Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416894714 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416894714.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného N. Z., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a s poukazom na § 139 písm. c/Tr. zák., o sťažnosti okresnej prokurátorky proti uzneseniu sudkyni pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 0T/147/2016 zo dňa 04.11.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. 12. 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV napadnutým uznesením pod sp.zn. 0T/147/2016 zo dňa 04. 11. 2016 podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 1 Tr. por. postúpil trestnú vec obžalovaného N. Z., vedenú pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a s poukazom na §139 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2016 v čase približne o 18.30 hod. v spálni bytu na ul. D.. H.. X. Č.. XX v Y. počas hádky so svojou družkou G. J., tejto vulgárne vynadal a povedal jej, že jej šľapne na krk a snažil sa ju udrieť otvorenou dlaňou ľavej ruky po pravej časti tváre, po čom do spálne vstúpil jeho syn N. Z. s cieľom chrániť matku pred fyzickým násilím zo strany obvineného, pričom medzi obvineným a jeho synom N. Z. došlo k fyzickému konfliktu, počas ktorého sa obvinený N. Z. so synom N. Z. bili päsťami a potom čo N. Z. udrel päsťou obvineného do tváre a úderom mu natrhol peru sa obvinený presunul do kuchyne, otvoril hornú zásuvku na kuchynskej linke pravdepodobne s cieľom vybrať kuchynský nôž, pričom počas toho vykrikoval, že všetkých pozabíja, čo vzbudilo u poškodenej G. J., nar. XX.XX.XXXX, poškodeného N. Z., nar. XX.XX.XXXX a poškodeného U. Z., nar. XX.XX.XXXX dôvodnú obavu o život a preto vybehli z bytu a aj z obytného domu na ulicu, odkiaľ volali políciu. Okresnému úradu Bratislava, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Svoj postup sudkyňa okresného súdu pre prípravného konanie odôvodnila v podstate tým, že konanie, ktoré bolo obžalobou prokurátora kvalifikované ako trestný čin, napĺňa len znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko len samotné verbálne vyhrážanie sa zabitím bez toho, aby bolo podporené inými skutočnosťami, ktoré by u poškodených G. J., N. Z. mladšieho a U. Z. zakladali dôvodnú obavu z možného uskutočnenia vyhrážky, napríklad držania zbrane, či prípadne predchádzajúce odsúdenie za násilné konanie voči poškodeným, resp. spáchanie priestupku násilnej povahy, nemôže napĺňať znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Dodala, že zákon nepripúšťa také hypotetické tvrdenie o možnosti použitia zbrane, ako to uviedol prokurátor v tzv. skutkovej vete obžaloby. Sudkyňa pre prípravné konanie napokon vyslovila názor, že v posudzovanej veci nepôjde o trestný čin, ale len o priestupok, pretože závažnosť tohto prečinu je nepatrná. Dôvodnosť stíhania obvineného nie je teda v tomto konaní preukázaná, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom, čím nie sú splnené formálne dôvody väzby. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť prokurátor, ktorá bola následne odôvodnená osobitným písomným podaním okresnej prokurátorky tak, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu bol dostatočne preukázaný, nakoľko v uvedenej veci existovali závažné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že stíhaný skutok je trestným činom. Tieto skutočnosti však okresný súd pri rozhodovaní o žalovanom skutku nesprávnym spôsobom vyhodnotil, príp. na ne nebral ohľad. Uvedené vyplýva predovšetkým z preukázaného slovného vyhrážania a vykonaného fyzického násilia obžalovaného smerujúceho na poškodenú G. J. a potom, čo sa jeho syn N. Z. snažil matke pomôcť, fyzicky zaútočil na syna N. Z. a následne aj na ďalšieho syna U. Z.. Obžalovaný v tom momente začal taktiež kričať, že ich všetkých pozabíja a utekal do kuchyne pre nôž. Svedok N. Z. v prípravnom konaní vypovedal, že videl ako obžalovaný v čase skutku otvára hornú zásuvku na kuchynskej linke, kde boli uložené o. i. aj nože. Uvedenú skutočnosť pritom potvrdil aj sám obžalovaný pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že obžalovaný išiel do kuchyne s úmyslom zobrať nôž, ktorým hrozil poškodeným. V tomto smere sťažovateľka taktiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pričom pri vyhrážaní použil zbraň - nôť s čepeľou o dĺžke 15 až 18 cm. Poškodení taktiež zhodne vypovedali, že obžalovaný v roku 2007 taktiež z dôvodu užívania drog a žiarlivosti zbil družku G. J.. Svedok U. Z. vypovedal, že obžalovaný vtedy matku udieral päsťami, kopal do nej, hádzal o ju stenu a zbil aj svojich synov a dcéru. Svedok N. Z.C. vypovedal, že počas predmetného útoku sa obžalovaný všetkým vyhrážal s nožom v ruke, jemu priložil nôž k lícu a porezal ho na tvári. Z uvedeného je podľa prokuratúry možné vyvodiť záver, že práve nôž je obľúbenou zbraňou, ktorú obžalovaný používa pri páchaní násilnej trestnej činnosti, čo mohlo zvýšiť u poškodených dôvodnú obavu o svoj život. V sťažnosti taktiež sa zvýrazňuje skutočnosť, že obžalovaný v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, pod vplyvom ktorého je nebezpečný, schopný nielen fyzicky ublížiť, ale aj zabiť. Obžalovaný pritom sám priznáva, že alkohol u neho vyvoláva agresivitu. Prokuratúra preto zastáva názor, že predchádzajúci útok obžalovaného na poškodených, vedomosť o jeho násilnej agresívnej povahe a jeho predchádzajúce odsúdenie umocňovali dôvodnú obavu poškodených o ich život a zdravie, čo vyústilo útekom poškodených z bytu a pokračovalo následným volaním polície. S poukazom na uvedené prokuratúra navrhla zrušiť napadnuté uznesenie, nakoľko závažnosť žalovaného skutku je vyššie ako nepatrná a stíhaný skutok naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. , a vec vrátil okresnému súdu n a ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresnej prokurátorky je plne dôvodná. Podľa § 214 ods. 1 Tr. por. prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z kontextu zabezpečených a predložených dôkazov krajský súd v názorovej zhode aj v sťažnosti okresnej prokurátorky uvedených argumentov konštatuje, že postup okresného súdu treba považovať za predčasný a tým aj nezákonný, nakoľko z konania obžalovaného popísaného v obžalobe je možné vyvodiť dôvodné podozrenie na záver, že konanie obžalovaného N. Z., by mohol byť právne posúdený ako trestný čin, konkrétne prečin nebezpečné vyhrážanie podľa ustanovenia § 360 ods. 1,ods,. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.. O prečin nebezpečné vyhrážanie ide podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa odseku 2/ citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 písm. a/ závažnejším spôsobom konania, písm. b/ na chránenej osobe, písm. c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, písm. d/ z osobitného motívu, alebo písm. e/ verejne. Podľa § 138 písm. j/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách. Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa rozumie blízka osoba. Krajský súd bez potreby opakovania sťažnostných argumentov prokuratúry si dovoľuje poznamenávať, že okresný súd v podstate bez náležitého prejednania veci a bez kontradiktórneho dokazovania rozhodol o prejednávanom skutku predčasne, dôkazy objektívne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. nevyhodnotil ani v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., nezohľadnil napr. ani takú dôležitú skutočnosť, že obžalovaný N. Z. posledný nepodmienečný trest odňatia slobody obvinený vykonal dňa 12.07.2016, pričom aktuálne posudzovaný skutok mal spáchať v pomerne krátkom čase (cca. po štyroch mesiacoch) po prepustení z výkonu posledného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin majetkovej povahy. Z uvedeného vyplýva, že predchádzajúce odsúdenia, ako aj samotný výkon trestu nemali na obvineného žiadny výchovný vplyv. V tomto smere krajský súd pripomína, že vydanie rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu na prejednanie priestupku prichádza do úvahy len vtedy, ak ešte môže byť vec v priestupkovom konaní oprávneným orgánom prejednaná a rozhodnutá. Pokiaľ by nebolo možné podľa osobitného zákona (napríklad podľa zákona o priestupkoch) prejednať priestupok z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok, pretože uplynutia zákonom stanovená doba na jeho prejednanie, musí súd vo veci rozhodnúť rozsudkom, nakoľko postúpenie veci už neprichádza do úvahy (judikatúra R III/1964, primerane aj R 68/1980). Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch (č. 372/1990 Zb.) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Zo skutkovej vety podanej obžaloby ako aj zo skutkovej vety uznesenia o postúpení veci vyplýva, že skutok, ktorý je predmetom konania, sa mal stať dňa 31.10.2016. Z uvedeného je teda zrejmé, že v zmysle § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch ešte nemalo dôjsť k zániku prípadnej zodpovednosti za priestupok. Vzhľadom k uvedenému bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vo veci konať a následne rozhodnúť v súlade § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť