Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222912 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315222912.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. W. Š., R.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: J. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. B. X, XXX XX D., toho času D. A. Ž., V.. U.., K. X, D., štátna občianka S., zastúpená AK Kanisová & Kanis, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, a X.. A. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. B. X, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený Mgr. Luciou Melišovou, AK so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2015, č.k. 37P/403/2015-10 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ), takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 20.11.2015, č.k. 37P/403/2015-10 nariadil predbežným opatrením matke zákaz vycestovať s maloletým K. W. Š., R.. XX.XX.XXXX, mimo územia Slovenskej republiky do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/266/2015.
Súd prvého stupňa takto rozhodol po oboznámení sa s návrhom otca a spisového materiálu, z ktorých vyvodil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Za preukázanú mal potrebu dočasného zákazu matke vycestovať spolu s maloletým K. mimo územia Slovenskej republiky, do Japonska, krajiny, ktorej je matka maloletého štátnou občianskou a na vydanie pasu touto krajinou má nárok i maloletý K.. Konštatoval na strane matky existenciu reálneho nebezpečenstva vycestovania s maloletým mimo územia Slovenskej republiky, keďže matka je občianskou Japonska, kde do roku 2013 žila, na Slovensko sa presťahovala až po uzavretí manželstva, ktorého konanie o rozvod aktuálne prebieha pred Okresným súdom Bratislava III. Vyhodnotil, že pokiaľ matka opakovane vyjadrila svoj zámer usadiť sa znovu v Japonsku i s oboma deťmi, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala otca o udelenie súhlasu s vydaním japonského cestovného pasu pre maloletého K., vzbudila dôvodné obavy týkajúce sa jej vycestovania spolu s maloletým do Japonska, čím by prišlo k zmareniu reálneho výkonu rodičovských práv otca. Uviedol, že v danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na vážne narušené vzťahy medzi rodičmi, vyžadujúce si úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému i v tomto smere, ktoré môžu byť dôvodom pre rozhodnutie matky vrátiť sa pre ňu do domovskej krajiny. Vec právne posúdil podľa § 102 ods.1, § 75 ods. 1, 2,4,8, O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu cestou zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh otca zamietnuť. Uviedla, že súd neprihliadol na záujem maloletého, ktorý je prvoradým princípom, ktorým by sa konanie starostlivosti
súdu o maloleté deti malo riadiť. Nevysvetlil, akým spôsobom chránil jeho záujmy, prípadne prečo považoval zákaz vycestovať za najvhodnejšiu dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Poukázala na nepreukázané tvrdenia otca o jej zámere bez súhlasu otca s maloletým vycestovať do Japonska a z ktorých súd pri rozhodnutí vychádzal. Zdôraznila, že súd uznesením porušil právo maloletého na styk s ostatnými blízkymi príbuznými zo strany matky ale aj otca, žijúcimi v Japonsku, Belgicku či Českej republike. Napadnutým uznesením ju súd s maloletým obmedzil v akomkoľvek pohybe mimo územia Slovenskej republiky, a to či už vo vycestovaní za príbuznými, dovolenky pri mori či lekárskeho vyšetrenia, alebo za iným účelom nemajúcim prvky dlhodobosti pobytu v inej krajine. Uviedla, že maloletý má platný cestovný pas Slovenskej republiky a ak by mala v úmysle opustiť krajinu bez súhlasu otca, mohla tak urobiť už dávno. Súhlas otca s vystavením japonského cestovného pasu pre maloletého odôvodnila akceptáciou výkonu rodičovských práv a povinností otca, ktorého považuje za rovnocenného rodiča. Uznesenie súdu považovala za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a súčasne za nadbytočné, bezdôvodne zasahujúce v neprípustnom rozsahu do pomerov účastníkov konania. Zdôraznila, že si je vedomá možných následkov opustenia krajiny obvyklého pobytu dieťaťa bez súhlasu otca a nemá v pláne takýmto spôsobom konať. Návrh otca považuje za vykonštruovaný, hrubo očierňujúci a plný zavádzajúcich informácií a najmä v rozpore so záujmom maloletého. Postupy otca v konaní o rozvod manželstva vrátane jeho vyjadrení považuje za špekulatívne a spochybňuje jeho skutočný záujem o maloletého poukazujúc na nerealizáciu styku z jeho strany a to ani v rozsahu nariadeného predbežného opatrenia.
K odvolaniu matky sa cestou zvoleného právneho zástupcu písomne vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s názorom matky o nesprávnosti nariadenia predbežného opatrenia. Poukázal na opakovane vyjadrovaný zámer matky odcestovať s maloletým do Japonska, pričom ho matka už v marci 2015 mala žiadať, aby predal byt, vyplatil ju a nechal ju odísť. Zámer matky odcestovať do Japonska preukazuje aj žiadosť matky o jeho súhlas s vydaním japonského cestovného dokladu pre maloletého, preukázaný emailovou komunikáciou medzi ich právnymi zástupcami. Nesúhlasil s tým, že ho matka akceptuje ako rovnocenného rodiča, čo preukazuje aj skutočnosť, že mu styk s maloletým umožnila až po 5 mesiacoch na základe predbežného opatrenia súdu, ako i to, že cestovný doklad Slovenskej republiky pre maloletého dala vyhotoviť bez jeho vedomia. V tejto súvislosti poukázal na stálu existenciu skutkových a právnych dôvodov pre vydanie napadnutého uznesenia, pretože reálne hrozí, že matka opustí územie Slovenskej republiky a zmarí výkon jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému K.. Mal za to, že až právoplatným skončením rozvodového konania spojeného s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, budú trvalejšie upravené ich rodičovské práva a povinnosti k maloletému. Uviedol, že napadnuté uznesenie nijako nebráni rodinným príslušníkom navštíviť maloletého na Slovensku za účelom budovania rodinných väzieb a zdôraznil, že maloletý ma právo na oboch rodičov a je v jeho záujme, aby boli trvalým spôsobom upravené pomery k nemu s ustálením jeho rodinného prostredia.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.
Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu úpravu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov ( § 76 ods. 1 psím. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine. Aby ochrana bola rýchla a účinná, pri rozhodovaní súdy vychádzajú z obsahu návrhu a pripojených dokladov, ktorými sa preukazuje dôvodnosť nároku v danej veci.
Vychádzajúc z uvedených princípov na ktorých je postavený inštitút predbežného opatrenia aj podľa názoru odvolacieho súdu otec obsahom svojho návrhu, pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení dostatočným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a pokiaľ súd prvého stupňa z uvedeného návrhu vychádzal, jeho rozhodnutie je v súlade s ust. § 74 a nasl. O.s.p.. Pokiaľ ide odvolanie matky, ktorým matka spochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa tvrdiac, že súd vychádzal zo skreslených, zavádzajúcich a účelových tvrdení otca treba uviesť, že pred slovenskými súdmi prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému na čas po rozvode, ako konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému na čas do rozvodu. V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keď by sa odvolací súd mohol stotožniť s tvrdením matky, že napadnutým uznesením došlo k jej obmedzeniu a obmedzeniu maloletého v pohybe a pobyte mimo územia Slovenskej republiky s následným zásahom do ich práv, odvolací súd dodáva, že práve záujem maloletého dieťaťa na rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností súdmi jeho materského štátu, ktoré vo veci konajú odôvodňuje správnosť nariadeného predbežného opatrenia. Správne poznamenal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, že v danom prípade je potrebné prihliadnuť na zistené skutočnosti a to vážne narušené vzťahy rodičov, aktuálne krízovú sociálnu a bytovú situáciu matky, výkon jej osobnej starostlivosti o deti sťažený podmienkami v ktorých sa nachádza, jej požiadavka na vydanie japonského cestovného dokladu pre maloletého ( na vydanie ktorého potrebuje súhlas otca), vydanie slovenského cestovného dokladu maloletého ( ktorý matka napriek deklarovanému postaveniu otca v živote dieťaťa vybavila bez neho) , ako aj spory rodičov, v dôsledku ktorých má otec zabezpečené právo styku s maloletým až na základe predbežného opatrenia, ktoré vzbudzujú dôvodnú obavu, že matka za týchto okolnosti môže mať záujem na vrátení sa k svojej rodine do domovského štátu. Je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je opatrením dočasným, ktoré zabezpečí plynulé konanie súdov a konečné rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému. Pokiaľ matka namieta, že rozhodnutím súdu došlo k porušeniu práva styku maloletého s jeho príbuznými, či možnosť vycestovať matke na dovolenku či návštevu príbuzných odvolací súd udáva, že po vyhodnotení všetkých okolností prípadu nemožno dospieť k úvahe, že právom chránené záujmy dieťaťa, by boli významným spôsobom dotknuté v namietanom smere, pretože je potrebné si uvedomiť, že maloletý je vo veku 8 mesiacov, kedy jeho primárne prostredie je pri matke a v jej domácnosti, v prostredí v ktorom môže byť zabezpečený kontakt s jeho príbuznými v ľubovoľnom rozsahu, na území Slovenskej republiky má zabezpečenú zdravotnú starostlivosť a jeho záujem na absolvovaní zahraničnej dovolenky v jeho veku, neprevyšuje záujem na zachovaní vzťahov k obom rodičom a možnosti dospieť k rozhodnutiu o opatrovníckom práve súdmi krajiny jeho obvyklého pobytu. Otcom uvedené dôvody aj odvolací súd vyhodnotil ako dôvody vyžadujúce dočasnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci samej a pre potreby navrhovaného predbežného opatrenia aj dostatočne podložené a odôvodnené. K výkonu rodičovských práv treba uviesť, že tieto patria obom rodičom, rovnako aj maloletý má právo na oboch rodičov. Pokiaľ však súd prvého stupňa predbežné opatrenie nariadil, je potrebné dodať aj to, že záujem maloletého si vyžaduje urýchlenie konanie vo veci samej, za účelom ukončenia súdneho sporu medzi rodičmi a vydaniu rozhodnutia o výkone opatrovníckeho práva rodičov k maloletému na čas po rozvode.
Za daného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, t.j. k potrebe dočasnej úpravy pomerov formou predbežného opatrenia do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva vedenom pod sp. zn.51P/266/2015. Pokiaľ ide o konkrétnu formu dočasnej úpravy túto napriek námietkam matky ktoré uviedla v odvolaní, mal súd prvého stupňa dostatočne preukázanú obsahom návrhu otca, a obsahom spisových materiálov, ktoré pre potreby nariadenia predbežného opatrenia možno hodnotiť ako dôkazy osvedčujúce tvrdené skutočnosti, ktoré sa matke v odvolaní nepodarilo vyvrátiť v rozsahu tak, aby boli podkladom pre zmenu právneho hodnotenia veci odvolacím súdom.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.