Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/481/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316209190 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316209190.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S.: P., nar. XX.XX.XXXX, a V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - M. S., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom X E. W., W2 XNP, R., M. A., zastúpená AK JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, a otec - W.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, A., zastúpený JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, Miletičova 3/a, Bratislava, o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.09.2016, č.k. 37P/142/2016-233, jednomyseľne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa deti nenachádzali na území Slovenskej republiky, tieto sa od augusta 2015 zdržiavajú na území M. A., kde sa do apríla 2016 zdržiaval s nimi aj otec. Medzi rodičmi je prítomný konflikt ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností prameniaci z toho, že matka spolu s deťmi zostala na území M. A., zatiaľ čo otec prišiel na Slovensko, kde sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Rodičia na pobyt detí na území M. A. nazerajú rozdielne, otec trvá na tom, že bolo dohodnuté, že pobyt rodiny vo M. A. bude dočasný, matka naopak zotrvávala na tom, že rodina mala v pláne sa vo M. A. usadiť, pričom každý z rodičov dokladuje svoje tvrdenia listinnými dôkazmi. Za súčasnej situácie nemožno jednoznačne konštatovať, či sa rodina mala v pláne vrátiť na Slovensko alebo nie. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, a to jednak posúdením a s poukazom na obsah podaní rodičov, ako aj obsah odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/332/2016-126 zo dňa 12.08.2016, kde súd prvej inštancie rozoberá pojem obvyklý pobyt. Otec za účelom vydania maloletých detí na územie Slovenskej republiky inicioval na príslušnom súde návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru, ktorý návrh podal na súd 13.09.2016. Samotná skutočnosť, že sa otec vrátil v apríli 2016 na Slovensko a očakával, že sa vráti aj matka s deťmi, nemôže byť samo o sebe podkladom pre záver, že matka zadržiava maloleté deti na území M. A. neoprávnene, ani nemôžu byť podkladom pre vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ak iné dôvody pre jeho nariadenie súd nevzhliadol. Súd prvej inštancie nemal preukázané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery detí, ktorú potrebu otec detí nepreukázal. Otec sa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia snažil docieliť návrat maloletých detí na Slovensko za takého stavu veci, kedy nie je možné ustáliť, že sa maloleté deti na území M. A. zdržiavajú neoprávnene, kde na území iného členského štátu prebieha súdne konanie, ktoré na uvedenú otázku má zodpovedať a kde matka maloletých detí, ako druhý rodič s návratom detí na Slovensko nesúhlasí. Súd prvej inštancie nevzhliadol za súladné so záujmom maloletých detí, ani za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu, ktorého následkom bolo vyňatia detí z prostredia, v ktorom žijú, z kolektívnych zariadení, ktoré navštevujú, od mimoškolských aktivít, ktorým sa venujú a kde má za preukázané, že obe deti v starostlivosti ktorá sa v súčasnosti vykonáva na území M. A. prospievajú a napredujú. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že matka deti neoprávnene zadržuje na území M. A. a rovnako nemal preukázané, že je potrebné prijať predbežné / ochranné opatrenie v zmysle článku 20 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd prvej inštancie nevychádzal z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP /332/2016 zo dňa 12.08.2016, kde odvolací súd vyslovil právny názor, že obvyklý pobyt maloletých detí je stále na území Slovenskej republiky a má právomoc vo veci konať slovenský súd. Bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď v čase od 13.09.2016 od 22.09.2016 mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, až po sťažnosti k rukám predsedu dňa 22.09.2016, mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, 29.09.2016 mu bolo doručené uznesenie o zamietnutí návrhu zo dňa 20.09.2016, ktoré sa však v tom čase v spise nenachádzalo. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení prehodnocuje právomoc slovenských súdov napriek názoru Krajského súdu v Bratislave. Poukazuje aj na písomné vyjadrenia matky, ku ktorým nemohol zaujať žiadne stanovisko, ktorá klamlivo opisuje jeho správanie. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na Slovensku ani v zahraničí a v R. sa nesnažil kúpiť dom, nemal na to dôvod a ani nedisponoval financiami, ktoré by mu takýto krok umožnili. Poukázal na to, že v R. nemá žiadne obchodné spoločnosti, počas vycestovania konal a rokoval v mene vysielajúcej slovenskej spoločnosti, v mene ktorej predkladal rôzne projekty za účelom získania zákaziek. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že obvyklý pobyt maloletých detí je nutné vnímať ako samostatný, ktorý je primárne nezávislý na obvyklom pobyte zákonných zástupcov, či jedného z nich. Pri tak malých deťoch ako sú maloleté deti, keď v čase vycestovania P. 3 roky a 4 mesiace, V. 1 rok a 2 mesiace bol ich obvyklý pobyt jednoznačne viazaný na pobyt rodičov, a to s prihliadnutím na dôvody ich vycestovania, ako k tomu zaujal stanovisko aj Krajský súd. Na súd vo M. A. z dôvodu vydania ochranného opatrenia sa neobrátil, pretože tento súd nemá právomoc, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie spochybňuje aj právne kroky týkajúce sa návratového konania, žiadosť podal dňa 17.06.2016 na ústredný orgán, ale návratové konanie bolo začaté až 13.09.2016 v R.. Súd prvej inštancie nesprávne opisuje skutkový stav, nakoľko na oboch žiadostiach je vlastnoručný podpis zástupcu Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Mgr. T. J.. Tvrdenia matky v jej podaniach nie sú pravdivé, z predchádzajúceho vzťahu má maloletého syna P., na ktorého si riadne plní vyživovaciu povinnosť, nikdy mu nebolo zakázané kontaktovať sa priamo alebo nepriamo s maloletými deťmi, ako uvádza matka, aj súd prvej inštancie. Nie je pravda, že nemá záujem o styk s maloletými deťmi, pravidelne cestuje do R., aby sa mohol s deťmi stretávať, pričom opakovane sa stalo, že o 10.00 hodine, keď si deti preberal od opatrovateľky, matka s jej milencom ešte spali, pričom matku nezaujímalo ako mu deti budú odovzdané. Stávalo sa, že boli nedostatočne oblečené, keďže opatrovateľka nebrala do úvahy poveternostné podmienky. Dvakrát sa skutočne stalo, že sa styk nerealizoval, avšak z dôvodu, že matka sa zdržiavala mimo R.. Matka uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami detí, uprednostňuje svoj milostný život pred čímkoľvek. Matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, nechodí do žiadneho zamestnania, nie je schopná sa riadne sama postarať o maloleté deti. Napriek tomu, že neplatí poplatky za bývanie, financuje k výchove detí dve opatrovateľky, na ktoré sú deti odkázané, pričom ani jedna opatrovateľka nehovorí slovensky. Matka nemá vytvorené stabilné výchovné prostredie, matka nemá riadne zabezpečené bývanie. Na území M. A. signalizoval potrebu riešiť otázku detí v návratovom konaní, avšak nakoľko prebieha toto konanie pred slovenským súdom, o ktorom sú R. súdy informované, čakajú na rozhodnutie, bolo by jeho podanie vo M. A. len duplicitným konaním. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca spochybnila všetky tvrdenia otca a uviedla svoje tvrdenia na okolnosti jej pobytu vo M. A.. V danej veci bol daný jednak dôvod za naplnenia, ktorého nie je viazaný prvoinštančný súd vysloveným názorom súdu vyššej inštancie a jednak, čo je ešte dôležitejšie, že k prelomeniu kasačnej záväznosti prvoinštančným súdom v týchto veciach nemohlo dôjsť, pretože pre súd nižšieho stupňa nie je záväzný každý právny názor vyjadrený v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia len ten, ktorý bol dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. V tejto veci bol dôvodom pre zrušenie rozhodnutia nie obvyklý pobyt maloletých detí, ale zmätočné výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V ďalšom vyjadrení matka analyzuje viazanosť prvoinštančného súdu len právnym názorom, ktorý bol skutočným dôvodom na vydanie zrušovacieho uznesenia a vykonáva rozbor právneho názoru odvolacieho súdu so záväznou judikatúrou Súdneho dvora a Európskej únie. Vo vyjadrení sa zaoberá súdnou právomocou vo veciach rodičovských práv a povinností pojmom obvyklý pobyt, prednáša svoje argumenty pre obvyklý pobyt maloletých detí vo M. A.. Ohľadne starostlivosti o maloleté deti uvádza, že záujem otca o maloletého P. a V. sa ešte viac zhoršil, pričom popisuje posledné stretnutie detí s otcom, keď V. ochorela a otec si ju vyzdvihol aj napriek tejto skutočnosti, keby bolo v jej najlepšom záujme zo zdravotných dôvodov nepremiestňovať sa na iné miesta. Otec však namiesto, aby sa staral o maloletú v domácom prostredí, odviedol ju do kabalistického centra, kde maloletá zaspala s vysokou telesnou teplotou na špinavom gauči, so špinavými vankúšmi a týmto bolo vážne ohrozené zdravie maloletej. Obdobná situácia sa zopakovala, keď bol chorý maloletý P.. Otec nevyužil ani možnosť kontaktovania detí prostredníctvom služby H., popisuje fyzické útoky na ňu zo strany otca a osobné invektívy na ňu ako matku. Žiada, aby Krajský súd podľa článku 17 Nariadenia Brusell 2a vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a konanie podľa § 9 C.s.p. zastavil. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej C.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 7. Podľa § 66 C.m.p., odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 8. Podľa § 67 C.m.p., na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 361 C.m.p., súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 12. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p., uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje jej vykonateľné len, čo bolo vyhotovené. 13. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi rodičmi nastal konflikt týkajúci sa starostlivosti o maloleté deti, keď z obsahu podaní rodičov maloletých detí vychádzajú tak protichodné tvrdenia, že bez dokazovania nie je možné ustáliť, tvrdenia ktorého rodiča sú pravdivé. 15. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletých detí. Uvedenú skutočnosť otec v konaní otec maloletých detí nepreukázal, keď pre takýto záver je potrebné vykonať dokazovanie. Odvolací súd poukazuje na nízky vek maloletých detí, ktoré by len na základe tvrdení navrhovateľa bez vykonania dokazovania odlúčením od matky mohli utrpieť ujmu. Len samotná skutočnosť, že deti sa zdržiavajú na území M. A. nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď otcom neboli produkované žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že starostlivosť o nej je vážne ohrozená a je potrebný zásah súdu. Podľa obsahu návrhu otca maloletých detí, tak ako aj rozhodoval Krajský súd v Bratislave uznesením 11CoP/332/2016 zo dňa 12.08.2016 sa javí, že obvyklý pobyt maloletých detí je stále na území Slovenskej republiky, keď matka maloletých detí neprodukovala žiadne dôkazy opaku. K uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd len na základe tvrdení uvedených v návrhu a v spise vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd ani neprihliadol na vyjadrenie matky k odvolaniu otca, keď táto sa zaoberá skutočnosťami, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, pri skúmaní obvyklého pobytu maloletých detí a preskúmaní obvyklého pobytu maloletých detí. Odvolací súd preto nemohol vyhovieť návrhu matky na vyslovenie, že Krajský súd nemá právomoc vo veci konať, keď ustálenie takejto skutočnosti bez ďalšieho dokazovania je predčasné. Za okolností aké vyšli najavo do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd konštatuje, že je daná právomoc slovenského súdu s prihliadnutím na závery jeho zrušujúceho uznesenia č.k. 11CoP/332/2016 zo dňa 12.08.2016. 16. Odvolací súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha pod sp.zn. 38P/66/2016 konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, kde uznesením zo dňa 14.11.2016, č.k. 11CoP/375/2016 bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie, kde súd prvej inštancie vyslovil, že nemá právomoc konať vo veci. Odvolací súd dáva do pozornosti odôvodnenie tohto uznesenia, kde bolo súdu prvej inštancie nariadené ustáliť obvyklý pobyt a ustáliť, či maloleté deti odchodom rodičov na územie M. A. tam nadobudli obvyklý pobyt. 17. Vzhľadom na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní preukázané neboli. Bez vykonania dokazovania nemožno vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov ustáliť, či je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. K uvedenému záveru odvolací súd dospel najmä z dôvodu útleho veku maloletých detí, kde ich prípadné odlúčenie od matky môže vyvolať u detí psychické problémy. Otec maloletých detí nepreukázal také ohrozenie maloletých detí, ktoré by vyžadovalo úpravu pomerov maloletých detí neodkladným opatrením. Pomery maloletých detí budú skúmané v konaní vo veci samej, kde súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie a vo veci rozhodne. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).