Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/357/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408203801 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1408203801.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: J. Z. M. F. Č. H. V. Q. A. Ý., bytom B., Q. Č.. XX, zastúpený JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou v Bratislave, Dobrovičova č. 6, proti odporkyni: O. Z. M. F. Č. H. V. Q. A. Á., bytom B., Q. Č.. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23. mája 2011, č. k. 25 C 82/2008-251, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2. novembra 2011, č.k. 25 C 82/2008-297, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23. mája 2011, č.k. 25 C 82/2008-251, vo veci samej (výroky I., II., III.) p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým súd uložil obom účastníkom povinnosť zaplatiť súdny poplatok (výrok IV.), rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 23.5.2011, č. k. 25 C 82/2008-251, z vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM), I. prikázal odporkyni do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L., Obec B.-F. Č. L., okres B. D..: 3-izbový byt č. X o podlahovej ploche 64,76 m2 na Q. R. Č.. XX V. B. na 4. nadzemnom podlaží obytného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2, na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 195 m2, na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 200 m2, na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 197 m2, podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 6476/242812, spolu v hodnote 93.000,-- €; hnuteľné veci: manželská posteľ s odkladacím priestorom - prevedenie látka s kovovou obručou, skriňa 3-dielna, prevedenie biele so zlatými doplnkami, koberec jekor prevedenie šedé, TV značky PANASONIC uhlopriečka 82 cm, posteľ drevená robená na zákazku, prevedenie borovica lakovaná, nábytková stena hnedá, písací stôl svetlohnedý, koberec jekor prevedenie šedé, chladnička ARDO biela, stôl jedálenský, 4 ks stoličiek, práčka WHIRPOOL biela, stojacia lampa prevedenie zlaté, spolu v hodnote 697,07 €; pohľadávku voči Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Q. R. Č.. XX v B. v hodnote 382,56 €; zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo V., T..Q.., v sume 21,42 €. II. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal pohľadávku voči Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Q. R. Č.. XX V. B. v sume 382,56 €, zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX vedenej v K., T..Q.., v sume 33,19 €. III. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu sumu 44.851,01 € v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. IV. Zároveň uložil navrhovateľovi a odporkyni povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z predmetu konania v sume 2.835,-- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Napokon si vymienil, že o náhrade trov konania účastníkov a trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka, po vecnej stránke tým, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili manželstvo dňa 22.4.1992, ktoré zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29.10.2007, č. k. 24 C 261/2006-162, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2008; vtedy maloletá dcéra účastníkov Ľ. bola zverená do osobnej starostlivosti otca, žila s ním v spoločnej domácnosti; BSM účastníkov zaniklo zánikom manželstva. Do BSM patrí všetko, čo účastníci nadobudli v čase od uzavretia manželstva dňa 22.4.1992 do zániku manželstva dňa 23.1.2008. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporkyňa bola pred uzavretím manželstva nájomcom obecného bytu č. X na B. R. Č.. XX V. B., ktorý v priebehu manželstva vymenili za 3-izbový byt č. X na Q. R. Č.. XX, ktorý rozlohou a usporiadaním bol identický s pôvodným bytom; byt neskôr odkúpili do BSM. Súd prvého stupňa po zistení, že návrh navrhovateľa bol podaný v zákonnej trojročnej lehote a jediným spôsobom vyporiadania BSM účastníkov v prejednávanej veci je súdne rozhodnutie, ustálil, že do BSM patria nehnuteľnosti: 3-izbový byt č. X o podlahovej ploche 64,76 m2 na Q. R. Č.. XX V. B., na 4. nadzemnom podlaží obytného domu s súpisným č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2, na parcele č. XXXX-zastavanéplochy a nádvoria vo výmere 195 m2, na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 200 m2, na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 197 m2, podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 6476/242812; nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre katastrálne územie L., Obec B. - F. Č. L., okres B. D.., celkom v hodnote 93.000,-- €. Hnuteľné veci: zariadenie bytu na Q. ulici č. XX V. B., ktoré ustálil v zostatkovej hodnote na základe zhodných prejavov účastníkov v sume 697,07 €. Pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľností a hnuteľných vecí súd vychádzal z toho, že odporkyňa po zániku manželstva naďalej užívala byt spolu s hnuteľnými vecami a tiež zo skutočnosti, že odporkyňa sa zaslúžila o nadobudnutie bytu tým, že sporný byt účastníkov bol získaný výmenou za byt na B. R., ktorého nájomcom sa stala odporkyňa ešte pred uzavretím manželstva. Ku dňu zániku manželstva mali navrhovateľ a odporkyňa aktíva v sume 819,73 €, ktoré pozostávajú zo zostatku na vkladnej knižke na meno navrhovateľa v sume 33,19 €, zo zostatku na účte na meno odporkyne v sume 21,42 € a z preplatku účastníkov za užívanie bytu v sume 765,12 €. Celková hodnota masy BSM ku dňu zániku manželstva bola v sume 94.516,80 € predstavujúca hodnotu nehnuteľností, hnuteľných vecí, aktív; ku dňu zániku BSM účastníci nemali žiadne pasíva. Do masy BSM nezahrnul hodnotu obchodného podielu navrhovateľa ako spoločníka v obchodnej spoločnosti ROGRESS TRADING, spol. s r.o., ktorý bol prevedený dňa 6.12.2006 a peňažné prostriedky boli započítané na splatenie pôžičky. Ku dňu zániku manželstva obchodný podiel nepatril navrhovateľovi, a preto sumu 4.979,09 € (150.000,-- Sk), za ktorú bol prevedený obchodný podiel, nezahrnul do aktív; táto peňažná suma ku dňu zániku BSM neexistovala a nebolo preukázané, žeby peniaze boli vynaložené na výlučný majetok navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, že ku dňu zániku BSM nemali účastníci vo vlastníctve garáž, ktorú previedli zmluvou zo dňa 6.7.2006 na iného. Nie je preto súčasťou masy BSM; nemôže byť vyporiadaná ani kúpna cena za ňu obdržaná. Pohľadávka z titulu preplatku za užívanie bytu bola prikázaná navrhovateľovi a odporkyni v rovnakom podiele po 82,56 €, zostatky na vkladnej knižke a účte súd prvého stupňa vyporiadal tak, že ich prikázal účastníkovi, ktorý bol majiteľom účtu. Navrhovateľovi tak pripadla masa BSM v hodnote 415,75 €, odporkyni masa BSM v hodnote 94.101,05 €. Súd prvého stupňa vyporiadal BSM navrhovateľa a odporkyne podľa zásady, že ich podiely sú rovnaké, pretože nemal preukázané žiadne dôvody pre určenie rozdielnych podielov. Zároveň zohľadnil sumu 1.991,64 €, ktorú odporkyňa dostala od rodičov a ktorá bola vynaložená na spoločný majetok navrhovateľa a odporkyne, a to časť na kúpu bytu a časť na zaplatenie pôžičky na garáž, pričom tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané z výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že odporkyni darovali sumu 1.991,64 € (60.000,-- Sk) na byt, a jednak z tvrdení odporkyne, ktorá uviedla, že časť bola použitá aj na pôžičku, pričom navrhovateľ tieto tvrdenia nerozporoval. Súd prvého stupňa nezohľadnil nájom obecného bytu, ktorý uzatvorila odporkyňa pred uzavretím manželstva, pretože nájom obecného bytu nie je hodnotou, ktorú je odporkyňa oprávnená požadovať z titulu náhrady z toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Nájom obecného bytu v prípade uzavretia manželstva sa mení zásadne na spoločný nájom bytu a manželia ako spoloční nájomcovia majú právo obecný byt nadobudnúť kúpou do BSM. Vychádzajúc z uvedeného preto súd prvého stupňa sumu 44.851,01 € [po odpočítaní sumy 1.991,64 € a sumy 415,75 € zo sumy 47.258,40 € (94.516,80 € : 2)] uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania podielu navrhovateľa na mase BSM. Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 1 písm. c/, § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa poplatok z predmetu konania v sume 2.835,-- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov a trovách štátu súd rozhodne podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa prikázal hnuteľné veci, nehnuteľnosti a práva do výlučného vlastníctva odporkyne (výrok I.), práva do výlučného vlastníctva navrhovateľa (výrok II.), vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu 44.851,01 € (výrok III.), vo výroku o súdnom poplatku (výrok IV.), podala odporkyňa včas odvolanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/, e/ O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Zdôraznila, že bola jedinou nájomníčkou bytu, ktorý nadobudla z prostriedkov, ktoré jej darovala matka v sume 1.991,40 € (60.000,-- Sk); túto skutočnosť potvrdila jej matka O. A. vo svojej výpovedi dňa 19.10.2009. Vytkla súdu prvého stupňa, že nevykonal nijaké relevantné dôkazy, ktorými by sa preukázala majetková situácia navrhovateľa v čase odkúpenia bytu, pričom je toho názoru, že v prípade vykonania týchto dôkazov bolo by zrejmé, že v čase kúpy bytu nemal navrhovateľ prostriedky na spolufinancovanie kúpy bytu, navrhovateľ sa o kúpu bytu nijakým spôsobom nepričinil, naviac prostriedky na kúpu bytu tým, že boli darované, nikdy nepatrili do BSM. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že navrhovateľ využil jej zdravotné problémy a indispozíciu a nakoľko vyplácal kúpnu cenu a vybavoval celú administratívu, dal jej podpísať aj kúpnu zmluvu, ktorej zmluvnou stranou bol navrhovateľ, čím sa stal spoluvlastníkom bytu. Ako jediná nájomníčka bytu na B. R. Č.. XX v B. tento zamenila za byt na Q. R. Č.. XX V. B., kde bola tiež jedinou nájomníčkou; byt odkúpila výhradne za vlastné finančné prostriedky. Jej skutočné zásluhy na získaní bytu súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil. O hnuteľné veci nemá záujem, pri rozvode si navrhovateľ odniesol z bytu len posteľ robenú na zákazku, odniesol z bytu aj jej osobné veci [hodinky v hodnote cca 182,57 € (5.5000,-- Sk), zlaté starožitné náušnice a zlatú retiazku od babičky]. Vytkla súdu prvého stupňa, že nezohľadnil zásady vyporiadania, ktoré kogentne ustanovuje Občiansky zákonník. Navrhovateľ vlastnými úkonmi počas manželstva ukracoval masu BSM, napríklad úkony vykonávané vo vzťahu k matke navrhovateľa - predaj garáže, pôžička, odpredaj časti obchodného podielu. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ bol od roku 2000 spoločníkom spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s r.o., s majetkovým vkladom 4.979,09 € (150.000,-- Sk), pričom peňažný vklad navrhovateľa ako spoločníka bol urobený z prostriedkov BSM. V tejto súvislosti uviedla, že v čase prevodu obchodného podielu na matku navrhovateľa B. Z. obchodná spoločnosť PROGRESS TRADING, spol. s r.o., vykazovala za rok 2006 vlastné imanie v sume cca 13.609,-- € (410.000,-- Sk), v roku 2007 vykazovala vlastné imanie vo výške cca 28.580,-- € (861.000,-- Sk) a tieto úkony navrhovateľa ukracovali majetkové spoločenstvo účastníkov. Zdôraznila, že v priebehu súdneho konania predkladala doklady, ktorými deklarovala svoj ďalší prínos do BSM formou pravidelného mesačného príjmu, odstupného vo výške 2.157,60 € (65.000,-- Sk), menších finančných darov od rodičov, vyplatenie poistného v sume 1.398,43 € (42.129,-- Sk). Ďalej poukázala na skutočnosť, že matka navrhovateľa je jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s r.o., kde navrhovateľ je konateľom. Úkony, ktorými sa ukracuje BSM ako masa určená na zabezpečenie potrieb rodiny a manželov, sú úkony v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu. Podľa odporkyne mal súd prvého stupňa zohľadniť pomer podielov na BSM v prospech nej a nemal navrhovateľovi priznať nárok na náhradu podielu v byte. Súd prvého stupňa mal posúdiť aj spôsob správania sa navrhovateľa voči nej, ktorá bola vystavená neustálenému tlaku, dlhodobo jej odopiera styk s biologickou dcérou Ľ. Z.. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 44.851,01 €, nakoľko musí byt predať a hľadať si iné ubytovanie. Rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti priamym zásahom do práva na obydlie podľa článku 21 Ústavy Slovenskej republiky a článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vytkla súdu prvého stupňa, že nezisťoval vlastníctvo obchodných podielov navrhovateľa, jeho vklady do obchodných spoločností, vlastníctvo cenných papierov, hnuteľného a nehnuteľného majetku navrhovateľa a ich hodnotu, na ktorej by mala oprávnene participovať aj ona, čím v konečnom dôsledku nebola ustálená skutočná masa BSM. Zdôraznila, že navrhovateľ si po rozvode kúpil byt do výlučného vlastníctva na O. R. Č.. XX V. B., ktorý je vedený v LV č. XXXX. Rovnako vytkla súdu prvého stupňa, že nevypočul matku navrhovateľa k podozrivým prevodom majetku a pôžičkám, že súd prvého stupňa neustanovil znalca, ktorý by posúdil majetok navrhovateľa a jeho obchodné podiely v obchodných spoločnostiach. Nesúhlasí s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým obom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poplatok z predmetu konania z dôvodu, že u nej existujú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v časti prikázania vecí do vlastníctva navrhovateľa a nej, vo výroku o vyrovnaní majetkového podielu v sume 44.851,01 € (výroky I., II., III. rozsudku) zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie; príp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým prikázal do jej výlučného vlastníctva hnuteľné veci tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa (výrok I.), navrhovateľovi neprizná právo na vyrovnanie podielu (výrok III.). Zároveň navrhla zmeniť výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti súdneho poplatku (výrok IV.) tak, že odvolací súd uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa poplatok z predmetu konania v plnej výške. Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne dôvodil, že odporkyňa bola jedinou nájomníčkou bytu na B. R. Č.. XX V. B.e do momentu, kedy sa k nej po uzavretí manželstva pred 20 rokmi prisťahoval, nakoľko podľa ustanovenia § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka im obom vznikol spoločný nájom komunálneho bytu patriaci obci. Od tohto momentu nebola odporkyňa výlučnou nájomníčkou a k výmene bytu došlo za spoločného nájmu manželov na B. R. V. B. za byt na Q. R. V. B. do spoločného nájmu manželov. Tvrdenie odporkyne, že predmetný byt zakúpila z prostriedkov, ktoré jej darovala matka, nebolo preukázané. V tejto súvislosti podotkol, že darovanie akýchkoľvek prostriedkov od matky odporkyne počas trvania manželstva je fakticky vylúčené, pretože sa s odporkyňou málo stýkali, čo potvrdila aj sama odporkyňa orgánom činným v trestnom konaní. Byt hradil zo spoločných prostriedkov šekom, časovo sa to prekrývalo skôr s vyplatením odstupného odporkyni, pričom odstupné ako mzdový nárok je od vyplatenia zdrojom BSM. Argument, že išlo o prostriedky zabezpečené odporkyňou, nemôže obstáť. Odporkyňa nepreukázala, že tieto prostriedky dostala, jej matka nepredložila jediný doklad, žeby ich v tom čase vyberala a odporkyňa ani nepreukázala, že ich vložila do spoločného majetku. Poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV., podľa ktorého u odporkyne došlo k jednostrannému, subjektívnemu, vnímaniu správania sa u obvineného (navrhovateľa), a to iba cez svoje pocity krivdy, nespokojnosti, neistoty, cez depresívno-dysforické ladenie, hoci objektívne sa násilie, či už psychické alebo fyzické, v intenzite, ktorá by naplnila znaky zločinu týrania blízkej osoby, nepodarilo preukázať. K námietke odporkyne o nevykonaní dôkazov ohľadom jeho majetkovej situácie v čase kúpy bytu uviedol, že odporkyňa žiadne procesné návrhy neuviedla, hoci bola poučená o povinnosti uviesť všetky dôkazy pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. V prejednávanej veci nejde o konanie ovládané vyhľadávacím princípom. Kúpna cena za byt bola hradená z prostriedkov na účte odporkyne pozostávajúce z odstupného odporkyni alebo iných platieb, patriacich do BSM, sám zase finančne zabezpečoval výživu rodiny a chod domácnosti v plnom rozsahu. Hnuteľné veci, ktoré súd prvého stupňa prikázal odporkyni, výlučne odporkyňa viac než dva roky užívala, on si zobral len jednu posteľ pre dcéru. Zdôraznil, že zmluvu o pôžičke s jeho matkou uzatvárali písomne spolu s odporkyňou, pričom podpisy oboch boli úradne overené. Rovnako spolu predali garáž jeho matke, nešlo o žiadny fingovaný právny úkon. Prevody obchodných podielov súviseli s úhradou pôžičky a s ochranou jeho príjmov, nakoľko odporkyňa začala s útokmi, čo ho mohlo úplne zlikvidovať v podnikaní v oblasti leteckej dopravy, kde bezúhonnosť nemôže byť nejako spochybňovaná. Nesúhlasil s názorom odporkyne, aby súd prvého stupňa zohľadnil spôsob jeho správania voči odporkyni, nakoľko spolu s maloletou dcérou boli podrobení niekoľkým znaleckým skúmaniam, vypovedali pred políciou, pred psychiatrami, pred konzíliom, pred psychológmi a pod.; v tejto súvislosti poukázal na výsledky psychiatrického skúmania. Súd prvého stupňa skúmal, že nebol spoločníkom žiadnych obchodných spoločností okrem jednej, ktorej hospodárske výsledky do prevodu obchodného podielu si zistil, nebol ani majiteľom žiadnych účtov, nemal cenné papiere ani poistky. Byt na O. R. V. B. si kúpil do vlastníctva asi po uplynutí jedného roka od rozvodu prostredníctvom hypotekárneho úveru. Výsluch jeho matky odporkyňa nenavrhla, podobne ani ustanovenie znalca na ohodnotenie majetku. Nesúhlasí s názorom odporkyne o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odporkyňu. Poukázal pritom na položku 6b sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého sa štátu platí poplatok za vyporiadanie BSM z predmetu konania vo výške 3 % a platia ho vždy obaja účastníci konania. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. O odvolaní odporkyne odvolací súd rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 30.4.2014, č.k. 2 Co 443/2011-305, tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23.5.2011, č.k. 25 C 82/2008-251, vo veci samej (výroky I., II., III.) potvrdil ako vecne a právne správny postupom podľa ustanovenia § 219 ods. l, 2 O.s.p.; vo výroku, ktorým súd uložil obom účastníkom povinnosť zaplatiť súdny poplatok (výrok IV.) rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.). Na dovolanie odporkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.10.2015, sp.zn. 4 Cdo 36/2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2014, sp.zn. 2 Co 443/2011, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z existencie vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dôvodnosť z § 241 ods. l písm. a/, b/, c/ O.s.p. Dovolací súd dôvodil, že dovolanie nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nevyšli najavo, postup odvolacieho súdu zodpovedal ustanoveniu § 214 ods. l, 2 O.s.p. a nemal za následok procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten-ktorý dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V závere rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky dôvodil, že na existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 O.s.p. musí vziať zreteľ aj vtedy, ak neboli uplatnené v dovolaní. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.1.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Dospel k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia; doslovne sa uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dovolací súd preto (absolútne bez ďalšieho; poznámka odvolacieho súdu) zohľadnil skutočnosť, že k odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 4.8.2011, ale odporkyňa nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, pretože jej súd toto vyjadrenie navrhovateľa nedoručil. Tým bola odporkyni odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorá procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Po vrátení veci odvolací súd vyjadrenie navrhovateľa (v ktorom navrhovateľ opakovane uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa) k odvolaniu odporkyne doručil (s dostatočným časovým predstihom) dňa 28.12.2015 právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Daniele Rakúsovej na vedomie (č.l. 412 spisu; úprava v spise zo dňa 10.12.2015) a súčasne určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 20.1.2016 (č.l. 413 spisu). Až dňa 23.12.2015 (č.l. 414 a nasl. spisu) sa odvolací súd dozvedel o tom, že JUDr. Daniela Rakúsová podaním zo dňa 25.11.2015 vypovedala odporkyni plnú moc, a teda až vtedy výpoveď zástupcom bola voči súdu účinná (§ 28 ods. 3 O.s.p.); po doručení vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa neurobila neodkladné opatrenie a nedoručila ho priamo odporkyni (§ 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii), ale ho vrátila súdu. Pred vyhlásením rozsudku (v poradí druhý) odvolací súd doručoval odporkyni vyjadrenie navrhovateľa proti jej odvolaniu. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. januára 2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prikázal hnuteľné veci, nehnuteľnosti a práva do výlučného vlastníctva odporkyne, práva do výlučného vlastníctva navrhovateľa, vo výroku, ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho majetkového podielu sumu 44.851,01 € v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku (výroky I., II., III. rozsudku) potvrdil ako vecne a právne správny (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Keďže sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v danej časti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci samej správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec rozhodol správne po právnej stránke. Odporkyňa vo svojom odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Neuvádzala, ktoré veci a práva patria ešte do BSM, ktoré existovali v čase zániku BSM, kde sa nachádzajú, ako sa majú vyporiadať. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Citované zákonné ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Zákon pripúšťa výnimky v tomto smere tým, že predvída možnosť určiť podiely aj iným pomerom; musí však ísť o nepochybne preukázané skutočnosti, také, aké určuje citované zákonné ustanovenie; o čo ale nejde v prejednávanej veci. V rámci vyporiadania BSM manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva. Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, predmetom konania je vyporiadanie BSM účastníkov na návrh navrhovateľa podaný v zákonnej lehote. Sporným nebolo, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo uzatvorené dňa 22.4.1992, že bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29.10.2007, č. k. 24 C 261/2006-162, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2008, že BSM účastníkov zaniklo zánikom manželstva. Sporné nebolo ani to, že počas trvania manželstva účastníkov bola uzavretá medzi Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomcom zmluva o nájme trojizbového bytu č. X vo výmere 43 m2 na treťom poschodí nachádzajúci sa na Q. R. Č.. XX V. B., vedený pre katastrálne územie L. v LV č. XXXX, ktorý zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.4.1998, t. j. za trvania manželstva, nadobudli obaja účastníci konania za kúpnu cenu 853,91 € (25.725,-- Sk). V priebehu konania pred súdom prvého stupňa mali zhodne obaja za to, že predmetný byt patril do BSM. Sporným bolo len o to, či podľa tvrdenia odporkyne peňažné prostriedky na kúpu bytu zaobstarala výlučne zo svojich peňažných prostriedkov sama, ktoré jej v sume 1.991,40 € (60.000,-- Sk) darovala matka odporkyne O. A., následkom čoho mal podľa jej názoru súd prvého stupňa zohľadniť túto skutočnosť podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. V prípade takéhoto sporu dôkazné bremeno leží na odporkyni ako účastníkovi, ktorá tvrdí, že vynaložila za trvania BSM peňažné prostriedky vo svojom výlučnom vlastníctve titulom darovania od svojej matky, keďže žiada, aby tieto prostriedky boli nahradené, a tak sa zvýšil jej podiel. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že počas trvania manželstva na kúpu bytu vynakladala svoje vlastné prostriedky, bolo na nej, aby túto skutočnosť dokázala; jej svedčala dôkazná povinnosť podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V konaní však nepreukázala, že byt bol kúpený z jej oddeleného majetku a neprodukovala v tomto smere žiadne dôkazy; kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno zároveň v rámci vyporiadania BSM hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ku všetkým veciam patriacim do BSM. Je nutné rovnako prisvedčiť navrhovateľovi vo svojom vyjadrení k odvolaniu, keď nemožno považovať za dôveryhodnú výpoveď získanú výsluchom svedka - matky odporkyne; odporkyňa ani nepredložila nijaký listinný dôkaz o tom, že jej boli titulom darovania poskytnuté reálne finančné prostriedky v takejto výške, resp. následne že presne tieto prostriedky od matky odporkyne boli použité na kúpu bytu. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) sa vytvára na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel odvolací súd, spochybňuje samotné darovanie matky odporkyne z dôvodu, že matka odporkyne na pojednávaní konanom dňa 19.10.2009 potvrdila, že na kúpu bytu odporkyni darovala do 2.000,-- €, pričom zhodnými tvrdeniami účastníkov bola kúpna cena bytu ustálená len v sume 853,91 € (25.725,-- Sk), čo nepredstavuje ani len polovicu tejto sumy. Výpoveď získaná výsluchom matky odporkyne je preto irelevantná a nedôveryhodná. Argumentácia odporkyne nebola v konaní ojedinelá - tvrdenú vyššiu sumu získanú darovaním opakovala aj v podanom odvolaní a ustálila ju na sume 1.991,40 € (60.000,-- Sk). Ak by výlučne len jej matka darovala 60.000,-- Sk, nepreukázala, ani len netvrdila, na čo všetko uvedenú sumu použila, kde sa vec nachádza, či ku dňu zániku BSM vôbec existovala. Bez právneho významu je námietka odporkyne, že nemá záujem o hnuteľné veci. Predpokladom správneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM je predovšetkým zistenie, čo do tohto spoluvlastníctva manželov patrí a čo môže byť predmetom vyporiadania. Súd prvého stupňa správne zistil, že do masy BSM patria hnuteľné veci, a to manželská posteľ s odkladacím priestorom - prevedenie látka s kovovou obručou, skriňa trojdielna prevedenie biele so zlatými doplnkami, koberec jekor prevedenie šedé, TV značky PANASONIC uhlopriečka 82 cm, posteľ drevená robená na zákazku prevedenie borovica lakovaná, nábytková stena hnedá, písací stôl svetlo-hnedý, koberec jekor prevedenie šedé, chladnička ARDO biela, stôl jedálenský, 4 ks stoličiek, práčka WHIRPOOL biela, stojacia lampa prevedenie zlaté. V tejto súvislosti pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská - určujúcim je zásadne účelné využitie vecí. Z vykonaného dokazovania vyplýva a odporkyňa ani nerozporovala a sama v podanom odvolaní uviedla, že navrhovateľ si zobral len posteľ robenú na zákazku a ostatné, vrátane nehnuteľností, užíva ona sama. Odporkyňa posteľ robenú na zákazku neurobila predmetom odvolania. Účastníci sa v priebehu konania zhodli na zostatkovej cene hnuteľných vecí v sume 697,07 €. Pasivita odporkyne a jej nezáujem o hnuteľné veci sú irelevantné a spôsob, akým naloží s predmetnými vecami, je v jej plnej dispozícii. Do masy BSM nepatria hodinky odporkyne, nakoľko ide o vec slúžiacu jej osobnej potrebe. Rovnako tam nepatria ani zlaté starožitné náušnice a zlatá retiazka od starej mamy odporkyne, nakoľko ide o veci získané darovaním, tieto veci sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne; z predmetu BSM same o sebe sú vylúčené. Námietka odporkyne uvedená v odvolaní spočívajúca v tom, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou domáceho násilia navrhovateľa voči nej a právnymi dôsledkami jeho konania, je právne bezvýznamná, keď v konečnom dôsledku vzhľadom na vyššie uvedené nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku; tento argument nie je spôsobilý privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Z rovnakého dôvodu je bezdôvodná aj námietka odporkyne, že súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie výsluchom matky navrhovateľa. Nadovšetko odvolací súd poukazuje nato, že rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd účastníkovi odňal možnosť konať pred ním, čo zrejme odporkyňa mala na mysli, keď takýto postup súdu prvého stupňa označila ako “neodstrániteľnú vadu“. Vykonanie dokazovania navrhovaného odporkyňou nebolo účelné, viedlo by k skutkovým zisteniam, ktoré nie sú pre prejednávanú vec významné. K námietke odporkyne vo vzťahu k uzavretej zmluve o pôžičke odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkmi na jednej strane a B. Z. (matkou navrhovateľa) ako veriteľom bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 21.9.2001, ktorou matka navrhovateľa poskytla účastníkom konania sumu 3.651,33 € (110.000,-- Sk) na účely kúpy garáže. Navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že prevodom obchodného podielu na svoju matku zmluvou o prevode obchodného podielu v decembri 2006, ktorým previedol na svoju matku svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s r.o., Homolova č. 13, Bratislava, IČO: 35 795 361, za 4.979,09 € (150.000,-- Sk) vyrovnal dlh z pôžičky na garáž, zostala nepreukázaná a nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania; práve naopak sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.11.2010, t. j. v čase po prevode obchodného podielu, uviedol, že peňažné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke neboli splatené, čím vylúčil vrátenie peňažných prostriedkov v sume 3.651,33 € (110.000,-- Sk). Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, odvolací súd poukazuje na to, že medzi hodnoty, ktoré treba v rámci BSM vyporiadať, sú aj iné hodnoty, pokiaľ boli nadobudnuté za trvania manželstva. Medzi takéto patrí aj hodnota prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s r.o., vyjadrená spravidla peňažným ekvivalentom, t. j. hodnota 4.979,09 € (150.000,-- Sk) a rovnako hodnota za prevod garáže v sume 102.800,-- Sk. Je teda nesporné, že do BSM patria všetky veci, ktoré existovali ku dňu právoplatného skončenia manželstva. Do takéhoto majetku je nesporné, že by patrili aj tieto finančné prostriedky. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a zistil, že vzhľadom na dobu ich vyplatenia a dobu rozvodu manželstva boli predmetné prostriedky spotrebované; nadovšetko nebolo konaním navrhovateľa, odporkyne, preukázané zníženie hodnoty spoločného majetku. Čo sa týka námietky odvolateľky, že súd prvého stupňa mal pri stanovení výšky vyrovnania majetkového podielu prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ dlhodobo odopieral styk odporkyne so svojou dcérou Ľ. Z., táto je bezdôvodná, keď prihliadnutie na potrebu úpravy styku sa pri vyporiadaní BSM prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode bolo dieťa zverené do ďalšej výchovy. K uvedenému ešte odvolací uvádza, že bolo na odporkyni, aby si zabezpečila dodržiavanie úpravy styku matky s dieťaťom napríklad cestou vykonávacieho konania a táto skutočnosť nie je žiadnym dôvodom na posudzovanie výšky vyrovnania v konaní o vyporiadanie BSM. Spôsob vyporiadania majetku účastníkov patriaceho do BSM je v súlade so zákonom (Občianskym zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky), nepredstavuje zásah do práva na obydlie. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil obom účastníkom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poplatok z predmetu konania v sume 2.835,-- € (výrok IV. rozsudku) odvolací súd zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.). Po rozhodnutí napadnutým uznesením zo dňa 2.11.2011, č.k. 25 C 82/2008-297, súd prvého stupňa priznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov sčasti, v rozsahu 50 %. V danom prípade bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o poplatkovej povinnosti oboch účastníkov (spolu s rozhodovaním o náhrade trov konania). V prípade, ak by odvolací súd o poplatkovej povinnosti účastníkov rozhodol, nepochybne by tým odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, a síce v rámci riadneho opravného prostriedku namietať vecnú a právnu správnosť rozhodnutia. Je notorietou, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie prípustné nie je. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uznesenie zo dňa 2.11.2011, č.k. 25 C 82/2008-297, vydal vyšší súdny úradník, proti nemu podala včas odvolanie odporkyňa, o ktorom ale sudca súdu prvého stupňa doteraz nerozhodoval (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Je preto potrebné, aby v prvom rade sudca o tomto odvolací rozhodol s poukazom na vyššie uvedené, ale aj z pohľadu toho, že napadnuté uznesenie bolo vydané v roku 2011, že odvtedy mohlo dôjsť ku zmene pomerov u odvolateľky. V neposlednom rade posúdi postavenie odporkyne aj z pohľadu toho, ako o jej odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté (či bola/nebola úspešná), a teda či uplatňuje, bráni svoje práva dôvodne alebo nie. Vec odvolaciemu súdu predloží až v prípade, keď odporkyňa podá odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vydaného sudcom a nebude postupovať podľa ustanovenia § 210a O.s.p.; resp. vydá iné rozhodnutie, proti ktorému bude podané odvolanie. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2015, sp.zn. 4 Cdo 36/2015, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť nasledovné. Odvolací súd rozhodol rozsudkom v poradí prvým v roku 2014, Európsky súd pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike rozhodol až v roku 2015. V samotnom rozhodnutí Európsky súd pre ľudské práva nevysvetlil, prečo vo vzťahu k Slovenskej republike rozhodol v skutkovo a právne rovnakej situácii inak ako proti Českej republike napr. dňa 14.12.2010, č. 24880/05 vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, dňa 29.3.2011, č. 17696/07 vo veci Jan Čavajda v. Česká republika, dňa 29.3.2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika, kde sťažovatelia úspešní neboli a ich práva neboli porušené nedoručením vyjadrenia protistrany k ich vyjadreniu. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný (o.i.) rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských práv; v čase rozhodovania odvolacieho súdu v poradí prvým rozsudkom sa odvolací súd dôsledne riadil ustanovením § 135 ods. l veta druhá O.s.p. a rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Ladislav Holub v. Česká republika, Jan Čavajda v. Česká republika a Vladimír Matoušek v. Česká republika. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom uznesení nevysvetlil, či možno, a ak áno prečo možno, aplikovať rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vydané v roku 2015 na rozhodnutia súdov v Slovenskej republike vydané pred ním (v minulosti), čo napokon ani sama dovolateľka nenamietala; Najvyšší súd Slovenskej republiky nevysvetlil, prečo súdy v Slovenskej republike nemôžu postupovať podľa iných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad vyššie citované rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva proti Českej republike). Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že dané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v rozpore s iným rozhodnutím (uznesením) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014, s rozsudkom zo dňa 6.8.2008, sp. zn. 6 Sžo 15/2008. V rozhodnutí označenom v poradí druhom Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z toho vyplýva všeobecný záver, že ak by aj súd považoval konanie súdu prvého stupňa za pochybenie, potom treba mať na pamäti, že zrušenie rozhodnutia pri pochybení, ktoré nemá vplyv na zákonnosť postupu, alebo rozhodnutia súdu, nemá za cieľ, aby sa formálne zopakoval postup, ktorý by viedol k takému istému meritórnemu rozhodnutiu. O trovách konania pred súdom prvého stupňa, pred odvolacím súdom, pred dovolacím súdom rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1, 4, § 142 a nasl., § 243d ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.