Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204888 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415204888.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. M., rodená M., narodená XX.XX.XXXX, administratívna pracovníčka, bytom V., F. X, zastúpená JUDr. Oľgou Rosulegovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 5; otec - Y. M., narodený XX.XX.XXXX, knihár rezač, bytom V., T.Č. XXX/X, zastúpený JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/83/2015-182 zo dňa 07.04.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/83/2015-182 zo dňa 07.04.2016 vo výroku, ktorým rozhodol o zročnom výživnom m e n í rozsudok tak, že zročné výživné pre maloletého F. v sume 1 034 eur za obdobie od 07.04.2015 do 07.04.2016 je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku, ktorým súd trovy znaleckého dokazovania v sume 668,76 eur uložil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach 100,- eur, rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti rozsudok p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 13P 83/2015-182 zo dňa 07.04.2016 rozhodol vo veci o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému F. M., narodenému XX.XX.XXXX tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 150,- eur mesačne od 07.04.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 07.04.2015 do 07.04.2016 v sume 1.034,- eur otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným od 07.04.2016 pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky na výživné zamietol a zamietol aj návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo sa stretávať s maloletým nasledovne: každý párny kalendárny týždeň v čase od 17.00 hod. v piatok do 17. 00 hod. v nasledujúcu nedeľu, s výnimkou mesiacov júl, august, vianočných a veľkonočných sviatkov, zimných a jarných prázdnin, každý nepárny kalendárny týždeň v čase od 17.00 hod. vo štvrtok do nasledujúceho dňa piatku do 7.00 hod., s výnimkou mesiacov júl, august, vianočných a veľkonočných sviatkov, zimných a jarných prázdnin, každý párny kalendárny rok v čase od 15.00 hod. Zelený štvrtok do nasledujúceho utorka do 18.00 hod., každý rok v čase od 8.00 hod. 08.07. do 18.00 hod. 14.07. a od 8.00 hod. 15.08. do 18.00 hod. 31.08., každý nepárny kalendárny rok v čase od 9.00 hod. 24.12. do 18.00 hod. 25.12., každý párny kalendárny rok v čase od 9.00 hod. 31.12. do 18.00 hod. posledného dňa zimných školských prázdnin určených vyhláškou MŠ SR. Otec si maloletého v uvedené dni a hodiny prevezme od matky pred jej bytom a v uvedené dni a hodiny otec maloletého matke vráti na tom istom mieste. O trovách znaleckého dokazovania v sume 668,76 eur súd rozhodol tak, že otcovi povolil trovy konania zaplatiť v pravidelných 100,- eurových mesačných splátkach vždy do 15. dňa v mesiaci od 07.04.2016 na účet súdu pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý bol podaný dňa 07.04.2015, v ktorom matka uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti do novembra 2014, kedy matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že maloletý potrebuje pre svoj vývoj kľudné, bezpečné a priateľské prostredie, ktoré je pre jeho vývoj dôležitejšie, ako mať obidvoch rodičov v spoločnej domácnosti. S otcom sa dohodli na striedavej starostlivosti o maloletého, ale otec maloletého manipuloval a vyjadroval sa o matke nevhodne a negatívne a negatívne to vplývalo na vývoj dieťaťa, ktoré trpí napätou rodinnou situáciou už pri samotnom odovzdaní dieťaťa. Otec s matkou nekomunikuje a maloletého zaťahuje do ich osobných problémov. Matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné v sume 270,- eur mesačne a žiadala tiež úpravu stretávania otca s maloletým každý párny týždeň od piatka do nedele, každý nepárny týždeň od štvrtka poobede do piatku do rána. Otec vo svojom vyjadrení navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, nesúhlasil s navrhovaným riešením zo strany matky a žiadal, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti a upraviť styk matky s maloletým. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave mal preukázané, že rodičia realizujú striedavú starostlivosť o maloletého. Súd nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalkyňa P.. U.. W. I., zistil, že v psychickom stave maloletého bola diagnostikovaná depresívna symptomatika. Zavedenie jedného stabilného domova a jednoznačná úprava styku maloletého s otcom by priniesla maloletému okamžitú úľavu a pocit istoty a bezpečia. Maloletý má základné životné potreby saturované. Je v adaptačnom období na školské prostredie, na ktoré ešte nie je celkom adaptovaný. Miera schopnosti matky výchovne vplývať na maloletého je v porovnaní s otcom vyššia, kvalitnejšia, komplexnejšia a funkčnejšia. Znalkyňa zhodnotila v znaleckom posudku vzťah rodičov k maloletému, pričom uviedla, že matka sa správa k maloletému bez prejavov impulzivity a bez prvkov konfliktných komunikácií, vo vzťahu k maloletému prežíva pozitívne emocionálne väzby, prezentuje zvýšené ochranné nastavenia, cíti za neho vysokú zodpovednosť. Otec voči maloletému prezentuje pozitívne emocionálne väzby až s neadekvátnou emocionálnou závislosťou na maloletom. Správa sa k nemu s úzkostlivou starostlivosťou až s tendenciou si ho prisvojovať, čo je v kontexte so zdravým psychickým a fyzickým vývinom maloletého kontraproduktívne. Rodičia nie sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť, pričom znalkyňa odporúča zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom dala obidvom rodičom do pozornosti, že zmena životného štýlu dieťaťa na životný štýl žiaka 1. triedy je mimoriadne psychicky a fyzicky náročná na adekvátnu adaptáciu dieťaťa na školské prostredie, zmenu povinností, zodpovednosti aj pravidelný denný režim s dostatkom spánku, bez psychických stresov a emocionálnych frustrácií. Maloletý vyžaduje zvýšenú komplexnú starostlivosť a emocionálne kompenzované prostredie. Znalkyňa odporúča obidvom rodičom bezodkladne zaviesť bezkonfliktnú, konštruktívnu a funkčnú komunikáciu bez stresujúcich vplyvov na psychiku maloletého. Vzhľadom na emocionálnu dekompenzáciu maloletého, jeho prežívanie s depresívnym ladením a problematickú výslovnosť, znalkyňa odporúča pre maloletého pokračovať v odbornej psychologickej a logopedickej starostlivosti. 3. Na pojednávaní dňa 07.04.2016 po vykonanom znaleckom dokazovaní, matka uviedla, že maloletý od septembra 2015 navštevuje 1. triedu ZŠ v V. na M. XX a že striedavá osobná starostlivosť, ktorú realizujú po týždni, podľa nej nie je funkčná, pretože s otcom o tomto riadne komunikovať nevedia, maloletý je podľa nej z toho roztržitý, nesústredený a zábudlivý. Navrhla o svojom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnúť podľa ňou navrhovaného riešenia. Otec uviedol, že on po vykonanom dokazovaní navrhuje súdu rozhodnúť na ním navrhované riešenie, pričom uviedol, že rešpektuje znalecký posudok, ale realizáciu striedavej starostlivosti on považuje za funkčnú. 4. Znalkyňa na tom istom pojednávaní dala do pozornosti súdu a rodičom, že výsledky znaleckej psychologickej diagnostiky jasne hovoria o osobnostnej dekompenzácii maloletého, to znamená, že prežíva úzkosti, neistotu, strach, cíti sa sám, prežíva smútky, je to depresívna symptomatika. Aktuálne potrebuje stabilitu - jeden stabilný domov, z ktorého môže otca navštevovať, pretože má k otcovi pozitívny vzťah a pravidelnosť maloletému pomôže. Maloletý podľa zistenia bude v tomto prípade pokojný a spokojný, lebo vždy sa vráti k matke - maminke, ktorú preferuje a vtedy nadobudne istotu. Zdôraznila, aby rodičia prestali s konfliktnou komunikáciou medzi sebou. Podľa vyšetrenia otec nezvládol situáciu, že ho matka s maloletým opustila, pričom bezpochyby má rád maloletého, ale chce ho k sebe pripútať za každú cenu tak, že nerešpektuje rolu matky v živote maloletého, a to sa bez rešpektu nedá. O to je to problematickejšie, že maloletý je emocionálne viazaný aj na otca aj na matku. Je potrebné autoritatívne rigorózne rozhodnutie súdu a v prípade, že rodičia nechcú mať z maloletého depresívneho neurotika a pochopia situáciu, tak to v živote maloletému pomôže. Rodičia by mali pochopiť svoje konfliktné situácie a mali by začať konštruktívne komunikovať bez stresujúcich vplyvov na maloletého. Rodičia by sa mali zdržať akýchkoľvek vzájomných negatívnych reakcií, z ktorých je maloletý dezorientovaný. 5. Kolízny opatrovník maloletého po vykonanom dokazovaní navrhol o návrhu matky rozhodnúť tak, že sa pripojil k záveru znaleckého dokazovania, pokiaľ ide o výživné navrhuje, aby súd zvážil výdavky maloletého a príjmy rodičov s tým, že výšku výživného ponecháva na úvahu súdu a pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, tak poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 07.04.2016 rodičia v tomto smere dospeli v podstate k dohode. 6. Súd vychádzal zo zistenia, že matka maloletého je slobodná, nemá inú vyživovaciu povinnosť, je zamestnaná ako administratívny pracovník. S maloletým býva v prenajatom 2-izbovom byte, v jednej izbe, kde má maloletý vytvorené riadne podmienky pre prípravu do školy a pre svoj osobný život. S otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do novembra 2014, kedy opustila spoločnú domácnosť, pretože maloletý bol zo strany otca manipulovaný. Otec maloletého je rozvedený, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný ako knihár a rezač v tlačiarni. Navrhol striedavú starostlivosť so striedaním vždy po týždni, pretože túto starostlivosť od novembra 2014 realizujú a prebieha normálne. Otec býva v 1-izbovom vlastnom byte a v tomto byte má maloletý vytvorené riadne podmienky pre život. 7. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 25, § 36, § 62, § 75 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal súd je preukázané, že je jednoznačne v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho vývoja maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka dáva súdu záruku ďalšej riadnej starostlivosti o dieťa a u matky maloletý cíti istotu a bezpečie. Výživné súd určil v sume 150,- eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným pravidelným mesačným výdavkom maloletého, ktorý navštevuje 1. triedu ZŠ a o výživnom súd rozhodol od 07.04.2015. Pri určení výživného súd prihliadol na možnosti a schopnosti rodičov prispievať na výživu maloletého, keď otec má príjem 800,- eur netto mesačne a matka poberá minimálnu mzdu. V odôvodnení zročného výživného súd uviedol, že je vyčíslené od 07.04.2015 do 07.04.2016 v sume 1.800,- eur, a to za 12 mesiacov po 150,- eur. Otec zaplatil sumu 766,43 eur a vzniklo mu tak zročné výživné v sume 1.034,- eur, ktorú sumu mu súd povolil zaplatiť v pravidelných 30,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 07.04.2016 podľa § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na možnosti otca. Súd zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keďže striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, pretože k tomu nie sú splnené podmienky zo strany obidvoch rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť a spolu komunikovať. Súd zamietol aj návrh matky vo zvyšnej časti výživného, ktoré žiadala a to v sume 120,- eur, keď matka žiadala výživné v sume 270,- eur mesačne, pretože nie je v možnostiach otca platiť výživné v tejto sume. Súd upravil styk otca s maloletým tak, ako sa rodičia v podstate dohodli a nemali voči úprave styku výhrady, keď maloletý má so svojím otcom kladný citový vzťah a je v záujme obidvoch rodičov aj maloletého, aby sa tento vzťah naďalej prehlboval. O trovách znaleckého dokazovania v sume 668,76 eur súd rozhodol tak, že povolil otcovi zaplatiť túto sumu v pravidelných 100,- eurových mesačných splátkach, pričom ku dňu 07.04.2016 otec už zaplatil zo vzniknutých trov znaleckého dokazovania sumu 600,- eur a rozhodol podľa § 147 ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 8. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že v osobnej starostlivosti matky bude maloletý od piatka každého párneho týždňa od 17.00 hod. do nasledujúceho piatka a v nepárnom týždni do 17. hod. a v osobnej starostlivosti otca bude od piatka každého nepárneho týždňa od 17.00 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni do 17. hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude miesto bydliska toho rodiča, v ktorom aktuálne končí výkon osobnej striedavej starostlivosti o maloletého. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, tak otec žiadal, aby súd zrušil rozsudok v časti zročného výživného na maloletého a určil, že zročné výživné nie je. Ďalej žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletým v čase letných prázdnin v júli tak, že otec má právo sa stretávať sa s maloletým každý rok v čase od 8.00 hodiny od 08.07. do 18. hodiny 22.07. a od 8.00 hodiny 15.08. do 8.00 hodiny 31.08. Otec tiež žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti trov znaleckého dokazovania tak, že otec bude povinný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 200,- eur a matka bude povinná zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 468,72 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní otec uviedol, že matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia od novembra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti a matka žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého od právoplatnosti rozsudku, lebo rodičia aj keď spolu nežijú v spoločnej domácnosti, tak realizujú striedavú starostlivosť o maloletého po týždňoch. Otec nesúhlasil s takýmto návrhom matky a žiadal, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec žiadal, aby súd vyžiadal správu o maloletom zo školy, lebo maloletý patrí v škole medzi najlepších žiakov, zúčastnil sa celoslovenskej matematickej súťaže a je výborný aj v ostatných predmetoch. V škole má kamarátov a nie sú s ním žiadne problémy. Súd takéto doplnenie dokazovania nepripustil, ale podľa názoru otca to bolo podstatné pre rozhodnutie. Podľa znalkyne by mal byť maloletý zo striedavej osobnej starostlivosti stresovaný, mal by prežívať úzkosti, strach, neistotu, cítiť sa sám a byť depresívny. Pokiaľ by to tak bolo, ako je možné, že maloletý je nekonfliktný, je priateľský v škole, kde má kamarátov, ako aj na sídlisku v mieste bydliska má kamarátov. Dosahuje vynikajúce výsledky v škole a učitelia s ním nemajú žiadne problémy. Preto striedavá starostlivosť o maloletého, ktorú rodičia realizujú, nie je pre maloletého problémom, tvrdil otec. Problémom je komunikácia rodičov, ale je problematická najmä zo strany matky a otec si myslí, že to bolo účelové, lebo sa začala prejavovať najmä v čase, keď podala návrh na súd a chcela zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Matka mala záujem, aby otec platil výživné, lebo počas striedavej starostlivosti otec neplatil matke žiadne výživné. Otec platil výdavky vo väčšom rozsahu na maloletého, a to nielen školské výdavky. Preto podľa názoru otca je v záujme maloletého, aby bola realizovaná striedavá osobná starostlivosť, pretože obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre maloletého, majú ho radi a aj maloletý má rád obidvoch rodičov, preto je v záujme maloletého, aby bol aj naďalej v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. A preto žiadal otec, aby odvolací súd v časti zverenia maloletého zmenil rozsudok okresného súdu. Vo výroku o výživnom výšku výživného, pokiaľ by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec namietal, že bolo určené spätne od 07.04.2015. Matka v návrhu žiadala určiť výživné od právoplatnosti rozsudku a na poslednom pojednávaní uviedla, že chce výživné od podania návrhu na súd. Súd určil výživné od podania návrhu a od zročného výživného odpočítal sumu 766,43 eur, ktorú otec len príkladne uviedol spolu s položkami, ktoré platil počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a týkajú sa výhradne školy, školské krúžky, jedálne a školský klub. Neboli v tom započítané všetky úhrady ktoré otec maloletému za obdobie, keď matka podala návrh na súd, platil. Otec platil škôlku maloletého za obdobie apríl a jún 2015 v sume 124,42 eur, prvý šek do školy v septembri 2015 24,61 eur, školské pomôcky 35,85 eur, obuv v sume 101,65 eur, detské oblečenie v septembri 2015 33,21 eur, športové potreby na lyžiarsky výcvik 39,98 eur a kúpil maloletému posteľ s pracovným priestorom v hodnote 420,25 eur. A to nie sú všetky výdavky, ktoré otec platil pre maloletého počas striedavej starostlivosti. Otec namietal, že súd neprihliadal na to, že platil výdavky na maloletého v oveľa vyššej miere. Matka v priebehu konania uviedla, že nepoberá minimálnu mzdu, ale má príjem vo výške 600,- eur. Preto súd nemal priznať matke výživné od podania návrhu na súd, ale až od právoplatnosti rozsudku, lebo do toho času sa realizuje striedavá starostlivosť o maloletého. Otec namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Otec pri určení styku s maloletým namietal, že ak bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, namieta styk počas letných prázdnin maloletého v mesiaci júl, pretože má právo sa s maloletým stretávať 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste, keď má maloletý letné prázdniny. Súd upravil styk každý rok v auguste na 2 týždne, ale v júli mu umožnil styk iba 1 týždeň, a preto toto rozhodnutie nepovažuje otec za správne. Otec namietal tiež výrok, ktorým súd rozhodol o trovách znaleckého dokazovania, ktoré má zaplatiť v sume 668,76 eur v mesačných splátkach 100,- eur. Otec na prvom pojednávaní súhlasil s tým, že uhradí znalecké dokazovanie vo výške 800,- eur v mesačných 100,- eurových splátkach, keď matka poberala minimálnu mzdu. Súdna znalkyňa si vyúčtovala znalečné vo výške 1 268,72 eur a prvostupňový súd uložil otcovi doplatiť znalečné aj vo výške 468,72 eur, čo prevyšovalo sumu, s ktorou otec súhlasil. Otec preto s rozhodnutím súdu nesúhlasí, lebo matka už nepoberá iba minimálnu mzdu a je nespravodlivé, aby celé znalečné znášal iba otec, keď znalecký posudok bol podľa otca zaujato urobený iba v záujme matky. Matka má príjem len o 200,- eur nižší ako otec, a preto je spravodlivé, aby rozdiel medzi sumou 800,- eur, ktorú sa dobrovoľne otec zaviazal zaplatiť a vyúčtovaním znalečného vo výške 468,72 eur uhradila výlučne matka. 9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 17.06.2016, ktorá žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne vec posúdil. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie otca je účelovo premyslené, nakoľko matke tvrdil, že ak sa neodvolá, neodvolá sa ani on. Tvrdenie otca, že súd nepripustil dokazovanie ohľadne školy a nevyžiadal si správu zo školy, je zavádzajúce. Otcovi nič nebránilo vyžiadať si správu o maloletom zo školy a mohol ju predložiť súdu a mal možnosť sa v dostatočnom časovom predstihu pred termínom pojednávania oboznámiť sa so závermi znaleckého posudku, ktoré namieta. Závery znaleckého posudku sú jednoznačné a otec ich žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil. Pokiaľ otec zdôraznil, že maloletý patrí v škole medzi najlepších žiakov a je výborný v matematike a ostatných predmetoch, iba zavádza súd. Je pravdou, že maloletý sa zúčastnil matematickej súťaže, ale v tomto prípade nie sú potrebné žiadne vstupné testy ani hodnotenie žiaka a nie je stanovený počet súťažiacich. Tejto súťaže sa môže zúčastniť každý žiak a to iba na základe prihlášky a úhrady poplatku 4,- eurá. Matka uviedla, že viackrát si vypočula samovoľné sťažnosti spolužiakov maloletého na jeho správanie sa k ostatným, išlo o kopanie do kolena, sácanie o radiátor a mnohé ďalšie roztržky so spolužiakmi, ktoré raz dokonca vyústili do škrtenia spolužiačky. Maloletý je podľa vyjadrenia učiteľky nadmerne citlivý, plačlivý a vyžaduje viac pozornosti a povzbudzovania ako ostatné deti. Správanie maloletého korešponduje so závermi znaleckého posudku, najmä z dôvodu, aký má dosah na maloletého momentálna situácia striedavej starostlivosti o maloletého. Pokiaľ otec zdôraznil, že uhrádza výdavky vo väčšom rozsahu, sú určené pre osobnú potrebu maloletého v domácom prostredí, ktoré otec nedáva maloletému v čase, keď je u matky. K námietke otca proti výroku o úprave styku s maloletým matka uviedla, na pojednávaní dňa 07.04.2016, že v júli otec sám navrhol úpravu styku a matka to rešpektovala a súd mu v plnej miere vyhovel. Náklady na znalecké dokazovanie, matka nemala možnosť uhradiť a ťažko by znášala zvýšené náklady na maloletého a už vôbec nemohla uhradiť náklady na znalecké dokazovanie, na ktorom otec trval až do tej miery, že vyhlásil, že toto v celom rozsahu uhradí on, len aby sa objektívne za pomoci odborníka v prospech maloletého rozhodlo. Podľa názoru matky je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny a žiadala ho v celom rozsahu potvrdiť. 10. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť vo výroku o zročnom výživnom a zrušiť výrok o trovách znaleckého dokazovania, pretože je tento výrok nepreskúmateľný. 11. Z obsahu odvolania otca maloletého možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Niektoré formulácie zvolené v odvolaní nevylučujú, že otec maloletého odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvého stupňa danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 25, § 36, § 62, § 75 Zákona o rodine. 12. V danej veci otec maloletého nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a proti rozsudku, ktorým súd nevyhovel jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 13. V odvolaní otec maloletého namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Civilný sporový poriadok a rovnako Civilný mimosporový poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 14. K výhrade otca ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu treba uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 25 C.m.p. v spojení s § 36 C.m.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a súd je tiež povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 15. V súvislosti s námietkou otca maloletého, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj pri stanovení výšky výživného. V správaní matky nezistil také nedostatky, ktoré by bránili vo výchove a starostlivosti o maloletého, pričom prihliadol na správanie rodičov, ich výpovede a postoje k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti podľa návrhu otca, prihliadol na prešetrenie pomerov v domácnosti matky, ako i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že otec žiadal, aby súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože medzi rodičmi nebol problém so starostlivosťou o maloletého a matka v čase, kedy bývala v jeho byte, v spoločnej domácnosti, bola ochotná sa na starostlivosti o maloletého dohodnúť. Matka uviedla, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. V čase, kedy bývala so synom v spoločnej domácnosti s otcom maloletého, a to do novembra 2014, kedy od otca spolu s maloletým odišla, pretože celá situácia medzi nimi ako partnermi sa vyhrotila tak, že každý deň otec na ňu kričal, hádali sa a celý tento stav veľmi nepriaznivo vplýval na maloletého. 17. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. 18. V danom prípade je maloletý v osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia majú právo osobne sa o dieťa starať s tým, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, pretože jej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti a otec maloletému poskytuje osobnú starostlivosť v čase určenom rozhodnutím súdu. V danom prípade v určenom období bude otcovi zabezpečené právo mať dieťa u seba a maloletému bude zabezpečené právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany otca. 19. Otec v podanom odvolaní namietal, že súd nevyhovel jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. 20. V danom prípade preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, teda jedného z rodičov a nevyhovel jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec žiadal, aby súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti, ale matka s takýmto návrhom nesúhlasila a preto možno konštatovať, že otec nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, hlavne pokiaľ ide o záujem maloletého, pretože ako zdôraznila matka vo svojom vyjadrení, pri striedavej starostlivosti ide o starostlivosť, na ktorú obaja rodičia musia byť dôkladne, najmä psychicky pripravení. V danom prípade však táto podmienka splnená nie je. Rodičia nemajú spoločný záujem na striedavej starostlivosti a za danej situácie by takáto úprava práv a povinností rodičov k maloletému, nebola v záujme maloletého dieťaťa. Tento stav však možno v neskoršom období zmeniť a môže nastať situácia, ktorá by odôvodňovala návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, samozrejme pri splnení zákonných podmienok pre tento spôsob starostlivosti. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 21. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. 22. Odvolací súd v tej súvislosti zdôrazňuje, že práve matka, ktorej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti, je povinná zabezpečiť maloletému dieťaťu právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a rešpektovať právo otca a najmä jeho záujem podieľať sa vo väčšom rozsahu na výchove a starostlivosti o maloletého. 23. Pre zabezpečenie uvedeného stavu je dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 24. Odvolací súd zastáva názor, zhodný so záverom okresného súdu, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletého pokračoval i naďalej. 25. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 C.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. 26. Správne konajúci súd rozhodol aj o výške výživného, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným v sume 150,- eur mesačne, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. 27. V ďalšom výroku správne konajúci súd upravil v širšom rozsahu styk s otcom v záujme rešpektovania čo najširšieho styku otca s maloletým tak, aby nezanikli citové vzťahy medzi nimi. Pokiaľ otec namietal a žiadal úpravu styku s maloletým inak, teda v júli v inom rozsahu, matka dôvodne namietala, že otec na pojednávaní uviedol svoj návrh a z neho aj súd vychádzal. Podľa názoru odvolacieho súdu, úprava styku otca s maloletým je v záujme maloletého a pokiaľ otec v budúcnosti bude mať záujem o častejšie stretávanie s maloletým, má možnosť kedykoľvek podať návrh na rozšírenie styku s maloletým. V súčasnej dobe za daného skutkového stavu nie je dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým. V rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania a odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozsudok zmeniť v zmysle odvolacieho návrhu otca. 28. V odvolaní otec maloletého namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 29. Podstatou problematiky je stanovenie hranice medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Odvolateľ pri námietke nesprávnych skutkových zistení súdu vychádzal z toho, že zisťovanie vhodnosti, resp. nevhodnosti zverenia maloletého do striedavej starostlivosti je primárne skutkovou otázkou a vyčítal súdu, že neprihliadol na jeho tvrdenia. 30. V zásade podľa ustálenej praxe všeobecných súdov platí, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správne aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 31. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno- právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp. detí do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, prípadne inej osoby. 32. Možno konštatovať, že hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení, treba považovať za právne posúdenie veci. Inými slovami, vyvodenie záverov o tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 a §75 Zákona o rodine. 33. Odvolací súd je toho názoru, že i keď odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom, ale neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíva a aký právny záver súdu je nesprávny, resp. ako mal súd danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru odvolateľa, správny právny predpis mal súd na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania nevyplýva a pochybenie prvoinštančného súdu nezistil ani odvolací súd. V danom prípade preto námietka odvolateľa nie je opodstatnená. 34. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľ v odvolaní neuplatnil žiadne podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie. 35. Pretože rozsudok spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. okrem výroku o zročnom výživnom, ktorý zmenil a výroku o trovách znaleckého dokazovania, ktorý zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 36. Podľa § 232 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 37. Okresný súd rozhodol o zročnom výživnom tak, že povolil otcovi splácať zročné výživné v sume 1034,- eur v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 38. V danej veci súd prvej inštancie zročné výživné na maloletého, za obdobie od 7.4.2015 do 7.4.2016 v sume 1.034,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným a rozhodol tak podľa § 160 ods. 1 O.s.p. i keď otec neuviedol dôvod, pre ktorý by bol dôvodný postup v zmysle uvedeného ustanovenia a takýto dôvod nevyplýva ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. 39. V danej veci odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil výrok o zročnom výživnom tak, že zročné výživné za obdobie od 7.4.2015 do 7.4.2016 v sume 1.034,- eur uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 40. Nadväzne na ustanovenie § 395 ods. l, ods. 2 C.m.p., § 470 ods. l C.s.p., a na skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016; ďalej len O.s.p.), odvolací súd preskúmaval, či súd prvej inštancie sa dôsledne riadil týmto procesným právnym predpisom (§ 160 ods. 1 O.s.p.) v súvislosti s rozhodnutím o zročnom výživnom. 41. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd povolí plnenie v splátkach musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a podobne. V danom prípade matka maloletého nežiadala zaplatiť zročné výživné v splátkach a pokiaľ vyplýva z obsahu spisu, príjem jej umožňuje platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné a to tak, že podľa názoru odvolacieho súdu výživné je určené pre maloleté dieťa, pre jeho výživu, na úhradu jeho odôvodnených nákladov, a preto nie je možné určiť splátky v nižších sumách, aby nebola ohrozená jeho výživa. 42. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že bol nesprávny názor súdu prvej inštancie, keď povolil otcovi maloletého mesačné splátky. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu skutočnosť, že prvoradá je vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa a až následne je možné zaoberať sa okolnosťami na strane povinného. V danej veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na určenie vyživovacej povinnosti od 7.4.2015, a preto od uvedeného termínu bolo odôvodnené výživné v sume 150,- eur mesačne a preto vyživovacia povinnosť mala trvať od uvedeného dňa v tomto rozsahu zo strany otca. Nebolo preto dôvodné, aby súd povolil otcovi platiť zročné výživné v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, čo je neprimerané oproti dlžnej sume výživného 1.034,- eur a nezákonné a je potrebné tiež zdôrazniť, že otec maloletého ani neuviedol dôvod, pre ktorý by bol opodstatnený uvedený postu súdu prvej inštancie, aby povolil zročné výživné zaplatiť v splátkach. Odvolací súd preto uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s prihliadnutím na to, aby nebola ohrozená výživa maloletého dieťaťa. 43. Otec v podanom odvolaní tiež namietal, že súd nesprávne rozhodol, keď priznal spätné výživné od podania návrhu od 7.4.2015 a nie od právoplatnosti rozsudku. 44. Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 45. Vyživovacia povinnosť sa spravidla vzťahuje na dlhšie obdobie, ktoré bude treba pokryť rozhodnutím súdu. Toto ustanovenie predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. 46. Otec v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd predmetnú vec právne posúdil. 47. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 48. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď v danej veci priznal výživné odo dňa začatia konania, a to v danom prípade od 7.4.2015, ktorým dňom bol doručený súdu návrh na začatie konania. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. 49. Z obsahu odvolania tiež vyplýva, že otec namietal tiež výrok, ktorým súd rozhodol o trovách znaleckého dokazovania, ktoré má zaplatiť v sume 668,76 eur v mesačných splátkach 100,- eur. 50. Odvolací súd považuje námietku otca za opodstatnenú aj s prihliadnutím na to, že tento výrok súdu prvej inštancie nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať. 51. Rozhodnutie o náhrade trov konania, rovnako ako rozhodnutie vo veci samej, musí byť riadne odôvodnené (určité i zrozumiteľné) a tým preskúmateľné, t.j. musí byť z neho zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní a z čoho vychádzal. 52. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03, I. ÚS 109/09). Právo účastníka súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 53. Okresný súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Konanie je postihnuté vadou, ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil rozhodnutie o náhrade trov konania. 54. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). 55. Súdom prvej inštancie zvolená formulácia dôvodov rozhodnutia o náhrade trov znaleckého dokazovania je z dôvodu neurčitosti a neúplnosti nepreskúmateľná. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Právo účastníka na to, aby mu súd riadne odôvodnil rozhodnutie, patrí k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam účastníka konania. Postupom okresného súdu nebolo toto právo účastníkov zachované. 56. So zreteľom na uvedenú vadu, ktorou okresný súd odňal možnosť konať pred súdom účastníkom konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je odvolanie opodstatnené, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. 57. Odvolací súd preto napadnutý výrok rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil vo výroku o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. 58. S prihliadnutím na dôvod (tzv. zmätočnosti), pre ktorý odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu v jeho napadnutej časti, nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky otca maloletého v podanom odvolaní, pre ktoré otec s rozhodnutím súdu nesúhlasí. 59. Úlohou súdu prvej inštancie bude znovu rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné v odvolacom konaní, pretože uvedený nedostatok (nepreskúmateľnosť) totiž objektívne bráni tomu, aby mohol byť myšlienkový postup okresného súdu a na jeho základe prijaté právne závery podrobené odvolaciemu prieskumu z hľadiska posúdenia ich správnosti . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).