Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/244/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203417 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316203417.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: C. D., D. S. Č.. XXX, S., zastúpenej advokátkou: Mgr. Ľubomíra Liptáková, so sídlom Pribišova 1, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o výmaz záložného práva a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. marca 2016, č.k. 7C 43/2016-28, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. apríla 2016, č.k. 7C 43/2016-39, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. marca 2016, č.k. 7C 43/2016-28, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. apríla 2016, č.k. 7C 43/2016-39, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 10. marca 2016, č.k. 7C 43/2016-28, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. apríla 2016, č.k. 7C 43/2016-39, zamietol súd prvého stupňa; v konaní vo veci samej o návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáha, aby súd odporcovi uložil povinnosť vymazať všetky záložné práva, ktoré sú zriadené v jeho prospech k bytu č. X, nachádzajúcemu sa na 1. posch., vo vchode T. XX, C. D. A. I.. Č.. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX o výmere 277 m2 a parc. č. XXXX o výmere 277 m2 (nachádzajúce sa v obci D. K..Č.. N., kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX), spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach v podiele 2/96, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom a k pozemkom parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, parcely registra "C", zastavané plochy a nádvoria, obe o výmere 277 m2, nachádzajúce sa v obci D. K..Č.. N., J.. Ú.. D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v podiele 6818/3272 (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"); návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi uložil zákaz začať realizovať výkon záložného práva a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k predaju predmetných nehnuteľností a ich prevodu na tretiu osobu, postúpenia alebo iného ich prevodu, ako aj povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia na účet Okresného súdu Bratislava III v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel totiž; s poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 8, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p.; k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľka v konaní ničím neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď ani ňou predložené listinné dôkazy nepreukazujú (neosvedčujú) konkrétne konanie odporcu ako záložného veriteľa, v dôsledku ktorého by navrhovateľke hrozila bezprostredná ujma, resp. na základe ktorého by mohol byť výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Proti tomuto uzneseniu podala do výroku, ktorým prvostupňový súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia návrh zamietol, v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá v napadnutej časti žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť dôvodiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila so záverom prvostupňového súdu, že v konaní neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď táto nepochybne vyplýva z poznámky o začatí výkonu záložného práva v prospech odporcu ako záložného veriteľa, zapísanej vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ktorá dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi opodstatňuje. Namietala zároveň, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, keď z neho nevyplýva, ktoré relevantné skutočnosti mal súd preukázané a na základe čoho dospel k právnemu názoru vyslovenému v odôvodnení svojho uznesenia. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa; v napadnutej časti; v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vo výroku vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci, keď pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní, vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci, a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že nevyhnutným predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je i osvedčenie danosti nároku, ktorému má byť nariadením predbežného opatrenia poskytnutá dočasná ochrana. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka vo veci samej domáha, aby súd odporcovi uložil povinnosť vymazať všetky záložné práva, ktoré sú zriadené v jeho prospech k predmetným nehnuteľnostiam, vedeným na liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil zákaz začať realizovať výkon záložného práva a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k predaju predmetných nehnuteľností a ich prevodu na tretiu osobu, postúpenia alebo iného ich prevodu, ako aj povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Prvostupňový súd postupoval správne, keď sa zaoberal splnením zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, vyplývajúcich z ustanovenia § 102 ods. 1, v spojení s ust. § 74 ods. 1 O.s.p., avšak vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; ktorá, ako na to správne poukázala navrhovateľka v podanom odvolaní, vyplýva už len z poznámky o začatí výkonu záložného práva v prospech odporcu ako záložného veriteľa, zapísanej vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX; avšak vôbec sa nezaoberal tým, či; v danom štádiu konania; pre potreby nariadenia predbežného opatrenia možno považovať nárok navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, za osvedčený. V tomto smere odvolací súd, na základe obsahu podaného návrhu vo veci samej, s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z doposiaľ predložených listín, dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené v návrhu ani predložené listinné dôkazy, v spojitosti s petitom návrhu; ktorým sa navrhovateľka domáha, aby súd odporcovi uložil "povinnosť vymazať záložné právo zapísané k predmetným nehnuteľnostiam" na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor; neumožňujú nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania pre navrhovateľku priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu a predložených listín nevyplývajú žiadne bližšie okolnosti zriadenia a vzniku záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré bolo do katastra nehnuteľností v danej veci zapísané dňa 17.01.2007, teda pred tým než navrhovateľka na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.03.2007 nadobudla nehnuteľnosti do vlastníctva, a teda možno dôvodne usudzovať, že o zriadení záložného práva a jeho vklade do katastra nehnuteľností, musela mať vedomosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že navrhovateľka síce v podanom návrhu požiadala súd prvého stupňa, aby si zadovážil listiny týkajúce sa záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcu, avšak neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by jej; napriek ustanoveniu § 68 zák. č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností, ktoré jej ako vlastníčke predmetných nehnuteľností zaručuje právo nahliadať do zbierky listín (katastrálneho operátu); bránili dané listiny, resp. údaje z nich vyplývajúce, zadovážiť vlastnou aktivitou. Navrhovateľka svoje tvrdenia o neplatnosti, či neexistencii zapísaného záložného práva; z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na uloženie povinnosti odporcovi vymazať ho z katastra nehnuteľností; žiadnym spôsobom neosvedčila, neuviedla žiadne konkrétne kroky, ktoré na svoju ochranu v tejto súvislosti podnikla po tom, ako sa už v konaní pod sp.zn. 5C/35/2012 dozvedela o existencii záložného práva a vzhľadom na závažnosť jej tvrdení ani len nepodala trestné oznámenie pre podozrenie z podvodného konania. Tu treba zdôrazniť, že údaje katastra, týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), a preto pre potreby nariadenia predbežného opatrenia je potrebné dostatočne spoľahlivo osvedčiť, že zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnému stavu. Navrhovateľka neuviedla žiadne také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť záložnej zmluvy do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť predbežným opatrením ochranu jej nároku domáhajúceho sa v základom konaní vo veci samej. Na základe uvedených zistení odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v danom štádiu postupu konania dostatočne neosvedčila hmotnoprávny základ žaloby, nakoľko len na základe jej všeobecných tvrdení, nemožno dostatočne spoľahlivo usudzovať na pravdepodobnosť úspechu jej návrhu vo veci samej. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky a skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v danej veci zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 102 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. neboli splnené. Pokiaľ navrhovateľka argumentovala tým, že odporca použil jej nehnuteľnosť ako záloh napriek tomu, že jej neposkytol žiadne finančné prostriedky v spojitosti s úverom, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že existencia pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi; a teda ani poskytnutie peňažných prostriedkov záložcovi, resp. vlastníkovi zálohu; nie je podľa ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, v prípade, ak záložca a záložný dlžník nie sú totožní, podmienkou zriadenia ani vzniku záložného práva, ktoré (okrem prípadov podľa ust. § 151md Občianskeho zákonníka) prechádza na nového vlastníka založenej nehnuteľnosti, a preto táto skutočnosť je z hľadiska splnenia zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia bez významu. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa; i keď z iných dôvodov; k záveru, že navrhovateľka nepreukázala (neosvedčila) v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi uložil zákaz začať realizovať výkon záložného práva a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k predaju predmetných nehnuteľností a ich prevodu na tretiu osobu, postúpenia alebo iného ich prevodu, ako aj povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; keď z obsahu spisu nevyplýva, že by bola navrhovateľka odkázaná na bývanie v predmetnom byte; a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti , ako vecne správne, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.