Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/229/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412211750 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412211750.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpeného: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava proti žalovanej: G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Y. XX, U., o zaplatenie 35,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.2.2014, č.k. 16C/9/2013-87, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 35,32 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 24,84 eur od 10.3.2010 do zaplatenia. Zároveň nepriznal náhradu trov konania žalovanej. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 708 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a vecne tým, že zo žalobcom nepreukázal, z čoho pozostáva žalobný nárok, spočívajúci z debetného zostatku a nepredložil na jeho preukázanie dôkazy, a to ani na výzvu súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) prihliadnuc na to, že absentoval návrh na priznanie náhrady trov konania. 3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadajúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie; zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na charakter uzavretej zmluvy so žalovanou (absolútny obchod), z ktorej vychádza uplatnený nárok, ďalej na možnosť upraviť časť obsahu zmluvy aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky ako aj na samotné obchodné podmienky žalobcu, podľa ktorých ak vznikne na účte debetný zostatok, má banka právo uplatniť úročenie debetu a tento zúčtovať na ťarchu účtu, príp. účtovať sankčný poplatok. Vzhľadom na porušenie zmluvy a všeobecných obchodných podmienok žalovanou, dosiahol jej účet debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu, žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku. Keďže žalovaná debetný zostatok neuhradila, dňa 9.3.2010 došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku vyjadrené vo výpise z účtu žalovanej. Účtovné vyrovnanie predstavuje debetný zostatok vo výške 24,84 eur, pozostávajúci z poplatkov za Balík sl. Axion, úrokov za osobné preberanie výpisu a sankčného poplatku vo výške 10,48 eur. V odvolaní ďalej uviedol spôsob výpočtu sankčného poplatku v súlade so Sadzobníkom poplatkov žalobcu. Na záver uviedol, že v spore preukázal oprávnenosť svojho nároku voči žalovanej v časti istiny ako aj v časti sankčného poplatku. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o bankovom účte, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 35,32 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 24,84 eur od 10.3.2010 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že ako banka (predtým pod názvom Dexia banka Slovensko, a.s.) uzatvoril dňa 28.7.2004 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o osobnom úvere, predmetom ktorej bol záväzok banky zriadiť osobný účet s úočením zostatku aktuálnou úrokovou sadzbou (spôsob úročenia a určenie výšky úrokovej sadzby s odkazom na VOP) a povinnosť dlžníka dodržiavať VOP. Žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 1.3.2010 z dôvodu debetného zostatku na predmetnom účte vo výške 22,91 eur a dňa 9.3.2010 účtovne vyrovnal nevyrovnanú výšku debetného zostatku (vo výpise z účtu pod položkou „vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“). V žalobe si okrem debetného zostatku vo výške 24,84 eur uplatnil aj sankčný poplatok vo výške 10,48 eur vypočítaný podľa Sadzobníka poplatkov. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 14.11.2012 platobný rozkaz, č.k. 30Ro/1067/2012-32, proti ktorému podala odpor žalovaná z dôvodu, že nesúhlasí so zaplatením uplatňovanej čiastky, keďže v banke zrušila účet, ktorý v podstate nikdy nepoužívala, pričom bez vyrovnania nezrovnalostí na účte by k jeho zrušeniu nemohlo dôjsť. Následne výzvou zo dňa 14.11.2013 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, v ktorom odôvodní výšku sankčného úroku a doloží doklad o doručení výzvy na zaplatenie debetného zostatku žalovanej. žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 14.1.2014 doplnil žalobu v zmysle výzvy súdu. Výzvou zo dňa 16.1.2014 prvoinštančný súd vyzval žalobcu, aby odôvodnil debetný zostatok (z čoho pozostáva s uvedením presných súm a obdobia) a aby zaslal Sadzobník poplatkov žalobcu platný v čase trvania zmluvy. Zároveň nariadil na 18.2.2014 pojednávanie vo veci a predvolal na neho sporové strany (resp. ich zástupcov). Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil (rovnako ani žalovaná), súd prvej inštancie preto konal v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov a vo veci rozhodol. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. 10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne. Účastníci konania boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktorému v súčasnosti zodpovedá (v pozmenenej podobe) § 149 a § 153ods. 1 C.s.p. Ak prvoinštančný súd majúc za to, že skutkové okolnosti opísané v žalobnom návrhu a doposiaľ predložené dôkazy nie sú postačujúce na preskúmanie uplatňovaného nároku a teda, že vec je v určitej časti sporná, vyzval žalobcu na doplnenie skutkových okolností a predloženie dôkazov, konal v súlade s procesnými ustanoveniami platnými v čase prejednávania a rozhodovania veci. Výzva prvoinštančného súdu (zo dňa 16.1.2014) pritom smerovala k objasneniu nároku žalobcu na zaplatenie istiny - debetného zostatku, ktorý počas konania žalobca charakterizoval ako poplatky za Balík sl. Axion, úroky a poplatky za osobné preberanie výpisu. Uplatňovaná suma 24,84 eur tak pozostávala z určitých čiastok, ktorých opodstatnenie však z obsahu súdneho spisu nebolo možné preskúmať. Žalobca (nereagujúc na výzvu súdu) nijakým spôsobom nepreukázal listinnými dôkazmi (predovšetkým Sadzobníkom poplatkov) oprávnenosť účtovania týchto poplatkov a úrokov (tvoriacich debetný zostatok), keď uvedené nemožno vyvodiť ani z priloženého (a nekompletného) výpisu z účtu žalovanej. Odstránenie sporných skutočností a preukázanie nároku doložením listinných dôkazov žalobca vykonal iba vo vzťahu k sankčnému úroku, ktorý účtoval z istiny debetného zostatku, a to jeho výpočtom a predložením výňatku Sadzobníka poplatkov, týkajúceho sa tohto sankčného úroku (podaním zo dňa 13.11.2013). Vznik a výšku debetného zostatku - istiny žalobného nároku (z ktorého si následne uplatňoval sankčný úrok), však v konaní nepreukázal, z toho dôvodu nebolo možné priznať mu ani nárok na príslušenstvo v podobe sankčného úroku. Z uvedeného možno vyvodiť, že súd prvej inštancie dal žalobcovi dostatočne najavo, že nepovažuje doteraz predložené dôkazy (v časti nároku na zaplatenie debetného zostatku) za postačujúce, teda za také, ktoré by preukazovali nárok žalobcu. Zároveň mu poskytol lehotu na predloženie potrebných listinných dôkazov. Bolo teda povinnosťou žalobcu (pre úspech v spore) preukázať uplatnený nárok (dôkazné bremeno) s poukazom na to, že žalobca mal na splnenie tejto povinnosti dostatočný časový priestor, preto možno konštatovať, že súd prvej inštancie prezentoval sporné skutočnosti a vytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. 11. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnom právnom posúdení veci a argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nemožno priznať úspech. 12. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).