Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/22/2026 1212212962 30. 06. 2026 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2026:1212212962.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: K. K., R.. XX.XX.XXXX, T. poD. N. XXXX/X, D. - I. K., zast. JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, Budovateľská 2, Bratislava, IČO: 42 257 310, proti žalovanej: K.. Q. V., R.. XX.XX.XXXX, T. N. K. XXXX/XX, X. N. A., zast. JUDr. Alexandra Machanová, advokátka, Mierové námestie 19, Senec, IČO: 42 162 378, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 09.05.2025, č. k. B2-19C/112/2012-941, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I., p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 1205,31 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: a) nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. K., obec D.-I. K., okres Bratislava I, a to byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na N. B. C. D., vchod č. X, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX) a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 112/10000 k celku, v hodnote 115.244 eur, b) nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., obec W., okres A. I., a to rekreačnú chatu, súpisné č. XXXX, postavenú na pozemku parcela registra „P.“ parc. č. XXX/ XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2 (evidovanej na liste vlastníctva č. XXX), v hodnote 79.174 eur, c) hypotekárny a spotrebný úver vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. č. 001/064035/05001/000, poskytnutý na základe Zmluvy o financovaní bývania č. 001/064035/05-001/000 zo dňa 11.11.2005, ktorého zostatok ku dňu 24.01.2025 predstavuje sumu 21 328,29 eur, (výrok I), zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu na vyporiadanom majetku peňažnú sumu 52.097,71 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II) a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III). 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 143, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a 4, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bol návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po zániku manželstva strán právoplatným rozvodom dňa 24.05.2010. K vyporiadaniu nedošlo dohodou a návrh bol podaný v zákonnej trojročnej lehote. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo záverov odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení a po doplnení dokazovania znaleckým posudkom č. 63/2023 určil hodnotu bytu a rekreačnej chaty podľa ich stavu ku dňu zániku BSM a cien v čase vyporiadania, preto do masy BSM zahrnul hodnotu bytu vo výške 115.244 eur a rekreačnej chaty vo výške 79.174 eur. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že uvedené nehnuteľnosti patria do BSM, a obe strany navrhovali ich prikázanie žalobcovi, súd prvej inštancie ich prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie nevyhovel námietkam žalovanej smerujúcim proti hodnote bytu na Povrazníckej ulici určenej znaleckým posudkom č. 63/2023. Uviedol, že odborné vyjadrenie predložené žalovanou nepredstavuje rovnocenný podklad k znaleckému posudku a navyše nezohľadňuje rozhodujúce kritérium ocenenia podľa stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM. Návrh žalovanej na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania považoval za oneskorené, odporujúce zásade koncentrácie konania, ako aj za nadbytočné a nehospodárne. Zároveň dovodil, že znalecký posudok č. 63/2023 poskytuje dostatočne aktuálny podklad pre určenie hodnoty nehnuteľnosti. S odkazom na závery odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný, do aktív BSM zahrnul sumu 120.296,69 eur predstavujúcu časť výťažku z predaja bytu na H. B., s ktorou žalovaná naložila bez súhlasu žalobcu a nepreukázala ich použitie na bežnú spotrebu alebo potreby rodiny. Vychádzal z právneho názoru, že finančné prostriedky vybrané jedným z manželov zo spoločného majetku bez súhlasu druhého manžela a použité na jeho vlastnú potrebu je potrebné zahrnúť do masy BSM a vyporiadať. Dôkazné bremeno o ich použití na potreby rodiny pritom zaťažuje manžela, ktorý s prostriedkami nakladal, zatiaľ čo druhý manžel preukazuje najmä ich existenciu a výber počas trvania manželstva. Otázka relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy ako i námietka premlčania relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, nebola pre posúdenie veci dôvodnou, nakoľko samotný výber finančných prostriedkov z účtu, ani v prípade ak sa vymyká režimu obvyklej správy, nemá povahu neplatného právneho úkonu, a je potrebné tieto prostriedky zaradiť do masy BSM (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2150/2011). Rovnako do aktív BSM zahrnul aj sumu 4.492,68 eur predstavujúcu životné poistenie zo zmluvy Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. číslo XXXXXXXXXX uhradené počas manželstva na životné poistenie žalovanej zo spoločných prostriedkov. Argumentáciu žalovanej, že išlo o spotrebované prostriedky na poistnú ochranu, nepovažoval za dôvodnú. Do aktív BSM zahrnul aj sumu 150 eur predstavujúcu výťažok z predaja motorového vozidla značky H. P., ktoré patrilo do BSM a bolo po rozvode manželstva žalovanou dňa 21.12.2011 odpredané. Súd zahrnul do masy BSM aj sumu 500 eur predstavujúcu výťažok z predaja motorového vozidla značky Q. W., ktoré bolo predané počas trvania manželstva. Pri vyporiadaní BSM zohľadňoval aj spoločné záväzky strán z hypotekárneho úveru a dvoch spotrebných úverov poskytnutých VÚB, ktoré ku dňu zániku BSM existovali a boli počas manželstva splácané zo spoločných prostriedkov (R 72/2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/243/2021 zo dňa 28.02.2023). Ich zostatok ku dňu zániku BSM predstavoval 49.888,26 eur, 6.204,33 eur a 2.435,59 eur. Vo vzťahu k spotrebnému úveru zo dňa 03.07.2007 v sume 6.204,33 eur súd prvej inštancie konštatoval, že tento záväzok po zániku BSM nebol splácaný a v čase rozhodovania už strany nezaťažoval, keďže došlo k jeho zániku v dôsledku úspešne uplatnenej námietky premlčania. Keďže záväzok v čase vyporiadania neexistoval a žiadna zo strán si neuplatnila nárok na náhradu plnení poskytnutých po zániku BSM, súd naň pri vyporiadaní neprihliadal. Vo vzťahu k spotrebnému úveru zo dňa 23.10.2007 v sume 2.906,34 eur súd prvej inštancie konštatoval, že tento záväzok po zániku BSM v celom rozsahu uhradila žalovaná, a preto ho už nebolo možné prikázať niektorej zo strán. Jeho úhradu ktorú vynaložila zo svojich výlučných prostriedkov, posúdil ako vnos na spoločný záväzok a zohľadnil ju pri vyporiadaní BSM. Táto suma sa odpočítava ako súčasť pasív BSM od východiskovej hodnoty vyporiadavaného majetku. Vo vzťahu k hypotekárnemu a spotrebnému úveru zo dňa 11.11.2005 súd prvej inštancie konštatoval, že tento záväzok ku dňu vyporiadania naďalej existoval so zostatkom 21.328,29 eur, pričom ho prikázal žalobcovi, proti čomu žalovaná nenamietala. Zároveň zohľadnil, že žalobca po zániku BSM zo svojich výlučných prostriedkov uhradil na splátkach úveru sumu 53.638,74 eur, ktorú posúdil ako jeho vnos na spoločný záväzok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka a zohľadnil ju pri vyporiadaní BSM. Nestotožnil sa s námietkami žalovanej týkajúcimi sa užívania nehnuteľností a tvrdených výnosov, keďže tieto neboli riadne konkretizované a nepredstavovali uplatnené nároky v rámci vyporiadania BSM. Neprihliadol ani na avizované budúce doplnenie tvrdení a dôkazov žalovanou, keďže išlo o nekonkretizované návrhy, ktorých vykonanie by bolo v rozpore so zásadou koncentrácie a hospodárnosti konania. Uviedol, že žalovaná riadne neuplatnila ani nároky na úhradu poistenia bytu na N. Č.. X C. D. a dane z nehnuteľnosti, keďže ich nekonkretizovala ani nevyčíslila. Samotné predloženie dôkazov nepostačovalo a súd nemohol tieto nároky za žalovanú konkretizovať bez porušenia rovnosti strán. Pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp.
zn. 6Cdo/56/2017, 6Cdo/128/2012, 7Cdo 288/2013 a 1Cz/105/1976), podľa ktorej ak má usporiadanie zodpovedať ustanoveniu § 150 Občianskeho zákonníka, treba do hodnoty, ktorá sa má usporiadať, a z ktorej sa vypočítava hodnota podielov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť (resp. čo každý zo svojho vynaložil na spoločný majetok). Výslednú čistú hodnotu BSM ustálil na 241.984 eur, z ktorej pripadá na každú zo strán podiel 120.992 eur. Do tejto hodnoty započítal hodnotu prikázaných nehnuteľností a úveru v sume 173.089,71 eur (hodnota bytu 115.244 eur + hodnota chaty 79.174 eur - hodnota úveru prikázaného žalobcovi v sume 21.328,29 eur, ktoré sa všetky prikazujú žalobcovi), ďalej pripočítal sumy 120.296,69 eur (výťažok z predaja bytu), 4.492,68 eur (poistné), sumy za predaj motorových vozidiel H. P. 150 eur a Q. W. 500 eur, a odpočítal vnosy žalovanej 2.906,34 eur (uhradený spotrebný úver) a žalobcu 53.638,74 eur (uhradené na hypotekárny a spotrebný úver). Keďže žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 173.089,71 eur, uložil mu povinnosť vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 52.097,71 eur. Na plnenie určil paričnú lehotu 15 dní podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorú vzhľadom na výšku priznanej sumy považoval za primeranú. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal ich náhradu vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že vada napadnutého rozsudku spočíva v nesprávnom matematickom výpočte a v nesprávnom zohľadnení jeho vnosu pri vyporiadaní BSM. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie síce správne určil celkovú čistú hodnotu vyporiadavaného majetku vo výške 241.984 eur, výšku podielu každého z manželov vo výške 120.992 eur, ako aj aktíva, pasíva a refundácie, avšak pri určení vyrovnacieho podielu nesprávne zohľadnil jeho vnos vo výške 53.638,74 eur predstavujúci splátky spoločného hypotekárneho úveru uhradené po zániku BSM z jeho výlučných prostriedkov. Tvrdil, že hoci súd tento vnos uznal, premietol ho len do zníženia celkovej hodnoty masy BSM, nie však do hodnoty majetku prikázaného žalobcovi, čím došlo k nesprávnemu matematickému aj právnemu posúdeniu veci. Podľa žalobcu nebolo možné vychádzať len z hodnoty majetku a záväzkov prikázaných jemu vo výške 173.089,71 eur, ale bolo potrebné túto sumu zvýšiť o 500 eur predstavujúcich výťažok z predaja motorového vozidla Q. W. a zároveň znížiť o jeho vnos vo výške 53.638,74 eur. Po takomto zohľadnení by hodnota majetku pripadajúceho žalobcovi predstavovala 119.950,97 eur, teda o 1.041,03 eur menej, než činí jeho zákonný podiel vo výške 120.992 eur. Za týchto okolností nemohol byť zaviazaný na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej vo výške 52.097,71 eur. Uviedol, že nárok na náhradu uvedeného vnosu riadne uplatnil a ide o nárok zodpovedajúci § 150 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, najmä na rozhodnutie sp. zn. 7 Cdo 288/2013 z 18.11.2014, podľa ktorej je pri vyporiadaní BSM potrebné zohľadniť aj to, čo niektorý z manželov zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok alebo spoločné záväzky po zániku BSM. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého bolo potrebné splácanie spoločného hypotekárneho úveru žalobcom po zániku BSM z jeho výlučných prostriedkov zohľadniť. Tvrdil, že po zohľadnení všetkých aktív, pasív a vnosov zostala žalobcovi čistá hodnota majetku 119.950,97 eur (173.089,71 eur + 500 eur - 53.638,74 eur), teda o 1.041,03 eur menej, než predstavuje jeho zákonný podiel vo výške 120.992 eur, zatiaľ čo žalovanej majetok v hodnote 122.033,03 eur, a preto mala byť na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.041,03 eur zaviazaná žalovaná. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výroku II zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku sumu 1.041,03 eur. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM nezohľadnil výnosy z výlučného užívania majetku patriaceho do BSM žalobcom po jeho zániku. Tvrdila, že byt na N.W. B. C. D. žalobca výlučne užíval od rozvodu manželstva, pričom jej neumožnil jeho užívanie ani jej neposkytoval podiel na prípadných výnosoch. S poukazom na predložený cenový odhad prenájmu tvrdila, že výnos z užívania bytu za obdobie od 24.05.2010 do 30.04.2025 predstavoval 107.400 eur. Obdobne namietala, že žalobca výlučne užíval a prenajímal aj rekreačnú chatu v W., pričom výnos z jej prenájmu mal predstavovať najmenej 19.840 eur. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil hodnotu bytu na N. B. sumou 115.244 eur. Tvrdila, že podľa ňou predloženého odborného vyjadrenia bola jeho trhová hodnota ku dňu 01.03.2023 vo výške 193.899 eur a pri vyporiadaní BSM mala byť zohľadnená aktuálna trhová hodnota nehnuteľnosti. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že suma 120.296,69 eur nepatrí do masy BSM, keďže išlo o finančné prostriedky
darované jej bratovi počas trvania manželstva. Namietala, že žalobca sa platnosti darovania zákonom predpokladaným spôsobom nedomáhal a prípadný nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu by bol podľa jej názoru premlčaný. Za nesprávne považovala aj zahrnutie sumy 4.492,68 eur predstavujúcej poistné uhradené na životné poistenie do masy BSM, keďže išlo o finančné prostriedky spotrebované na poistnú ochranu rodiny počas trvania manželstva. Vo vzťahu k pasívam namietala, že žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu plnení vynaložených po zániku BSM na splácanie spoločných úverov, keďže výlučne užíval spoločné nehnuteľnosti a poberal výnosy z ich užívania a prenájmu. Tvrdila, že pri správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania mala byť hodnota aktív BSM určená sumou 400.963 eur, pozostávajúcou z hodnoty bytu vo výške 193.899 eur, hodnoty rekreačnej chaty vo výške 79.174 eur, hodnoty motorových vozidiel vo výške 150 eur a 500 eur a výnosov z užívania a prenájmu nehnuteľností vo výške 107.400 eur a 19.840 eur. Po odpočítaní pasív vo výške 77.873,37 eur mala čistá hodnota vyporiadavaného majetku predstavovať 323.089,63 eur, z čoho by na každého z bývalých manželov pripadal podiel vo výške 161.544,815 eur. Keďže žalobcovi bol podľa jej názoru fakticky prikázaný majetok v hodnote 322.939,63 eur a jej len majetok v hodnote 150 eur, vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 161.394,815 eur. Z uvedených dôvodov zastávala názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Navrhla preto, aby odvolací súd podľa § 390 CSP rozsudok zmenil spôsobom uvedeným v odvolaní, žalobcovi prikázal nehnuteľnosti, výnosy z ich užívania a prenájmu, výťažok z predaja motorového vozidla Q. W. a zostatok úveru, jej prikázal výťažok z predaja motorového vozidla H. P. a žalobcu zaviazal na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 161.394,82 eur. 5. Žalovaná sa podaním zo dňa 30.06.2025 vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že odvolanie žalobcu nespĺňa zákonné náležitosti odvolania vo veci samej, keďže jeho obsah smeruje výlučne proti údajným chybám v počítaní v napadnutom rozsudku. Navrhla preto, aby bolo posudzované len v rozsahu namietaných chýb v počítaní, prípadne odmietnuté. Zároveň namietala dôvodnosť tvrdení žalobcu o nesprávnom matematickom výpočte. Uviedla, že súd prvej inštancie správne zahrnul do výpočtu aj sumu 53.638,74 eur predstavujúcu plnenia žalobcu po zániku BSM na spoločný záväzok a že žalobca sa v odvolaní domáha jej opätovného zohľadnenia, čím dochádza k duplicitnému započítaniu tej istej položky. Podľa nej k namietanej chybe vo výpočte nedošlo. Súd správne ustálil čistú hodnotu predmetu vyporiadania, z ktorej na každého z nich pripadá podiel vo výške 120.992 eur. Keďže žalobcovi bol prikázaný majetok v hodnote 173.089,71 eur, správne mu bola uložená povinnosť vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 52.097,71 eur. Uviedla, že naďalej spochybňuje jednotlivé položky zahrnuté súdom do aktív BSM, ako uviedla vo svojom odvolaní. Zdôraznila, že na rozdiel od nej žalobca nespochybňuje jednotlivé položky zaradené do masy BSM, ale iba sa domáha ich nesprávneho a duplicitného započítania vo svoj prospech. Navrhla preto odvolanie žalobcu odmietnuť ako nedôvodné. 6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.12.2025 uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním žalovanej. K námietke nezohľadnenia výnosu z užívania bytu na N. B. uviedol, že predmetný byt po rozvode slúžil na uspokojovanie jeho bytových potrieb a nevytváral žiadny výnos. Namietal, že žalovaná svoj nárok založila len na hypotetickej úvahe o možnom nájomnom bez preukázania jeho skutočného dosahovania. Predložené vyjadrenie realitnej kancelárie podľa neho nepreukazuje existenciu ani výšku tvrdeného výnosu. Zároveň poukázal na to, že žalovaná disponovala kľúčmi od bytu a jej tvrdenia o nemožnosti prístupu k nehnuteľnosti označil za nepravdivé. Vo vzťahu k hodnote bytu na N. B. sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vychádzajúcimi zo znaleckého posudku č. 63/2023. Uviedol, že odborné vyjadrenie realitnej kancelárie nemožno považovať za rovnocenný podklad, keďže nerešpektuje rozhodný okamih pre určenie stavu nehnuteľnosti a bolo vypracované ešte pred vykonaným znaleckým dokazovaním. K námietke týkajúcej sa výnosov z prenájmu rekreačnej chaty uviedol, že žalovaná nepreukázala ani samotnú existenciu prenájmu, ani výšku tvrdených príjmov. Predložené výstupy z rezervačného systému podľa jeho názoru nepreukazujú skutočne dosiahnutý výnos a nezohľadňujú náklady spojené s prevádzkou a údržbou nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že rekreačná chata bola ku dňu zániku BSM nedokončenou a nepovolenou stavbou, pričom jej legalizáciu a ďalšie investície zabezpečoval po zániku BSM výlučne on. Pokiaľ ide o sumu 120.296,69 eur, stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o jej zahrnutí do masy BSM. Zdôraznil, že žalovaná nepreukázala použitie týchto finančných prostriedkov na potreby rodiny a poukázal na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Vo vzťahu k sume 4.492,68 eur predstavujúcej poistné zaplatené počas manželstva na životné poistenie žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, pričom žalovaná ani nespochybňovala, že uvedené poistné bolo
hradené zo spoločných prostriedkov. Záverom označil odvolanie žalovanej za nedôvodné a zotrval na svojom vlastnom odvolaní proti výroku o vyrovnaní podielov. 7. V ďalšom vyjadrení žalovaná uviedla, že vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu považuje v časti hodnotenia dôvodnosti za právne irelevantné, keďže posúdenie odvolania patrí výlučne odvolaciemu súdu. Z jeho vyjadrenia však vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v ňou napadnutých častiach za vecne správny a zákonný. Poukázala na to, že napadla rozsudok v celom rozsahu, a teda aj v časti, voči ktorej smeroval odolanie sám žalobca. Žalobca teda svojim podaním zo dňa 10.12.2025 neguje svoje vlastné odvolanie podané v tejto veci a sám konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný. Zároveň uviedla, že zotrváva na všetkých odvolacích dôvodoch a navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ňou podaného odvolania. 8. Vo vyjadrení zo dňa 19.01.2026 žalobca uviedol, že žalovaná nesprávne interpretovala jeho vyjadrenie zo dňa 10.12.2025, keď tvrdila, že tým spochybnil vlastné odvolanie a považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny v celom rozsahu. Zdôraznil, že za vecne správne a zákonné označil rozhodnutie súdu prvej inštancie len v tých častiach, ktoré boli napadnuté odvolaním žalovanej, a to vo vzťahu k nezahrnutiu výnosov z užívania bytu a rekreačnej chaty do masy BSM, určeniu hodnoty bytu, zahrnutiu sumy 120.296,69 eur do masy BSM a zahrnutiu sumy 4.492,68 eur predstavujúcej poistné zaplatené na životné poistenie žalovanej. Uviedol, že uvedeným stanoviskom nijako nespochybnil ani nevzal späť svoje odvolanie, na ktorom naďalej trvá v celom rozsahu. Opätovne zdôraznil, že jeho odvolanie smeruje proti výroku II. rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 52.097,71 eur, pričom namietal nesprávny výpočet vyrovnacieho podielu a nesprávne zohľadnenie jeho vnosu pri vyporiadaní BSM. Zastával názor, že ide o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré nemožno odstrániť opravným uznesením, ale len rozhodnutím odvolacieho súdu. Záverom uviedol, že na všetkých svojich doterajších podaniach vrátane odvolania a vyjadrenia k odvolaniu žalovanej naďalej trvá. 9. V ďalšom vyjadrení žalovaná trvala na podanom odvolaní a všetkých svojich predchádzajúcich podaniach. 10. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku zohľadňujúc, že nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. Odvolací súd vo veci rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP). 12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 13. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 14. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 15. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 16. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 17. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva strán a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Ďalšou zásadou pri vyporiadaní je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Ďalej je potrebné poukázať na zásadu, v zmysle ktorej pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. 18. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného hospodárenia strany aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov strany na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z strany proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku podielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin. 19. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. 20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/243/2021 vyslovil: „Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ (viď § 149 ods. 1 OZ). Vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bol ustálený názor, že pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď R 42/1972, 3Cdo/56/2008, 5Cdo/95/2008, 2Cdo/176/2011, 3Cdo/174/2012). Ustálenú súdnu prax predstavuje tiež judikát R 22/1991 podľa ktorého ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako jednu polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu. V podobných súvislostiach je potrebné posúdiť aj v čase súdneho rozhodovania už uhradený spoločný dlh sporových strán, ktorý reálne existoval ku dňu zániku BSM. Najvyšší súd v tomto ohľade vychádzal (aj) z nosných dôvodov rozhodnutia českého najvyššieho súdu sp. zn. 22Cdo/14/2006. Ak bol spoločný dlh sporových strán uhradený až po zániku BSM, potom v prípade jeho uhradenia pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní sa žiadnemu z účastníkov k úhrade už neprikazuje, pretože prikázať možno iba existujúci majetok; nie je totiž možné rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia)
prikazovať už uhradený dlh, či zaniknutú pohľadávku resp. zničenú vec. Pokiaľ sa niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, zohľadní sa táto skutočnosť v rámci celkového vyporiadania podľa § 150 OZ (zo svojho na spoločné, pozn.). Zároveň platí, že „cenu v čase rozhodovania" predstavuje v takomto prípade - od zániku BSM uhradenú výšku tak istiny úveru, ako aj jeho príslušenstva (úroku). 21. Žalobca i žalovaná odvolanie odôvodnili § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. 22. Ďalej odvolatelia dôvodili naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 23. K námietkam odvolateľky, že súd prvej inštancie mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť výnos z prenájmu bytu v sume 107.400 eur a výnos z prenájmu rekreačnej chaty v sume 19.840 eur, odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod 31 až 33) a zdôrazňuje, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní argumentovala tým, že súd mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť výnosy z prenájmu nehnuteľností ( byt výnos 107.400 eur a chata výnos 19.840 eur), uvedené nemá oporu v skutkových tvrdeniach uvádzaných žalovanou v konaní pred súdom prvej inštancie. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná síce uviedla, že žalobca jednostranne obsadil rekreačnú chata, túto jej neumožňuje užívať a v letných mesiacoch ju prenajíma, nárok na poberanie výnosov z rekreačnej chaty si však riadne neuplatnila (podanie zo dňa 04.04.2025, Ad. 2) a nepreukázala ani jeho výšku. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná uvádzala, že v prvoinštančnom konaní preukázala nárok na výnos z nájmu bytu v sume 107.400 eur je potrebné zdôrazniť, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie síce predložila Cenový odhad prenájmu nehnuteľností vypracovaný dňa 17.04.2023 spol. XXL Reality, s.r.o., svoj nárok však v danom čase bližšie nešpecifikovala. Možno tak súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že takto žalovanou uvádzané tvrdenia nebolo možno považovať za riadny návrh na vykonanie dokazovania, a takto oneskorené navrhované dokazovanie (dôvodiac, že až následne doloží listiny) bolo potrebné odmietnuť ako rozporné zásade koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, pretože by si vyžiadalo opätovné predĺženie konania a nariadenie ďalšieho pojednávania. 24. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok
stratu sporu na strane svojho klienta (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 43/2018 <https:// www.judikaty.info/document/nssr/80756> zo dňa 26.02.2019). 25. Možno tiež poukázať na záver Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 530/2018 zo dňa 15.11.2018 (89/2018), podľa ktorého: "Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať." 26. Ďalej odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil hodnotu bytu, majúc za to, že cenu bytu bolo potrebné aktualizovať, čo preukázala v konaní predložením Odborného vyjadrenia realitnej kancelária XXL Reality, s.r.o. zo dňa 01.03.2023 (ďalej len „Odborné vyjadrenie“). Znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty bytu (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase podania znaleckého úkonu) a hodnoty chaty (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase podanie znaleckého úkonu) súd prvej inštancie nariadil uznesením zo dňa 18.04.2023, č. k. 19C/112/2012-717. Znalecký posudok č. 63/2023 vypracoval znalec X.. S. N. dňa 09.09.2023 a určil všeobecnú hodnotu bytu (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase podanie znaleckého úkonu) v sume 115.244 eur a hodnotu chaty (v stave ku dňu zániku BSM, v hodnote v čase podanie znaleckého úkonu) v sume 79.174 eur. Pri stanovení hodnoty bytu znalec zohľadnil skutočnosť, že byt od roku 2010 nebol rekonštruovaný a zohľadnil aj predajné ceny nehnuteľností v danej lokalite. Uvedený znalecký posudok bol právnemu zástupcovi žalovanej doručený dňa 03.10.2023 spolu s výzvou na vyjadrenie, na výzvu ktorú žalovaná v stanovenej lehote ani následne nereagovala a nezúčastnila sa ani pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 24.01.2025. K hodnote bytu stanovenej znaleckým posudkom sa žalovaná vyjadrila až v podaní zo dňa 04.04.2025, pričom len všeobecne uviedla, že táto hodnota nezodpovedá hodnote v čase vyporiadania, a to s odkazom na Odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované skôr (dňa 01.03.2023) ako samotný znalecký posudok (dňa 09.09.2023). Zohľadniac uvedené postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalovanej na doplnenie dokazovania k stanoveniu hodnoty bytu, prednesený na pojednávaní dňa 11.04.2025, v okolnostiach konkrétneho prípadu vyhodil ako nie včasne predložený prostriedok procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, bol správny. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 CSP <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga&refSource=text>, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dôkladne vysvetlil, prečo na tento procesný úkon žalovanej neprihliadol a z akých dôvodov. Odvolací súd má za to, že ďalšie znalecké zisťovanie ceny bytu by dlhoročné konanie (začaté v roku 2012), s prihliadnutím na ústavným súdom konštatované prieťahy v konaní (nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 317/2025-20 zo dňa 17.07.2025) len ďalej predlžovalo a definitívne rozhodnutie odsúvalo. Nie je cieľom súdneho konania ani samotného inštitútu kontrolného znaleckého posudku dookola vykonávať znalecké skúmanie, kým jedna zo strán nebude so závermi znalca spokojná, najmä ak odhad ceny predmetu znaleckého skúmania podlieha výkyvom na realitnom trhu. Pričom nemožno opomenúť, že znalec pri určení koeficientu polohovej diferenciácie, aplikujúc vyhl. č. 492/2004 Z. z., dôsledne zohľadnil tak faktor - trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva, polohu nehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce, súčasný technický stav nehnuteľnosti, prevládajúcu zástavbu v okolí nehnuteľnosti, príslušenstvo nehnuteľnosti, typ nehnuteľnosti, pracovné možnosti obyvateľstva a iné. 27. Ďalej odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM nesprávne do masy BSM zaradil výťažok z predaja bytu na H. B. Č.. X C. D. v sume 3.750.000 Sk (120.296,69 eur). V konaní nebolo sporným, že k predaju bytu na H. B. Č.. X C. D., patriaceho do BSM, došlo počas trvania manželstva, preto prostriedky predajom bytu získané patrili do BSM. Ak jeden z manželov peniaze z účtu bez súhlasu druhého manžela za trvania manželstva vybral a spotreboval pre seba, treba vybranú sumu zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ju (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999). Spoločné prostriedky môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je nutno prihliadať aj na sumy, s ktorými bolo nakladané v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toho manžela, ktorý finančné prostriedky z účtu v peňažnom ústave vyberie, ťaží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa toho, akým
spôsobom s takými prostriedkami naložil. Druhý z manželov, ktorý sa vyporiadania týchto prostriedkov domáha, nenesie dôkazné bremeno o tvrdení, že predmetná suma nebola ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva spotrebovaná. Jeho povinnosť tvrdenia a dokazovania sa v danom prípade obmedzuje na preukázanie, že takáto suma bola nadobudnutá za trvania manželstva a druhým z manželov z účtu v peňažnom ústave vybraná, prípadne na vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu pri zistení, akým spôsobom bolo s takto vybranými finančnými prostriedkami naložené. Ide teda o posúdenie toho, či nakladanie s majetkom v konkrétnom prípade tvorí obvyklú správu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko žalovaná v konaní nepreukázala, že by tieto prostriedky boli použité na spoločný majetok, t. z. že peniaze použila na uvedený účel uspokojenia potrieb rodiny, bolo potrebné na tieto finančné prostriedky prihliadať pri vyporiadaní BSM, nakoľko s nimi bolo nakladané v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná otázka neplatnosti darovacej zmluvy ani námietka premlčania vznesená v konaní žalovanou nemala pre toto posúdenie relevanciu a sumu 120.296,69 eur bolo tak potrebné zahrnúť do aktív BSM a vyporiadať. 28. V judikáte R 42/1972 je uvedené, že „ak jeden z manželov nakladal s vecami alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom na tento neplatný úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať“. 29. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie nesprávne zahrnul do masy BSM sumu 4.492,68 eur predstavujúcu poistné uhradené na životné poistenie žalovanej. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v rámci širšieho vyporiadania BSM žiadal do masy BSM zohľadniť aj sumy uhrádzané zo spoločných prostriedkov na poistnú zmluvu na životné poistenie žalovanej. Odvolací súd poukazuje na stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSR k výkladu ustanovení Občanského zákonníku o bezpodílovém spoluvlastnictví manželů z 03.02.1972, sp. zn.: Cpj. 86/71, uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 42/1972, podľa ktorého „Aj v prípade poistných zmlúv týkajúcich sa poistenia osôb je nutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách a plneniach, že totiž do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie zo zmluvy poistnej, pokiaľ bolo počas trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Poistka sama však môže predstavovať určitú hodnotu, pretože pri poistení osôb je poisťovňa povinná v zmysle ustanovenia § 362 o. z. v niektorých prípadoch pri zániku poistenia vyplatiť odbytné (porov. tiež ustanovenie § 13 vyhlášky č. 49/1964 Zb.). Treba skúmať, aký je stav poistky v čase zániku manželstva, či a aké nároky z poistiek vyplývajú, popr. aké odbytné by bolo k tomuto dňu štátnou poisťovňou vyplatené, a na tieto nároky potom ako na iné pohľadávky pri vysporiadaní prihliadať. Pri zisťovaní týchto nárokov bude nevyhnutný dotaz na štátnu poisťovňu. Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, nemožno posudzovať tieto platby pri vyrovnaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a k hodnote takto získanej bude treba podľa vyššie uvedených zásad prihliadať pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predmetom vyporiadania nárokov z poistenia je buď poistné plnenie, pokiaľ bolo za trvania manželstva plnené, inak jeho „odkupná hodnota“ ku dňu zániku BSM a nie „suma tvoriaca súčet zaplatených splátok za trvania manželstva“, ako uviedol súd prvej inštancie. Nakoľko žalobca v konaní netvrdil ani nežiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil poistné plnenie z poistnej zmluvy príp. odkupnú hodnotu poistnej zmluvy, postup súdu prvej inštancie, ktorý do masy BSM zahrnul aj splátky poistného na životné poistenie žalovanej, nebol správny. 30. Vo vzťahu k ostatným položkám vyporiadania možno konštatovať, že odvolatelia osobitne nenapadli závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k hodnote rekreačnej chaty v sume 79.174 eur, výške úveru prikázaného žalobcovi (Zmluva o financovaní bývania č.001/064135/05-001/000) v sume 21.328,29 eur, sume za predaj motorových vozidiel H. P. 150 eur a Q. W. 500 eur, úhradu žalovanej v sume 2.906,34 eur (spotrebný úver č. XXXXXXXXXX), úhradu žalobcu 53.638,74 eur (Zmluva o financovaní bývania č.001/064135/05-001/000) a tieto tak zostali relevantným podkladom vyporiadania. Odvolatelia osobitne nenapádali ani súdom prvej inštancie zvolený postup konečného vyporiadania, t.z. skutočnosť, že súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti ako i zostatok úveru (Zmluva o financovaní bývania č.001/064135/05-001/000). 31. K odvolacej námietke odvolateľa ohľadne nesprávnej aplikácie § 150 Občianskeho zákonníka pri stanovení vyporiadacieho podielu odvolací súd uvádza, že tieto námietky odvolateľa sú dôvodné.
Postup súdu prvej inštancie, ktorý stanovil výšku vyrovnacieho podielu len na základe porovnania žalobcovi prikázanej hodnoty vyporiadania a jemu patriacej výšky podielu (173.089,71 -120.992 eur), bez zohľadnenia napr. vnosov žalobcu (vo výške 53.638,74 eur predstavujúci splátky spoločného hypotekárneho úveru uhradené po zániku BSM z jeho výlučných prostriedkov), sumy za predaj motorového vozidla v sume 500 eur, nebol správny. Nakoľko odvolací súd čiastočne odlišne od záverov súdu prvej inštancie ustálil masu BSM, bolo nadbytočným osobitne sa vyjadrovať k postupu súdu prvej inštancie pri stanovení vyporiadacieho podielu, keďže vyporiadací podiel je potrebné stanoviť nanovo. Do BSM strán sporu tak patrí hodnota bytu v sume 115.244 eur, hodnota chaty v sume 79.174 eur, kúpna cena za predaj MV H. P. 150 eur nadobudnutá žalovanou, kúpna cena za predaj MV Q. W. 500 eur nadobudnutá žalobcom, kúpna cena za predaj bytu ma H. B. v sume 120.296,69 eur nadobudnutá žalovanou. Spolu tak aktíva predstavujú hodnotu 315.364,69 eur. Pasíva tvorí suma 53.638,74 eur vynaložená žalobcom z výlučných prostriedkov po zániku BSM na spoločný dlh, suma 2.906,34 eur vynaložená žalovanou z výlučných prostriedkov po zániku BSM na spoločný dlh a zostatok spoločného dlhu v sume 21.328,69 eur, spolu sú tak pasíva v sume 77.873,37 eur. Čistá hodnota masy BSM je 237.491,32 eur (315.364,69 eur - 77.873,37 eur) a podiel každého z manželov v rozsahu jednej polovice tak činí 118.745,66 eur (237.491,32 : 2). 32. Žalobca mal nadobudnúť podiel 118.745,66 eur a nadobudol majetok v hodnote 173.089,71 eur (194.418 eur - 21.328,29 eur) a ďalej z majetku patriaceho do BSM získal sumu 500 eur za predaj MV, t. j. celkom získal sumu 173.589,71 eur (173.089,71 eur + 500 eur), od ktorého je potrebné odpočítať jeho vnos z výlučného majetku na spoločný dlh v sume 53.638,74 eur. Žalobca tak celkom získal sumu 119.950,97 (173.589,71 eur - 53.638,74 eur) a keďže mu prináležal podiel len v sume 118.745,31 eur, nad rámec podielu získal o sumu 1205,31 eur viac (118.745,31 eur - 119.950,97 eur) ako predstavuje na neho pripadajúci podiel 118.745,31 eur. 33. Žalovaná mala nadobudnúť podiel 118.745,66 eur, z majetku patriaceho do BSM však nadobudla sumu 120.296,69 eur (kúpna cena za byt na H. B.) a sumu 150 eur (kúpna cena MV), t. j. celkom sumu 120.446,69 eur (120.296,69 eur + 150 eur), od ktorej sumy je potrebné odpočítať jej vnos z výlučného majetku na spoločný majetok v sume 2.906,34 eur. Na ňu pripadajúci podiel 118.745,31 eur, tak nadobudla sumu 117.540,35 eur (120.446,69 eur - 2906,34 eur), má tak o 1.205,31 eur menej ako predstavuje na ňu pripadajúci podiel 118.745,66 eur. 34. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 1.205,31 eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 35. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, majúc za to, že zásadu úspechu vyjadrenú je potrebné aplikovať aj v sporoch o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je jedným z hľadísk spoluurčujúcich procesný úspech strany sporu rovnosť podielov. Súčasne je treba prihliadať na požadovanú a súdom priznanú výšku vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok konania medzi stranami o to, ktoré veci (majetkové hodnoty) sú súčasťou spoločného majetku manželov a ktoré nie, avšak týmto spôsobom nemožno prihliadať na každú položku, ktorá je predmetom konania, pretože rozhodovanie o náhrade trov konania sa nemá svojou náročnosťou blížiť rozhodovaniu vo veci samej. V prejednávanej veci nebol predložený súdu návrh na mimosúdnu dohodu pred podaním žaloby, preto bolo potrebné vychádzať len zo žaloby. Žalobca žalobou žiadal prikázať mu do vlastníctva byt a zostatok dlhu a zaviazať žalovanú na zaplatenie vyporiadacieho podielu v rozsahu 71.238,60 eur. Žalovaná súhlasila s prikázaním bytu a zostatku dlhu žalobcovi a zároveň žiadala prikázať žalobcovi aj rekreačnú chatu a zaviazať žalobcu na vyplatenie vyporiadacieho podielu v sume 50.000 eur. V konaní bola rozhodnou otázkou otázka hodnoty nehnuteľností, ktorá bola stanovená na základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom inštancie. Zohľadniac konečné rozhodnutie súdu možno uviesť, že majetkové hodnoty boli vyporiadané tak v súlade s návrhom žalobcu ako i v súlade s návrhom žalovanej. Vo vzťahu k otázke výšky vyporiadacieho podielu, ktorý žalobca na začiatku konania vyčíslil sumou 71.238,60 eur a žalovaná sumou 50.000 eur, je potrebné uviesť, že uvedená hodnota vychádzala z počiatočných návrhov strán sporu a na základe ďalších návrhov strán boli do masy BSM zaradené aj ďalšie hodnoty (vnosy strán, kúpna cena za byt na H. B., kúpne ceny motorových vozidiel, poistné) čo ovplyvnilo parametre výpočtu vyporiadacieho podielu. Nakoľko vyporiadanie bolo
uskutočnené v zhode s návrhmi oboch strán sporu a výška vyporiadania navrhovaná stranami sporu bola v značnej miere závislou od znaleckého dokazovania, zohľadniac i vyjadrenia strán v odvolacom konaní (v ktorom osobitne nenamietali závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke náhrady trov konania) mal odvolací súd za spravodlivé o nároku na náhradu trov konania ako celku rozhodnúť v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).