Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/375/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316204149 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316204149.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela - J.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou so sídlom Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava, proti manželke - Y. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. dolina XX, XXX XX L., toho času bytom X M. J., W2 XNP, Z., Y. L., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovský práv a povinností k maloletým deťom P.: C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR a H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti uzneseniu S. súdu Bratislava III zo dňa 26.05.2016, č.k. 38P/66/2016-32, jednomyseľne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 26.05.2016, č.k. 38P/66/2016-32, vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 1 ods. 1 písm. b/, čl. 1 ods. 2 písm. a/, c/, čl. 3 ods. 1 písm. a/, čl. 8 ods. 1, čl. 17 ods. 1, a bodmi 6, 11, 12 odôvodnenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), čl. 1 ods. 1, čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o výživnom“), § 88 ods.1 písm. a/, § 103 ods. 1, § 113 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“), dôvodiac absenciou podmienok súdnej právomoci slovenských súdov na konanie vo veci. Pokiaľ ide o kritéria právomoci súdov Slovenskej republiky na rozvod manželstva, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Brusel IIa, konkrétne na základe kritéria obvyklého pobytu manželky a kritéria posledného obvyklého pobytu manželov, ak tam stále aspoň jeden manžel býva, má právomoc vo veci konať súd vo Y. L. (v Z.). Pokiaľ ide o kritéria právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, mal za to, že obvyklý pobyt maloletých detí a manželky v inom členskom štáte predstavuje prekážku pre založenie si právomoci slovenského súdu i v danom konaní. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie manžel, žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 221 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia považuje za nedostatočný a z hľadiska právnej istoty účastníkov za zmätočný, pretože v ňom absentuje ďalší výrok o tom, ako bude súd postupovať ďalej, či konanie zastaví alebo či postúpi vec inému orgánu. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, s tým, že v zmysle zaužívanej praxe slovenských i medzinárodných súdov mal súd prvej inštancie vo vzťahu k obvyklému pobytu skúmať trvanie pobytu, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu, štátnu príslušnosť, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a sociálne väzby, mieru začlenenia do rodinného a sociálneho prostredia, trvalú a bytovú situáciu a zárobkové možnosti. S ohľadom na uvedené konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obvyklý pobyt maloletých detí v inom členskom štáte - vo Y. L. a teda dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku svojej právomoci konať vo veci. V časti týkajúcej sa rozvodu manželstva poukázal na článok 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel IIa, ktorý súd úplne opomenul a na základe, ktorého si súd mal ustáliť právomoc konať aj vo veci rozvodu. Zdôraznil, že manželka vo svojom písomnom vyjadrení nenapadla právomoc slovenského súdu v časti rozvodu manželstva, namietala len ich posledné spoločné bydlisko. Taktiež mal za to, že matka sa rozhodla zostať spolu s maloletými deťmi na území Y. L. a keďže nedal súhlas s takýmto trvalým vysťahovaním detí, zadržiavanie detí na území Y. L. označil za neoprávnené, s tým, že dňa - 17.06.2016 predložil Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave Žiadosť o návrat maloletých detí v zmysle Haagskeho dohovoru z roku 1980. 4. Dňa 05.09.2016 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie manželky k odvolaniu manžela, v ktorom prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že manžel uvádzal nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia o obvyklom pobyte maloletých detí. Poukázala na skutočnosť, že maloleté deti majú kamarátov v Z., od septembra 2016 nastupuje maloletá H. do škôlky, s deťmi komunikuje iba v ruskom a anglickom jazyku. K tvrdeniam manžela o zamýšľanom dočasnom pobyte v Z. uviedla, že ak by to bola pravda, tak by deti neprihlasovali do škôlky a rôzne iné voľnočasové aktivity v Z., s tým, že manžel emailom zo dňa 08.07.2016 predĺžil splatnosť poplatku za škôlku. Mala za to, že maloleté deti pred sťahovaním do Z. nemali trvalé väzby na Slovensku, keďže boli v útlom veku (C. vo veku 3 roky, H. vo veku jedného roka), nenavštevovali tam žiadne predškolské zariadenia a teda okrem blízkych rodinných príbuzných ich so Slovenskom nič nespájalo. K vyjadreniam manžela o nestabilnom výchovnom prostredí maloletých detí uviedla, že je to práve manžel sám, ktorý spôsobuje v ich životoch zmätok, nakoľko na starostlivosť o deti neprispieva pravidelne. Za nepravdivé označila i tvrdenia manžela o tom, že jej súčasný partner je bez príjmu a dodala, že on vzhľadom na vlastnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu sa podiela len na úhrade časti nákladov ich spoločnej domácnosti. V ďalšom opísala osobu svojho partnera za výborného nevlastného otca pre svoje deti, ktorý sa o ne stará ukážkovo a má s nimi pekný a pozitívny vzťah. 1. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie manžela je dôvodné. 5. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.m.p.“), ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ust. § 395 ods. 2 C.m.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa ust. § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 9. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 10. Podľa čl. 2 ods. 11 Nariadenia Brusel IIa, pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak a/ je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a b/ za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. 11. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky, alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území - majú manželia obvyklý pobyt alebo - manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo - má odporca obvyklý pobyt, alebo - v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Y. L. a F. tam má „domicil“. 12. Podľa článku 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky, alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Y. L. a F., ak tam majú obaja manželia „domicil“. 13. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 14. Podľa čl. 10 písm. b/ pod písm. i/ Nariadenia Brusel IIa, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte a do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané. 15. V predmetnej veci sa manžel návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 07.03.2016 domáhal rozvodu manželstva a zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na čas po rozvode. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd pritom zistil, že manželka sa spolu s maloletými deťmi zdržiava na území Y. L. od 12.08.2015 až po súčasnosť. Manželka s právomocou slovenského súdu na rozvod manželstva vyjadrila súhlas (por. č. l. 24 spisu). Premiestnenie detí z územia Slovenskej republiky na územie Y. L. bolo odsúhlasené obidvomi rodičmi, ktorí pricestovali do L. len dočasne a to za výkonom svojich pracovných povinností, o čom svedčí uznesenie č. X z Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti U. a.s., zo dňa 10.04.2015 (por. č. l. 77 spisu), ako aj nájomná zmluva o prenajatí ubytovania na adrese X M. J., W2 XNP, Z., Y. L.. Situácia sa zmenila na jar roku 2016, kedy sa výkon pracovných povinností rodičov skončil (na základe uznesenia č. 2 spoločnosti U. a.s., zo dňa 10.04.2015, por. č. l. 81 spisu) a manžel sa v priebehu mesiaca apríl 2016 vrátil na Slovensko. Dňa 24.05.2016 sa otec návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhal i nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že s trvalým vysťahovaním detí do zahraničia, ktoré majú slovenské štátne občianstvo, nikdy nesúhlasil. 16. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo dňa 07.03.2016, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny kódex, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto kódexom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i súdená vec) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 17. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395 ods. 1, 2 C.m.p.), ako aj vzhľadom na vzťah subsidiarity medzi C.m.p. a C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ a „navrhovateľ - odporca“ použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojem „súd prvej inštancie“ a „manžel - manželka“, ktoré boli zavedené Cs.p. a Cm.p.. V zmysle uvedených zásad, najmä v zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací súd aj pri prejednávaní odvolacieho argumentu manžela súvisiaceho s absenciou ďalšieho výroku o tom, ako bude súd postupovať ďalej, či konanie zastaví alebo či postúpi vec inému orgánu. Prihliadajúc na ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p., ktoré zakotvovalo, že po zistení nedostatku podmienky konania, ktorú nebolo možné odstrániť, bol súd povinný ex offo zastaviť konanie, odvolací súd vyhodnotil predmetná námietku za dôvodnú. 18. Pokiaľ ide o samotnú otázku právomoci slovenského súdu na konanie v súdenej veci, odvolací súd mal za nepochybné, že v danom prípade bola daná právomoc na konanie o rozvod manželstva a to vzhľadom na slovenské štátne občianstvo obidvoch manželov v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel IIa. Nakoniec táto skutočnosť nebola popretá ani jednou zo strán. 19. Možno preto uzavrieť, že v prejednávanom prípade je sporná otázka existencie, resp. neexistencie právomoci slovenského súdu na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Odvolací súd sa preto zaoberal skutočnosťami, ktoré ako rozhodujúce pre trvanie právomoci stanovujú predmetné články Nariadenia Brusel IIa. 20. Všeobecne právomocným pre takéto konanie je podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania. Situácie predpokladané článkami 9, 10 a 12 Nariadenia Brusel IIa teda predstavujú výnimku z výlučného uplatňovania článku 8 ods. 1 tohto nariadenia. Odvolací súd udáva, že pojem obvyklý pobyt nemá legálnu definíciu, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu je nutné osobitne v každom konkrétnom prípade, nakoľko vzhľadom na odlišnosť jednotlivých prípadov, môže nastať zmena obvyklého pobytu v rôznych momentoch; aj keď pojem „obvyklý“ evokuje určitý časový aspekt trvania pobytu, nemožno vylúčiť, že dieťa nadobudne obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu. Prihliadajúc na uvedené, ako i na skutočnosť, že maloleté deti, ktoré majú slovenské štátne občianstvo sa nachádzajú na území Y. L. odo dňa 12.08.2015 (od apríla 2016 bez súhlasu otca), je potrebné pri ustálení ich obvyklého pobytu vyhodnotiť úmysel rodičov zmeniť obvyklý pobyt maloletých detí pri ich odchode do Y. L. dňa 12.08.2015, nakoľko v konaní doposiaľ jednoznačne nebol preukázaný úmysel rodičov sa na území Y. L. zdržiavať trvalo. Za účelom posúdenia vyššie uvedenej skutočnosti, ktorá je kľúčovou pre posúdenie obvyklého pobytu maloletých detí na území Y. L., bude súd prvej inštancie povinný zisťovať skutočnosti preukazujúce spornosť tvrdení oboch rodičov v tejto otázke, najmä skutočnosti v súvislosti s poberaním sociálnych dávok a rodinných prídavkov na Slovensku a v L., vyplnenie formulára A 1 prostredníctvom Sociálnej poisťovne (Žiadosť o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ), existenciu povolenia rodičov a maloletých detí zdržiavať sa na území Y. L., resp. existenciu prihlásenia rodiny na pobyt v L.. S cieľom vyhodnotenia úmyslu rodičov natrvalo odísť do Y. L. dňa 12.08.2015 bude potrebné zistiť, či to bola práve vysielajúca spoločnosť U. a.s., ktorá hradila nájomné za prenajatý dom v Z., v ktorom rodina bývala, či boli manželia a maloleté deti prihlásené do zdravotného a sociálneho systému vo Y. L.. Z pohľadu skúmania úmyslu rodičov zotrvať na území Y. L. je potrebné tiež skúmať, v akom právnom režime ponechali svoj majetok na Slovensku po svojom odchode do Y. L., ktorý pred odchodom vlastnili alebo užívali. Odvolací súd vyslovuje názor, že v spojitosti s ustálením obvyklého pobytu maloletých detí nie je v danom prípade podstatné, či deti aktuálne navštevujú mimoškolské a školské zariadenia, keďže z obsahu spisu vyplýva, že v čase podania návrhu na začatie konania sa o maloleté deti starala matka v domácom prostredí, a teda nemožno jednoznačne uzavrieť, že obe maloleté deti boli sociálne integrované v anglickom prostredí. 21. Po zhrnutí vyššie uvedených záverov odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie nedostatku právomoci súdu prvej inštancie na konanie o rozvod manželstva, ako aj na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a teda postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože vyhlásením o nedostatku právomoci súdu v rozpore s Nariadením Brusel IIa sa jeho účastníkovi (manželovi) znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 22. V zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie bude povinný začať konať vo veci rozvodu manželstva a za účelom ustálenia právomoci vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom doplniť dokazovanie v naznačenom smere a ustáliť, či maloleté deti odchodom rodičov na územie Y. L. tam nadobudli obvyklý pobyt. . 23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v zmysle ust. § 389 ods. 2 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).