Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/142/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223002 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315223002.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I. D., H. I. O.. Č.. XXX/XX, T. S. proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 25. novembra 2015, č. k. 17C/680/2015- 67, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie tohto znenia: „Súd ukladá spoločnosti DVS Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná 6, Senec, povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX, Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX v znení: „Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti vedených v článku I tejto Dohody, Dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX (M.. XXXXXXXXXX Z. XXXXXXXXXX) D. výške 62,22 Eur mesačne (v prípade zmlúv č. XXXXXXXXXX Z. XXXXXXXXXX vo výške 81,99 Eur mesačne). Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok po omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí“ a to až do skončenia konania vo veci samej o určení neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX, Zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, F. XX.XX. XXXX. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáha určenia, že sú neplatné ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX v znení: „Strany dojednávajú v zmysle § 551 Obč. zák. k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti vedených v článku I tejto Dohody, Dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX (M.. XXXXXXXXXX Z. XXXXXXXXXX) vo výške 62,22 Eur mesačne (v prípade zmlúv č. XXXXXXXXXX Z. XXXXXXXXXX vo výške 81,99 Eur mesačne). Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok po omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.“ Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neboli s ňou ako so spotrebiteľom osobitne individuálne dojednané, čo vyplýva aj z ich určenia ako vopred sformulovanej zmluvnej podmienky obsiahnutej v predmetných zmluvách o revolvingovom úvere, napriek tomu, že sú tam zakoncipované ustanovenia týkajúce sa okolností uzavretia Zmluvy. Odporcom formulované zmluvy tak podľa navrhovateľky predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, pričom dohody o zrážkach zo mzdy sú doslova jej súčasťou. Navrhovateľka ako dlžník tak svojím podpisom musela s vopred formulovanými ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere súhlasiť, akceptovať ich ako celok, ale ako spotrebiteľ sa nemala možnosť dostatočne oboznámiť s podkladmi a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu týkajúcu sa dohody o zrážkach zo mzdy. Túto zmluvnú podmienku preto navrhovateľka nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto ju v zmysle Občianskeho zákonníka hodnotí ako neplatnú. Navrhovateľka považuje samotné dohody o vykonaní zrážok zo mzdy tak, ako sú koncipované v rámci vyššie uvedených úverových zmlúv, za absolútne neplatné z dôvodu, že ide o tzv. neprimerané zmluvné podmienky s poukazom na ust. § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a/ a k/ Obč. zák. a s poukazom na ust. § 551 ods. 1 Obč. zák., z ktorého vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že by jej vykonávaním zrážok zo mzdy hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy spočívajúce v devastačnej finančnej a životnej situácii (je rozvedenou matkou dvoch maloletých detí), pretože okrem týchto zrážok zo mzdy má ďalšie finančné záväzky. Inak ako nariadením predbežného opatrenia nemôže navrhovateľka zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, ktoré sa realizuje (podľa výpisu z jej výplatnej pásky) napriek tomu, že žiadny sudca neschválil postihnutie jej majetku. Navrhované predbežné opatrenie je výlučne prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, ktoré majú podanie zabezpečiť nárok odporcu v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto skutočností súd prvého stupňa vyvodil záver, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré mal osvedčené aj predloženými listinnými dôkazmi (§ 76 ods. 4 O.s.p.). Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle ust. § 76 ods. 2 O.s.p. povinnosť určenú vo výrokovej časti napadnutého uznesenia uložil zamestnávateľovi navrhovateľky ako tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania, ale vzhľadom k jej oprávneniu vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky to od nej možno spravodlivo požadovať. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa nerozhodol (§ 145 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy obsahuje vyhlásenie a poučenie o tom, že nie sú podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere. Podľa odporcu záver súdu prvého stupňa, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odporuje zákonnej úprave. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Obč. zák.) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Zákonná úprava tento spôsob zabezpečenia pohľadávky nielen upravuje ako prípustný, ale pre oblasť spotrebiteľských úverov ho aj pripúšťa ako jeden z možných. V tejto súvislosti odporca poukázal na viď novelu zák. č. 129/2010 Z.z., kde podľa jej čl. VI. bod 8 získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomne závislej zmluvy s výnimkou (okrem iného) dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je právny inštitút, ktorý únijné právo ani neupravuje, ani nezakazuje. Napokon odporca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák.. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. Okrem toho, v predmetných dohodách o zrážkach zo mzdy bola navrhovateľka výrazným písmom upozornená, že pred ich podpísaním si ich má pozorne prečítať. Súčasne v bode I. dohôd o zrážkach zo mzdy je uvedené, že uzavretie takejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo poskytnutia úveru a v bode II. je uvedené, že dlžník - navrhovateľka má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V bode III. bola navrhovateľka poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z toho vyplýva, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, aké dôsledky bude mať pre ňu uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a že bolo jej slobodným rozhodnutím, či dohody o zrážkach zo mzdy s odporcom uzavrie alebo nie, pričom nie je možné vyvrátiť, že úver by jej odporca poskytol aj v prípade, ak by s ním navrhovateľka tieto dohody nepodpísala. Napokon odvolací súd poukazuje na ust. § 9 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že získanie spotrebiteľského úveru možno podmieniť uzavretím v tomto ustanovení vymenovaných vzájomných závislých zmlúv, medzi ktoré patrí aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Je preto dôvodný záver, že navrhovateľka musí niesť dôsledky svojho konania. Z toho vyplýva, že nárok uplatnený návrhom vo veci samej nie je osvedčený a preto nebola splnená zákonná podmienka pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné