Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/233/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316206392 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316206392.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: R. J., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, J., štátna občianka SR proti odporcom: 1/ L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/XX, W. G. K., štátna občianka SR, 2/ M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, G., štátny občan SR a 3/ C. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, X., štátna občianka SR, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, o zaplatenie 54 417,11 eur a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9.5.2016, č. k. 24C/91/2016 - 33, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporkyni v 3/ rade povinnosť zdržať sa akejkoľvek právnej dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä aby jej zakázal predmetné nehnuteľnosti scudziť, založiť, zaťažiť, rozdeliť, prenajať a zriadiť na nich vecné bremeno, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) a § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že v danej veci neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Konštatoval, že v danom prípade okrem tvrdenia navrhovateľky o uzatvorení zmluvy o pôžičke, nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy, na základe ktorých by bola osvedčená existencia takejto zmluvy. Z výpisu z účtu, ktorý predložila v konaní navrhovateľka bolo síce zrejmé, že došlo k zaplateniu 56.429,66 eur (1.700.000,- Sk) z účtu navrhovateľky na určitý účet (špecifikovaný vo výpise) a zároveň došlo k výberu sumy 2.987,45 (90.000,- Sk) z bankového účtu navrhovateľky v hotovosti (súčet ktorých sa rovná sume ktorú navrhovateľka vyčíslila ako celkovú sumu pôžičky), avšak zo samotného výpisu nie je zrejmé, či suma zaplatená z účtu navrhovateľky bola poukázaná na účet odporcu v 2/ rade, a rovnako výber peňazí v hotovosti nepreukazuje skutočnosť, že tieto peniaze v hotovosti vybral odporca v 2/ rade tak, ako to tvrdila navrhovateľka. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že aj v prípade, že by pripustil, že peniaze navrhovateľky sa dostali do dispozície odporcov v 1/ a 2/ rade, vo výpise z účtu v banke absentuje akýkoľvek údaj týkajúci sa účelu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorý by potvrdzoval uzatvorenie zmluvy o pôžičke, a preto nárok navrhovateľky na nesplatenú časť pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke nemôže bez ďalšieho považovať za osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Rovnako nepovažoval tvrdenie navrhovateľky, že za poskytnutú pôžičku jej malo byť zabezpečené bývanie v bytovej jednotke v rámci rodinného domu až do jej smrti a odporcovia v 1/ a 2/ rade ju mali doopatrovať, za preukázané. Ďalej vyvodil, že pokiaľ nemá za preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke na základe ktorej sú odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní plniť navrhovateľke z dôvodu nesplnenia podmienok poskytnutia pôžičky (ktoré rovnako nemal za osvedčené), nemožno ďalej argumentovať ani snahou odporcov ako dlžníkov ukrátiť navrhovateľku ako veriteľku tým, že právny úkon (predaj nehnuteľností) bol urobený s úmyslom ukrátiť navrhovateľku a to bez ohľadu na to, aká je alebo bola trhová cena predávaných nehnuteľností a za akú cenu sa práve inzerujú; v tomto kontexte uviedol, že vydaním predbežného opatrenia, ktorým by sa odporkyni v 3/ rade zakázala akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťami, by sa bez náležitého osvedčenia opodstatnenosti nároku navrhovateľky nedôvodne a neprimerane zasiahlo do vlastníckeho práva odporkyne v 3/ rade a tak sa znemožnila ochrana jej oprávnených záujmov. Pokiaľ ide o nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej až nenapraviteľnej ujmy konštatoval, že uvedené možno vyvodzovať iba z osvedčeného nároku, čo sa navrhovateľke nepodarilo preukázať a preto nebol splnený ani druhý predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia. Na záver uviedol, že nielen vydaním predbežného opatrenia je možné podať do príslušného katastra nehnuteľností návrh na vyznačenie poznámky o nariadení predbežného opatrenia - ako uvádza navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - ale dobromyseľnosť tretej osoby je možné vylúčiť aj zápisom poznámky o prebiehajúcom konaní na návrh navrhovateľky, čo sa vo vzťahu k danej veci súdu javí ako primeraný zabezpečovací prostriedok, nakoľko nebol osvedčený nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nariadi predbežné opatrenie v znení podaného návrhu a uloží odporcom povinnosť nahradiť jej trovy konania. V odvolaní poukázala na to, že pre zmluvu o pôžičke nie je potrebné uzavretie zmluvy v písomnej forme, prevody na jej bankovom účte boli jednoznačne preukázané a skutočnosť, že vo výpise z bankového účtu absentuje údaj, že sa jedná o pôžičku, nemôže byť na jej ťarchu, pričom záveru o existencii zmluvy o pôžičke nasvedčuje aj skutočnosť, že odporca v 2/ rade zaslal na jej účet sumu 5 000 eur; túto skutočnosť (t.j. že ide o vrátenie pôžičky) môže dosvedčiť aj svedok označený v podanom návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej uviedla, že ani pri tomto bankovom prevode nie je uvedená bližšia špecifikácia, uvedené je rovnako možné preukázať v ďalšom dokazovaní, keď si súd môže od banky vyžiadať údaj o vlastníkovi bankového účtu. Konštatovala, že predbežné opatrenie má dočasný charakter a súčasného vlastníka neobmedzuje v užívaní nehnuteľnosti, je však nevyhnutné obmedziť jeho právnu dispozíciu s touto nehnuteľnosťou, nakoľko táto je predmetom sporu a vedie sa konanie o neúčinnosť kúpnej zmluvy E.-XXX/XX, pričom v prípade, že by sa v priebehu konania neosvedčilo niektoré z tvrdení navrhovateľky, je možné predbežné opatrenie kedykoľvek zrušiť. V odvolaní poukázala na to, že v súčasnosti je predmetná nehnuteľnosť opätovne inzerovaná na predaj a v prípade jej prevodu môžu byť ďalšie osoby chránené ako dobromyseľní nadobúdatelia; zároveň skutočnosť, že v priebehu pár mesiacov sa nehnuteľnosť opäť inzeruje na predaj nasvedčuje tomu, že v postupe odporcov v 1/ až 3/ rade môže existovať dohoda a snaha ukrátiť jej pohľadávku. Existencia bezprostredne hroziacej ujmy je preto podľa odvolateľky reálna, pričom zápis informatívnej poznámky na odbore katastrálnych konaní jej nedokáže poskytnúť dostatočnú ochranu jej práv, navyše vydaním predbežného opatrenia sa nezasiahne neprimerane do práva odporkyne v 3/ rade. Podľa názoru navrhovateľky je potrebné dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa odporkyni v 3/ rade ako výlučnej vlastníčke nehnuteľnosti nariadi zdržať sa predaja a nakladania s nehnuteľnosťou. Takisto bola splnená podmienka na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá vyžaduje aspoň osvedčenie uplatneného nároku či práva, keďže navrhovateľka existenciu práva preukazuje skutočnosťami uvádzanými v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v podanej žalobe. Poukázala na to, že zásadná zmena vo vlastníctve nehnuteľnosti je spôsobilá znemožniť uspokojenie jej pohľadávky, vydanie predbežného opatrenia je spôsobilé odvrátiť súčasný stav, pri ktorom by v dôsledku počínania z rozhodnutia odporkyne v 3/ rade mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti navrhovateľky úspešne sa domôcť žalovaného nároku alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu jeho vymoženia. Podľa jej názoru nemožno nechať bez povšimnutia ani to, že ak by odporkyňa v 3/ rade už urobila právny úkon smerujúci k zbaveniu sa jej vlastníctva, niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri. Zároveň aj odporovacia žaloba má význam najmä vtedy, ak sa predmet odporovateľného úkonu nachádza u žalovaného subjektu, pretože v prípade prevodu nehnuteľnosti na tretie subjekty by boli tieto pravdepodobne dobromyseľné. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a po vyhodnotení dôvodov uvádzaných navrhovateľkou v odvolaní ako aj predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že jej odvolaniu nemožno vyhovieť. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, nevytvorí sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nenávratný stav, pričom sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie môže súd nariadiť aj vtedy, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Úpravou predbežných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný zásah súdu. Účelom predbežných opatrení je dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej a dočasnej úpravy. Základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je teda skutočnosť, že navrhovateľ osvedčí uplatňovaný nárok a preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil alebo že by budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, akým konaním odporcu boli ohrozené jeho právom chránené záujmy, v čom toho ohrozenie spočíva a aká ujma navrhovateľovi reálne hrozí. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka návrhom vo veci samej domáha voči odporcom v 1/ až 3/ rade neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2016, evidovanej Okresným úradom Senec pod č.k. E.-XXX/XX, uzatvorenej medzi odporcami v 1/ a 2/ rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 3/ rade ako kupujúcou. Ďalej sa voči odporcovi v 1/ a odporcovi v 2/ rade domáha zaplatenia sumy 54 417,11 eur a trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že odporcom v 1/ a 2/ rade poskytla pôžičku na výstavbu rodinného domu v W. G. K. v celkovej výške 59 417,11 eur, ktorá bola poskytnutá v dvoch splátkach (dňa 16.7.2008 suma 56 429,66 eur z účtu navrhovateľky na účet odporcu v 2/ rade a dňa 18.12.2008 suma 2 987,45 eur vybratá odporcom v 2/ rade z účtu navrhovateľky), pričom pôžička bola dohodnutá ako bezúročná a mala byť vrátená vo forme výstavby bytovej jednotky v rámci rodinného domu, ktorý začali spoločne stavať a aj postavili odporcovia v 1/ a 2/ rade s ich povinnosťou zabezpečenia samostatnej bytovej jednotky v rámci rodinného domu pre navrhovateľku až do jej smrti a jej doopatrovania. V návrhu ďalej uviedla, že poskytnuté finančné prostriedky neboli darom, ale pôžičkou, pričom odporcovia v 1/ a 2/ rade navrhovateľke bývanie nezabezpečili, nepostarali sa o jej doopatrovanie a rovnako jej nevrátili poskytnutú finančnú pôžičku. Napriek poskytnutiu pôžičky zo strany navrhovateľky, odporcovia v 1/ a 2/ rade zaťažili nehnuteľnosť záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., hoci pohľadávka navrhovateľky mala byť uspokojená prednostne. Napokon sa vo februári 2016 dozvedela, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sa rozhodli predmetnú nehnuteľnosť predať, pričom dňa 2.3.2016 nadobudla vlastnícke právo k nej odporkyňa v 3/ rade. Navrhovateľka dôvodila tým, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sa uhradeniu pohľadávky úmyselne vyhýbajú a znižujú svoj majetok, aby úhrada bola znemožnená. Následne bola na bankový účet navrhovateľky vložená suma 5 000 eur. Podľa vedomosti navrhovateľky bola nehnuteľnosť predaná za sumu 130 000 eur, ktorú považuje za neprimerane nízku s ohľadom na sumu, ktorá bola inzerovaná pred jej predajom (194 990 eur), vzhľadom na cenu obdobných rodinných domov v danej lokalite (okolo 180 000 eur) a vzhľadom na sumu uvedenú v inzercii predaja domu zo dňa 15.4.2016, ktorá sa obsahom zhoduje s inzerciou odporcov v 1/ a 2/ rade z roku 2013 (198 000 eur). Po posúdení obsahu spisu a v ňom doložených listinných dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keď nemal osvedčenú danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a na základe uvedeného vyvodil, že konanie odporcov, resp. odporkyne v 3/ rade nemožno potom kvalifikovať ako také, ktoré je svojim charakterom snahou o ukrátenie navrhovateľky. Odvolací súd je názoru (obdobne ako uviedol aj súd prvého stupňa), že hoci pre potreby nariadenia predbežného opatrenia nie je potrebné danosť práva nepochybne preukázať, ale postačuje ju iba osvedčiť, v danom prípade nemožno konštatovať ani len osvedčenie právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcami v 1/ a 2/ rade. Napriek tomu, že navrhovateľka spolu s návrhom na začatie konania predložila súdu výpis zo svojho bankového účtu, ktorý preukazuje prevod a výber finančných prostriedkov, nie je z neho vôbec zrejmé, či sa tieto finančné prostriedky dostali do dispozície odporcu v 2/ rade tak ako to tvrdí navrhovateľka, rovnako potvrdenie o vklade sumy 5 000 eur nepreukazuje skutočnosť, že tento vykonal odporca v 2/ rade. Odvolací súd zdôrazňuje, že nič nebránilo navrhovateľke, aby uvedené skutočnosti pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preukázala, a to vzhľadom na to, že v danom prípade ide o jej bankový účet, s možnosťou prístupu k informáciám o tomto účte. Odvolací súd ďalej zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že v konaní doposiaľ nie je osvedčené, či finančné prostriedky boli poskytnuté z titulu pôžičky, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého navrhovateľkou v konaní. Pokiaľ ide o osvedčenie právneho vzťahu v časti tvrdenej povinnosti odporcov v 1/ a 2/ rade spočívajúcej v zabezpečení bývania a doopatrovania navrhovateľky, odvolací súd nepovažoval osvedčenie uvedeného za významné pre potrebu nariadenia predbežného opatrenia, nakoľko splnenia tejto povinnosti sa navrhovateľka v návrhu na začatie konania ani nedomáha. Súd prvého stupňa rovnako správne vyvodil, že ak v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebola osvedčená danosť práva, nemožno bez ďalšieho konštatovať a charakterizovať konanie odporcov ako také, ktorého snahou a úmyslom je ukrátenie navrhovateľky v súvislosti s vrátením finančných prostriedkov. Bez osvedčenia opodstatnenosti nároku navrhovateľky prvostupňový súd správne vyvodil, že by nariadením predbežného opatrenia došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva odporkyne v 3/ rade. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť z dôvodu absencie zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia a na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej /§ 145 O.s.p./. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.