Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/460/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212108 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316212108.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. 1, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava a otca - R.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. 1, XXX XX Z., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/192/2016-34 zo dňa 25.07.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 51P/192/2016-34 zo dňa 25.07.2016, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého F. N., nar. XX.XX.XXXX na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po oboznámení sa s návrhom matky a po zvážení všetkých skutočností uvedených v spise. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie videl v potrebe dočasným zverením dieťaťa do starostlivosti matky zastabilizovať situáciu medzi rodičmi a vytvoriť priestor k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým zamietol z dôvodu, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom toho rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a tento rodič je i na podanie tohto návrhu aktívne legitimovaným. Rodičovi nemožno okrojovať styk s dieťaťom bez toho, aby sa tento rodič k takému návrhu aspoň vyjadril, resp. aby mal súd za preukázané, že tento rodič má o styk s dieťaťom vôbec záujem a ak áno, v akom rozsahu navrhuje, aby bol jeho styk s dieťaťom upravený. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorým bude matka povinná na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva otca a matky, odovzdať maloletého F. N. do osobnej starostlivosti otca a matky s tým, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od piatka párneho týždňa od 16.00 hod. do piatka nepárneho týždňa do 16.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od piatka nepárneho týždňa od 16.00 hod. do piatka párneho týždňa do 16.00 hod. Rodič, ktorého osobná starostlivosť o maloletého má v piatok daného týždňa začať, si v čase začatia svojej osobnej starostlivosti vyzdvihne maloletého v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, ak sa v čase začiatku osobnej starostlivosti maloletý v školskom zariadení nenachádza, tento rodič si maloletého vyzdvihne v bydlisku rodiča, ktorého osobnú starostlivosť o maloletého v piatok daného týždňa končí. Alternatívne žiadal o zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. Namietal skutočnosť, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov dieťaťa, keďže neexistovala žiadna situácia a dôvod, či okolnosť na predbežné zverenie dieťaťa do starostlivosti matky. Namietal tvrdenia matky, ktorá ho vykreslila v negatívnom svetle. V podanom odvolaní uviedol, že nikdy neohrozoval zdravý psychický a mravný vývoj dieťaťa, nikdy nevydieral matku prostredníctvom F. a nezastrašoval, že dieťa jej zoberie. S F. má vytvorený krásny vzťah. Poukázal na návrh matky vo veci samej v časti výživného, ktoré navrhuje vo výške 1.000,- eur mesačne a ktorý neobsahuje údaje o príjme matky a jej majetkových pomeroch. Poukázal na návrh (vo veci samej aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) v časti úpravy styku otca s maloletým, ktorý obsahuje širokú úpravu styku, čo vylučuje a spochybňuje tvrdenia matky ohľadne osoby otca a jeho neschopnosti o dieťa sa postarať. Z tohto návrhu je zjavné, že v skutočnosti sa matka neobáva o zabezpečenie starostlivosti o dieťa v čase, kedy by bol u otca tak, ako popisuje v návrhu. Opísané skutočnosti matkou otec poprel. Nikdy matku v starostlivosti o maloletého neobmedzoval, pretože pred podaním jej návrhu žili všetci v spoločnej domácnosti a obaja sa o syna starali. 4. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že matka podala návrh vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po tom, ako sa s dieťaťom odsťahovala z ich spoločnej domácnosti dňa 15.07.2016, kedy počas nákupu otca zbalila veci synovi a sebe a odišla bývať do bytového domu nachádzajúceho sa za plotom, stráženého strážnou službou a zneprístupneného. Namietal nesplnenie procesných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení dieťaťa do starostlivosti matky, keď matka žiadnym spôsobom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnila, návrh neobsahoval náležitosti, pritom šlo o odstrániteľnú vadu návrhu. Namietal postup súdu, keď z návrhu vo veci samej vyextrahoval časť textu použijúc ho pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na protirečenie matky v oboch návrhoch, keď vykresľuje otca, ktorý má enormný záujem o dieťa a súčasne uvádza, že otec nejaví o dieťa záujem. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nenachádza opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Návrh uvádza iba odkaz na návrh vo veci samej. Tiež namietal, že matka v návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnila ohrozenie zdravého psychického a mravného vývoja dieťaťa, aké skutočnosti hodnoverne osvedčujú dôvodnosť ochrany pred takýmto ohrozením, nekonkretizovala, kto a čím môže dieťa ohroziť a že by doterajší vývin dieťaťa nebol zdravý. Otec poukázal na návrh matky na odovzdanie dieťaťa matke, pričom v čase podania návrhu rodičia žili v spoločnej domácnosti a v čase vydania neodkladného opatrenia nemohol odovzdať dieťa matke, keďže maloletý bol u nej mimo spoločného bydliska. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie len na základe tvrdení matky bez akýchkoľvek predložených dôkazov. Spochybnil tvrdenia matky, keď uviedol, že s matkou mali nekonfliktný vzťah, manželstvo uzavreli 14.04.2007. Spoločne sa rozhodli mať dieťa, čo bolo prirodzeným vyústením ich vzťahu. O syna sa zaujímal od narodenia, fungovali ako plnohodnotná rodina. Otec pôsobil pracovne a podnikateľsky, matke ponúkol vybavenie pracovnej pozície, keďže v roku 2005 nemala stabilnú prácu. Po narodení F. bolo prirodzené, že matka zostala na rodičovskej, resp. materskej dovolenke a o dieťa sa starala prevažne ona, keďže otec mal na starosti zabezpečenie rodiny, ktorej vytvoril nadštandardné zázemie, kúpili byt na N.. Skutočnosť, že matka po narodení dieťaťa začala pracovať bolo na jej rozhodnutí. Otec nepopiera, že po narodení dieťaťa väčší podiel starostlivosti o dieťa zabezpečovala matka, avšak rastom dieťaťa a postupom času sa spoločne starali o maloletého (odvoz do školy, na krúžky, zabezpečenie potrebných vecí). Po rozhodnutí matky predať obchodný podiel spoločnosti, prestala pracovať (od roku 2010), zmenil sa jej spôsob života, začala sa zdržiavať častejšie mimo domu, čo akceptoval. Jej správanie sa postupne menilo, prestala si uvedomovať hodnotu peňazí a prácu, ktorú je potrebné vykonať. Od prelomu rokov 2013/2014 začal mať pocit, že manželke finančne nestačí. Pred rokom mu matka dieťaťa oznámila, že má mimomanželský pomer, ktorý je príčinou rozvratu manželstva a ktorú skutočnosť matka v návrhu nespomína. Otec poukázal na to, že všetko robil výlučne pre svoju rodinu, bol úspešný podnikateľ, zarobené peniaze investoval do kúpy dvoch bytov v jednej z najlepších lokalít v Bratislave, vybudoval spoločnú firmu, z ktorej sa financujú dodnes aj manželkine potreby, rodine doprial všetko, chodili na spoločné dovolenky. O vzniknutých problémoch sa snažil s matkou dieťaťa komunikovať, bol ochotný manželke odpustiť. Návrh na rozvod doposiaľ nepodala. Matka svoj vzťah k novému priateľovi netajila. Problém v rodine maloletý ťažko znášal. Matka F. hovorila o plánovanom rozvode, pričom z reakcie dieťaťa je zjavné, že neuvažoval, že po rozvode bude s matkou, keď sa spýtal, „či súd rozhodne u koho bude“. Od marca 2016 matka zmenila svoje správanie, keď otcovi prestala umožňovať chodiť pre syna do školy, voziť ho na tréningy, na mimoškolské aktivity, program mu robí sama, jeho možnosti stretávať sa so synom sú obmedzené. Otec mal snahu sa s matkou dohodnúť na starostlivosti o dieťa, matka na jeho návrhy nereagovala. Dieťa má k obom rodičom vytvorený vzťah, rodičov rovnako ľúbi. Otec dokáže dieťaťu navariť, nachystať ho do školy, učiť sa s ním, disponuje všetkými rodičovskými zručnosťami a tieto činnosti aj osobne vykonával. Pre F. je najlepším otcom, ktorý sa oňho vždy doposiaľ staral a chce sa oň starať i naďalej. Dieťa má 9 rokov, potrebuje aj výchovné pôsobenie otca a jeho starostlivosť. F. pozoruje oboch rodičov, pritom zo strany matky vidí, že človek nemusí pracovať, pretože mu niekto pošle peniaze. Podľa otca je on vhodnejším vzorom pre dieťa k poznaniu o potrebe pracovať a tým zarobiť peniaze na život. Zdôraznil, že matka dieťa vytrhla z prirodzeného prostredia a bráni mu v osobnom kontakte s maloletým. Od ukončenia spolužitia matka dáva otcovi najavo, že ona bude rozhodovať o tom, kedy sa s dieťaťom stretne. Od 15.07. sa styk realizoval zopárkrát v prítomnosti matky, pričom mu matka nedovolila byť so synom bez jej prítomnosti a prespať u otca z dôvodu, aby sa v dieťati nevyvolávali spomienky. Matka mení synovi operatívne a účelovo program tak, aby otec nemohol byť s dieťaťom sám. Vyjadrenie matky, že nikdy nebude brániť v styku otca so synom považuje iba za jej formálny postoj, bez skutočnej vôle umožniť mu výchovné pôsobenie a podiel na starostlivosti o dieťa. Styk otca s dieťaťom počas víkendov, ktorý navrhla matka, otcovi neumožňuje. Matka používa dieťa ako štít pri riešení nezhôd rodičov. V záujme dieťaťa je tráviť s otcom čo najviac čase. Otec v odvolaní uviedol, že o syna sa vie postarať, dokáže mu navariť, býva v byte, v ktorom F. vyrastal, vie mu pomôcť s prípravou do školy. Matka neustálym bránením dieťaťu v styku s otcom porušuje základné právo maloletého. Dieťa vťahuje do problémov dospelých, F. je nešťastný. Otec konštatoval, že matka daným stavom ohrozuje zdravý psychický a mravný vývoj dieťaťa. Nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahol opačný stav, matke sa poskytla možnosť riadiť, ovplyvňovať a zabraňovať v kontakte a osobnom styku dieťaťa s otcom. Matka si osobuje právo rozhodovania o dieťati, napr. odchodom zo spoločnej domácnosti. Otec poukázal na novú úpravu neodkladných opatrení ako procesnoprávneho inštitútu, ktorého účelom je úprava pomerov účastníkov konania, ktorá neznesie odklad, nakoľko ju nemožno dosiahnuť iným spôsobom, či prostriedkom. Súd prvej inštancie uvedené vo svojom rozhodnutí neodôvodnil. Otec nevylúčil, že v prípade, ak by s ním matka riadne komunikovala, mohlo by dôjsť k dohode o zabezpečení starostlivosti o maloletého. Matka po nariadení neodkladného opatrenia nerešpektuje práva otca k maloletému, bráni v styku, neumožňuje otcovi podieľať sa na výchove dieťaťa a rozhodovaní o ňom, neinformuje ho o veciach týkajúcich sa maloletého. K odvolaniu otec pripojil výpis zo živnostenského registra matky a výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti S. Z., s.r.o., ktorej spoločníkom bol otec a prokuristkou matka dieťaťa. 5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Zotrvávala na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu, tvrdenia otca považuje za účelové a zavádzajúce. S otcom dieťaťa sa pokúšala o dohodu, každá reakcia otca bola sprevádzaná protestom a nevôľou. Uviedla, že manžel sa stavia do role veľkopodnikateľa, pritom ona si sama hradila náklady na bývanie a žiadala otca dieťaťa, aby mohla v byte na N. zostať bývať s F., pre ktorého to bolo domáce prostredie. Otec dieťaťa ju opakovane osočoval, rozhodla sa opustiť domácnosť. Namietala tvrdenia otca ohľadne jej práce a zamestnania. Uviedla, že nepochybuje, že otec ľúbi svoje dieťa, avšak je schopný používať ho ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov. Snažila sa otcovi umožniť styk so synom, navrhla rozsah vyhovujúci F., nakoľko dieťa potrebuje denne dohliadať na prípravu do školy. Matka nemá v úmysle znemožňovať styk otca s maloletého. Z vyjadrenia F. vie, že maloletý sa otca bojí, dieťa jej prerozprávalo spoločné rozhovory s otcom. Žiadala otca, aby ustúpil od striedavej starostlivosti, aby vypočul dieťa. Ďalej uviedla, že F. na nový byt reagoval veľmi dobre, s dopravou do školy nemá problém. Maloletý bol dlhé mesiace svedkom hádok rodičov, zosmiešňovania matky otcom. Niet sa prečo čudovať, že dieťa začalo otca odmietať. Matka poprela, že by otcovi umožnila dieťa vidieť minimálne a že by otec nemal možnosť byť so synom osamote. Ak otec tvrdí, že F. je počas stretnutia s ním veselý, podľa matky dôvodom jeho veselosti je skutočnosť, že vie, že sa vráti k matke. Nemieni sa podieľať a konať tak, aby vzťah syna a otca deštruovala. Namietala tvrdenia otca o jeho schopnosti sa o dieťa postarať a jeho prezentáciu ako rovnocenného rodiča. Odmietala, že by dieťa ovplyvňovala, či už pri telefonovaní a otcom alebo osobnom kontakte. Potvrdila, že maloletému vysvetlila situáciu aj ohľadne svojho priateľa. Uviedla, že s manželom sa nevedeli dohodnúť na starostlivosti o F., o ktorého sa do troch rokov veku starala výlučne ona. Potvrdila, že otec sa až neskôr synovi venoval (občasné večerné sprchovanie, hranie a odvoz do školského zariadenia a na tréningy). Otec nebol nikdy dostatočne empatický, vo vzťahu k synovi očakávala zmenu jeho správania. Aktuálne je F. žiakom tretieho ročníka základnej školy, potrebuje pomoc pri príprave do školy, venuje sa mu matka, akákoľvek zmena počas školského roka by bola pre dieťa nepriaznivá. Namietala morálne vlastnosti otca dieťaťa, ktorý nemôže byť pre maloletého vzorom v súvislosti s výkonom jeho práce. Vo vyjadrení ďalej uvádzala okolnosti spolužitia rodičov, jeho ukončenia a skutočnosti týkajúce sa jej vzťahu s novým partnerom. Ako matka si nevie predstaviť striedavú starostlivosť rodičov o F., predstava, že bude bez syna, je pre ňu neakceptovateľná. Dieťa nemalo v spolužití rodičov žiaden vzor, ukončenie spolužitia bolo nutné. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné je. 7. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. 8. Odvolací súd sa po zohľadnení okolností prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu v danom štádiu konania nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o potrebe do rozhodnutia o veci samej (v ktorej sa každý z rodičov domáha inej formy osobnej starostlivosti) rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke. Odvolací súd konštatuje, že v návrhu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia matka dostatočným spôsobom neosvedčila záujem maloletého na navrhovanej dočasnej úprave a záujem maloletého na uvedenom, nevyplýva ani z ostatného obsahu spisu. Za daného stavu z obsahu spisu je zrejmý konflikt medzi rodičmi a nedorozumenia vyplývajúce z ich vzájomnej komunikácie. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala podstatné skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v napadnutej časti. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi a námietkami uvedenými otcom vo vzťahu k ohrozeniu zdravého vývinu dieťaťa a naliehavosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Z návrhu a písomného vyjadrenia matky k odvolaniu a odvolania otca je nepochybné, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Za takýchto okolností nevzniká potreba nariadenia neodkladného opatrenia zverením dieťaťa do starostlivosti matky na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolací súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by starostlivosť o dieťa nebola zabezpečená riadne, prípadne, že bol potrebný okamžitý zásah súdu na úpravu pomerov rodičov k maloletému. Výhradne nezhoda rodičov a ich konfliktnosť nie je dôvodom pre rozhodnutie o takomto návrhu. V prípade, ak otec alternatívne navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosť rodičov, pre takéto rozhodnutie je nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie vrátane zistenia názoru maloletého dieťaťa, podmienok a pomerov rodičov a či by takýto režim bol v záujme dieťaťa a pre dieťa vyhovujúci. 9. Na základe uvedeného skutkového stavu, kedy je starostlivosť o maloletého zabezpečovaná matkou bez vážnejších výhrad zo strany otca, nie je možné v prejednávanom prípade konštatovať splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie matkou navrhnutého neodkladného opatrenia. Nevyžaduje si to ani potreba ochrany maloletého, či existencia zjavného ohrozenia jeho práv, ako to vo svojom uznesení deklaroval súd prvej inštancie. 10. Odvolací súd v danom štádiu konania konštatuje, že z obsahu spisového materiálu je nad akúkoľvek pochybnosť, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnosti vážne narušené, rodičia nedokážu zatiaľ akceptovať rolu druhého rodiča v živote maloletého a tým u neho vytvárajú konflikt lojality. Rodičia nie sú schopní dospieť v otázkach súvisiacich so starostlivosťou o maloletého k vzájomnej dohode rešpektujúcej právo maloletého na vytvorenie pokojného a nerušeného prostredia. Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že maloletý F. potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi a to i v prípade, ak rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloletého prostredie, v ktorom sa môže cítiť bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť, ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na svojho maloletého syna a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujmy maloletého F. a pokúsili sa v otázkach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dospieť (i s možnosťou využitia odbornej pomoci) k modelu, ktorý uprednostní záujem maloletého a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. 11. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie matkou požadovaného neodkladného opatrenia v časti zverenia dieťaťa do starostlivosti matky splnené neboli, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v napadnutej časti zmenil a návrh matky ako nedôvodný zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).