Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/404/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316204455 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316204455.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: E.. J. F., H., nar. X. X. XXXX, bytom P. XX, XXX XX L., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., IČO: 36 757 276 Lehotského 4, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: JUNIS Development, s.r.o. IČO: 36 764 566, Račianska 69, 831 02 Bratislava, zastúpenému: Šoltýs & Korniet, s.r.o., IČO: 36 869 694, so sídlom Račianska 69, 831 02 Bratislava, o zaplatenie 42.272,41 eur a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. mája 2016, č. k. 17C/61/2016-54, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému: A/ zakázal akokoľvek nakladať, disponovať a akýmkoľvek spôsobom zaťažovať nehnuteľnosti, vrátane zákazu prevodu, prechodu, prenájmu a podnájmu nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov, vedené Okresným súdom Bratislava, katastrálny odbor, v polyfunkčnom dome - K. XX v Bratislave - Ružinov so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemkoch registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 967 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemkoch s parcelným číslom XXXX/ XXX a parcelným číslom XXXX/XXX a to: - vchod: K. XX, suterén, priestor č. X-X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel: 9/88; - vchod: K. XX, suterén, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1; - vchod: K. XX, suterén, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1; - vchod: K. XX, suterén, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1; - vchod: K. XX, suterén, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1; B/ zakázal akokoľvek nakladať so sumou vo výške 42.272,41 eur na bankovom účte č.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v ČSOB, a.s., všetko až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 102 ods.1, § 75 ods.1, 2, 4, 8 a § 76 ods.1 pís. e/ a f/ zák.č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej „O.s.p.“) a vecne osvedčením existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu, spočívajúceho v tom, že z konania o návrhu vo veci samej o zaplatenie 42.272,41 eur vyplýva zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/X zo dňa 25.2.2013, kde právny predchodca žalobcu, spol. SIMPLY s.r.o. vystupuje ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. 3. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 14.4.2016. Z obsahu spisu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2016, uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou SIMPLY s.r.o., Jašíkova 24, 821 03 Bratislava IČO: 35 879963, bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 42.272,41 eur s príslušenstvom voči žalovanému JUNIS Development, s.r.o. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/X zo dňa 25.2.2013, uzatvorenej medzi SIMPLY s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, na základe ktorej boli riadne dohodnuté a odsúhlasené stavebné práce na priestore C. K. XX v Bratislave, pričom aj cena za stavebné práce bola dohodnutá a riadne odsúhlasená. Po dokončení diela bola žalovanému vystavená faktúra číslo Y.-XXXX v celkovej sume 71.509,21 eur, ktorá bola vyhotovená dňa 2.9.2015 a splatná dňa 16.9.2015, z ktorej žalovaný dňa 11.12.2015 zaplatil sumu vo výške 29.236,80 eur, čím uznal dlh voči žalobcovi, ale zostávajúcu časť vo výške 42.272,41 eur s príslušenstvom nezaplatil. Konateľ žalovaného najskôr na osobnom stretnutí so žalobcom a jeho právnym zástupcom prisľúbil doplatenie predmetnej faktúry, ale po niekoľkých telefonátoch dňa 12.4.2016 oznámil žalobcovi, že predmetný dlh nezaplatí. Následne sa žalobca dňa 13.4.2016 dozvedel, že žalovaný začal prevádzať na iné právnické alebo fyzické osoby svoje aktíva vo forme nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava, m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pravdepodobne za účelom vyhnúť sa svojmu záväzku voči žalobcovi tým, že pravdepodobne prevedie všetok majetok na tretie právnické alebo fyzické osoby. Žalobca sa domnieva, že žalovaný následne prevedie svoj obchodný podiel na takzvaného „bieleho koňa“, čím sa znemožnení uspokojenie z platného záväzku žalovaného voči žalobcovi, ale aj voči iným právnickým osobám. 4. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX v k. ú Ružinov zo dňa 22.3.2016 a na porovnanie zo dňa 12.4.2016, kde sa už nachádza plomba vyznačená na základe Y.-XXXX/XXXX, pričom pod položkou 1 sa nachádzajú všetky zostávajúce garáže v počte 9 kusov, čo predstavuje aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/88, nachádzajúce sa v bytovom dome K. XX so súpisným číslom XXXXX, postavené na pozemkoch s parcelným číslom XXXX/XXX, parcelným číslom XXXX/XXX, parcelným číslom XXXX/ XXX, všetky v k. ú. Ružinov, okres Bratislava 2, vedené na liste vlastníctva číslo 7687. 5. Žalobca na osvedčenie naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia v návrhu vyslovil dôvodnú obavu, že žalovaný sa bude pravdepodobne aj naďalej snažiť zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu ako svojho veriteľa a bude sa pravdepodobne snažiť akokoľvek previesť alebo zaťažiť nehnuteľnosti, z ktorých predaja by mohol byť uspokojený žalobca, čím reálne vzniká ohrozenie žalobcovho uspokojenia predmetnej pohľadávky voči žalovanému. Pre žalobcu tu vzhľadom na dĺžku súdneho konania, existuje objektívne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy. 6. Žalobou vo veci samej, podanou dňa 9.3.2016, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 42.272,41 eur s príslušenstvom. 7.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. a teda z dôvodov nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci odvolanie žalovaný, napadnuté uznesenie navrhol zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Konštatoval, že tvrdenia žalobcu považuje za nepreukázanú špekuláciu a zavádzajúcu domnienku, vychádzajúcu z jeho skreslených úvah. Do pozornosti súdu dal postavenie žalovaného ako právnickej osoby, zaoberajúcej sa okrem iného aj developerskou činnosťou v oblasti stavebníctva, v rámci ktorej sa zameriava na nákup pozemkov pre určitý investičný zámer, výstavbu a následne aj predaj, resp. prenájom nehnuteľností cieľovému zákazníkovi. Žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizoval i výstavbu projektu bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný nebytový priestor i ostatné nehnuteľnosti. Odvolateľ uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný začal po neúspešných mimosúdnych rokovaniach so žalobcom prevádzať svoje aktíva vo forme nehnuteľností nachádzajúcich sa v bytovom dome na tretie osoby. Keďže žalovaný je investorom predmetnej bytovej výstavby, nehnuteľnosti v bytovom dome začal prevádzať na tretie osoby - záujemcov, počnúc ukončením výstavby bytového domu v septembri 2014. Prevod nebytového priestoru v bytovom dome pri ktorom bola v katastri nehnuteľností vyznačená plomba, nemá žiadny súvis s vymáhaným nárokom, ale vyplýva zo samotnej podstaty investičnej výstavby a podnikania v tejto oblasti, ktorého nástrojom je prevod nehnuteľností na tretie osoby za účelom dosiahnutia zisku z vynaloženej investície. Tvrdenie žalobcu, že tento prevod majetku žalovaného bol realizovaný v snahe zmenšiť aktíva majetku a vyhnúť sa tak plneniu splatných záväzkov je nielen nepreukázané, ale zároveň aj nelogické a vnútorne si protirečiace, nakoľko uvedeným prevodom sa aktíva majetku žalovaného nijako nezmenšili, pretože od kupujúceho obdržal kúpnu cenu, ako odplatu za prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu, pričom výška kúpnej ceny zodpovedá trhovej hodnote prevádzaného garážového státia. Žalovaný teda realizoval uvedený prevod v rámci bežného obchodného styku a za trhovú cenu. Konštatovanie žalobcu, že žalovaný následne pravdepodobne prevedie svoj obchodný podiel na „bieleho koňa“ považuje za účelové a zavádzajúce. Nielen že z návrhu nie je zrejmé aký obchodný podiel má týmto konštatovaním na mysli, ale navyše žiadnym spôsobom naznačené riziko nepreukázal. Toto tvrdenie je teda nutné považovať výlučne za nepodloženú domnienku žalobcu, ktorej cieľom je skreslenie skutkového stavu. 7.2. Žalobca podľa žalovaného žiadnym spôsobom neosvedčil nielen skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale aj povinnosť osvedčiť, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo/144/1997). Poukázal na to, že zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že by došlo k predaju nehnuteľností pod ich skutočnú trhovú hodnotu a že by sa žalovaný úmyselne zbavoval svojho majetku za účelom poškodenia žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný predáva byty a nebytové priestory v bytovom dome ktorý postavil a ku ktorému má vlastnícke právo, nie je dôkazom, že sa zbavuje majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nariadené v rozsahu prenájmu a podnájmu nehnuteľností alebo zaťaženia iným zmluvným vzťahom, je podľa názoru odvolateľa neodôvodneným obmedzením vlastníckeho práva žalovaného, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom by prenájom či iný vzťah ohrozil výkon budúceho rozhodnutia súdu. Uvedené sa primerane vzťahuje aj na neodkladné opatrenie vo forme zákazu nakladať so sumou vo výške 42.272,41 eur na bankovom účte žalovaného, potreba nariadenia ktorého nebola nijako preukázaná. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca konštatujúc, že nariadené neodkladné opatrenie považuje za dôvodné v celom rozsahu, čo preukazuje aj skutočnosť, že v čase podania návrhu na jeho nariadenie mal žalovaný vo vlastníctve deväť garáží, pričom v čase nariadenia neodkladného opatrenia, mal vo vlastníctve už len sedem. Skutočnosť, že nariadené neodkladné opatrenie je odôvodnené preukazuje aj to, že žalovaný po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia začal prevádzať aj iné (ďalšie) nehnuteľnosti, čo hodnoverne preukazujú vyznačené plomby na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Ružinov, a to plomba vyznačená na základe V-XXXXX/XXXX, V-XXXXX/XXXX, V-XXXXX/XXXX. Naviac žalovaný podľa jeho tvrdení disponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ale záujem o riadne plnenie svojho splatného záväzku nemá. 9. V reakcii na vyjadrenie žalobcu, žalovaný poukázal na bezpredmetnosť argumentácie žalobcu zdôrazňujúc, že žalobca nie je vlastníkom uplatňovanej pohľadávky, pretože zmluva o dielo, z ktorej sporná pohľadávky vznikla, výslovne vylučovala prevod pohľadávok bez súhlasu dlžníka a takýto súhlas nikdy daný nebol. K tvrdeniam žalobcu, že po jeho nadobudnutí pohľadávky začal prevádzať svoje aktíva vo forme nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. Ružinov konštatoval, že pri nadobúdaní spornej pohľadávky nevynaložil primeranú starostlivosť, neoboznámil sa s povahou a okolnosťami vzniku tejto pohľadávky, nakoľko žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti predával nehnuteľnosti ešte predtým ako sporná pohľadávka vznikla. Žalovaný sa nezbavuje majetku, ale prevádza nehnuteľnosti v súlade so svojim predmetom podnikania a realizuje primeraný zisk. 10. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že sa stal nespochybniteľným vlastníkom uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SIMPLY, s.r.o. a nepotreboval nikdy žiaden súhlas od žalovaného na postúpenie predmetnej uplatňovanej pohľadávky. Uvedenou zmluvou sa žalobca stal riadnym veriteľom žalovaného a eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 42.272,41 eur. Zopakoval presvedčenie, že z konania žalovaného je zrejmé, že zmenšuje svoj majetok s cieľom pravdepodobne sa vyhnúť nútenému výkonu rozsudku konajúceho súdu. Podľa názoru žalobcu nariadené neodkladné opatrenie nemôže neprimerane zasahovať do podnikateľskej činnosti žalovaného, nakoľko podľa verejne dostupných údajov Finančnej správy SR má žalovaný za kalendárny rok 2015 evidovaný zisk vo výške 1.492.651 eur, a preto 7 garážových státí ho nemôže v žiadnom prípade obmedzovať ani len čiastkovo v jeho podnikateľskej činnosti. Uvedená skutočnosť zároveň preukazuje, že žalovaný disponuje finančnou hotovosťou vo výške uplatnenej pohľadávky žalobcu a žalovaný ju nemá záujem dobrovoľne zaplatiť. 11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12. 5. 2016, č.k. 17C/61/2016 - 54 s odkazom na ust. § 102 ods.1, § 75 ods.1, 2, 4, 8 a § 76 ods.1 písm. e/ a f/ O.s.p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 nariadil na návrh žalobcu predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal akokoľvek nakladať, disponovať a akýmkoľvek spôsobom zaťažovať nehnuteľnosti evidované na Liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov, vedené Okresným súdom Bratislava, katastrálny odbor, v polyfunkčnom dome - K. XX v Bratislave - Ružinov so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemkoch registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 967 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemkoch s parcelným číslom XXXX/XXX a parcelným číslom XXXX/XXX vchod K. XX, suterén, priestor č. X-X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel 9/88, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/ XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/ XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/ XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, priestor č. X-XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1 a akokoľvek nakladať so sumou vo výške 42.272,41 eur na bankovom účte č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v ČSOB, a.s., všetko až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. 13. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) a vo svojom rozhodnutí pojmy „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania,“ dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, nahradil pojmami „súd prvej inštancie“ a „strany sporu,“ tak ako ich zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.). 14.1. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30. 6. 2016, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. 14.2. Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. 14.3. Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. 14.4. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ citovaného zákona predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 15. Citované zákonné ustanovenia do 30. 6. 2016 upravovali predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd svojim meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžadovala naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musela byť osvedčená. Inštitút predbežného opatrenia, teda plnil zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavoval prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak bola obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom bola dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p. bolo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžadovala okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania (resp. po jeho začatí), odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nebola vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musel skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 a nasl. O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, si vyžadoval preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého mali byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžadoval, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusel byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia bolo súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade bolo potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežným opatrením nebol prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečovalo, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch mohlo zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak boli splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musel ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia. 16.1. Podľa ust. § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 16.2. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16.3. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16.4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16.5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16.6. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16.7. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16.8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že aj nová právna úprava (zavedená zákonom č. 160/2015 Z. z.) popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Ak v Občianskom súdnom poriadku bola možnosť nariadenia predbežného opatrenia stanovená v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, v Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Ak O.s.p. upravoval náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie takéhoto opatrenia, uvedením podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, C.s.p. vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z uvedeného je potom zrejmé, že ustálené právne závery súdnej praxe týkajúce sa podmienok nariadenia predbežného opatrenia možno aplikovať aj na novú, v súčasnosti platnú právnu úpravu vťahujúcu sa na neodkladné opatrenia. 18. Faktickým následkom aplikácie ust. § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. ( od 1.6.2016 ust. § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. ) je zákaz nakladať (disponovať) s určitou vecou alebo určitým právom. Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodu, že: 1. veci alebo práva patria jemu a je obava, že žalovaný by ich mohol zašantročiť (previesť na inú osobu, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými a pod.), 2. veci a práva patria aj jemu, nielen žalovanému a mieni dosiahnuť, aby nedošlo k ich nadbytočnému opotrebeniu, poškodeniu alebo zničeniu, 3. veci alebo práva žalovaný nadobudol na základe neplatného právneho úkonu, ktorý ho však oprávňuje na ďalšie dispozície, resp. právne úkony znamenajúce zmenšenie jeho majetku o tieto veci a práva, 4. veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi. 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že zavedením novej terminológie z predbežných na neodkladné opatrenia, nedošlo k zásadnej zmene podmienok ich aplikácie a najmä k zmene ich zmyslu a účelu. Vychádzajúc z tejto premisy potom úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu vždy vo vzťahu k nároku uplatnenému vo veci samej. 20. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žiadnym spôsobom nenakladal s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výrokovej časti napadnutého uznesenia a sumou 42.272,41 eur na bankovom účte č.: R. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX vedenom v ČSOB, a.s. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorým sa má poskytnúť procesná ochrana strane v snahe zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Žalobca v podstate rovnakou argumentáciou ako v žalobe vo veci samej, odôvodnil nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany jeho práv a záujmov, ktoré by mohli byť zo strany žalovaného v budúcnosti ohrozené. Vychádzal zo svojho postavenia právneho nástupcu pôvodného veriteľa žalovaného, spoločnosti SIMPLY s.r.o., ktorým sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2016. Z pohľadávky v pôvodnej výške 71.509,21 eur, žalovaný neuhradil 42.272,41 eur s príslušenstvom, ktorú podľa tvrdenia žalobcu odmietol uhradiť a začal na iné právnické alebo fyzické osoby prevádzať svoje aktíva vo forme nehnuteľností. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnil žalobca dôvodnou obavou z pravdepodobných prevodov alebo zaťaženia nehnuteľností, z prevodov ktorých by mohol byť uspokojený žalobca. 21. Prijatím argumentácie žalobcu, bez uvedenia relevantných dôvodov pre osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery, súčasne vyžadujúceho neexistenciu vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy, súd prvej inštancie jeho návrhu bez produkovania relevantných, najmä listinných dôkazov vyhovel. Odvolací súd zdôrazniac nesprávnosť prvoinštančného rozhodnutia poukazuje na argumentáciu samotného žalobcu obhajujúceho správnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým podľa neho nemôže byť neprimerane zasahované do podnikateľskej činnosti žalovaného, nakoľko podľa verejne dostupných údajov Finančnej správy Slovenskej republiky uvedených na internetovej stránke www.fmstat.sk/36764566 <http://www.fmstat.sk/36764566>, má žalovaný za kalendárny rok 2015 evidovaný zisk vo výške 1.492.651 eur, a preto 7 garážových státí ho nemôže v žiadnom prípade obmedzovať ani len čiastkovo v jeho podnikateľskej činnosti. Uviedol, že táto skutočnosť zároveň preukazuje, že žalovaný disponuje finančnou hotovosťou vo výške uplatnenej pohľadávky žalobcu a žalovaný ju nemá záujem dobrovoľne zaplatiť. Odvolaciemu neostáva iné ako skonštatovať, že žalobca svojou vlastnou argumentáciou poprel dôvodnosť ním podaného návrhu, keď uvádzané argumenty nesvedčia v neprospech konania žalovaného, vykonávajúceho predmet svojej podnikateľskej činnosti a inkasujúceho zisk v súlade s trhovými podmienkami voľne uplatňovanými v rámci developerskej a realitnej činnosti bežne realizovanej na trhu s nehnuteľnosťami. Práve zisk touto činnosťou produkovaný je možným a reálnym nástrojom uspokojenia žalobcovej pohľadávky, v prípade jej preukázania v súdnom konaní. 22. Preukázanie opodstatnenosti návrhu osvedčením nároku a nevyhnutnosti intervencie súdu je jedným zo základných pojmových znakov neodkladného opatrenia. Splnenie tohto atribútu je výslovnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia, mimo rámca povinností súdu vyzývať ho na osvedčenie tvrdených skutočností, či už listinnými alebo inými dôkaznými prostriedkami, čo súčasná právna úprava explicitne zakotvuje v ods. 2 ust. § 326 C.s.p.. Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu bez ich preukázania, nemôže byť vyvodzované a nahradzované súdom len z jeho hypotetických úvah o možnom nakladaní s nehnuteľnosťami, hoc aj vyvodenom z ustanovení zákona, poskytujúcom oprávnenej osobe manipulačný priestor na nakladanie s „nehnuteľnosťami.“ Takáto obava by musela vychádzať z ich konkrétneho konania, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťami, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi. V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovaného zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, aký zákonodarca stranám sporu v prípade výnimočnosti situácie poskytol cez inštitút neodkladného opatrenia. 23. Vysloviac právny názor v nesúlade s postupom súdu prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil konanie žalovaného smerujúce k takému nakladaniu s nehnuteľnosťami, dotknutými výrokovou časťou uznesenia, ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov, odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil. Takto postupoval po prijatí záveru, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie naliehavosti poskytnutia procesnej prevencie súdom aj za akceptovania stále rovnakej argumentácie žalobcu, uvedenej ako v žalobe vo veci samej tak i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko bez podloženia konkrétnych dôkazov možno jeho požiadavku na vyhovenie jeho návrhu chápať len ako subjektívne a hypotetické modelovanie alternatívnej situácie ústiacej do predpokladaných záverov, čo ale bez ďalšieho nemôže požívať ochranu zabezpečenú prevenciou súdu. Záverom odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava , že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia každého neodkladného opatrenia o nariadenie ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny pohľad na vec požiada, by došlo k suplovaniu riadneho procesného nástroja ochrany už porušených práv a to žaloby, doručením ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku. 24. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).