Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/365/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224723 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315224723.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcov: X/ O. O., D.. XX.XX.XXXX, N. S. N., F. XX, X/ U. O., D.. XX.XX.XXXX, N. S. N., N. X, proti žalovanému: M. C., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XXD, W. XXXX, F. F., zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 16. februára 2016 č.k. 15C/720/2015-103 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie (§ 74 a nasl. O.s.p.), ktorým uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenej medzi ním ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami dňa 1.8.2012, súčasne žalobcom uložil, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podali návrh na začatie konania o určenie neplatnosti uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 1.8. 2012. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú manželia a majú vo svojom bezpodielovom vlastníctve v návrhu označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. O. V. G. S.. Podľa návrhu žalobca 1/ bol v rokoch 2006 až 2012 v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným a dňa 20. 12. 2010 poskytol tento žalobcovi 1/ peňažnú pôžičku vo výške 26.556,- € a neskôr v roku 2011 ešte hotovostnú pôžičku vo výške 14.000,- €. Celková výška pôžičky predstavovala istinu vo výške 40.556,- €. Zmluvy o pôžičke boli uzavreté ústne, o prvej pôžičke existuje písomný doklad, ktorý žalobca 1/ vystavil žalovanému v deň jej poskytnutia. Na zabezpečenie záväzku na vrátenie pôžičky bola dňa 1. 8. 2012 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a to konkrétne G. N. Č.. X, G. N. Č.. X V. G. B. Z. (ďalej len „Záložná zmluva"). Ako sa uvádza v Záložnej zmluve, „pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom vznikla záložnému veriteľovi (t.j. žalovanému) zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15. 12. 2011. Výška pohľadávky je 560.000,- €." Suma pôžičky uvedená v Záložnej zmluve a dátum jej poskytnutia nezodpovedajú reálne poskytnutému plneniu zo strany žalovaného. Nesúlad vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný mal v danom čase so žalobcom 1/ naďalej úzku pracovnú väzbu, v dôsledku ktorej existovali plány na ďalšiu spoluprácu za účelom spoločného získavania príjmov z podnikateľskej činnosti. Avšak k plneniu pôžičky zo strany žalovaného vo výške a v deň špecifikovaný v Záložnej zmluve reálne nikdy nedošlo. Z uvedeného vyplýva hrubý nesúlad medzi sumou pôžičky uvedenou v Záložnej zmluve a skutočne poskytnutou sumou, ako aj medzi dátumami jej skutočného poskytnutia a dátumom uvedeným v Záložnej zmluve. 3/Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Z uvedeného vyplýva, že presná špecifikácia pohľadávky, ktorá je zabezpečovaná záložným právom, predstavuje podstatnú náležitosť Záložnej zmluvy, bez ktorej Záložná zmluva nemôže platne vzniknúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti majú žalobcovia za to, že Záložná zmluva je absolútne neplatná od svojho počiatku. Určenia neplatnosti tejto Záložnej zmluvy sa žalobcovia budú domáhať návrhom vo veci samej. 4/Žalovaný uzavrel dňa 18. 3. 2014 zmluvu o vykonaní dražby so spoločnosťou RC Service, s. r. o. so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 336 617, zapísanou Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 91320/B (ďalej len „RC Service, s. r. o."), predmetom ktorej bol výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na N. Č.. X, N. Č.. X V. B. Z.. Žalobca 1/ svojimi listami ako aj emailami adresovanými právnemu zástupcovi žalovaného a spoločnosti RC Service, s. r. o. ako dražobníkovi oznámil všetky skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že pôžička, pre ktorú sa vedie dražba, v danej výške a danou osobou nebola nikdy poskytnutá a ani nie v deň, ktorý je ako dátum poskytnutia pôžičky uvedený v Záložnej zmluve. Napriek uvedeným skutočnostiam, ako aj napriek tomu, že žalobca 1/ dňa 18. 12. 2012 vrátil žalovanému celkovo sumu vo výške 86.000,- Eur, čo vyplýva z emailu právneho zástupcu odporcu zo dňa 3. 10. 2013, ako aj z toho, že o túto sumu odporca a dražobná spoločnosť ponížili vymáhanú pohľadávku, RC Service, s. r. o. pokračovala v úkonoch smerujúcich k dobrovoľnej dražbe, a napokon dňa 17. 10. 2014 sa o dražbu aj neúspešne pokúsila. Dňa 12. 11. 2014 vydal Okresný súd Bratislava I predbežné opatrenie, ktorým nariadil spoločnosti RC Service, s. r. o. zdržať sa akéhokoľvek konania a akýchkoľvek úkonov v súvislosti s realizáciou akýchkoľvek dobrovoľných dražieb na základe zmluvy o vykonaní dražby uzavretej dňa 18. 3. 2014 medzi odporcom a M. C.. Následne na to podali žalobcovia na Okresnom súde Bratislava I žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, v ktorej namietali platnosť zmluvy, ale aj samotnú pohľadávku, na základe ktorej je dražba vedená. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 1. 2015 č.k. 5Co/40/2015-252 predbežné opatrenie v plnom rozsahu potvrdil, pričom vo svojom odôvodnení jednoznačne uviedol, že „navrhovatelia nespochybňujú len platnosť samotnej zmluvy o vykonaní dražby, ale súčasne aj existenciu pohľadávky, ktorú mala záložná zmluva zabezpečovať, t.j. vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o pôžičke. S prihliadnutím na akcesoritu záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku a tvrdenia navrhovateľov, že k odovzdaniu peňazí v rozsahu vyplývajúcom z tvrdenia veriteľa nikdy nedošlo, nemožno v tomto štádiu vysloviť jednoznačný záver, že navrhovatelia neosvedčili pravdepodobnosť návrhom uplatneného nároku." 5/Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v súčasnosti je na Okresnom súde Bratislava I vedené konanie o určenie neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 18. 3. 2014, pričom zatiaľ nebolo stanovené ešte ani jedno pojednávanie. Žalovaný a spoločnosť RC Service, s. r. o. sa rozhodli nečakať na výsledok samotného konania a „obísť'' vydané predbežné opatrenie tak, že uzavreli novú zmluvu o vykonaní dražby dňa 14. 9. 2015, na základe ktorej opäť začali celý proces výkonu dobrovoľnej dražby voči žalobcom. Vyššie špecifikované predbežné opatrenie zakazovalo totiž dražiť nehnuteľnosti žalobcov „len“ na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 18. 3. 2014, preto uzavreli žalovaný so spoločnosťou RC Service, s. r. o. novú zmluvu o vykonaní dražby dňa 14. 9. 2015. Zo súdneho spisu na Okresnom súde Bratislava I nevyplýva, či žalovaný a spoločnosť RC Service, s. r. o. starú zmluvu o vykonaní dražby ukončili, alebo či naďalej právne existuje. Na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 14. 9. 2015 spoločnosť RC Service, s. r. o. ako dražobník opäť vykonáva úkony smerujúce k dražbe, a to konkrétne zatiaľ zaslala dve výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ohodnotenia znalcom zo dňa 23. 9. 2015 a zo dňa 2. 12. 2015 a zabezpečil vypracovanie jedného znaleckého posudku zo dňa 23. 10. 2015, ktorý má byť podkladom k určeniu vyvolávacej ceny N. na novej dražbe a chystá sa vyhotoviť druhý znalecký posudok na základe obhliadky N. Č.. X V. B. Z.ia, ktorá je stanovená na dňa 23. 12. 2015. 6/Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mali žalobcovia za to, že žalovaný postupuje na základe neplatnej Záložnej zmluvy, a teda následne aj neplatnej zmluvy o vykonaní dražby, nakoľko pohľadávka špecifikovaná v Záložnej zmluve nikdy neexistovala a so snahou obísť predbežné opatrenie vydané Okresným súdom Bratislava I, ktoré je právoplatné a vykonateľné, sa snaží usporiadať novú dobrovoľnú dražbu nehnuteľností. Po vypracovaní druhého znaleckého posudku v najbližších dňoch podľa žalobcov logicky bude nasledovať stanovenie termínu dražby a realizácia. Uvedené konanie žalovaného môže žalobcom spôsobiť obrovský zásah do ich základných práv. V prípade udelenia príklepu v dražbe bude spochybnené vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli. V prípade, ak by došlo k udeleniu príklepu, boli by žalobcovia nútení vysťahovať sa z predmetných nehnuteľností, ktoré obývajú aj so svojím 3 ročným synom a vydražiteľ by sa domáhal ich vydania. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovia majú za to, že je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. daná potreba dočasnej potreby úpravy pomerov účastníkov tohto konania prostredníctvom predbežného opatrenia až do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko jej neposkytnutím by mohla byť spôsobená vážna ujma na ich právach. Podotkli, že žalovanému, ktorý dražbu ako záložný veriteľ inicioval, nehrozí vydaním predbežného opatrenia žiadna ujma, nakoľko dotknuté nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností označené poznámkou o výkone záložného práva a je tam zapísané aj záložné právo samotného odporcu, takže uvedené nehnuteľnosti sú prakticky nepredajné. 7/Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto mu vyhovel, s poukazom na ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. 8/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného zo strany žalobcov ide o snahu zmariť vykonanie dražby účelovými alebo nepravdivými tvrdeniami a o zneužitie inštitútu predbežného opatrenia na vyvolanie stavu, ktorý by sa v právnom štáte mal uplatňovať napríklad v rámci inštitútu žaloby o neplatnosť dražby a nie neodôvodneným popieraním základného práva zabezpečeného veriteľa. Žalovaný mal za nespochybniteľné, že poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 560.000 euro, ktorá bola realizovaná hotovostnými platbami, deň poskytnutia pôžičky bol 15. 12. 2013 a splatnosť bola dohodnutá na február 2013. O uvedenom svedčí aj emailová komunikácia medzi žalobcom a právnym zástupcom žalovaného O.. O. C., kde žalobca uvádza, že pôžička mu bola poskytnutá dňa 15. 12. 2012 so splatnosťou vo februári 2013. Rovnako z emailovej komunikácie pri príprave záložnej zmluvy vyplýva, že túto žalobca pripomienkoval, v rámci ktorých pripomienok sám upravil výšku pôžičky na sumu 560.000 euro. V ďalšej komunikácii žalobca dňa 7. 10. 2013 uviedol, že časť pôžičky vo výške 350.000 euro bude z jeho strany zaslaná na účet žalovaného, zvyšnú časť odovzdá žalovanému v hotovosti podľa ich dohody. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dva byty, ktorých hodnota je cca 460.000 euro, pričom podľa žalovaného žalobca nikdy nemal dostatok vlastných finančných prostriedkov na nadobudnutie týchto nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli nadobudnuté práve z finančných prostriedkov poskytnutých žalovaným. Po poskytnutí pôžičky vo výške 560.000 euro bolo podľa žalovaného logickým krokom, že tento chcel mať aj napriek tomu, že žalobca pre neho vykonával určité podnikateľské činnosti, garanciu, že pôžička, poskytnutá žalobcovi mu bude vrátená, preto uzavreli písomnú zmluvu o zriadení záložného práva. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že na žalobcu podal trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z poškodzovania jeho práv, podvodu a poškodzovania veriteľa, ktorého konania sa mal žalobca dopustiť tým, že sfalšoval podpis žalovaného na kvitancii s výmazom záložného práva žalovaného na nehnuteľnosti - byte číslo 11 na Račianskej ulici v Bratislave. Žalovaný takýto súhlas nikdy nedal, navrhovateľovi žiadnu kvitanciu na výmaz záložného práva nepodpísal. Podľa žalovaného je teda zrejmé a preukázané aj samotnými tvrdeniami žalobcu, že tento prijal od žalovaného pôžičku vo výške 560.000 euro, dobrovoľne podpísal zmluvu, ktorú sám pripomienkoval a upravoval aj čo do výšky zabezpečovanej pohľadávky. Podľa žalovaného teda nie je možné, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať či už predbežným opatrením alebo priamo vo veci samej neplatnosti tejto zmluvy. Žalovaný má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je len jedným z ďalších účelových konaní žalobcu vyhnúť sa svojej povinnosti vrátiť finančné prostriedky žalovanému. Neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie podľa žalovaného neobstojí, dôvody na jeho vydanie neexistujú. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (zrejme zmenil) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 9/Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť odvolania vzhľadom na jeho petit v súvislosti s ustanovením § 221 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd zruší rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia len ak zastavuje konanie. V ďalšom poukázal na protirečiace si tvrdenia žalovaného v odvolaní ohľadne dátumov poskytnutia pôžičky a jej splatnosti, keď žalovaný ako deň poskytnutia pôžičky označil tak deň 15. 12. 2013, ako aj deň 15. 12. 2012, pričom predmetom záložnej zmluvy je zriadenie záložného práva na zaistenie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 12. 2011. Žalobcovia svoj byt na F. XX S. N. preukázateľne nadobudli začiatkom roka 2010, nemohli na to teda použiť prostriedky žalovaného. Byt bol financovaný z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB bankou dňa 22. 12. 2009. Tvrdenie žalovaného o poskytnutí pôžičky vo výške 560.000 euro teda pravdivé nie je, takáto pôžička nikdy nebola poskytnutá, pričom existencia pôžičky a jej presná špecifikácia je podstatnou náležitosťou záložnej zmluvy. Samotná záložná zmluva bola uzatváraná za iných okolností a podmienok a suma, ktorá sa v nej vyskytla, vyplýva z toho, že medzi žalovaným a žalobcom 1/ boli v tom čase mnohostranné intenzívne obchodné kontakty a omylom bola v záložnej zmluve uvedená suma, ktorá predstavovala len plány na ďalšiu spoluprácu za účelom spoločného získavania príjmov z podnikateľskej činnosti. Žalobca 1/ zo všetkých uvedených dôvodov navrhol zamietnutie odvolania žalovaného a potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 10/Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „CSP“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14/Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16/Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 17/V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný začal realizovať výkon záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov, ktorí však v konaní vo veci samej sporujú platnosť záložnej zmluvy. Je zrejmé, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva vyplýva, z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva, potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Uvedené platí nielen pri dispozícii s vlastníckym právom, ale napr. aj pri úkonoch smerujúcich k jeho obmedzeniu. V danom prípade potreba dočasnej úpravy pomerov vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že žalovaný pristúpil k realizácii výkonu záložného práva na podklade zmluvy, ktorej platnosť žalobcovia spochybňujú v konaní o veci samej. Nenariadením predbežného opatrenia by podľa súdu mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov na tretiu osobu, a teda existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (strata bývania). 18/Odvolací súd z listinných dôkazov založených v súdnom spise má za osvedčenú (nie za preukázanú) pravdepodobnosť žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má predbežne poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, plynúcu z naznačeného úmyslu žalovaného začať realizovať výkon záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Prípadným vydražením predmetných nehnuteľností zaťažených záložným právom v prospech záložného veriteľa, v rámci výkonu záložného práva, bezprostredne hrozí ujma nielen na strane žalobcov, ale aj na strane tretej osoby, ktorá by nehnuteľnosti vydražila, ak by boli žalobcovia vo veci samej úspešní. Právo žalobcov na podanie určovacej žaloby (určenie neplatnosti dražby) by síce zostalo zachované, avšak v dôsledku uvedeného by došlo k podstatnému sťaženiu ochrany, ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou, a zhoršeniu ich právneho postavenia, a v neposlednom rade aj možnému vzniku škody. Aj odvolací súd však považuje nebezpečenstvo straty obydlia na strane žalobcov (vychovávajúcich maloleté dieťa) za reálne a hroziace bezprostredne, ktorá ujma nemôže byť marginalizovaná možnosťou domáhať sa určenia neplatnosti dražby, k čomu môže prísť až po vydražení nehnuteľností, s prihliadnutím na dobu súdneho konania plynúcu do jeho právoplatného skončenia. Zistenie, či existujú dôvody neplatnosti záložnej zmluvy, teda či sú dôvody uvádzané žalobcami relevantné, alebo ako tvrdí žalovaný účelové, bude predmetom skúmania a dokazovania súdom vo veci samej. 19/K osvedčeniu pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, odvolací súd dodáva, že navrhovatelia nespochybňujú len platnosť samotnej záložnej zmluvy, ale súčasne aj existenciu pohľadávky, ktorú mala záložná zmluva zabezpečovať, t. j. vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o pôžičke. S prihliadnutím na akcesoritu záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku a tvrdenia žalobcov, že k odovzdaniu peňazí v rozsahu vyplývajúcom z tvrdenia veriteľa nikdy nedošlo, nemožno v tomto štádiu vysloviť jednoznačný záver, že žalobcovia neosvedčili pravdepodobnosť žalobou uplatneného nároku. 20/Za danej situácie je teda nevyhnutne potrebná ingerencia súdu vo forme neodkladného opatrenia, ktoré dočasne, t. j. do času právoplatnosti rozhodnutia o veci samej, primeraným spôsobom zabezpečí ochranu žalobcov, resp. v súdenej veci aj tretích osôb. 21/Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22/Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).