Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010071 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416010071.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému M. N., stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresnej prokurátorky, obžalovaného M. N. poškodenej R. N.-U. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/26/2016 zo dňa 19.05.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. 09. 2016 takto r o z h o d o l : I/ Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania okresnej prokurátorky a obžalovaného M. N., nar. XX.XX.XXXX v E. z a m i e t a j ú. II/ Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodenej R. N. - U., nar. XX. XX. XXXX v C. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/26/2016 zo dňa 19. 05. 2016 bol obžalovaný M. N. uznaný vinným v bode 1/zo spáchania dvojnásobného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2/ zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov podľa§ 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že v bode 1/ - v záhradnej chatke v blízkosti R. 4, C., na parc. č. XXXX, k. ú. C. - M., okres C. IV, zapísanej na LV č. XXX niekedy v polovici novembra 2014 napadol po vzájomnej hádke svoju družku - poškodenú R. U. - N. tak, že ju obvinený chytil obidvoma rukami za pravú ruku pri predlaktí, túto jej silno stlačil a skrútil dozadu, čím spôsobil poškodenej zlomeninu strednej tretiny ulny (lakťovej kosti) vpravo, bez dislokácie, s dobou liečenia do 42 dní, - v záhradnej chatke v blízkosti R. 4, C., na parc. č. XXXX, k. ú. C. - M., okres C. IV, zapísanej na LV č. XXX dňa 27.09.2015 napadol p vzájomnej hádke svoju družku - poškodenú R. U. - N. tak, že ju bil otvorenými dlaňami po tvári a po tele, poškodená si vlastnými rukami zakrývala tvár a obžalovaný udieral aj do rúk poškodenej, obžalovaný vzal prút zo stromu a švihal poškodenú po celom tele, pričom obžalovaný spôsobil poškodenej početné hematómy a exporiácie (na tvári, čele, očiach, ušniciach, perách, krku, hrudníku, ramenách, predlaktiach, stehnách, predkoleniach, ľavom členku), zlomeninu bázy proximálneho falangu V. prsta ľavej ruky bez dislokácie, s dobou práceneschopnosti do 42 dní, s trvalými následkami a to pigmentáciou v oblasti ľavého členka a obmedzením hybnosti V. prsta ľavej ruky (pri flexii do dlane chýba 5 cm), v bode 2/ obžalovaný od presne nezistenej doby, do dňa 19.10.2015 v hospodárskej miestnosti záhradnej chatky v blízkosti R. 4, C., na parc. č. XXXX, k. ú. C. - M., okres C. IV, zapísanej na LV č. XXX prechovával: - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 11,185 gramov konope, s priemernou koncentráciou 10,2% hmotnostného THC, obsahujúce 1141 miligramov THC, čo zodpovedná 22 obvykle jednorazovým dávkam drogy, - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 7,372 gramov konope, s priemernou koncentráciou 12,1% hmotnostného THC, obsahujúce 892 miligramov THC, čo zodpovedná 14 obvykle jednorazovým dávkam drogy, - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 11,210 gramov konope, s priemernou koncentráciou 7,5% hmotnostného THC, obsahujúce 841 miligramov THC, čo zodpovedná 22 obvykle jednorazovým dávkam drogy, - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 17,803 gramov konope, s priemernou koncentráciou 6,7% hmotnostného THC, obsahujúce 1193 miligramov THC, čo zodpovedná 35 obvykle jednorazovým dávkam drogy, - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 14,044 gramov konope, s priemernou koncentráciou 14,0% hmotnostného THC, obsahujúce 1966 miligramov THC, čo zodpovedná 28 obvykle jednorazovým dávkam drogy, - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 10,685 gramov konope, s priemernou koncentráciou 17,8% hmotnostného THC, obsahujúce 1902 miligramov THC, čo zodpovedná 21 obvykle jednorazovým dávkam drogy, - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 9,417 gramov konope, s priemernou koncentráciou 13,7% hmotnostného THC, obsahujúce 1290 miligramov THC, čo zodpovedná 18 obvykle jednorazovým dávkam drogy, - plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 0,712 gramov konope, s priemernou koncentráciou 8,2% hmotnostného THC, obsahujúce 58 miligramov THC, čo zodpovedná 1 obvykle jednorazovým dávke drogy, pričom rastlina rodu Cannais (konope) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok. Za to bol obžalovanému M. N. uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie okresná prokurátorka v neprospech obžalovaného a to proti výroku o vine v bode 1/ a tým pádom aj voči výroku o treste. Ohľadne skutku v bode 1/ taktiež podal odvolanie aj sám obžalovaný M. N., ako aj poškodená R. N. -U. v prospech samotného obžalovaného. Ohľadne výroku o vine v bode 2/ napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný D. N. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., krajský súd konštatuje, že tento výrok vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 257 Tr. por., ostal právoplatný. Okresná prokurátorka v dôvodoch svojho odvolania namieta ustálenie viny a právneho posúdenia skutku v bode 1/a tým aj výrok o treste rozsudku okresného súdu. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu v bode 1/, ktorý bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208ods.1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák. Odvolateľka taktiež uvádza, že prvostupňový súd po vykonaní dokazovania nemal za preukázané, že by zo strany obžalovaného N. dochádzalo aj týraniu jeho vtedajšej družky poškodenej U., a preto túto časť popisu skutku vypustil zo skutkovej vety oproti podanej obžalobe. Okresný súd však mal za preukázané, že obžalovaný N. spôsobil poškodenej zranenia (útok obžalovaného v polovici novembra 2014 a útok obžalovaného v septembri 2015) a v tomto smere upravil skutkovú vetu oproti podanej obžalobe, aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. S uvedeným názorom prokuratúra sa nestotožňuje a naďalej sa domnieva, že konanie obžalovaného malo byť právne posúdené tak, ako to bolo uvedené aj v obžalobe. Okresná prokurátorka taktiež poukazuje na to, že súd prvého stupňa správne konštatuje, že obžaloba sa opierala najmä o výpovede poškodenej z prípravného konania, a že poškodená na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď. Následne však súd zmenu výpovede poškodenej na pojednávaní vyhodnotil tak, že niektorým častiam zmenenej výpovede poškodenej z prípravného konania uveril, no niektorým zmenám vo výpovedi neuveril a za relevantné považoval jej výpovede z prípravného konania. Vo vzťahu k poslednému útoku zo dňa 27. 09. 2015 považoval okresný súd za smerodajnú výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní (kde väčšiu časť násilného konania obžalovaného táto poprela). Naproti tomu pri útoku z novembra 2014 súd neuveril zmene výpovede poškodenej a prihliadal na jej vyjadrenia z prípravného konania. Podľa podaného odvolania takýto postup súd nebol správny, lebo súd neuviedol prečo pri niektorých popisoch skutku považuje za relevantnú výpoveď poškodenej z prípravného konania (nie zmenenú výpoveď na hlavnom pojednávaní), a pri niektorých už z jej zmenenú výpoveď na hlavnom pojednávaní (nie pôvodnú výpoveď z prípravného konania usvedčujúcu obžalovaného). Prokuratúra sa domnieva, že pri zisťovaní skutočného deja a konania obžalovaného N. voči poškodenej je potrebné vychádzať a opierať sa o tie výpovede poškodenej, ktoré táto urobila v prípravnom konaní. Išlo totiž o výpovede, ktoré boli vykonané bezprostredne po skutku a tieto najreálnejšie odrážajú skutočný stav toho, čo sa medzi poškodenou a obžalovaným udialo. Poukazuje taktiež na podané trestné oznámenie poškodenej zo dňa 17.10. 2015, resp. jeho doplnenie na druhý deň, ako aj jej výpovede z prípravného konania, kde táto usvedčovala obžalovaného N. a obdobne zotrvávala na svojich pôvodných vyjadreniach aj dňa 21. 01. 2016. Nemožno uveriť tvrdeniam poškodenej, že v prípravnom konaní vypovedala voči obžalovanému preto, lebo bol na ňu vyvíjaný nátlak a že sa policajti snažili urobiť z prípadu veľkú bublinu. Zmenenú výpoveď poškodenej treba podľa prokuratúry vyhodnotiť ako účelovú, v snahe pomôcť obžalovanému, s ktorým medzitým uzavrela manželstvo, čo korešponduje aj so závermi znalca - psychológa k osobe poškodenej, ktorý v znaleckom posudku konštatuje, že u poškodenej je možné pozorovať ústup negatívnych emócií a zmenu postoja k obžalovanému v zmysle prevahy pozitívnejších vlastností a celkovo pozitívnejšieho hodnotenia. V nadväznosti na uvedené potom je potrebné sa opierať o výpovede poškodenej z prípravného konania, a teda je potrebné mať za preukázané, že pri poslednom incidente zo dňa 27. 09. 2015 obžalovaný D. N. zavesil poškodenú za lano cez schody dolu hlavou, bil ju rúčkou metly, zviazal jej ruky aj nohy, prelepil jej ústa lepiacou páskou, mieril na ňu z pušky a strieľal z nej na poškodenú, ostrihal jej vlasy proti jej vôli a pod. Uvedené tvrdenia poškodenej v konečnom dôsledku vychádzajú aj z ďalších zabezpečených dôkazov. Na fotkách, ktoré vyhotovila poškodená bezprostredne po skutku, vidno pigmentáciu na jej členku na nohe, k čomu sa vyjadril aj znalec z odboru zdravotníctva, že uvedené svedčí o tom, že poškodená visela na lane za ľavý členok. Je teda zrejmé, že poškodená na hlavnom pojednávaní klamala, ak popierala, že by ju obžalovaný zavesil za lano za nohu dole hlavou. Táto k lanu uviedla, že toto používali spolu s obžalovaným pri intímnych sexuálnych praktikách, pričom uviedla, že používali samotné lano bez kovových úchytov. Takáto výpoveď poškodenej však nevysvetľuje, že na lane sa našla aj jej krv, a táto sa našla nielen na lane, ale aj na jeho kovových svorkách (ktoré pri sexuálnych praktikách podľa výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní používať nemali). Takisto aj na lepiacich páskach bola nájdená DNA poškodenej aj obžalovaného, a aj krv poškodenej. Okresná prokurátorka ďalej podrobne poukázala na výpoveď poškodenej T. U. - N. na hlavnom pojednávaní, kde táto poprela protiprávne konanie obžalovaného, taktiež poukázala na množstvo nejasností, nezrovnalostí a rozporov v jej výpovediach. Poškodená uvádza na rôznych miestach rôzny mechanizmus vzniku zranenia, pričom je zrejmé, že táto na hlavnom pojednávaní sa snažila svojou výpoveďou pomôcť obžalovanému N. a uviedla odlišný priebeh deja od výpovedí v prípravnom konaní. V tomto smere nekorešponduje výpoveď poškodenej s výpoveďou obžalovaného, ktorý vôbec nespomína napr. bicykel, a uvádza úplne odlišný priebeh incidentu. Takisto vyjadrenia poškodenej u lekára, že spadla z bicykla, možno považovať za účelové, v snahe zakryť pred lekárom násilie na nej spáchané zo strany obžalovaného. Podľa prokuratúry zo spisového materiálu vyplýva, že poškodená bola zo strany obžalovaného N. týraná, čo sama pociťovala ako ťažké príkorie a už ďalej nevládala tento stav znášať, preto sa ja s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodla podať trestné oznámenie. Podľa záverov znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že táto konanie obžalovaného v čase skutku pociťovala ako ťažké príkorie, psychické utrpenie, ktoré sa u nej prejavovalo emočnou destabilizáciou, zvýšenou plačlivoťou, sebaobviňovaním, pocitmi hanby, zúfalstva, stratou záujmu a o budúcnosť. Znalec konštatoval taktiež, že psychika a citový život poškodenej neboli zasiahnuté významným spôsobom a je to potrebné vykladať a aplikovať tak, že len vďaka osobnostnej a personálnej výbave poškodenej nedošlo aj k trestnoprávnemu následku v podobe ublíženia na zdraví poškodenej, a to poškodenia jej psychického zdravia (či už dlhodobejšieho, alebo krátkodobejšieho), ktoré by si vyžiadalo napr. vyšetrenie (u psychológa alebo psychiatra) a následné liečenie. Je evidentné, že s odstupom času poškodená bagatelizuje prežité udalosti a konanie obžalovaného, a nie je schopná primeraného náhľadu na vec, a dochádza u nej k ústupu negatívnych emócií a k prevahe pozitívnejšieho obrazu o obžalovanom. Uvedené však podľa odvolateľky nemôže spôsobovať zánik trestnej zodpovednosti za skutky, ktorých sa obžalovaný N. dopustil. Podľa tohto odvolania prokuratúry okresný súd pri ustálení skutku nekriticky vychádzal z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá zmenila svoju pôvodnú výpoveď a poprela trvalé, dlhodobé a cieľavedomé konanie obžalovaného N. počas doby ich spolužitia. Podľa odvolateľky preto nešlo len o dva ataky za jeden rok, ale niekoľko mesiacov násilné správanie obžalovaného voči poškodenej, bitie, fackovanie, ťahanie za vlasy, ťahanie za uši, vulgárne nadávanie, ktoré vrcholilo závažnejšími fyzickými útokmi, ako bol útok z novembra 2014, buchnutie po ušiach v máji 2015 a posledný útok zo dňa 27. 09. 2015. So zreteľom na vyššie uvedené je preto na mieste a je dôvodné, aby konanie obžalovaného bolo právne posúdené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., tak ako je to kvalifikované v podanej obžalobe, a nie ako ublíženie na zdraví podľa § 156 Tr. zák. , ako to vyhodnotil prvostupňový súd. Popritom prokuratúra poukazuje aj na osobitný motív (pomstu) zo strany obžalovaného, ako aj odplatu (trest) ta to, že poškodená urazila matku obžalovaného. Zo spisového materiálu totiž vyplýva nie veľmi ideálny, až nepriateľský vzťah medzi poškodenou a matkou obžalovaného, v spise sú zadokumentované aj viaceré hanlivé a urážlivé SMS - správy, ktoré poškodená písala matke obžalovaného. Uvedené potvrdil aj obžalovaný. Pre prípad, ak by odvolací krajský súd ponechal právnu kvalifikáciu konania obžalovaného M. N. iba ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák., prokuratúra navrhuje, aby aj v tomto prípade bola použitá kvalifikovaná skutková podstata „ z osobitného motívu“, teda „z pomsty“. Pokiaľ ide o trest, prokuratúra je toho názoru, že okresný súd nemal aplikovať priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. (že v aktuálnom prípade obžalovaný spáchal viac trestných činov), pretože táto okolnosť, že obžalovaný N. spáchal viac trestných činov, je už v neprospech obžalovaného zahrnutá v aplikácii tzv. asperačnej zásady podľwa § 41 ods. 2 Tr. zák., preto nemôže byť táto okolnosť použitá v jeho neprospech dvakrát, pritom cituje k tomuto stanovisko Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14. 06. 2010., zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2011. Odvolateľka sa domnieva, že pri ukladaní trestu je potrebné aplikovať aj § 38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie zločinu), a naopak nie je na mieste aplikovať § 38 ods. 7 Tr. zák. Súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. argumentujúc tým, že dvojaké sprísnenie trestnej sadzby (dochádza k sprísneniu sadzby aj v dôsledku použitia asperačnej zásady) by nebolo v súlade so zákonom. Podľa odvolateľky je potrebné si uvedomiť, že ak by súd aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák. a súčasne by aplikoval aj § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačnú zásadu), nešlo by o dvojaké sprísnenie trestnej sadzby. Použitie asperačnej zásady totiž sprísňuje len hornú hranicu trestnej sadzby a aplikácia § 38 ods. 5 Tr. zák. sprísňuje len spodnú hranicu trestnej sadzby. Ak by sme prijali interpretáciu okresného súdu, tak v teoretickej rovine ak by obžalovaný spáchal iba jeden zločin (napr. § 172 ods. 1 Tr. zák.), tak by súd musel aplikovať § 38 ods. 5 Tr. zák., a spodnou hranicou trestnej sadzby by bolo 6 rokov a 6 mesiacov. Naproti tomu, ak by obžalovaný okrem zločinu spáchal aj ďalší trestný čin (teda by spáchal viac trestných činov), súd by už nesmel aplikovať § 38 ods. 5 Tr. zák. a spodnou hranicou trestnej sadzby by boli 3 roky. Ak by sme prijali výklad prvostupňového súdu, dospeli by sme k záveru, že pre obžalovaného by bolo výhodnejšie spáchať okrem zločinu aj ďalší trestný čin (za čo by obžalovanému hrozila nižšia trestná sadzba, ako v prípade spáchania iba jedného zločinu). Takýto výklad prokuratúra považuje za absurdný a je v rozpore so znením § 37 odfs. 7 Tr. zák., pretože predmetné ustanovenie je možné použiť, len ak by súčasné použitie predmetných ustanovení „bolo pre páchateľa neprimerane prísne“. Súčasné použitie § 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Tr. zák. však nie je pre páchateľa neprimerane prísne. Prokuratúra sa taktiež domnieva, že v danom prípade boli splnené podmienky na uloženie prepadnutia vecí tak, ako sú predmetné veci popísané v záverečnej časti obžaloby. Na rozdiel od názoru prvostupňového súdu sa prokuratúra domnieva, že k protiprávnemu konaniu obžalovaného D. N. došlo tak, ako je popísané v skutkovej vete podanej obžaloby- teda, že obžalovaný pri násilnom správaní voči poškodenej a pri jej týraní použil aj predmetné veci (vzduchová puška, lano a pod.), preto sú splnené podmienky na uloženie tohto trestu podľa § 360 ods. 1 písm. a/Tr. zák. V závere písomných dôvodov podaného odvolania okresná prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v bode 1/ v otázke viny, a aby obžalovaného M. N. uznal za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák. V otázke trestu navrhovala, aby odvolací súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale aby priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/Tr. zák., aby aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák. (opakované spáchanie zločinu) a taktiež, aby aplikoval § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačná zásada), a aby ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody v takto upravenej trestnej sadzbe, teda v rámci rozpätia 11 rokov (spodná hranica) až 20 rokov (horná hranica). Ak by odvolací súd ponechal právnu kvalifikáciu konania obžalovaného N. v bode 1/ tak, ako ju upravil prvostupňový súd ( ako dvojnásobný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák.), okresná prokurátorka navrhla, aby aj takomto prípade bola použitá kvalifikovaná podstata „z osobitného motívu“, a to „z pomsty“, a aby pri ukladaní trestu odvolací súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., a aby aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák. (opakované spáchanie zločinu), aby aplikoval § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačnú zásadu), aby ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v takto upravenej trestnej sadzbe, teda v rámci rozpätia 6 rokov a 6 mesiacov (spodná hranica) až 13 rokov a 3 mesiace (horná hranica). Okrem toho navrhla uložiť aj trest prepadnutia veci v zmysle záverečnej časti obžaloby. Proti výroku v bode 1/ prvostupňového rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný M. N., ktoré následne bolo písomne odôvodnené jeho obhajcom. V tomto odvolaní namieta skutkové a právne závery rozsudku okresného súdu ohľadom skutku v bode 1/. Odvolateľ je toho názoru, že na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní nie je možné urobiť nepochybný záver, že skutok v bode 1/ rozsudku sa stal spôsobom v ňom popísanom. Výpoveďami svedkov- najmä výpoveďou samotnej poškodenej pred súdom - boli vyvrátené skutočnosti a fakty o tvrdených skutkoch. Poukázal najmä na zhodné výpovede poškodenej a obžalovaného pred súdom, kedy ani jeden z nich neuviedol, že by došlo zo strany obžalovaného k napadnutiu poškodenej. Poukázal na to, že poškodená je nadmernou užívateľkou alkoholu (vyplýva to aj zo znaleckého posudku RNDr. Mgr. D. E., S.. - kilinického psychológa) a táto aj v deň skutku bola pod značným vplyvom alkoholu. V deň skutku požila alkohol aj obžalovaný, ale nie v takej miere ako poškodená a na udalosti si podstatne lepšie pamätal. Pokiaľ v deň skutku došlo k zlomenine predlaktia poškodenej, k tomu došlo tak, že táto zaútočila na obžalovaného a on sa len bránil tak, že jej ruku iba uchopil, aby jej zabránil v ďalšom útoku. Táto však s úmyslom vymaniť sa otočila celým telom, čoho následkom nastala zlomenina predlaktia jej pravej ruky. Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať splnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák., najmä pre absenciu subjektívnej stránky, kedy pre naplnenie tejto skutkovej podstaty trestného činu vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Navyše poškodená zranenie vyhodnotila ako nie vážne, kedy absolvovala lekárske ošetrenie až po uplynutí niekoľkých dní. Zraneniu táto neprikladala žiadnu vážnosť, nijak neovplyvnilo jej bežný život. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia MUDr. Z. U. vyplýva, že mechanizmus zranenia mohol byť taký, že ruka bola chytená a následne skrútená. Nevyplýva však z posudku záver, že kto ruku skrútil, či to bol obžalovaný alebo samotná poškodená. Vo vzťahu ku skutku zo septembra 2015 je toho názoru, že jeho konanie nedosiahlo takú intenzitu, ktoré by odôvodňovalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Poškodená po skutku neudávala žiadnu ujmu, ani citovú, ani fyzickú, naopak pociťuje ujmu pri možnom odsúdení obžalovaného. To je možné zohľadniť aj „spoluvinu“ alebo mieru zavinenia poškodenej na tomto incidente. K. zistenia súdu prvého stupňa podľa odvolateľa sú neúplné, tento sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a je toho názoru, že k napadnutiu poškodenej v novembri 2014 nedošlo, preto v zmysle zásady in dubio pro reo navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v bode 1/ a ho spod obžaloby oslobodil z dôvodov ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že skutok stal. Pokiaľ ide o skutok v bode 2/, v ktorom priznal spáchanie skutku a uznal svoju vinu v celom rozsahu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, navrhol o uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkon trestu odňatia slobody. Proti výroku v bode 1/ rozsudku podala odvolanie aj poškodená R. N. - U., a to podaním zo dňa 18. 07. 2016, v ktorom uvádza, že rozsudok okresného súdu je nespravodlivý, opísaný skutok nie je pravdivý. Ku prvému skutku v bode 1/ z novembra 2014 uviedla, že ten sa stal tak ako to uviedol obžalovaný, jej terajší manžel. V ten d ň keď sa to s tou rukou malo stať, prišla na chatu a veľa pili. Predtým sa začali o niečom vadiť, , nebolo tro nič dramatické ani vážne, ale tým, že má prchkú povahu a aj alkohol urobil svoje, obžalovaného vyprovokovala k hádke a v rámci hádky mu chcela dať facku. On sa pred ňou chcel ochrániť a zachytil jej ruku a držal ju, aby nemohla pokračovať v útokoch. Keď sa mu chcela vymknúť, náhle a nešťastne sa tak otočila, že hneď pocítila bolesť a až následne o pár dní zistila, že je ruka zlomená. Poukázala pri tom na lekárske vyjadrenie MUDr. U., ktorý popísal mechanizmus uvedeného zranenie. Priznávala aj to, že u lekára uviedla, si tú ruku zlomila pri páde z bicykla, alebo že spadla zo schodov, ale to si len vymyslela, pretože nechcela pred lekármi rozprávať o ich súkromnom živote a alkoholických excesoch a hádkach a ešte k tomu práve mali aj pred svadbou. Podľa jej názoru za uvedené konanie by nemal byť obžalovaný súdený, pretože ten nič nespravil, on jej neublížil, ublížila si seba ona sama svojím vlastným konaním. Z uvedeného dôvodu nevidí žiadny dôvod na uznanie viny z dvojnásobného prečinu ublíženia na zdraví, nešlo tu o žiadne úmyselné konanie. Pokiaľ ide o konanie zo septembra 2015, uviedla, že vtedy bola medzi nimi najprv slovná hádka a keďže sa nedokázala ovládať, strhla sa medzi nimi bitka, ktorú vyprovokovala ona. Modriny, ktoré mala na tele z tých sa veľmi rýchle vyliečila, pričom žiadne vážnejšie zranenia nemala, iba tie modriny po prúte a pár fackách. Záverom dodala, že celé konanie by podľa nej nemalo byť brané ako trestný čin, bola to banálna hádka, akurát, že sa pobili. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.09.2016 zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla podanému odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť. Obhajkyňa obžalovaného taktiež navrhla podanému odvolaniu vyhovieť, pričom poukázala na vykonané dôkazy s tým, aby krajský súd obžalovaného v bode 1/ spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa skutok stal. V súvislosti so skutkom v bode 2/, kde obžalovaný dal vyhlásenie o vine, navrhla uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby. Odvolanie okresnej prokurátorky navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Poškodená taktiež zotrvala na písomných dôvodoch svojho odvolania a nesúhlasila s vyjadrením zástupkyne krajskej prokuratúry. Dodala, že v súčasnosti je liečená na psychiatri, ale je aj zamestnaná. Obžalovaný navrhol odvolanie okresnej prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť, pričom sa pripojil k záverečnému návrhu svojej obhajkyne. Svoje konanie oľutoval s tým, že chce viesť riadny život a žiť so svojou manželkou, ktorá ho vo väzbe aj pravidelne navštevuje. Na základe podaných odvolaní procesných strán - okresnej prokurátorky, obžalovaného M. N. a poškodenej T. N. - U., odvolací krajský súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku. V nadväznosti na uvedené zistil, že vo vzťahu k poškodenej R. U. - N. treba konštatovať, že jej odvolanie bolo podané oneskorene v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por.. Následne, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia - okresná prokurátorka a obžalovaný M. N. podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd v Bratislave napokon a zistil, že podané odvolania zo strany okresnej prokurátorky a obžalovaného M. N. sú nedôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., preto v podstate dospel aj k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. V odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k výroku o vine a treste. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o vine a o druhu a výmere uloženého trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu a v ďalšom na ňom odkazuje. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení prvostupňového súdu. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, bol nepochybne a jednoznačne preukázaný. K vykonaným dôkazom na hlavnom pojednávaní odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Z kontextu vykonaných dôkazov ohľadom skutku v bode 1/ vyplýva, že obžalovaný M. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodenou T. U. začali žiť spolu v roku 2014, táto bola žiarlivá a robila mu aj žiarlivostné scény. Pokiaľ ide o zlomenú ruku poškodenej z novembra 2014, tak k tomu došlo tak, že to bola práve poškodená, ktorá ho napadla. Pričom on jej ruku len chytil, bola to jeho obranná reakcia, aby vkryl jej útok. Keďže tú ruku je chytil silnejšie, tak sa jej ruka zlomila. Upresnil to tak, že keď chytil poškodenú za jej predlaktie a keď ju tak zadržal, ona sa celým svojím telom mykla tak, že sa celá skrútila. Svoje konanie oľutoval, lebo jej ublížiť nechcel, majú sa radi, o čom svedčí aj fakt, že počas výkonu väzby sa už aj zosobášili. Presne si na dôvod ich vzájomnej hádky už nepamätal, ale to určite nebolo kvôli jeho matke. V tom období poškodená ináč často mávala zranenia na tela aj kvôli tomu, že pod vplyvom alkoholu spadla z bicykla, resp. keď niesla zo schodov bicyklový trenažér, zaplietli sa jej nohy, spadla a bicykel spadol na ňu. BV tom období táto pracovala v hoteli Sheraton, resp. v Obchodnom centre Bory Mall. Pokiaľ ide o obdobie roku 2015, ich vzájomný vzťah nebol vždy najideálnejší, raz to bolo hore, raz dole a keď sa hádali, vtedy sa nebili, len si povynadávali. Tvrdil, že nikdy poškodenú neudrel, neťahal ju za vlasy, ani uši, ani ju neudrel lopatou. Dôvodom ich hádky dňa 27. 09. 2010 bola jej žiarlivosť. Vzťah poškodenej k jeho matke charakterizoval tak, že to bol raz dobrý, inokedy nie. Jeho matka sa totiž snažila naučiť poškodenú variť, avšak táto si ľúbila často vypiť, na dohovorené stretnutie sa nedostavila, jeho matke sa ani neospravedlnila. Poškodenej sa nepáčilo ani to, že on svoju matku navštevoval, resp. jej aj pomáhal. Jeho to teda trápilo, že tie si dobre nevychádzali. Pokiaľ na polícii, resp. pri prvotnom výsluchu na súde uviedol, že dôvodom incidentu z 27. 09. 2015 bol vzťah poškodenej a jeho matky, tak to povedal len preto, lebo mal vypité, resp. vystresovaný po zákroku kukláčov. K incidentu zo septembra 2015 ešte dodal, že poškodenú určite neuväzoval na lano, nepichal ju hrotom rúčky metly, nezväzoval jej ruky ani nohy, taktiež neprelepoval jej ústa páskou, ani nemieril na ňou puškou ani na ňu nestrieľal. Pokiaľ ide o vlasy, tie si poškodená sama začala strihať, lebo sa jej rozdvojovali a keďže to mala kostrbaté, tak jej hlavu on s jej súhlasom dostrihal. Taktiež poprel, že by poškodenú pozamykal na chate, lebo spolu chodievali na nákupy. Jemu osobne poškodená nevysvetlila prečo podávala na neho na políciu trestné oznámenia. Z výpovede svedkyne, poškodenej R. - U., N. z hlavného pojednávania je zistiteľné, že tá nie je úplne totožná s výpoveďou z prípravného konania. Na vysvetlenie rozporov uviedla, že policajti na ňu robili tlaky, urobili z toho jednu veľkú bublinu a nechceli ju nechať dohovoriť. Ona k obžalovanému nepociťuje žiadnu krivdu a netrpí žiadnymi fyzickými ani psychickými následkami z incidentu, trpí len tým, že obžalovaný nie je s ňou. Tu skutočne treba uviesť, že poškodená na hlavnom pojednávaní poprela, že by ju obžalovaný v kriticjkom období bil a taktiež poprela, že by ju ťahal za vlasy, za uši ani to, že by ju udrel lopatou. Lano, ktoré bolo zaistené v ich obydlí, spoločne používali n a sexuálne praktiky. K zraneniam z novembra 2014 uviedla, že vtedy mala vypité a práve chcela zniesť bicykel zo schodov, avšak obžalovaný ju zadržal tak, že ju chytil za jej pravú ruku a zacítila bolesť, avšak k lekárovi išla až odstupom času. Ona v tom období si riešila svoje osobné problémy alkoholom a aj vtedy vypila viac ríbezľového vína. Pokiaľ ide o obdobie roku 2015, tak vtedy obžalovaný ju tlmil, keď bola agresívna, pritom ona bola na neho žiarlivá, aj sa mu hrabala aj v telefóne. Vtedy obžalovaný jej vulgárne nenadával, len vtedy, keď do neho začala ona rýpať a nadávať. Pokiaľ ináč mali nejaké problémy, si to vždy vydiskutovali pri stole. Pokiaľ ide o udretie lopatou, tak ju tento neudrel, ale bolo to v zime, kedy sa hrali vonku ako malé deti a vtedy obžalovaný nabral na lopatu sneh a sneh po nej hodil, lopatou však ju neudrel. Pokiaľ ide o deň 27. 09. 2015, tak vtedy obžalovaného vyprovokovala so svojimi vlasmi, lebo už dávnejšie sa chcela dať ostrihať do hola a začala si sama strihať vlasy. Keďže to nemala dobre ostrihané, obžalovaný jej to musel dostrihať a keď sa vzájomne bili, tak jej obžalovaný dal facku, šibol ju aj prútím na rôzne časti tela, ale to nevedela presne ohraničiť. Pokiaľ ide o lano, tak s tým robili spoločne rôzne intímne praktiky tak, ako tlo robia aj jej kamarátky, ktoré sa za to nehanbia. Keď ju obžalovaný bil prútom, tak vtedy nebola zavesená za nohu dolu hlavou a taktiež nemala zviazané ani ruky, ani nohu. Incident síce nepoprela, ale poprela, že by bola mala prelepené ústa lepiacou páskou, a ani obžalovaný na ňu nemieril puškou a tento ani nestrieľal na ňu z tej pušky. Pripustila, že po tých intímnych hrách mohli zostať aj stopy krvi. Ona po incidente trestné oznámenie sama nepodával, ale to oznámila lekárka z nemocnice, ktorá volala policajtov. Ona sama nechcela podávať žiadne trestné oznámenie, policajti ju začali sami vypočúvať a keď chcela, aby sa vec už ukončila, že sa nič nestalo, tak jej to policajti nedovolili. Podľa nej policajti robila na ňu tlaky, urobili z toho veľkú bublinu a nechceli ju nechať dohovoriť. Dokonca jej jeden policajt pri výsluchu povedal, že má na to jednu minútu, aby povedala, kde sa obžalovaný nachádza, resp. aby ho vylákala von, alebo ho nájdu. Vypovedala aj k vzťahu medzi ňou a matkou obžalovaného a to tak, že tie spočiatku boli dobré, tej s avšak nepáčilo, keď si hrkla. Vznikali medzi nimi rozpory po tom, keď jej začala posielať sms-správy, no na ich obsah si už nepamätala. Obžalovaný jej to síce vytýkal, aby fyzicky ju kvôli tomu nenapadol. Vyjadrila sa aj k svojej povahe tak, že ak jej niekto odporuje, tak sa snaží presadiť svoju pravdu, pričom obžalovaný má kľudnú povahu, ten ju vždy utlmoval a väčšinou boli nervy kvôli nej. K zraneniam na fotografiách z č.l. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13,14 sa vyjadrila tak, že tie jej mohli vzniknúť z toho, že obžalovaný jej dal facky, resp. z toho, že ju udieral prútom. Dňa 27. 09. 2015 aj ona napadla obžalovaného, dala mu facky, avšak obaja vtedy mali vypité, preto si na všetko už ani nepamätá. Ona v kritickom období sa nesťažovala nikomu. Trvala na všetkom tom, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o výpovede svedkov N. N. (matky obžalovaného), U. E. (syna poškodenej), z tých vyplývajú skutočnosti uvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku a to konkrétne, že poškodená skutočne mala často vypité, popritom si pojedla aj tabletky a niekedy bola tak opitá, že nevedela rozprávať. K ich vzájomnému spolunažívaniu sa vyjadrili tak, že ten bol na začiatku normálny, kľudný, neskoršie začali k nim chodiť rôzni ľudia, ktorí tiež pili, fetovali a drogovali. Syn poškodenej podľa vlastného vyjadrenia bol svedkom toho, že táto agresívne pod vplyvom alkoholu fyzicky napadla obžalovaného, udierala ho päsťami, naháňala ho metlou, zobrala na neho aj nôž. Títo svedkovia neboli však nikdy svedkami fyzického útoku obžalovaného voči poškodenej. Niektoré skutočnosti uvedené vyššie potvrdili aj ostatní svedkovia - R. K., C. S. a Z. S.. Svedok Z. M., sused poškodenej, ktorý videl na poškodenej zranenie, resp. modriny, tak obžalovaný mu povedal, že poškodená spadla sama a to potvrdila aj poškodená. Tento svedok síce nebol nikdy svedkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou, avšak od poškodenej, ktorá chodila občas k nemu sa vyžalovať, poplakať a zdôveriť a keď mala tvár celú zmodrovenú, monokle pod očami, bola dobitá, holú hlavu bez vlasov, poškodená mu povedala, že ju obžalovaný zbil metlou, aj nejakým korbáčom alebo bičom a zviazal ju. Pokiaľ ide o zranenia poškodenej T. U.-N., k týmto bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo - chirurgia (č.l. 321-264) znalcom Z.. Z. U., PhD., z ktorého je zistiteľné, že pri incidente v novembri 2014 poškodená utrpela zlomeninu strednej tretiny ulni (lakťovej kosti) vpravo, bez dislokácie, úraz je možné charakterizovať ako ľahký, s dobou liečenia do 42 dní. Nemožno to vylúčiť mechanizmus vzniku úrazu ako ho popisuje poškodená, musel však byť spôsobený použitím sily vysokej intenzity a je pravdepodobný aj priamy náraz na predlaktie poškodenej. Zranenie si vyžiadalo obmedzenie vo forme imobilizácie lakťa a predlaktia vpravo v trvaní od 22. 11. 2014 do 18. 12. 2014 s odporučením ďalšej rehabilitácie, obmedzenie v bežných aktivitách spočívalo v obmedzení hybnosti pravej hornej končatiny po úraze a počas imobilizácie, čiastočne i počas rehabilitácie. Pri incidente zo dňa 27. 09. 2015 poškodená utrpela početné hematómy a exkoriácie (na tvári, čele, očiach, ušniciach, perách, krku, hrudníku, ramenách , predlaktiach, ľavom členku), zlomeninu bázy proximálneho falangu V. prsta ľavej ruky s miernou ulnárnou dislokáciou, zlomeninu bázy 4. proximálneho falangu IV. prsta ľavej ruky bez dislokácie, suspektnú zlomeninu ventrálnych oblúkov 7. - 9. rebra vpravo. Za najzávažnejšie poranenia s najdlhším časom hojenia možno považovať zlomeninu IV. a V. prsta ľavej ruky a narazenie hrudníka so suspektnými zraneniami 7. a 9. rebra vpravo, ide však ľahký úraz s dobou práceneschopnosti do 42 dní, trvalými následkami je pigmentácia v oblasti ľavého členka a obmedzenie hybnosti V. prsta ľavej ruky (pri flexii do dlane chýba 5 cm). Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku týchto zranení sú údery na poškodené časti tela, je možno predpokladať údery tupým predmetom, možno päsťou, palicou, nie je možné vylúčiť metlu, resp. jej rúčku, je možné konštatovať, že útok sa mohol odohrať tak, ako to uviedla poškodená. Tieto poranenia spôsobili poškodenej obmedzenie vo forme bolestivosti, poškodenia vzhľadu, telesného šetrenia, nutnosti imobilizácie pravej ruky, prstov a zápästia a obmedzenie schopnosti samoobsluhy, poškodená nebola práceneschopná, v podobných prípadoch je zvyčajná dĺžka práceneschopnosti do 42 dní. Za trvalé následky považuje pigmentácia v oblasti ľavého členka a obmedzenie hybnosti V. prsta ľavej ruky (pri flexii do dlane chýba 5 cm). Okresný súd taktiež mal k dispozícii aj znalecký posudok z odboru psychiatrie MUDr. E. K. (č.l. 212 - 225), zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný M. N. je ťažko závislý od marihuany, avšak závislosť od iných omamných látkach nebola diagnostikovaná. Na spáchanie skutku podľa znalkyne sa podieľala abnormne zmiešaná porucha osobnosti s črtami emočnej nestability, infantility, nezrelosti a impulzivity, ako aj porucha psychiky a správania pri kompletnej závislosti od marihuany. Znalkyňa navrhla uložiť obvinenému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Zo znaleckého posudku z odboru psychológie znalca RNDr. Mgr. D. E., PhD., klinického psychológa vyplýva, že obžalovaný D. N. je neschopný osobne zvládať interpersonálne problémy, hodnotový systém je prevažne zameraný na bežné uspokojovanie základných potrieb. Bola u neho zistená prítomnosť psychologickej organizácie, u ktorej je značný potenciál na dezorganizáciu, reakcia na stavy potrieb je prudšia než u väčšiny ľudí. Pravdepodobnosť emocionálnej impulzivity, ktorá sa manifestuje v nie dobre kontrolovanom správaní a je u neho preukázaná osobnostná neschopnosť zvládať interpersonálne problémy. Rozhodnutia, ktoré neberú ohľad na sociálne požiadavky sú dôsledkom konfliktu s prostredím, resp. systému hodnôt, ktorý je odlišný od systému hodnôt prostredia. Zo záverov znaleckého posudku z odboru klinickej psychológie vyššie uvedeného znalca na osobu poškodenej T. U. vyplýva, že táto vnímala svoj vzťah k obžalovanému ako kolísanie emočných extrémov s prevahou pozitívnych v celkovej bilancii, konanie obžalovaného pociťovala v čase skutku ako ťažké príkorie a bezprostredne po ňom, následne však bol u nej zistený ústup negatívnych emócií a zmenu postoja k obžalovanému v zmysle pozitívnejších vlastností a celkovo pozitívnejšieho hodnotenia. Konaním obžalovaného bolo poškodenej spôsobené psychické utrpenie, ktoré sa u nej prejavovalo emočnou destabilizáciou, zvýšenou plačlivosťou, sebaobviňovaním, pocitmi hanby, zúfalstva, stratou záujmu o budúcnosť. Poškodená však netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený sklon ku klamstvu a ku konfabulácii vo vzťahu k posudzovanému prípadu. Správanie obžalovaného nezasiahlo jej psychiku a citový život významným spôsobom, pričom s odstupom času má tendenciu bagatelizovať udalosť a prežité udalosti nezanechali významnejšie následky na jej psychike. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci zistil, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Treba konštatovať, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie v merite veci postupom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam Trestného poriadku a takto vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, a to spôsobom zodpovedajúcim dikcii § 2 ods. 12 Tr. por.. Krajský súd teda nemá pochybnosti o správnosti a úplnosti skutkových zistení, ktoré v plnej miere zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, preto je na mieste uzatvárať, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Okresný súd na rozdiel od obžaloby, kedy konanie obžalovaného bolo právne kvalifikované ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. aj s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák., dôkazy vyhodnotil rozdielne a to tak, že v bode 1/ medzi obžalovaným D. N. a poškodenou T. U. v kritickom období podstate došlo k dvom incidentom. Jednak to bolo v polovici novembra 2014, kedy obžalovaný po vzájomnej hádke s poškodenou túto chytil obidvoma rukami za pravú ruku pri predlaktí, túto silno stlačil a skrútil dozadu, čím spôsobil poškodenej zlomeninu strednej tretiny ulni - lakťovej kosti v pravo, bez dislokácie, s dobou liečenia menej než 42 dní. K druhému incidentu došlo dňa 27. 09. 2015, kedy obžalovaný opätovne po vzájomnej hádke napadol poškodenú tak, že ju bil otvorenými dlaňami po tvári a po tele, pričom táto si svoju tvár zakrývala a obžalovaný ju udieral aj do rúk, obžalovaný následne aj s prútom zo stromu švihal poškodenú po celom tele a tak jej spôsobil početné hematómy a exkoriácie (na tvári, tele, očiach, ušniciach, perách, krku, hrudníku, ramenách, predlaktiach, stehnách, predkoleniach a ľavom členku), zlomeninu bázy proximálneho falangu V. prsta ľavej ruky bez dislokácie, s dobou práceneschopnosťou do 42 dní, s trvalými následkami a to pigmentáciou v oblasti ľavého členka a obmedzením hybnosti V. prsta ľavej ruky. Pokiaľ ide o výrok o vine v bode 2/ tak ten nadobudol právoplatnosť už pred okresným súdom, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa po správnom vyhodnotení produkovaných dôkazov, konanie obžalovaného M. N. následne správne právne posúdil v bode 1/ ako dvojnásobného úmyselného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko inej osobe ublížil na zdraví, pričom čin spáchal na s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na blízkej osobe. Tu síce okresný súd čiastočne pochybil, pokiaľ uviedol, že obžalovaný čin spáchal na chránenej osobe, avšak pritom, správne citoval vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Uvedené pochybenie však podľa krajského súdu však nie je dôvodom na zrušenie tohto výroku rozsudku. Krajský súd tu poznamenáva, že túto právnu kvalifikáciu podľa § 156 Tr. zák. v podstate pripustila v písomných dôvodoch svojho odvolania aj okresná prokurátorka, ale s tým, aby bola použitá kvalifikovaná skutková podstata „z osobitného motívu“ a to „z pomsty“. Krajský súd v Bratislave však zhode s právnym názorom okresného súdu, tento návrh prokuratúry neakceptoval, keďže z vykonaného dokazovania tento osobitný motív (ani pomsta) zo strany obžalovaného preukázaný nebol. Pokiaľ ide o bod 2/, konanie obžalovaného bol právne posúdený ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku. Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. sa dopúšťa, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa odseku 2/ citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 písm. a/ na chránenej osobe, alebo písm. b/ z osobitného motívu. Závažnejším spôsobom konania podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa chránenou osobou sa rozumie blízka osoba (družka alebo manželka). Podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. V zmysle § 34 Tr. zák, ktorý poníma zásady pri ukladaní trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V osobe obžalovaného M. N. ide v súčasnosti o XX-ročného, ženatého muža, ktorý sa vyučil za mechanika zdvíhacích zariadení, vystriedal niekoľko zamestnaní, od roku 2010 bol nezamestnaný. Je bez vyživovacej povinnosti. V odpise registra trestov síce má 4 záznamy o odsúdeniach za úmyselné trestné činy, avšak vzhľadom na zahladenie odsúdení, hľadí sa neho, akoby bol iba raz súdne trestaný - a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 3T/109/2004 pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (trestný čin bol spáchaný dňa 13. 07. 2003), ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Z uvedeného trestu bol podmienečne prepustený dňa 22. 01. 2007 a bola mu stanovená skúšobná doba v trvaní 3 rokov, počas ktorého bolo vyslovené, že sa osvedčil. V priestupkovom konaní - v oblasti dopravy - bol od 07. 10. 2014 do 18. 08. 2015 riešený 3-krát. So zreteľom na vyššieuvedené skutočnosti krajský súd, v zhode s dôvodmi rozsudku okresného súdu konštatuje, že v aktuálnom prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Tr. zák., ale bola zistená len jedna priťažujúca okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Podľa krajského súdu správne nebola akceptovaná ďalšia priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/Tr. zák., o ktoré sa domáhala vo svojom odvolaní prokuratúra, a to preto, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Tu síce treba mať na zreteli, že obžalovaný v minulosti už bol súdne trestaný, avšak ide o skutok spred 13-mi rokmi, preto na vzhľadom na povahu odsúdenia, na túto okolnosť nebolo prihliadané. Podľa § 41 odseku 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 38 ods. 1Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa odseku 2/ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa odseku 3/ ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa odseku 4/ ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa odseku 5/pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Podľa 6/ pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny; v takom prípade sa ustanovenia odsekov 4 a 5 nepoužijú. Podľa 7/ ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa 8/ zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. V nadväznosti na uvedené krajský súd v zhode s rozsudkom súdu prvého stupňa konštatuje, že obžalovanému bol správne uložený trest podľa zásady tzv. asperačnej zásady v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., ale aj s použitím § 38 ods. 7 Tr. zák., preto sa správne nepoužilo sprísňujúce ustanovenie podľa § 38 ods. 4, ani podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., lebo v tomto prípade by dvojaké sprísnenie trestnej sadzby bolo v rozpore so zákonom. Pri použití asperačnej zásady, kde súd zvyšuje hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, mohol súd ukladať obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 13 rokov a 3 mesiace (ukladanie trestu v hornej polovici upravenej trestnej sadzby s poukazom aj na stanovisko v náleze Ústavného súdu SR neprichádza do úvahy). So zreteľom na uvedené súdom prvého stupňa uložený trest vo výmere 4 roky a 6 mesiacov terna považovať za správny a zákonný. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ten sa správne opiera o ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák., keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Pokiaľ ide o výrok prvostupňového rozsudku, ktorým obžalovanému bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, tento výrok ochranného opatrenia krajský súd považuje za zákonná a správny, ktorý vyplýva ja zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie. Krajský súd osvojil názor okresného súdu aj v tom, pokiaľ ten neuložil trest prepadnutia zaistených vecí tak, ako sa o to domáhal a prokuratúra, keďže nebola preukázaná reálna súvislosť medzi preukázanými skutkami a zaistenými vecami, teda, že tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu, alebo boli na to určené. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a skutočnosti krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.