Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/125/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212893 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316212893.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté deti Ž.: Y., W.. X.X.XXXX, R., W., XX.X.XXXX E. X., W.. XX.X.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka- W. Ž., rod. Z.Á., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom L. XX, F., zastúpená splnomocnenou Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa a otec- K.. Y. Ž., W.. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C., o návrhu na úpravu práv a povinností a na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 209/2016-17 zo dňa 03.08.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 209/2016-17 zo dňa 03. augusta 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava uznesením č.k. 37P 209/2016-17 zo dňa 03.08.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti Ž.: Y., R., X. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. sumou 100,- eur mesačne, na výživu maloletého R. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou 75,- eur mesačne, počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom, vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 37P/209/2016. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 2. Matka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.07.2016, ktorý podala spolu s návrhom na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a zveril maloleté deti Ž., a to Y. nar. X.X.XXXX, R., nar. XX.X.XXXX a X., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi, aby uložil povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletú Y. vo výške 150,- eur mesačne, na maloletého R. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletú X. vo výške 75,- eur mesačne. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, pretože matka v júni 2016 opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi, s ktorými býva na adrese L. XX, F.. Matka opustila spoločnú domácnosť s deťmi z dôvodu, že problémy manželského spolužitia negatívne vplývali na maloleté deti, otec maloleté deti zaťahuje do problémov a nezhôd medzi manželmi a vyvíja na maloleté deti psychický tlak. Pričom maloleté deti začali mať psychické problémy. Maloletá Y. dlhodobo navštevuje psychológa. Matka je zdravotná sestra v obchodnej spoločnosti M. Z., s.r.o., v ktorej je zároveň aj spoločníčka a konateľka a jej príjem je 600,- eur mesačne. Otec je technik v spoločnosti E. K., s.r.o. s príjmom cca 1.500,- eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky matka vyčíslila v sume 568,50 eur na maloletú X., v sume 398,50 eur na maloletú Y. a v sume 298,50 eur na maloletého R., a to spolu v sume 1.265,50 eur a okrem toho nepravidelné výdavky ako letná dovolenka, aquapark, narodeninové darčeky, návštevy múzeí, atrakcií, hradov v sume 1.500,- eur. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 324, § 325, § 326, § 329, § 330, § 331, § 333 Civilného sporového poriadku a § 360, § 363 a § 367 Civilného mimosporového poriadku a tiež podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. V odôvodnení okresný súd zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť účastníkom dočasnú procesnú ochranu, odôvodnenú nebezpečenstvom hroziacej ujmy, dočasnú ochranu ohrozenému právu a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Pre potrebu dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, ak je aspoň osvedčená danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. 5. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu o maloletých deťoch Ž.: Y., nar. X.X.XXXX, R., nar. XX.X.XXXX a X., nar. XX.X.XXXX, ako aj so všetkými skutočnosťami prípadu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a naliehavý právny záujem je daný, nakoľko matka spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a reálne sa stará o maloleté deti sama, zároveň je potrebné bezodkladne zabezpečiť výživu maloletých detí aspoň v nevyhnutnej miere. Matka vo svojom návrhu požaduje od otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej Y. Ž., nar. X.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne, na výživu maloletého R. Ž., nar. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletej X. Ž., nar. XX.X.XXXX sumou 75,- eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu, pričom tieto sumy nijakým spôsobom neodôvodnila, nakoľko výdavky vyčíslené v návrhu na maloleté deti nezodpovedajú výške výživného na deti. Súd preto s prihliadnutím na vek maloletých detí a nevyhnutné náklady maloleté detí stanovil výživné na maloletú Y. Ž., nar. X.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne, na maloletého R. Ž., nar, XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletú X. Ž., nar. XX.X.XXXX sumou 75,- eur mesačne, počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia, ktoré sumy je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, nakoľko takto určené výživné neodkladným opatrením podľa názoru súdu má predbežnú povahu a slúži k ochrane práv maloletých detí do doby, keď o výchove a výžive detí bude rozhodnuté v konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Táto suma je primeraná vzhľadnom k veku maloletých detí, návšteve školy a mimoškolským aktivitám, a s tým súvisiacimi výdavkami a nevyhnutnými potrebami maloletých detí a ich právom chránených záujmov. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odvolaní otec namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoky, ktoré neboli uplatnené, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, podľa § 365 ods. 1 písm. a/ civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. a, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Otec v podanom odvolaní namietal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože matka neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a na jeho vydanie neboli splnené zákonné podmienky. Tiež neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu nie je zrejmá ani potreba naliehavej úpravy právnych vzťahov účastníkov konania. V odvolaní otec uviedol, že toto odvolanie možno zároveň považovať za vyjadrenie k samotnému návrhu vo veci samej a k návrhu vo veci sa otec vyjadrí okrem toho aj osobitne. 8. V odvolaní otec namietal, že napadnuté uznesenie, bolo vydané len základe tvrdení matky, ktoré. Uviedol, že jeho manželka neodišla kvôli ťažkému životu s ním, ale odišla preto, lebo si našla milenca Y.. U. U.C., ktorého si najskôr nasťahovala do spoločného domu v C., kde istý čas býval spolu s celou rodinou a neskôr sa odsťahovali do ich spoločného bytu na L. XX U. F., ktorý je v BSM. Dôvodom rozpadu manželstva rodičov maloletých detí je práve vzťah a spolužitie žalobkyne s jej milencom. Ako dôkaz predložil články zverejnené v médiách, kde sa o tomto vzťahu písalo, ako aj fotografie zo spoločného výletu za účasti žalobkyne a jej milenca. Žalobkyňa ako matka maloletých detí nikdy prechodne ani natrvalo neodišla z domu a nikdy sa neodsťahovala, až prvýkrát sa tak stalo v júni 2006, keď odišla bývať s milencom. Otec poukázal na články zverejnené na internete a články v rozhovore pre internetový magazín Z.. Žalovaný ako otec maloletých detí uviedol, že nie je príčinou psychických problémov maloletých detí, ani netrpí autizmom a žalobkyňa sa nestará o maloleté deti výlučne sama, ale doteraz sa starali o deti spoločne. Vyjadrenia žalobkyne sú v príkrom rozpore s jej tvrdeniami, ktoré uviedla na adresu žalovaného v návrhu na začatie konania a jej tvrdenia sa navzájom vylučujú, a to vyjadrenia žalobkyne vyslovené verejne pri rôznych príležitostiach počas posledných siedmych rokov s jej tvrdeniami v návrhu. Preto je otázkou, či žalobkyňa klamala vo verejných vyjadreniach počas posledných siedmych rokov a v návrhu hovorí pravdu, alebo počas posledných siedmych rokov hovorila verejne pravdu a klamala až teraz v návrhu, aby zaviedla súd a takýmto podvodným spôsobom získala do svojej starostlivosti tri maloleté deti, ktoré má spolu so žalovaným v tomto konaní. Pokiaľ ide o údajnú náladovosť a agresivitu otca maloletých detí, čo tvrdila matka, tak takýmto správaním sa vyznačuje práve matka. Uviedol, že viackrát bol svedok hádok matky s maloletou Y., kedy ich vzájomná hádka neraz skončila tak, že sa maloletá Y. musela pred agresívnym správaním matky schovať do skrine, z čoho bola rozrušená vo veľkej miere. Psychické problémy maloletým deťom spôsobuje práve matka, a to nielen svojimi rečami a správaním voči milencovi, ale najmä tým, že v ich spoločnom byte býva spolu s milencom a núti tam bývať aj maloleté deti a tie núti, aby sa voči jej milencovi správali ako k otcovi a dokonca maloletú X. vychováva k tomu, aby tohto jej milenca oslovovala otec. Matka tiež maloletého R. núti zmeniť školu, ale on s tým nesúhlasí, nerozumie tomu a je vystresovaný, pretože by išiel do úplne neznámeho, nového a cudzieho prostredia. Preto matke nezáleží až tak na vlastných deťoch ako sa to snaží vykresliť v návrhu a ide jej len o nové šťastie s milencom. Tiež matka nikdy nevedela ani aké majú deti v škole známky a na rodičovské združenie chodil otec, ktorý sa s deťmi učil a pripravoval ich do školy. K vyčísleným nákladom na maloleté deti zo strany matky otec uviedol, že sú sčítané v nesprávnej výške a vo vyčíslenej výške nie sú oprávnené a preukázané. Nie je pravda, že sa matka sama starala o maloleté deti, pretože o ich výchovu a výživu sa doteraz staral rovnako otec ako aj matka. Čistý príjem otca je 1.050,- eur a nie ako tvrdí matka, že jeho príjem je 1.500,- eur. Tiež aj nesprávne matka uviedla, že jej príjem je 600,- eur, pretože v súčasnej dobe pracuje aj v T. a svoj príjem, ktorý tam dosahuje neuviedla a tiež pokiaľ ide o jej príjem z M. Z. s.r.o., tak matka maloletých detí spolu s jej milencom sú spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti a matka zavádza súd pokiaľ ide o výšku jej príjmu. 9. V odvolaní otec namietal, že napadnuté neodkladné opatrenie, neprimeraným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov otca maloletých detí a súd pochybil tiež v určení doby, po ktorú má neodkladné opatrenie trvať, čo znamená dobu neurčitú a neprimerane dlhú a je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie neumožňuje otcovi žiaden styk s maloletými deťmi a upiera mu jeho základné rodičovské práva. Uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a nevyplýva z neho, z akého dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, a tak mu odňal základné rodičovské práva. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a iba prevzal nepravdivé tvrdenia žalobkyne a v dôsledku toho mu odňal možnosť konať pred súd. Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré určuje, čo má obsahovať odôvodnenie rozsudku ako aj uznesenia. 10. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 11. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 12. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Matka maloletých detí v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, pretože matka v júni 2016 opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi, s ktorými býva na adrese L. XX, F.. Matka opustila spoločnú domácnosť s deťmi z dôvodu, že problémy manželského spolužitia negatívne vplývali na maloleté deti, otec maloleté deti zaťahuje do problémov a nezhôd medzi manželmi a vyvíja na maloleté deti psychický tlak. Pričom maloleté deti začali mať psychické problémy. Maloletá Y. dlhodobo navštevuje psychológa. 16. Otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie neumožňuje otcovi žiaden styk s maloletými deťmi a upiera mu jeho základné rodičovské práva. Uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a nevyplýva z neho, z akého dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, a tak mu odňal základné rodičovské práva. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a iba prevzal nepravdivé tvrdenia žalobkyne a v dôsledku toho mu odňal možnosť konať pred súdom. 17. V danom prípade súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a naliehavý právny záujem je daný, nakoľko matka spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a reálne sa stará o maloleté deti sama, zároveň je potrebné bezodkladne zabezpečiť výživu maloletých detí aspoň v nevyhnutnej miere. 18. Krajský súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. 20. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 21. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. 22. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v tej súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 23. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 24. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 26. Nebolo dôvodné tvrdenie otca maloletých detí, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia otca obmedzuje vo výkone jeho rodičovských práv a povinností. K tejto námietke otca v podanom odvolaní je potrebné uviesť nasledovné. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 41. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Vo výchove dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu rodičia, obsahom ich práva vychovávať je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Zásahy do práva rodiča mať dieťa u seba možno teda vykonať len na základe zákona a rozhodnutím súdu. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba (väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie, náhradná starostlivosť) sa toto opatrenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože obom rodičom patrí výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo, a to právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá Zákon o rodine. 27. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. 28. V zmysle § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 29. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí, a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže, zistiť dôkladne všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní ani nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený zákonom na dokazovanie. Vydanie neodkladného opatrenia však predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva - nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. 30. Je nepochybné, že matka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť, a pretože dieťa nemôže byť členom dvoch domácností, bolo potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov a zveriť deti do starostlivosti jednému z rodičov. Pretože deti sú v súčasnej dobe v starostlivosti matky, súd správne rozhodol so zisteným skutkovým stavom a zveril deti do starostlivosti matky. So zreteľom na uvedené nebolo preukázané, že by výchovné prostredie matky malo negatívny vplyv na vývoj maloletých detí, ani to, že matka ich starostlivosť zanedbáva, nebola preukázaná dôvodnosť odvolacieho návrhu otca v tom smere, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade so záujmom maloletých detí. 31. Vzhľadom na takto zistený stav veci odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý návrh riadne a dostatočne posúdil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam a keďže odvolací súd sa stotožnil aj so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, odkazuje na správne a presvedčivé písomné odôvodnenie preskúmavaného uznesenia. 32. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca, ktorý ani k odvolaniu nedoložil žiadne podklady, preukazujúce jeho tvrdenia, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov okresného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 33. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietka otca v podanom odvolaní, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, preto nie je opodstatnená. 34. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou otca, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nesprávne a tiež nepreskúmateľné. 35. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. 36. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 37. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). 38. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. 39. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. 40. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil /§ 234 ods. 2 a 220 ods. 2 C.s.p./ na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 41. Krajský súd zastáva názor, že v danom prípade nebolo postupom okresného súdu porušené právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie, čím mu súd prvej inštancie neodňal možnosť konať pred súdom. Po posúdení námietky otca, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 42. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako celok, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. 43. Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu a pre doplnenie uvádza, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. 44. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania a tiež o nesprávnom právnom posúdení veci, je neopodstatnené. 45. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).