Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/132/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412218157 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412218157.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: Q. S., N.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XX, XXX XX A., zast. opatrovníčkou T. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 2.251,11 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16 Er/6087/2012 -72 zo dňa 10.9.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/6087/2012-72 zo dňa 10.9.2015, p o t v r d z u je. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením odvolaním opakovane po zrušujúcom rozhodnutí č.k. 18CoE/407/2014-66 zo dňa 3.2.2015 súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.10.2012, exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07861/11 zo dňa 18.8.2011. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „EP“) a v zmysle § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "zmluva") uzatvorenej dňa 31.10.2010, záväzky z ktorej si povinný riadne a včas neplnil. Uviedol, že s poukazom na ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvu vyhodnotil ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky (Zmluvné dojednania), ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravované už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. 2. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok v bode 14 budú riešené výlučne cestou mediačného centra registrovaného MS SR zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Súd prvej inštancie v závere vydaného uznesenia konštatoval, že rozhodcovská zmluva nie je prejavom zmluvnej autonómie (t.j. prejavom slobodnej vôle) spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal na výber, buď pristúpi na rozhodcovskú zmluvu alebo nedostane úver. Nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesnom niet ani zmienky. Súd prevej v tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej v spotrebiteľských veciach neplatí princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ako aj vydané rozhodnutia všeobecných súdov ako aj KS BA a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že formulárová rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) spôsobuje jej neplatnosť. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s právnym záverom exekučného súdu o formulárovom charaktere rozhodcovskej zmluvy, nedostatku jej individuálneho dojednania a jej rozpore s ust. § 53 OZ. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a táto má charakter individuálneho dojednania. Namietal, že úvahy exekučného súdu k výkladu pojmu spotrebiteľ nemajú oporu ani vo vnútroštátnej ani v komunitárnej úprave. Súd nebral do úvahy porušovanie zmluvy zo strany spotrebiteľa a zásadu pacta sunt servanda. S poukazom na rozhodnutia odvolacích súdov Banská Bystrica a Žilina ako aj OS Trebišov č.k. 12Er/701/2009-68, OS Trenčín č.k. 60Er/110/2009-21 a ďalšie. Mal za to, že rozhodcovská zmluva je platným individuálne dojednaným právnym úkonom nemá charakter neprijateľného zmluvného dojednania. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol ako exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania oprávneného a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne. 6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory) ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 53 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prvá veta zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností odvolací súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva ako aj hľadísk ochrany spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov. 7. Odvolací súd k veci uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Súdny dvor v uznesení vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51) uviedol, že "ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“. 8. V prejednávanej veci odvolací súd mal preukázané, že návrhom na začatie exekúcie zo dňa 16.10.2012 formou zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., sa domáhal oprávnený vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky uhradiť nesplatenú sumu zo spotrebiteľského úveru vo výške 2.251,11 Eur s prísl. vrátane zmenkového úroku vo výške 0,25% z dlžnej sumy. Exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava doručenej súdu prvej inštancie 15.11.2012, návrhu oprávneného zo dňa 16.10.2012 spísaného formou zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 07861/11 (právoplatným 3.10.2011, vykonateľným dňa 6.10.2011), v ktorom bol žalovaný, t.j. povinný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2.251,11 eur, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 2.251,11 Eur odo dňa 16.5.2011 do zaplatenia a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 2.251,11 Eur od 11.4.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 9. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený zmluvou o úvere č. 103400705 uzavretou dňa 31.10.2010 (ďalej len Zmluva). Za neoddeliteľnú súčasť Zmluvy považoval oprávnený aj Všeobecné obchodné podmienky pre úver v zmysle záverečných ustanovení kde si zmluvné strany stanovili, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody budú tieto predložené a riešené rozhodcovským súdom ktorému sa podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné. 10. Pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania oprávneného bolo predovšetkým potrebné ustáliť A) právny charakter zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Na zdôraznenie právneho záveru súdu prvej inštancie, že v danej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, a teda je daná povinnosť súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, a B) či bol exekučný titul vydaný orgánom na to oprávneným. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti: S účinnosťou od 25.11.2004 bol zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. novelizovaný zákonom č. 616/2004 Z.z.; tento do jeho znenia zakotvil § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; Účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (v poznámke sa uvádzajú ustanovenia § 52 - §60 Obč. zák.) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu upravujúce ochranu spotrebiteľa. 11. Zmluva o úvere zo dňa 31.10.2010 uzatvorená medzi oprávneným a povinným teda nepochybne patrí medzi spotrebiteľské zmluvy. Jedná sa typickú formulárovú zmluvu o úvere poskytnutú spotrebiteľovi, ktorá má všetky charakteristické črty adhéznej zmluvy, teda jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale bol vopred určený stranou v postavení dodávateľa, v ktorej druhá strana v postavení spotrebiteľa nemá možnosť nič ovplyvniť. Preto odvolací súd konštatoval, že v danom prípade súd prvej inštancie správne ustálil, že exekučný titul sa vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah uzatvorený v intenciách § 53 ods. 1 až 5 OZ a § 54 ods. 2 OZ. 12. Predtým ako exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, musí okrem iného skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, a to podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.), ktorý upravuje postup súdu v exekučnom konaní, pričom sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly a aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Rozsah prieskumu exekučného súdu je obmedzený na to, či bol exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný z exekučného titulu hmotnoprávne legitimovaní. V tomto rozsahu skúma súd exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, na námietku povinného, či na návrh povinného na zastavenie exekúcie, ale súd tak môže postupovať počas celého exekučného konania, keďže ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Ak kedykoľvek v priebehu exekučného konania zistí, že nie sú splnené podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.2007 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997). Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach judikoval oprávnenie (a povinnosť) exekučného súdu preskúmať existenciu platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách, napr. sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.októbra 2011 (R 46/2012), 6Cdo 143/2011, uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 55/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011). 13. Odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 v obdobnej veci, podľa ktorého skúmaním rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Ex. por., t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať tiež na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná aj v exekučnom konaní. Podľa judikatúry NS ČR - napr. uznesenie sp. zn. 20Cdo 2227/2011 zo dňa 28.7.2011 - takýto záver platí i bez zreteľa na to, že povinný v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietol. Právo na zákonného sudcu a právo na spravodlivý proces, zaručené 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd možno primerane vzťahovať aj na rozhodcovské konanie. Ústavný súd zdôraznil požiadavku konkretizácie a individualizácie výberu rozhodcu preto, že rozhodcovské konanie predstavuje akýsi „odklon“ od klasického súdneho konania, proti výsledku ktorého existujú veľmi obmedzené možnosti súdneho prieskumu; ak teda v rozhodcovskom konaní nerozhoduje rozhodca, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemožno akceptovať ani výsledok tohto rozhodovania (rovnako aj Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 2164/10). 14. Rozhodcovská zmluva je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Spory zo spotrebiteľských zmlúv ZoRK zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodcovský súd, nevylučuje. Podľa § 4 ods. 1 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (ods. 2). 15. V prejednávanej veci bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2010 pri poskytnutí Zmenky zo dňa 31.10.2010 medzi oprávneným a povinným dojednaná v ťažko čitateľnom rozsahu 1 strany, formát A4 tak, že do predtlačeného znenia boli dopísané iba ťažko čitateľné osobné údaje klienta a údaje týkajúce sa výšky a splatnosti úveru. V predtlačenej časti formulárovej zmluvy sa uvádza, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s VOP (bez ozrejmenia, čo skratka znamená), súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. V tejto podobe bola aj účastníkmi podpísaná. Samostatný formulár obchodných podmienok (v rozsahu troch drobno písaných strán) v článku14 obsahuje bod, upravujúci riešenie sporov rozhodcom v zmysle výberu. pričom z ich obsahu nevyplýva ,že boli s povinným individuálne dojednané - nie sú zmluvnými stranami podpísané; rozhodcovská doložka teda nespĺňa náležitosti predpísané v ustanovení § 4 zák. č. 244/2002 Z.z., a preto je neplatná pre nedostatok zákonom ustanoveného postupu. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, na základe čoho bolo potrebné ho potvrdiť. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP - Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).