Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/147/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223002 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315223002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: I. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I. XX, T. S., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.10.2017, č.k. 17C/680/2015-122, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.10.2017 č.k. 17C/680/2015-122 v časti uvedenia priezviska žalobkyne tak, že správne má znieť: „D.“. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. III. Žalobkyni sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 v znení: "Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti vedených v článku I tejto Dohody, Dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX (resp. XXXXXXXXXX alebo XXXXXXXXXX) vo výške 62,22 eur mesačne (v prípade zmlúv č. XXXXXXXXXX Z. XXXXXXXXXX vo výške 81,99 eur mesačne). Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok po omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí." sú neplatné (výrok I) a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok II). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a vecne tým, že uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy posúdil ako neplatné právne úkony. Naliehavý právny záujem mal súd prvej inštancie preukázaný tým, že žalovaný vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, nakoľko zamestnávateľovi žalobkyne zaslal spolu tri žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, čím dochádzalo bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Ustálil, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.04.2015 a na základe dvoch zmlúv žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 1 140 eur a dvakrát po 1 500 eur. V rámci podpisu uvedených zmlúv žalovaný predložil žalobkyni na podpis aj pripravené predtlačené Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom tieto úkony súd prvej inštancie posúdil ako iné úkony než tie, ktoré boli v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Poukázal na tvrdenie žalobkyne, že žiadnym spôsobom nebola oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. Mal za to, že uplatnenie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu. V prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa. Povahe spotrebiteľských právnych vzťahov odporuje požiadavka na podrobnú znalosť právnych predpisov zo strany spotrebiteľa, a preto neinformovanosť spotrebiteľa v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Poukázal na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia VOP. Ustanovenia VOP boli poskytnuté spotrebiteľovi v takej veľkosti písma, ktorá už po prvom vzhliadnutí odrádza a znemožňuje dôslednejšie preštudovanie. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný mohol ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie vyplývajúce z úverového vzťahu. Zároveň mal za to, že postup žalovaného možno považovať za nekalú praktiku, ktorá nepožíva právnu ochranu. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s tým, že náhradu trov konania žalobkyni ako úspešnej strane sporu nepriznal nakoľko jej žiadne nevznikli. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p.. Odvolateľ zastal názor, že výrok rozsudku nemá oporu v žiadnom dôkaze, nakoľko žiadna z dohôd o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Každá z dohôd bola vyhotovená na samostatnom liste a obsahovala poučenie a náležitosti v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z.. Odvolateľ poukázal na to, že súdom uvádzané dôvody rozhodnutia odporujú vykonaným dôkazom, keďže v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz ani prijatý záver o tom, že žalobca nekonal slobodne, vážne a určito. Mal za to, že zákon pre dohodu o zrážkach zo mzdy vyžaduje len to, aby bola na samostatnom liste, čo bolo splnené. Nehovorí nič o tom, v akej forme má byť poučenie dané a čo má byť jeho obsahom. Poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a o dôsledkoch jej uzavretia vykonal písomne. Z povahy veci vyplýva, že ak v prípade niektorých úkonov či postupov vyplýva požiadavka na písomnú formu, je táto považovaná za dostatočnú v rámci zachovania určitej právnej istoty nielen pre spotrebiteľa ale aj pre dodávateľa. Súd podľa názoru odvolateľa nedal odpoveď na skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazov a uviedol len všeobecné závery, ktoré neodôvodnil ani tým, z akého dôkazu ich vyvodil. Preto tvrdil, že prijatý záver o nepoučení žalobcu, o nedostatku náležitostí vôle podľa § 37 Občianskeho zákonníka nemá oporu v žiadnom dôkaze a ani v žiadnom závere prijatom konajúcim súdom. Zároveň uviedol, že z rozsudku nevyplýva dokázaná skutočnosť o tom, že obsah dohôd o zrážkach zo mzdy je neurčitý. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neurčitosti právneho úkonu bez výkladu podľa § 35 Občianskeho zákonníka a bez uvedenia, v čom je dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012, sp.zn. 3 Cdo 81/2011 a uviedol, že výsledky dokazovania a hodnotenia dôkazov neposkytujú žiaden dôvod pre záver o neurčitosti jednotlivých dohôd. Zastal názor, že napadnutý rozsudok je čo do dôvodov o neplatnosti dohôd pre ich neurčitosť nepreskúmateľný. Rovnako záver súdu prvej inštancie vzťahujúci sa k veľkosti písma vo VOP nepovažoval za správny, nakoľko veľkosť zodpovedá zákonnej úprave podľa § 53c Občianskeho zákonníka v spojení s § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 5. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo podané dôvodne. 7. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 8. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 C.s.p. sa vyjadril žalobca. 9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.11.2015 domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a s tým súvisiaceho určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, dohody o zrážkach zo mzdy č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1 140 eur. Na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1 500 eur a na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1 500 eur. Na zabezpečenie pohľadávok žalovaného vzniknutých na základe vyššie uvedených zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu uzatvorili žalovaný a žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014. V súvislosti s omeškaním sa so splácaním úverov, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne spoločnosť DSV Slovakia, s.r.o. o vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy v sume 62,22 eur v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015, v sume 81,99 eur v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a v sume 81,99 eur v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014. 10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 14. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 15. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že výrok napadnutého rozsudku nemá oporu v žiadnom dôkaze, nakoľko žiadna z dohôd o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Skutočnosť, že súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zahrnutá so zmluvou o úvere do jednej listiny uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, odvolací súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by výrok napadnutého rozsudku trpel vadnosťou, resp. by nekorešpondoval s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že dohody o zrážkach zo mzdy boli vyhotovené na samostatných listinách, avšak k takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 16) uviedol, že „V rámci podpisu týchto zmlúv predložil žalovaný na podpis žalobkyni aj pripravené predtlačené tlačivo Dohody o zrážkach zo mzdy...“ Výkladom slova „súčasť“ možno dospieť k záveru, že sa jedná aj o pojem zložka, či časť určitého systému. V posudzovanom prípade sa jednalo o spotrebiteľské úverové vzťahy, založené úverovými zmluvami, v rámci ktorých došlo medzi zmluvnými stranami k podpisu, resp. vyhotoveniu viacerých samostatných zmlúv a listín. V rámci daných úverových vzťahov došlo aj k podpisu dohôd o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávok z úverov, ktoré možno považovať za súčasť systému úverových obchodov založených jednotlivými úverovými zmluvami. Odvolací súd uznáva, že vhodnejším pojmom by za daných okolností bolo použitie výrazu „súvisiaca s úverovou zmluvou“ tak, ako ho využíva aj Civilný sporový poriadok (napr. § 290, § 301 C.s.p.) avšak posúdenie výroku ako vadného len z tohto dôvodu by bolo podľa názoru odvolacieho súdu zaťažené prílišným formalizmom. Z výroku napadnutého rozhodnutia v kontexte s jeho odôvodnením možno vyvodiť, že súd prvej inštancie určil neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy ako samostatných listín, ktoré posúdil ako súčasť zmlúv o revolvingovom úvere, pričom možno mať za to, že boli súčasťou jednotlivých úverových vzťahov. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že I. výrok napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní a nemožno z dôvodu uvádzaného odvolateľom pristúpiť k jeho zmene, resp. zrušeniu. 16. Žalovaný svoje odvolanie podal aj z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C.s.p. treba rozumieť taký vadný postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. 17. Zastal názor, že rozsudok je čo do dôvodov o neplatnosti dohôd pre ich neurčitosť nepreskúmateľný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za inú procesnú vadu než je zmätočnosť, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj R 111/1998). K uvedenej námietke nepreskúmateľnosti, odvolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 18. Po riadnom preskúmaní spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie ako výnimky druhej vety stanoviska R 2/2016, keď v odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy na podporu svojich tvrdení predložila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké skutočnosti mal z predložených dôkazov za preukázané, vysvetlil, akými úvahami sa spravoval a aj ako vec právne posúdil. Námietka odvolateľa, že mu súd nepreskúmateľným odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, je preto nedôvodná. 19. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie správne citoval zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k pojmu spotrebiteľských zmlúv, keď uvádzané zmluvy o revolvingovom úvere možno považovať v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za zmluvy spotrebiteľské, keď ich uzatvoril žalovaný v právnej pozícii dodávateľa so žalobkyňou v právnej pozícii spotrebiteľa. Predmetom konania v zmysle žalobného návrhu bolo posúdenie platnosti uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy z hľadiska ich prijateľnosti ako zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa § 551 Občianskeho zákonníka, má odvolací súd za to, že majú charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní spotrebiteľských úverových zmlúv. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že sa jednalo o predtlačené tlačivá, ide tak o tzv. formulárový typ dohôd bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu zo strany žalobkyne. V konaní nebolo zo strany žalovaného tvrdené, že by žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť ich obsah, preto odvolací súd považuje za dôvodné podrobiť súdnej kontrole dohody o zrážkach zo mzdy ako zmluvné podmienky majúce charakter potencionálne spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že dohody o zrážkach zo mzdy boli vyhotovené na samostatnej listine a ich obsahom bolo aj poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch ich uzavretia a možnosti ich odmietnuť. 21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odbornú literatúru, kde sa uvádza: „Najmarkantnejším prípadom mimosúdneho výkonu práva je výkon zmluvných zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov mimo exekúcie, ktorý sa realizuje osobou povinnou vyplácať mzdu alebo iný príjem, a to po predložení dohody. Jediným ochranným mechanizmom dlžníka v tomto prípade predstavuje pravidlo, podľa ktorého rozsah zrážok nesmie prekročiť rozsah upravený predpismi exekučného výkonu zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov. Zo strany združení na ochranu práv spotrebiteľov sa inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy vytýka, že nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia v tomto smere graduje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ, C-76/10, Pohotovosť v. Y.). Uvedené argumenty sú následne používané s cieľom predbežným opatrením zamedziť výkon a použitie dohody o zrážkach zo mzdy a následne v meritórnom prieskume dosiahnuť vyhlásenie dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú. V danej súvislosti sme presvedčení, že dohoda o zrážkach zo mzdy v rámci režimu mimosúdneho výkonu práva predstavuje pre práva spotrebiteľa nezanedbateľné ohrozenie a jej zákonná konštrukcia môže zakladať rozpor s európskym právom, keďže neumožňuje ex offo súdny prieskum kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok a jej zákonná konštrukcia sa javí ako rozporná, a tým obchádza cieľ a účel stanovený smernicou Rady 93/13/EHS a dominantne vyjadrení v jej čl. 6 ods. 1.“ (Občiansky zákonník I., Komentár, 2. vydanie, doc. N.. I. Š.J., C.. a kolektív, Nakladatelství C. H. Beck, 2019). 22. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu dohôd o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, ktorá je na základe príslušnej dohody zabezpečená. Z dohôd nie zrejmá ani maximálna výška finančných prostriedkov, ktoré sa majú na základe dohôd o zrážkach zo mzdy zrážať. Uvedený záver odvolací súd vyvodil zo znenia čl. IV jednotlivých dohôd, v ktorých sa uvádza, že spoločnosť (žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovi (žalobkyni) pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 140 eur, na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500 eur a na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500 eur. Pričom zároveň sa uvádza že dlžník má právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Dohodami sa zabezpečujú pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. 23. Odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok všeobecne umožňuje veriteľovi uspokojenie svojej pohľadávky tak, že siahne na majetok dlžníka obídením súdneho procesu, ktorý by verifikoval existenciu, či výšku pohľadávky. V posudzovanom prípade tak žalovaný na základe dohôd o zrážkach zo mzdy predložených zamestnávateľovi žalobkyne a jednostranným oznámením o výške dlhov vymáha svoje pohľadávky voči žalobkyni, pričom tieto pohľadávky neboli riadne špecifikované a podstatne prevyšovali výšku úverov poskytnutých žalobkyni, keď napr. pri zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bol poskytnutý žalobkyni úver vo výške 1 500 eur a celkový vymáhaný dlh v zmysle žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.10.2015 bol ku dňu 15.10.2015 vo výške 2 956,24 eur, čo predstavuje skoro 100 % navýšenie pohľadávky v priebehu 10 mesiacov oproti poskytnutému úveru. Samotné dohody o zrážkach zo mzdy tak nie sú založené na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Je tak možné, že v rámci takto vyčíslených pohľadávok sa mohli ocitnúť aj nároky, ktorých spornosť je vyňatá zo súdneho prieskumu. Dohody sa tak stávajú nástrojom umožňujúcim obísť súdnu kontrolu a umožňujú žalovanému siahnuť na majetok žalobkyne bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku pohľadávky. Odvolací súd tak za daných okolností konštatuje potencionálnu hrozbu vymoženia nezákonného, či nečestného plnenia, nakoľko skutočnú existenciu a výšku pohľadávky si určil žalovaný sám bez toho, aby žalobkyňa mala možnosť priamo, či prostredníctvom súdu ju ovplyvniť, čím dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa. Odvolací súd sa tak zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že postup žalovaného možno kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku nepožívajúcu právnu ochranu. 24. Odvolací súd sa tak zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti posudzovaných dohôd o zrážkach zo mzdy v rozsahu, v akom boli vyhlásené za neplatné v prvom výroku napadnutého rozsudku avšak má za to, že tieto sú neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu ich vyhodnotenia ako neprijateľných zmluvných podmienok. 25. V súvislosti s námietkou odvolateľa ohľadom aplikácie ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že dôvody absolútnej neplatnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách majú povahu lex specialis a v aplikačnej praxi môže byť daný súbeh absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom na aplikačnú prioritu neprijateľných zmluvných podmienok a ich neplatnosti sa zastáva názor, že prípadné sporné ustanovenie zmluvnej podmienky musí byť prioritne podrobné testu neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v prípade, ak v tomto teste obstojí, prichádza do úvahy subsidiárne použitie všeobecne ustálených dôvodov neplatnosti zmluvných podmienok ustálených v Občianskom zákonníku. Uvedená skutočnosť plynie z povahy noriem Občianskeho zákonníka a subsidiarity právnej úpravy neplatnosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv nezaložených na neplatnosti z dôvodu ich neprijateľnosti. Zmluvná podmienka, ktorá sa javí byť ako prijateľná, môže byť následne podrobovaná testu neplatnosti napríklad podľa § 52 ods. 2, § 53c, 53d alebo § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento test predstavuje tzv. druhé kolo posúdenia neplatnosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv. Až v treťom kole testu neplatnosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv sa použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch normujúce napríklad vady vôle, prípadne iné aspekty spojené s urobením právneho úkonu, keďže platnosť právneho úkonu je potrebné osobitne v prípade sporu posúdiť vzhľadom na možné zákonné nedostatky všeobecnej povahy (pozri (Občiansky zákonník I., Komentár, 2. vydanie, doc. N.. I. Š., C.. a kolektív, Nakladatelství C. H. Beck, 2019). 26. S poukazom na uvedené, keď odvolací súd dospel k právnemu záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy súvisiace so zmluvami o poskytnutí revolvingového úveru sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a teda sú neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nepovažuje odvolací súd za potrebné, naopak za nehospodárne podrobovať naviac predmetné dohody testu ich neplatnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyhodnocovať právne závery súdu prvej inštancie v tomto smere. 27. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mala v plnom rozsahu úspech žalobkyňa; nakoľko žalobkyni žiadne trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalovaného nevznikli, súd jej náhradu nepriznal. 30. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozhodnutia chybne uviedol priezvisko žalobkyne, keď namiesto „D. „ uviedol „D.“, i keď z výpisu z registra obyvateľov je zrejmým, že správne má priezvisko žalobkyne znieť „ D.“. Jedná sa tak o chybu v písaní, zrejmú nesprávnosť, ktorú odvolací súd postupom podľa § 224 C.s.p. v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. odstránil tým, že opravil záhlavie rozsudku súdu prvej inštancie súdu v časti uvedenia priezviska žalobkyne tak, že správne má byť uvedené „D.“. Uvedený postup je možný a prípustný aj keď nová právna úprava ( predtým § 222 ods. 3 O.s.p.) tento postup explicitne neuvádza ( pozri Civilný sporový poriadok, Veľký komentár, Š., Q., H., I., H., U. Z. Y.., Nakladateľstvo C.H.Beck, str. 825). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).