pomery účastníkov. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám dopúšťajúcim sa násilia, dopúšťať sa takého konania ich vylúčením z užívania bytu, domu, alebo obmedzením ich užívacieho práva. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava Slovenskej republiky, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život a pod. Zo záznamu zo šetrenia Okresného riaditeľstva policajného zboru Senec zo dňa 13.02.2016 vyplýva, že v tento deň bola vyslaná hliadka do domu účastníkov konania. Zo záznamu súd zistil, že hliadku privolal odporca T. U., z dôvodu, že ho napáda jeho manželka. Z predmetnej správy ďalej vyplýva, že medzi oznamovateľom a jeho manželkou prišlo dňa 13.02.2016 o 10.45 hod. v B. J. k slovnej hádke - k nezhodám kvôli sporom o deti, nakoľko pani U. vadí prítomnosť oznamovateľových rodičov na adrese B. J., B. XX/A, keďže ju pred deťmi ohovárajú a správajú sa voči nej agresívne. Oznamovateľ na mieste uvedené skutočnosti pred hliadkou poprel. Na mieste za prítomnosti hliadky sa zúčastnení dohodli, že nezhody budú riešiť prostredníctvom súdu v konaní o rozvod manželstva a majetkovým vyrovnaním. Z predmetnej správy ďalej vyplýva, že účastníci boli bez zranení, pričom si nežiadali lekárske ošetrenie. Obe zúčastnené strany boli poučené o možnosti podať oznámenie na Obvodné oddelenie policajného zboru Senec, pričom menovaní uviedli, že situáciu len dali polícii na vedomie a ďalej ju budú riešiť prostredníctvom súdu. K uvedenému podozreniu z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu odvolací súd uvádza, že situácia „ násilia“ nesmie byť zamieňaná so situáciou konfliktu, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu. Odvolací súd poukazuje na to, že predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je preukázané násilie, ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, ktorá zákonná požiadavka však z návrhu navrhovateľky nevyplýva a ani z ostatného obsahu v spise založených listinných dokladov nemožno dovodiť, že by správanie odporcu voči navrhovateľke nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ďalšie spolužitie účastníkov konania v byte neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia navrhovateľky, prípadne ich maloletých detí. Ani na základe tvrdení navrhovateľky v podanom oznámení nemožno jednoznačne a nepochybne nadobudnúť presvedčenie o takom správaní odporcu, ktoré by predstavovalo bezprostredné, reálne, ohrozenie duševného aj fyzického zdravia navrhovateľky. Len samotné narušenie vzťahov účastníkov konania v ich manželskom spolužití nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania, či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia, nakoľko výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd má za to, že zákaz dočasne nevstupovať do domu, nariadený predbežným opatrením, by predstavoval neprimeraný a zákonu nezodpovedajúci zásah do výkonu vlastníckych práv a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života odporcu, nakoľko potreba uprednostnenia záujmu navrhovateľky na úkor práv odporcu nebola v danej veci hodnoverne preukázaná, keď fyzické, či psychické ohrozovanie navrhovateľka odvodzovala z jedinej manželskej hádky, ku ktorej došlo dňa 13.02.2016. Odvolací súd má za to, že manželia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, sa majú na pravidlách spolužitia dohodnúť, pričom pri všetkých dohodách je potrebná aj určitá forma vzájomného ústupku a kompromisu. Inak povedané je potrebné zo strany navrhovateľky, ale aj odporcu, vyhýbať sa konfliktných situáciám v rámci spolužitia a nie práve naopak, konfliktné situácie vyhrotiť. Aj odporca, podľa názoru súdu, je neochotný robiť kompromisy a snaží sa navrhovateľku svojím správaním vyprovokovať, na druhej strane jeho správanie zatiaľ nemá intenzitu týrania, t.j. pravidelných a opakujúcich sa fyzických a psychických útokov na navrhovateľku. Situácie popísané navrhovateľkou je možné v súčasnosti charakterizovať ako napäté spolužitie medzi manželmi, končiace hádkami a vyhrotenými situáciami. Je na oboch účastníkoch za danej situácie rešpektovať vzájomné pravidlá a vytvoriť maloletým deťom prostredie pokiaľ možno bez napätia a konfliktov. V uvedenej súvislosti je potrebné ešte uviesť, že násilím sa rozumie dlhotrvajúce fyzické, či psychické ohrozovanie druhej osoby so stúpajúcou tendenciou, v danom prípade sa však odporca takéhoto konania, ktoré by zodpovedalo násiliu v tomto slova zmysle, ako vyplýva z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, nedopustil. Obmedzenie vlastníka v užívaní jeho veci musí byť dôsledkom preukázaného protiprávneho správania sa, ktoré však doposiaľ preukázané nebolo, a preto odvolací súd dospel k záveru, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia od počiatku neboli dané. Nadväzne na všetko vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.