Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/305/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205865 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414205865.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté H. H. : L., W.. XX.X.XXXX E. A., W.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava , deti rodičov: matka - K.. F. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. A. XX, XXX XX F., zastúpená JUDr. Dušanom Dudášom, advokátom, so sídlom Vyšehradská 14, 851 06 Bratislava a otec - K.. E. H., M. F. H.C. Z. X, XXX XX F., zastúpený JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o návrhu otca o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.04.2015, č.k. 25P/75/2014-114, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 09.04.2015, č.k. 25P/75/2014-114 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú jeho nedôvodnosť. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 318/2010-89 zo dňa 13.3.2012, ktorý v časti výživného nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 236/2012-109 zo dňa 20.9.2012, na základe ktorého bola určená vyživovacia povinnosť otca vo výške XXX Eur mesačne na maloletú L. a XXX Eur mesačne na maloletú A.. Pri zisťovaní či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom na strane rodičov alebo maloletých detí, pre súd prvého stupňa vyplynulo, že pri poslednom určení vyživovacej povinnosti otca súdy vychádzali z jeho priemerného čistého mesačného príjmu v roku 2010 a 2011 vo výške X.XXX,XX Eur, príjmu matky v rovnakom období vo výške XXX Eur. Obe maloleté deti navštevovali základnú školu a ich matkou vyčíslené výdavky boli vo výške približne X.XXX Eur mesačne na jedno dieťa. Súd prvého stupňa dokazovaním zistil, že príjem otca v roku 2013 a 2014 predstavoval sumu X.XXX,XX Eur, príjem matky bol v roku 2013 XXX,XX Eur mesačne a v roku 2014 XXX,XX Eur. V školskom roku 2014/2015 maloletá L. navštevovala 7.triedu a maloletá A. 4.triedu ZŠ, obe sa naďalej venovali záujmovým a športovým činnostiam. Dôvodil, že za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je treba považovať zmenu pomerov a to na strane rodičov alebo na strane maloletých detí, vždy však musí ísť o zmenu podstatnú. Nezistiac na strane rodičov a ani maloletých detí podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, považoval doposiaľ určené výživné za primerané, i keď v danom prípade určené vo vyššej hranici výživného určovaného pre deti v podobnom veku. Za preukázané mal, že otec maloletých detí pri dosahovaní svojho príjmu je schopný určené výživné platiť. Uviedol, že v danom prípade nebola preukázaná ani zmena pomerov v majetkových pomeroch rodičov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, keďže obaja majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rovnaký majetok, ako v predchádzajúcom období. Zdôraznil, že rozhodnutím o zmene, resp. znížení vyživovacej povinnosti otca v zmysle jeho návrhu, by došlo k neprípustnej reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia, bez preukázania podstatnej zmeny pomerov. Uviedol, že nie je možné prikloniť sa k názoru otca, že za podstatnú zmenu pomerov je možné považovať príliš vysokú výšku výživného, keďže sa jedná iba o jeho subjektívny názor, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v Zákone o rodine. Konštatoval že v konaní nebolo rovnako preukázané tvrdenie otca, že matka maloletých detí výživné nespotrebováva pre deti, keďže z predloženého vyčíslených výdavkov maloletých detí ako aj z listinných dôkazov bolo možné vyvodiť záver, že výživné je spotrebované pre maloleté deti a korešponduje so životnou úrovňou rodičov. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a znížiť výživné na maloletú L. zo sumy XXX Eur na XXX Eur mesačne a na maloletú A. zo sumy XXX Eur na sumu XXX Eur mesačne od podania návrhu. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru sú dané zákonné predpoklady a podmienky na zníženie výživného, i keď nemožno konkrétne uviesť číselnú podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí a lebo rodičov. Podstatnú zmenu pomerov videl vo veku maloletých detí, ktoré už nie sú v plnej miere odkázané na osobnú starostlivosť matky, ktorá sa tak namiesto osobnej starostlivosti o ne, môže viac finančne podieľať na ich potrebách. Za nedostatočne zistené súdom prvého stupňa považoval majetkové pomery matky, ktorá má podľa jeho názoru vyššiu životnú úroveň, ako on. Poukázal na fakt, že on žije v prenajatom 1 izbovom byte, zatiaľ čo matka s maloletými deťmi užíva ich 4 izbový byt patriaci do BSM, ku ktorému vlastníctvo doposiaľ vysporiadané nebolo. Uviedol, že určené výživné, ktoré preňho predstavuje veľkú finančnú záťaž platí, súc si vedomý trestnoprávnych následkov a exekučného konania v prípade jeho neplnenia. V neposlednom rade vyjadril názor, že je potrebné akceptovať a do rozhodnutia o výške výživného premietnuť i skutočnosť, že sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva každú stredu a každý druhý víkend, rovnako počas ich školských prázdnin, čo predstavuje 33% všetkých dní v roku. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, pridržiavajúc sa svojich doterajších písomných podaní a vyjadrení, navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca považovala za nedôvodné, keďže v súlade s vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že došlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine. Súhlasila s názorom prvostupňového súdu, že znížením výživného by v danom prípade došlo k neprípustnej reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 13.03.2012 č.k. 6C 318/2010-89 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.09.2012 č.k. 9Co 236/2012-109 Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvého stupňa v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie, zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletých detí, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Odvolací súd sa naopak nemohol stotožniť s tvrdeniami otca uvedenými v jeho odvolaní o nesprávnom právom posúdení veci súdom prvého stupňa. K námietkam otca uvedených v šiestich bodoch jeho odvolania odvolací súd udáva, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Je potrebné uviesť, že skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, nespĺňajú kritériá § 78 ods. 1 Zákona o rodine na prehodnotenie zmeny výšky výživného v otcom požadovanom smere, keď zmena pomerov uvádzaná a odôvodňovaná otcom nedosahuje dostatočný stupeň intezity, aby mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia. Rovnako je treba uviesť, že všetky otcom namietané skutočnosti, v ktorých v danom prípade podstatnú zmenu pomerov vidí, boli už zohľadnené pri prvom rozhodnutí súdu o výživnom, nevynímajúc intenzitu a rozsah osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktorá sa vo veku, v akom sa maloleté deti nachádzajú nezmenila. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloleté deti, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.