Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/94/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010158 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415010158.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Bc. C. O., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3T/54/2015-149 z 28. apríla 2016 na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. októbra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného R.. C. O. U.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/54/2015 z 28.04.2016 bol obžalovaný Bc. C. O. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že dňa 19.02.2015 v čase okolo 04.07 hod. v Bratislave po D. ulici smerom na ulicu F. W. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW D., striebornej metalízy, Y.: BL-XXXFZ, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, a keďže javil známky požitia alkoholu, tak na požiadanie hliadky PZ súhlasil s vykonaním dychovej skúške, ktorej sa podrobil dňa 19.02.2015 o 04:10 hod. s výsledkom X,X mg/l alkoholu v dychu a následne dňa 19.02.2015 o 04:48 hod. s výsledkom 1,03 mg/l alkoholu v dychu, Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku podal obžalovaný Bc. C. O. odvolanie, ktoré smerovalo výlučne proti výroku o treste a to v časti, v ktorej mu bol uložený trest zákazu činnosti na doživotie, s ktorým vôbec nesúhlasí, ktoré písomne v jeho mene zdôvodnil obhajca. V dôvodoch odvolania obhajca dal prioritne do pozornosti ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona týkajúce sa ukladania trestu zákazu činnosti (§ 2 Tr. poriadku, § 34, § 47, § 61 Tr. zákona a zvlášť ustanovenie § 438d Tr. zákona ako aj články 2, 12, 13, 16, 19, 50 Ústavy SR a článok 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach a v ďalšom k osobe obžalovaného konštatoval, že akékoľvek obmedzenie práva viesť motorové vozidlá všetkého druhu je pre jeho osobný život vážnym obmedzením a vo významnej miere zasahuje do jeho súkromného a rodinného života, pracovných príležitostí a možností ďalšieho vzdelávania. V mene obžalovaného deklaroval, že tento si plne uvedomil svoj skutok, ktorý priznal a oľutoval a dobrovoľne absolvuje ambulantnú liečbu pre závislosť od alkoholu v CPLDZ Hraničná ul. Bratislava. K samotnému ustanoveniu § 61 ods. 5 Tr. zákona obhajca v dôvodoch odvolania uviedol: „Zákonodarca zákonom č.313/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, novelizoval Trestný zákon a to tak že doplnil § 61 Tr. zákona o odseky 3 až 5 v takom znení, ktoré zavádzajú trest zákazu činnosti na doživotie a tzv. „pravú retroaktivitu" právneho predpisu, v znení doplneného § 438d Tr. zákona. Účel trestu má mať v prvom rade prevýchovný a reparačný účinok a až následne reštriktívny účinok, t.j. v prvom rade má trest pôsobiť na prevýchovu páchateľa a nápravu protiprávneho stavu, ktorý páchateľ svojím konaní spôsobil a až sekundárne zabezpečiť spoločenské zadosťučinenie. Pokiaľ ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 Tr. zákona sa vzťahuje na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 Tr. zákona pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 Tr. zákona po 1. novembri 2011, tak súd nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 Tr. zákona neprimerane prísne. Neprípustnosť retroaktivity spočíva v ustanovení § 438d Tr. zákona, ktoré sa odvoláva na odsúdenie (právoplatné) za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 Tr. zákona, pričom skutok za ktorý bol páchateľ odsúdený sa mohol stať aj niekoľko rokov predtým. Uvedené ustanovenie je v rozpore s čl. 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré vyžaduje trestnosť skutku v čase spáchania skutku, pričom § 438d Tr. zákona, kvalifikovane zvyšuje trestnú sadzbu, t.j. druh a výšku trestu, vzhľadom k predchádzajúcim odsúdeniam, napriek tomu, že v tom čase skutok nebol trestný, resp. nebolo konanie kvalifikované ako priťažujúca okolnosť alebo okolnosť zvyšujúca trestnú sadzbu. Ustanovenie podľa § 61 ods. 7 Tr. zákona, kedy na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 Tr. zákona nemá vplyv zahladenie odsúdenia, sa v danom prípade aplikuje v rozpore s ustanovením § 93 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, kedy sa na odsúdeného hľadí ako keby nebol odsúdený. Právo na zahladenie odsúdenia je absolútnym právom odsúdeného, ktorý viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po vykonaní trestu (tresty podľa § 32 písm. b) až l) Tr. zákona) alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život, vychádzajúc z princípov právnej istoty, zákonnosti konania (legality), princípov a účelu ukladania trestov. V opačnom prípade, ak sa na odsúdeného hľadí ako keby nebol nikdy súdený a napriek tomu je zahladené odsúdenie dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu, tak sa účinky zahladenia odsúdenia a účelu trestu úplne potierajú, resp. strácajú.“ Vytkol súdu prvého stupňa, že tento príliš ľahko, bez vykonania náležitého dokazovania uložil trest definitívny, pričom cez ustanovenie § 438d Tr. zákona mohol uložiť aj trest nižší resp. menej prísny. Zastáva názor, že „Ak by sa aplikovalo ustanovenie § 438d Tr. zákona v tom kontexte, že súd posudzuje len mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov vychádzajúce z predchádzajúceho odsúdenia, ktoré sú (neodôvodneným) reštriktívnym výkladom zúžené na závažné skutkové okolnosti, bez ohľadu na právne skutočnosti, materiálny obsah rozhodnutí a vyššie právne princípy, v takom prípade by sa dalo konštatovať že trest odňatia slobody, ako základný trest trestného práva hmotného je menej prísny ako trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 až ods. 5 Tr. zákona, nakoľko ten nepripúšťa opätovné preskúmanie dôvodnosti a účelnosti uloženého trestu po uplynutí určitého časového obdobia, resp. po uplynutí maximálnej doby trestu, podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona.“ V nadväznosti na vyargumentované navrhol aby odvolací súd konanie „prerušil a podal, podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, návrh podľa § 37 a nasl. zákona č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, podľa čl.125 ods. písm. a) zákona č.460/1992 Zb. Ústavy SR, z dôvodov tak ako je vyššie uvedené a aby v návrhu žiadal Ústavný súd SR o pozastavenie účinnosti zákona č. 313/2011 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v časti čl. ll. citovaného predpisu.“ Teda až následne po odpadnutí dôvodov na prerušenie konania navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie a aby rozhodol sám uložením primeraného trestu zákazu činnosti v rozsahu zákonnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr. zákona. Predkladacou správou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2016 bola predmetná trestná vec predložená na rozhodnutie o odvolaní, ktoré podal obžalovaný len do výroku o treste v časti trestu zákazu činnosti. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol: „V plnom rozsahu sa pridržiavam odôvodnenia odvolania z 22.06.2016. Od doručenie týchto dôvodov došlo k ďalším rozhodnutiam, ktoré dávam do pozornosti odvolaciemu súdu, z ktorých je zrejmé, že sčasti dávajú za pravdu argumentácii obhajoby o neprimeranosti trestu zákaz činnosti na doživotie s prihliadnutím na odsúdenia pred 01.11.2011, napr. ide o rozhodnutia KS BB 5To/18/2015, 5To/9/2014 alebo NSSR 3Tdo/60/2015 v ktorých rozhodnutiach sa súd vysporiadal aj s ust. 438d Tr. zákona a posúdil mimoriadne okolnosti či je možné prihliadať na odsúdenie spred 01.11.2011 zvlášť keď bol väčší odstup času aj či došlo k zahladeniu odsúdenia resp. či sa odsúdený osvedčil. Podľa môjho názoru v tomto konkrétnom prípade sa domáhame toho, aby súd neprihliadol na odsúdenie z roku 2009. Zároveň zotrvávam aj na návrhu aby sú konanie prerušil a podal na Ústavný súd návrh podľa § 37 zákona č. 38/1993 Z.z.. a až po posúdení súladnosti tohto ustanovenia s Ústavou, aby zrušil napadnutý rozsudok a vo výroku o treste zákazu činnosti rozhodol sám. Teda až po ustálení tejto otázky a jej vyriešení zmenil trest zákazu činnosti tak, že ho uloží v hornej polovici trestnej sadzby. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti považuje za správny. Obžalovaný záverečným návrhom predniesol: „Ja som si plne vedomý svojho protiprávneho konania, toto ľutujem urobím všetky kroky k svojej definitívnej náprave, aby sa už situácia neopakoval. Treste zákazu činnosti na doživotie je výrazným zásahom do môjho súkromného aj profesijného života. Pripájam sa k prednesu môjho obhajcu aj k dôvodom odvolania.“ Doplnil, že odkedy sa táto situácia stala, navštevuje odborné poradenstvo. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a len ohľadom výroku o treste v časti výroku o treste zákazu činnosti, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr. poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného smerujúce do výroku o treste nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Okresný prokurátor pre Bratislavu IV podal dňa 11.05.2015 pod č.k. 1Pv 127/15/110-27 obžalobu na Bc. C. O. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný Bc. C. O. na hlavnom pojednávaní po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 a/, b/, c/ Tr. poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Tr. poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Po uvedenom poučení obžalovaný urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Tr. poriadku), kedy predniesol: „cítim sa byť vinný zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a takto uznal obžalovaného Bc. C. O. vinným. Čo sa týka druhu a výmery trestu, ktorý odvolací súd na podklade odvolania podrobil dôslednému skúmaniu, je nutné prioritne uviesť, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona. Ustanovenie § 61 Tr., zákona (účinné od 01.11.2011) znie: (1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. (3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2. (4) Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestný čin znásilnenia podľa § 199, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200, trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368, trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 a trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370, ak bol taký trestný čin spáchaný na dieťati. (5) Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, alebo b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. (6) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2. (7) Na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. (8) Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody; započítava sa však doba, počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku podľa osobitných predpisov odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, a doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať. (9) Trest zákazu činnosti, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového trestu zákazu činnosti, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest. (10) Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu je po dobu výkonu trestu rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva. V odseku 5 citovaného ustanovenia sa zakotvuje najprísnejší druh tohto trestu a to trest zákazu činnosti na doživotie v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku napriek tomu, že už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil tiež ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený a tiež takýto trest uloží páchateľovi trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, za súčasného naplnenia zákonných znakov citovaných odsekov tohto ustanovenia, pričom v oboch prípadoch ide o obligatórnu povinnosť súdu uložiť doživotný trest zákazu činnosti, bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život. Podľa § 438d Tr. zákona účinného od 01.11.2011, ustanovenie § 61 ods. 3 a ods. 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo ods. 5 pred 01.11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 01.11.2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 01.11.2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Z hľadiska postupu v zmysle § 438d Tr. zákona je rozhodujúce zistenie, či vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, by bolo použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti na doživotie neprimerane prísne. V zmysle platnej právnej úpravy okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne nadobudnú taký význam, že ich možno posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 (R 21/1970-NS SR). Na to, aby súd viaceré všeobecné poľahčujúce okolnosti v súhrne vyhodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu, treba mať preukázané viaceré, nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom, a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie (V 11/1981). So zisteniami prvostupňového súdu ohľadne odsúdení Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3T/67/2009 ako aj Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 4T/149/2012, ich posúdením a vyhodnotením vyššie rozvedeným, sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň konštatuje, že dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, pričom v súlade s týmito úvahami nezistil žiadne také mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 438d Tr. zákona. Obžalovaný sa trestného činu podľa § 289 Tr. zákona dopustil opakovane s odstupom troch rokov, nakoľko pre rovnaký trestný čin bol odsúdený 21.07.2009 rozhodnutím právoplatným dňa 12.08.2009 (sp. zn. 3T/67/2009), 12.12.2012 rozhodnutím právoplatným dňa 28.12.2012 (sp. zn. 4T/149/2012) a v súčasnosti prejednávaného konania sa dopustil dňa 19.02.2015, teda v pomerne krátkom časovom odstupe. V danom okamihu ani odvolací nemohol ignorovať závery znaleckého posudku G.. L. E. a MUDr. A. G., ktorí v posudku uviedli, že obvinený v čase skutku netrpel forenzne významnou duševnou poruchou, či chorobou. Trpel syndrómom závislosti od alkoholu. Napriek dobrovoľnej PAL abstinenciu nedodržal, zneužívanie alkoholu bagatelizoval. Znalci u neho navrhujú ochranné medicínske opatrenie, ktoré by ho malo edukovať k dodržiavaniu totálnej, celoživotnej abstinencie. V čase skutku boli u obvineného jeho rozpoznávacie schopnosti zachované, ovládacie schopnosti boli vzhľadom na intoxikáciu alkoholom znížené, avšak forenzne nevýznamne. Obvinený má dlhodobé skúsenosti s alkoholom a dostatočné vedomosti o nepriaznivom vplyve etanolu na jeho organizmus ako aj správanie. Obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a je predpoklad, že v prípade nedodržovania abstinencie by sa dopúšťal obdobných trestných skutkov, čím by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný, nakoľko trpí kompletne vytvorenou somatopsychickou závislosťou od alkoholu a preto znalci u neho navrhli uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Krajský súd teda konštatuje, že obžalovaný Bc. C. O. je nedisciplinovaným vodičom a nenapraviteľným recidivistom v zmysle páchania trestnej činnosti v doprave, ohrozuje svoje okolie riadením motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov, nerešpektuje zákon, ani rozhodnutia súdu a preto z pohľadu individuálnej ale aj generálnej prevencie môže splniť zákonom sledovaný účel jedine trest zákazu činnosti uložený na dožitie. Uvedený záver podporuje aj výpis z evidenčnej karty vodiča, podľa ktorej bol na úseku cestnej premávky v blokovom konaní postihnutý desaťkrát a to za krátke šesťročné obdobie od r. 2008 do r. 2014. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že tento trest neprimerane vážne zasiahne do jeho súkromného a rodinného života je potrebné uviesť, že obžalovaný ani v minulosti nerešpektoval rodinnú situáciu a opätovne sa spoliehal na zhovievavosť súdu, ktorá sa už pri ukladaní predchádzajúcich trestov prejavila. Ak obhajca konštatuje, že aplikácia § 61 ods. 5 Tr. zákona v kontexte s ustanovením § 61 ods. 7 Tr. zákona alinea k § 438d Tr. zákona je v príkrom rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a ochranou základných ľudských práv a slobôd, je potrebné uviesť, že sa jedná výlučne o názor obhajoby, ktorý nie je podložený záväzným názorom Ústavného súdu SR. Ak obhajoba navrhuje, aby odvolací súd konanie prerušil a podal návrh podľa § 37 a nasl. zák. č. 38/1998 Z.z., tak odvolací súd konštatuje, že na takýto postup nevidí opodstatnený dôvod. Zámerom zákonodarcu bolo pre prípady, ktorým je aj prejednávaný prípad, postihovať trestom zákazu činnosti na doživotie aj tých páchateľov (nielen tých, ktorí sa dopustili trestného činu podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Tr. zákona), ktorí sa dopustili trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona ako vodič dopravného prostriedku, aj keď už bol za taký čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Odvolací súd prejednávajúc tento konkrétny prípad obžalovaného Bc. C. O. zastáva názor, že uvedeným ustanovením je potrebné postihovať práve takých nezodpovedných vodičov dopravného prostriedku akým sa javí aj sám obžalovaný. Potom z týchto dôvodov krajský súd nevidí žiaden dôvod na postup podľa § 37 a nasl. zák. č. 38/1993 Z.z. na iniciovanie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ako sa domáha obhajca obžalovaného. Krajský súd dodáva, že v oboch prípadoch, ktoré má na mysli ustanovenie ods. 5 § 61 Tr. zákona ide o obligatórnu povinnosť súdu uložiť doživotný trest zákazu činnosti, bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život. Záverom odvolací súd konštatuje zhodne s názorom prvostupňového súdu, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5 Tr. zákona v znení účinnom od 01.11.2011. S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného Bc. C. Ondrišku ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.