Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204888 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415204888.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. M., O. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. M., O. XX.X.XXXX, V. V., F. X, zastúpená JUDr. Oľgou Rosulegovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 5, otec - Y. M., O. X.X.XXXX, V. V., T. XXX/X, zastúpený JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/83/2015- 273 zo dňa 29.3.2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/83/2015- 273 zo dňa 29.3.2017, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy štátu vo výške 296,43 eur do 30 dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na ustanovenia § 49 odsek 1, § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj CMP). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 13P/83/2015-182 zo dňa 7.4.2016 rozhodol vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému F. M., O. X.XX.XXXX a súčasne uložil otcovi nahradiť trovy znaleckého dokazovania v sume 668,76 eur, v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur vždy do 15 - dňa v mesiaci počínajúc dňom 7.4.2016 na účet tunajšieho súdu pod stratou výhody splátok. Proti označenému rozhodnutiu podal otec odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 20CoP/74/2016-254 zo dňa 26.10.2016 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o zročnom výživnom zmenil a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi zaplatiť trovy štátu vo výške 668,76 eur, pre nedostatočné odôvodnenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti predmetný rozsudok potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uznesením č. k. 13P/83/2015-127 zo dňa 10.12.2015 priznal súd prvej inštancie PhDr. Mgr. Elene Fortis, súdnej znalkyni z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, znaleckú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 14/2015, podľa vyúčtovania znalkyne zo dňa 7.12.2015, vo výške 1.268,72 eur. Unesením č. k. 13P/83/2015-205 zo dňa 31.5.2016 súd prvej inštancie priznal znalkyni znaleckú odmenu za účasť na pojednávaní dňa 7.4.2016, ako aj náhradu hotových výdavkov, spolu vo výške 27,71 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že znalecké dokazovanie v danej veci bolo nariadené na návrh otca, za účelom zistenia, do akej starostlivosti by bolo najvhodnejšie, aby bol maloletý zverený, s tým, že otec prevzal na seba aj povinnosť úhrady s tým spojených nákladov. Z trov znaleckého dokazovania otec zaplatil 1000,- eur, Zostatok týchto trov nezaplatil, a preto ho zaviazal na náhradu trov konania štátu 296,43 eur. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že na úhradu trov štátu (trovy znaleckého dokazovania) vo výške sumy 296,53 eur zaviaže matku, keďže on už uhradil z tohto titulu uhradil 1 000,- eur. Uviedol, že znalecké dokazovanie navrhol z dôvodu, že matka žiadala zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, avšak potom, ako sa so synom odsťahovala do podnájmu, si starostlivosť o maloletého po týždni striedali, a preto navrhoval, aby súd vo veci rozhodol o striedavej starostlivosti. Už v odvolaní proti rozsudku vo veci samej žiadal, aby matke, ktorá je zamestnaná a jej mesačný príjem je o 100,-eur nižší ako jeho, bola uložená povinnosť zaplatiť polovicu nákladov na znalecké dokazovanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, aby výlučne on znášal trovy štátu (trovy za znalecké dokazovanie) hodnotí ako nespravodlivé. 4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), ) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku a v zmysle § 2 ods. 1 CMP subsidiárne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. 7. Z hľadiska skutkových zistení vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že v predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie na základe návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý bol podaný dňa 7.4.2015 a v ktorom matka uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti do novembra 2014, kedy matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že maloletý potrebuje pre svoj vývoj kľudné, bezpečné a priateľské prostredie, ktoré je pre jeho vývoj dôležitejšie, ako mať obidvoch rodičov v spoločnej domácnosti. S otcom sa dohodli na striedavej starostlivosti o maloletého, ale otec maloletého manipuloval a vyjadroval sa o matke nevhodne a negatívne, čo zle vplývalo na vývoj dieťaťa, ktoré trpí napätou rodinnou situáciou už pri samotnom odovzdaní dieťaťa. Otec s matkou nekomunikuje a maloletého zaťahuje do ich osobných problémov. Matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platenia výživného. Otec vo svojom vyjadrení navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, nesúhlasil s navrhovaným riešením zo strany matky a žiadal, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, respektíve do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave preukázané, že rodičia realizujú striedavú starostlivosť o maloletého. Súd nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku, ktorý vypracovala súdny znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis zistil, že v psychickom stave maloletého bola diagnostikovaná depresívna symptomatika. Znalkyňa skonštatovala, že zavedenie jedného stabilného domova a jednoznačná úprava styku maloletého s otcom by priniesla maloletému okamžitú úľavu a pocit istoty a bezpečia. Maloletý má základné životné potreby saturované. Je v adaptačnom období na školské prostredie, na ktoré ešte nie je celkom adaptovaný. Miera schopnosti matky výchovne vplývať na maloletého je v porovnaní s otcom vyššia, kvalitnejšia, komplexnejšia a funkčnejšia. Znalkyňa zhodnotila v znaleckom posudku vzťah rodičov k maloletému, pričom uviedla, že matka sa správa k maloletému bez prejavov impulzivity a bez prvkov konfliktných komunikácií, vo vzťahu k maloletému prežíva pozitívne emocionálne väzby, prezentuje zvýšené ochranné nastavenia, cíti za neho vysokú zodpovednosť. Otec voči maloletému prezentuje pozitívne emocionálne väzby až s neadekvátnou emocionálnou závislosťou na maloletom. Správa sa k nemu s úzkostlivou starostlivosťou až s tendenciou si ho prisvojovať, čo je v kontexte so zdravým psychickým a fyzickým vývinom maloletého kontraproduktívne. Rodičia nie sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť, pričom znalkyňa odporúča zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a dala obidvom rodičom do pozornosti, že zmena životného štýlu dieťaťa na životný štýl žiaka 1. triedy je mimoriadne psychicky a fyzicky náročná na adekvátnu adaptáciu dieťaťa na školské prostredie, zmenu povinností, zodpovednosti aj pravidelný denný režim s dostatkom spánku, bez psychických stresov a emocionálnych frustrácií. Maloletý vyžaduje zvýšenú komplexnú starostlivosť a emocionálne kompenzované prostredie. Vzhľadom na emocionálnu dekompenzáciu maloletého, jeho prežívanie s depresívnym ladením a problematickú výslovnosť, znalkyňa odporúča pre maloletého pokračovať v odbornej psychologickej a logopedickej starostlivosti. Znalkyňa bola vypočutá na pojednávaní 7.4.2016 kedy uviedla, že výsledky znaleckej psychologickej diagnostiky jasne hovoria o osobnostnej dekompenzácii maloletého, to znamená, že prežíva úzkosti, neistotu, strach, cíti sa sám, prežíva smútky, je to depresívna symptomatika. Aktuálne potrebuje stabilitu - jeden stabilný domov, z ktorého môže otca navštevovať, pretože má k otcovi pozitívny vzťah a pravidelnosť maloletému pomôže. Maloletý podľa zistenia bude v tomto prípade pokojný a spokojný, lebo vždy sa vráti k matke - maminke, ktorú preferuje a vtedy nadobudne istotu. Zdôraznila, aby rodičia prestali s konfliktnou komunikáciou medzi sebou. Podľa vyšetrenia otec nezvládol situáciu, že ho matka s maloletým opustila, pričom bezpochyby má rád maloletého, ale chce ho k sebe pripútať za každú cenu tak, že nerešpektuje rolu matky v živote maloletého, a to sa bez rešpektu nedá. O to je to problematickejšie, že maloletý je emocionálne viazaný aj na otca aj na matku. Je potrebné autoritatívne rigorózne rozhodnutie súdu a v prípade, že rodičia nechcú mať z maloletého depresívneho neurotika a pochopia situáciu, tak to v živote maloletému pomôže. Rodičia by mali pochopiť svoje konfliktné situácie a mali by začať konštruktívne komunikovať bez stresujúcich vplyvov na maloletého. Rodičia by sa mali zdržať akýchkoľvek vzájomných negatívnych reakcií, z ktorých je maloletý dezorientovaný. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 13P/83/2015- 182 zo dňa 7.4.2016 zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého mesačne výživné. Súčasne upravil styk otca s maloletým a rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť štátu náhradu trov v sume 668,76 eur, ktorá zodpovedala nedoplatku na odmene znalca vyplatenej zo štátnych prostriedkov. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 20CoP/74/2016 - 254 zo dňa 26.10.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti výroku o povinnosti otca platiť zročné výživné a zrušil ho vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia. V zostávajúcich výrokoch rozsudok potvrdil. Zo súdneho spisu vyplýva, že prvé pojednávanie vo veci súd prvej inštancie nariadil na 3.9.2015 na ktorom otec zopakoval jeho návrh z písomného vyjadrenia k veci, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie pretože žiada, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov, a prehlásil, že berie na seba povinnosť zaplatenia s tým spojených nákladov. Uznesením č. k. 13P/83/2015-79 zo dňa 9.9.2015 nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie a súčasne otcovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 800,- eur. Uznesením zo dňa 10.12.2015, č. k. 13P/83/2015 - 127 bola znalkyni PhDr. Mgr. Elene Fortis priznaná znalecká odmena vo výške 1 268,72 eur za znalecký posudok v predmetnej veci a táto bola uhradená vo výške 200,- eur zo zálohy zloženej otcom a vo výške 1068,72 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č. k. 13P/83/2015-205 zo dňa 31.5.2016 bola znalkyni PhDr. Mgr. Elene Fortis priznaná znalecká odmena za podanie vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 7.4.2016 vo výške 27,71 eur, ktorá bola zaplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Podľa potvrdení učtárne súdu prvej inštancie, založených v súdnom spise, otec titulom nákladov na znalecké dokazovanie zaplatil 1000,- eur. Vyplatením znaleckej odmeny znalkyni, vznikli štátu trovy konania vo výške 296,43 eur. 8. Civilný mimosporový poriadok a ani civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil (teda, či štát má právo na náhradu trov alebo nie, proti komu a za akých podmienok). Preto je potrebné o náhrade trov konania štátu rozhodovať za použitia článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 9. Odvolací súd je toho názoru, že Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Takým ustanovením nie je § 255, ktorý upravuje náhradu trov konania strany sporu, pretože ten nárok na náhradu trov konania viaže na úspech strany v spore. Ani pri analogickom použití tohto zákonného ustanovenia nemožno totiž z hľadiska náhrady trov konania štátu uvažovať o úspechu, či neúspechu štátu v spore. Rovnako tak nemožno ani analogicky aplikovať ustanovenie § 259, ktoré stanovuje, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok (teda aj nárok na náhradu trov konania). Toto zákonné ustanovenie upravuje pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou, a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Štátu (ani súdu prejednávajúcemu daný spor) nevzniká pri dokazovaní žiadna povinnosť, ktorá by bola spojená s výdavkami. 10. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia CSP na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorého účastníka konania predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, v ktorom by mu súd priznal oslobodenie. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovením § 148 ods. 1 zrušeného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravoval náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva CSP a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 11. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom konaní sa otec proti návrhu matky, ktorá navrhovala zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, domáhal zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, respektíve do striedavej starostlivosti oboch rodičov a s návrhom matky nesúhlasil. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti, teda v nesporovom konaní, nie je možné hovoriť o úspechu a neúspechu niektorého z účastníkov konania a v podstate platí, že nie je rozhodujúce ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu. V predmetnej veci z vyjadrenia otca ( č. l. - 39 ) k návrhu na začatie konania podaného matkou, ako aj z jeho prednesu na pojednávaní dňa 3.9.2015 však vyplynulo, že vo vzťahu k vykonaniu dokazovania považoval vzhľadom na jeho návrh k starostlivosti o maloletého, za jediný a pre neho dôveryhodný dôkaz znalecké dokazovanie, na vykonaní ktorého trval a prehlásil, že preberá na seba finančné bremeno spočívajúce vo vzniku s tým spojených trov. Na náhradu nákladov spojených so znaleckým dokazovaním zaplatil 1 000,- eur. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Zistenie skutočného stavu veci cestou znaleckého dokazovania nebolo v tomto konaní vyvolané nutnosťou zistenia skutočného stavu práve týmto dôkazným prostriedkom, ale postojom otca, ktorý tento dôkaz považoval za určujúci. Preto odvolací súd, po zohľadnení vyššie uvedených relevantných skutočností dospel v danej veci k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že štát (Slovenská republika) má právo na náhradu trov konania, ktoré vyplatil za znalecké dokazovanie v danej veci len voči otcovi, ktorý bol v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie zamestnaný, mal zabezpečený pravidelný príjem v brutto výške presahujúcej 1000,- eur a teda nespĺňa ani predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré je v súlade so zásadou spravodlivosti, ako vecne správne postupom podľa 387 Civilného sporového poriadku potvrdil. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).