Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/240/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316204697 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316204697.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu METALUS, spol. s r. o., Hraničná 13, Poprad, IČO: 36 482 706, proti žalovanému AUPARK a. s., Einsteinova 18, Bratislava, IČO: 47 240 377, o nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 25Cb/94/2016-58 zo dňa 23.3.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/94/2016-58 zo dňa 23.3.2016 mení tak, že ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.7.2014 a dispozície s majetkom žalobcu umiestneným v V. Č.. XXX B. R. U. O. W. D. a vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie potvrdzuje. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci určenia, že je neplatné odstúpenie odporcu zo dňa 1.3.2016 od zmluvy o nájme nebytových priestorov Č.. XXX B. R. S. U. O. W. D., uzavretej dňa 18.7.2014 medzi žalovaným a žalobcom, zdržať sa: - zasahovania do vykonávania obchodných aktivít v priestoroch Č.. XXX B. R. U. žalobcom podľa nájomnej Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.7.2014; - akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.7.2014; - obmedzovania vstupu a prístupu návštevníkov R.D. U. z verejných priestorov centra do V. Č.. XXX B. R. U.; - dispozície s majetkom žalobcu umiestneným v V. Č.. XXX B. R. U.; - obmedzovania zásobovania a vybavovania V. Č.. XXX B. R. U. žalobcom; - obmedzovania prívodu elektrickej energie, využívania vzduchotechniky a vchodovej mreže V. Č.. XXX B. R. U.. 2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zároveň uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od nariadenia uvedeného predbežného opatrenia podal na súde žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o nájme nebytových priestorov, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 33,- Eur a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu 33,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 3. V odvodnení súd prvej inštancie uviedol, že pre potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a v zmysle § 74 a nasl. O.s.p. poukázal na to, že inštitút predbežného opatrenia slúži na zabezpečenie dočasnej úpravy pomerov účastníkov v prípadoch, ak si zistené okolnosti navrhovanú úpravu naliehavo vyžadujú, alebo ak je ohrozená budúca vymožiteľnosť práva, ktoré je medzi stranami predmetom sporu. Predbežné opatrenie je rozhodnutím dočasnej povahy a jeho nariadenie či nenariadenie neprejudikuje meritórne rozhodnutie vo veci samej. Nevyhnutným predpokladom je aspoň osvedčenie oprávnenosti uplatneného nároku, k ochrane ktorého má predbežné opatrenie smerovať, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd ďalej uviedol, že z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný postup pre dokazovanie. O veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu. Súd poukázal na zmysel predbežného opatrenia, ktorým je skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, ktorý by nebolo možné inak dosiahnuť v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej, pričom medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej musí byť vecná súvislosť. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa žalobca bude vo veci samej domáhať určenia, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá, z dôvodu neplatnosti odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy. Súd teda skonštatoval, že je zrejmé, že spornou otázkou v konaní o veci samej bude samotné odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov a otázka vzniku dlhu na nájomnom a jeho existencia, keď žalovaný v rozpore s tvrdeniami žalobcu popieral zánik pohľadávky vyplývajúcej z nájmu kompenzáciou so zľavou na nájomnom, na ktorú mal vzniknúť nárok žalobcovi v súvislosti s rekonštrukciou centra a s prihliadnutím na náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s prestavbou nebytových priestorov. Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že žalobca užíval ako nájomca priestory o výmere XXX,XX Q. označené ako priestory Č.. XXX na druhom nadzemnom podlaží R.Z. S. W. D. U. O., a to na základe nájomnej zmluvy uzavretej zo žalovaným dňa 18.7.2014. Ďalej z obsahu spisu vyplývalo, že žalovaný listom zo dňa 1.3.2016 odstúpil od Zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu neplatenia nájomného žalobcom a porušovania povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Účinnosť odstúpenia a zánik nájmu mal nastať dňom doručenia písomného odstúpenia žalobcovi. Ten tvrdil, že ukončenie nájomného pomeru je neplatné z dôvodu, že nebol na odstúpenie daný dôvod, nakoľko ku dňu odstúpenia bol dlžný žalovaný a nie žalobca, pretože rekonštrukcia trvala 10 mesiacov a nárok na zľavu z nájomného bol určite vyšší, než sám žalovaný uznal. Žalobca uvádzal, že urobil v priestoroch žalovaného rozsiahle stavebné úpravy, ktorými ich zhodnotil o 147.000,- Eur, ktoré mu žalovaný nijako nenahradil ani nekompenzoval. Z bodu 8.6.1 a 8.6.2 zmluvy bola zrejmá povinnosť nájomcu na vlastné náklady do dňa skončenia nájmu z akéhokoľvek dôvodu vypratať predmet nájmu a odstrániť všetky úpravy, resp. pri nesplnení tejto povinnosti zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu, a prenajímateľ mal právo vypratať predmet nájmu, odstrániť úpravy, vykonať opravy a uviesť priestory o stavu, v akom boli v deň odovzdania, a to všetko na náklady nájomcu. Nájomca sa vzdal práva na protihodnotu toho, o čo sa prípadne zvýšila hodnota predmetu nájmu z dôvodu vykonaných úprav. 5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, keď z doposiaľ predložených podkladov vyplýva obava, že žalovaný má záujem na vyprataní žalobcu z predmetných priestorov, o odstránenie rekonštrukcie, resp. nadobudnutie všetkých vecí nachádzajúcich sa v prenajatom priestore a bez nariadenia predbežného opatrenia by nastal taký stav, ktorý by nebolo v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej možné vrátiť do pôvodného stavu pred konaním o nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd skonštatoval, že zásah do výkonu vlastníckeho práva v danej miere nie je neprimeraný ochrane, ktorú poskytol súd žalobcovi vo forme predbežného opatrenia. Dospel k záveru, že vzhľadom na to, že v danom prípade žalobca preukázal dôvodnosť podaného návrhu, preukázal aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení poukázal na § 76 ods. 3 O.s.p. a § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ O.s.p., v zmysle ktorých žalobcovi uložil povinnosť podať návrh na začatie konania pod následkom zániku predbežného opatrenia a na § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1, podľa ktorých rozhodol o trovách konania. 6. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktorým napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov, že súd vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní v prvom rade opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa právneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Okrem už známych skutočností zdôraznil, že jeho zamestnankyňa počas komunikácie pred podpisom nájomnej zmluvy opakovane informovala zástupcov žalobcu, že v centre bude v nasledujúcich rokoch prebiehať rekonštrukcia tak v exteriéri ako aj v interiéri. Ďalej uviedol, že žalobcovi poskytol podporu formou tzv. step - rentu, teda zníženého nájomného ako aj formou iných služieb, ako prenajatie reklamnej plochy priamo v centre, pri garážovom eskalátore, na fasáde a podobne. Uviedol, že napriek tomu žalobca od augusta 2015 prestal uhrádzať faktúry. Žalovaný ďalej poukázal na neprimeranosť predbežného opatrenia, v súvislosti s čím uviedol, že jediným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia bola obava o svojpomocné vypratanie priestorov a svojpomocné odstránenie zhodnotenia priestorov žalovaným, pričom paradoxne žalobca v návrhu nežiadal zákaz odstránenia úprav v priestoroch a ani nariadené predbežné opatrenie takýto zákaz neobsahuje, pričom práve takýto zásah predchádza vyššie uvedenej obave žalobcu. Žalovanému preto nebolo jasné, prečo sa súd neobmedzil len na takýto zásah, ale v rozpore s dôvodmi naliehavosti nariadil zásah, ktorý žalovaného obmedzuje výrazne viac, ako je nevyhnutné a je tak v rozpore s princípom proporcionality. Preto je podľa žalovaného zrejmé, že predmetné predbežné opatrenie je neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorý v zmysle uznesenia má zabezpečiť, a preto je potrebné ho zrušiť. Z hľadiska kritéria vhodnosti sa žalovaný vyjadril, že ak by naliehavosť dočasnej úpravy mala spočívať v potrebe umožniť žalobcovi pokračovať v nerušenom podnikaní, tak v súvislosti s vyššie uvedeným by cieľom predbežného opatrenia bola ochrana práv žalobcu dočasne a nerušene užívať predmet nájmu za účelom a za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. Žalovaný dospel v tomto smere k záveru, že predbežné opatrenie, ktoré svojimi zákazmi nahrádza komplexnú hmotnoprávnu úpravu, čím nad nevyhnutnú mieru obmedzuje žalovaného v jeho vlastníckom práve a práve podnikať, nie je prostriedkom spôsobilým na dosiahnutie cieľa, ktorý by súd sledoval, ak by naliehavosť dočasnej úpravy odôvodnil potrebou umožniť žalobcovi pokračovať v nerušenom podnikaní v priestoroch. Taký cieľ by nebol podľa žalovaného legitímny a neodôvodňoval by použitie tohto prostriedku zásahu do základných práv žalovaného. Ku kritériu nevyhnutnosti žalovaný uviedol, že následky predmetného predbežného opatrenia sú pre neho tak závažné, že zjavne nie sú primerané sledovanému cieľu a už vôbec nie skutkovým okolnostiam prípadu, nakoľko predbežné opatrenie chráni právo, ktoré neexistuje, a to právo užívať priestory bez akýchkoľvek povinností. Žalovaný mal za to, že návrh žalobcu ako aj výrok napadnutého uznesenia neformuloval obmedzenia dostatočne presne, a preto v odvolaní uviedol formuláciu zákazov, podľa neho s menej obmedzujúcim znením, ktoré by však prichádzali do úvahy len vtedy, ak by vôbec bolo možné predbežné opatrenie pre daný cieľ vydať. Z hľadiska kritéria primeranosti žalovaný uviedol, že negatívne dôsledky predbežného opatrenia sú pre neho mimoriadne závažné a rozsiahle, pretože mu bolo de facto odobraté vlastnícke právo k priestoru bez akejkoľvek náhrady a bolo výrazne obmedzené jeho právo podnikať a žalobca sa bude bezdôvodne obohacovať využívaním priestorov a toto bezdôvodné obohatenie pritom žalovanému nebude nikdy vrátené. Žalovaný tiež tvrdil, že nedošlo k osvedčeniu hmotnoprávneho nároku žalobcu a jeho skutkových tvrdení, nakoľko z návrhu ako aj žalobcom preložených dokladov vyplývali viaceré rozpory, najmä o dĺžke trvania rekonštrukcie, neinformovanosti o nej, o poskytnutí zábezpeky, či žiadosti o primeranej zľave z nájomného. Preto žalovaný uviedol, že nerozumie, ako mohol súd bez osvedčenia žalobcových tvrdení dospieť k záveru o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia. Uviedol, že z nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že bol oprávnený uskutočňovať rekonštrukčné práce a tie nijako neobmedzili právo žalobcu užívať prenajaté priestory. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu neposkytol požadovanú zľavu z nájomného žalovaný uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladalo na pravde, nakoľko mu bola poskytnutá podpora, ktorú však žalobca protiponukou odmietol. Žalovaný uviedol, že žalobca nijako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nízkou návštevnosťou a nízkymi tržbami na jednej strane a rekonštrukčnými prácami na druhej strane a v rozpore so všetkými makroekonomickými ukazovateľmi tvrdil, že uvedené bolo spôsobené výlučne predmetnými prácami, čo bolo zavádzajúce. K odstúpeniu od nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že ak by aj žalobcovi kedykoľvek počas trvania nájmu vznikol nárok na zľavu z nájomného, nebol oprávnený započítať si ho proti pohľadávke žalovaného na nájomné a bol povinný platiť dohodnuté nájomné riadne, v celej výške. Nakoľko však túto povinnosť nesplnil, žalovaný využil svoje právo od zmluvy odstúpiť. Ku dňu odstúpenia navyše žalovaný už ani nedisponoval poskytnutou zábezpekou, pretože ju započítal na nájomné za obdobie august - november 2015. Žalobca preto podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, a preto je aj napadnuté uznesenie zaťažené vadou spočívajúcou v tom, že súd neúplne zistil skutkový stav. Žalovaný poukázal na to, že napriek všetkému vyššie uvedenému toleroval správanie žalobcu až po dobu 6 mesiacov a až po tom, keď rokovania so žalobcom neviedli k žiadnemu konsenzu, sa rozhodol od zmluvy odstúpiť, a preto toto jeho konanie nemožno vôbec označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Obvinenie žalobcu, že konanie žalovaného bolo vedené snahou získať neprimerané zvýhodnenie spočívajúce v ďalšom prenajímaní priestorov po ich zhodnotení žalobcom, sa podľa žalovaného tiež nezakladalo na pravde, pretože každý nájomca v centre je povinný po skončení nájomného vzťahu uviesť priestory do pôvodného stavu, na čo bol žalobca aj zaviazaný v nájomnej zmluve, čo jasne dokazuje, že žalovaný nemal žiaden záujem na ponechaní si uvedených úprav. Preto boli podľa žalovaného splnené všetky hmotnoprávne podmienky na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Preto, vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, v rozsahu, v ktorom nariaďuje predbežné opatrenie, zmenil tak, že návrh zamietne. V rozsahu, v ktorom bola uznesením uložená žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, nakoľko bolo rozhodnuté bez návrhu. Zároveň si žalovaný uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania. 7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol, nakoľko podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je v celom rozsahu vecne správne a je potrebné ho zmeniť. 9. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a v tomto smere vec i správne právne posúdil v zmysle zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania uznesenia. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1 C.s.p. osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a uviedol skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému navrhol poskytnúť ochranu. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Medzi navrhovaným neodkladným opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorý sa má neodkladným opatrením bezodkladne upraviť, bude s konečnou platnosťou v danom prípade vyriešený v konaní o veci samej. Odvolací súd však prisvedčil názoru žalovaného v tom smere, že neodkladné opatrenie v znení napadnutého uznesenia obsahuje obmedzenia, resp. zákazy, ktoré v danom prípade nebolo nevyhnutné uložiť pre dosiahnutie požadovaného cieľa, resp. sú už súčasťou ostatných, vo výroku tohto uznesenia uložených obmedzení. Podľa názoru odvolacieho súdu druhá a štvrtá povinnosť uložená v prvom výroku napadnutého uznesenia sú dôvodné pre dosiahnutie požadovaného cieľa, ktorým je predovšetkým potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi ako aj preukázaná hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy na strane žalobcu, a to až do právoplatnosti skončenia konania o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o nájme nebytových priestorov (žaloba osobne podaná na OS BA III dňa 5.5.2016). Podľa názoru odvolacieho súdu ostatné povinnosti uložené v prvom výroku napadnutého uznesenia sú nadbytočné, nevykonateľné a pre žalobcom sledovaný cieľ sú postačujúce povinnosti, ktorých uloženie odvolací súd týmto uznesením uložil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.07.2014 a dispozície s majetkom žalobcu umiestneným v V. Č.. XXX B. R. U. O. W. D., a vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 11. O trovách konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., nakoľko obe strany mali v konaní len čiastočný úspech a vzhľadom na pomer úspechu žalobcu a žalovaného v odvolacom konaní, a preto žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.