Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407208655 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407208655.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: E.F. Č., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX T., zast. opatrovníčkou p. S. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.088,76 Eur istiny s úrokom z omeškania 0,25% denne zo sumy 1.088,76 Eur od 17.09.2006 do zaplatenia, trov konania vo veci samej a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 153/2007, o odvolaní oprávneného proti štvrtému výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 37Er/2791/2007-24 zo dňa 13.10.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/2791/2007-24 zo dňa 13.10.2010 vo výroku, ktorým súd zastavil exekučné konanie v časti vymáhaného úroku z omeškania 0,25% denne zo sumy 1.088,76 Eur od 17.09.2006 do zaplatenia z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konajúci vyšším súdnym úradníkom 1) odmietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, 2) vyhovel žiadosti súdneho exekútora o zmenu súdneho exekútora z doterajšieho súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, 3) zaviazal povinného na náhradu trov exekúcie doterajšieho súdneho exekútora vo výške 164,04 Eur, 4) zastavil exekučné konanie v časti vymáhaného úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.088,76 Eur od 17.09.2006 do zaplatenia z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 37 ods. 1, § 44 ods. 8, 9, § 58 ods. 1, § 196, §197 a § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ako aj na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 3 a 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že súd udelil dňa 30.07.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 028533, na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR/6730/06 zo dňa 08.01.2007. Exekučný súd z exekučného titulu zistil, že povinný bol zaviazaný okrem istiny platiť aj úrok z omeškania 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo sumy 1.088,76 Eur od 17.09.2006 do zaplatenia. Súd mal za to, že úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, preto exekučné konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.088,76 Eur od 17.09.2006 do zaplatenia zastavil v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil. Proti výroku predmetného uznesenia o zastavení exekučného konania v časti vymáhaného úroku z omeškania, sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. K výške úrokov z omeškania uvádzal, že povinný vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného i s bodom 6 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru. Oprávnený mal za to, že dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného styku. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, pričom na takejto výške úrokov z omeškania sa účastníci dohodli. Súd by mal rešpektovať vôľu účastníkov. Ani Obchodný zákonník neobmedzuje možnosť dojednania výšky úrokov z omeškania, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahov platí zmluvná voľnosť. Oprávnený poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 3/96, 1Obdo 34/2004, 2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004, v zmysle ktorých moderačné právo súdu sa nemá použiť na ochranu účastníka, ktorý porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku. Preto aj úroky z omeškania majú byť vyššie, ako samotná výška úrokov. Úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti z dohodnutej zmluvy, pričom plnenie záväzkov je elementárnou zásadou zmluvného práva. Dobrých mravov sa nemôže dovolávať ten, kto ich svojím konaním porušuje. Záverom oprávnený zdôraznil, že v prípade, ak by aj súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok v časti, v ktorej je podľa názoru súdu súladný so zákonom. Oprávnený žiadal odvolací súd, aby uznesenie prvostupňového súdu v zmysle § 221 O.s.p. v napadnutej časti zrušil. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa, sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len "O.s.p.“), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s ods. 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 30.03.2007, doručením návrhu oprávneného, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Lutterovi. Dňa 30.07.2007 Okresný súd Bratislava IV poveril súdneho exekútora Mgr. Ivana Luttera vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 6730/06 zo dňa 08.01.2007. Napadnutým výrokom uznesenia č.k. 37Er/2791/2007-24 zo dňa 13.10.2010 exekučný súd zastavil exekučné konanie v časti vymáhaného úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.088,76 Eur od 17.09.2006 do zaplatenia, s poukazom na § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb., pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom zákone b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Odvolací súd uvádza, že exekučný súd je počas celého exekučného konania povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcie vedie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Možnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. 3Cdo/164/1969, ale aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011. V týchto rozhodnutiach vyslovený právny názor zodpovedá plne záverom obsiahnutým rozhodnutiu Súdneho dvora (ES) vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu), posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutú v zmluve o úvere, uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a v prípade kladnej odpovede, je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. V preskúmavanej veci je podkladom na vykonanie exekúcie právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorý podlieha preskúmavaniu podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, ak preskúmaval exekučný titul z hľadiska, či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V ustanovení § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (OZ) je vymedzené taxatívne čo je príslušenstvom pohľadávky. Sú to úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolací súd však prisvedčil názoru odvolateľa vyslovenému v napadnutom odvolaní, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že „po preskúmaní exekučného titulu zistil, že tento zaväzuje povinného aj na plnenie úroku z omeškania 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo sumy 1.088,76 Eur od 17.09.2006 do zaplatenia, úrok vo výške takmer 100% ročne je teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná istina, z ktorej sa úrok z omeškania počíta predstavuje pre bežného občana vysokú sumu a v neposlednom rade aj na skutočnosť, že zákonný úrok z omeškania ku dňu 17.09.2006 predstavoval hodnotu 9% ročne, teda uvedený úrok z omeškania 91,25% ročne predstavuje takmer 10-násobok zákonného úroku z omeškania“. Odvolací súd sa stotožnil s názorom oprávneného, že ak by mal súd za preukázané, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok v časti, v ktorej je podľa názoru súdu súladný so zákonom. Odvolací súd mal na základe uvedeného za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou, prečo nebolo možné uvažovať o priznaní časti úroku z omeškania, ktorý by napĺňal atribút súladu so zákonom alebo súladu s dobrými mravmi. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že v prípade úroku z omeškania ide o plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, chýba jednoznačný záver súdu o tom, prečo súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu úroku z omeškania. Na základe vyššie uvedeného považoval odvolací súd odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné opätovne posúdiť, či je možné v časti úrokov z omeškania poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie a uznesenie vyhotoviť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pričom zohľadní aj námietky oprávneného uvedené v odvolaní. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.