Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509215448 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1509215448.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: KOŽENA, s.r.o., Struhy 838, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 36 441 961, zast. JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, Nám. Slobody 58, 022 01 Čadca, proti odporcovi: Q. S., J. XX, XXX XX O., zast. Mgr. Dášou Valachovou, advokátkou, R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, IČO: 42 280 630, o zaplatenie 7.953,80 Eur s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/399/2009-234 zo dňa 25.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/399/2009-234 zo dňa 25.09.2014 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 7953,80 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar uvedený vo faktúre č. 2007002, vyhotovenej dňa 17.09.2007, splatnej dňa 17.10.2007 a ktorého cenu mu vo faktúre vyúčtoval sumou 23.060,00 Eur. Odporca uhradil navrhovateľovi z faktúry dňa 02.11.2007 časť vo výške 7.635,00 Eur a dňa 19.12.2007 časť vo výške 7.500,00 Eur. Doposiaľ je v omeškaní so zaplatením zvyšku ceny vo výške 7.953,80 Eur. Odporca uvedenými úhradami uznal aj zvyšok záväzku. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že po vykonaní dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol energetický nápoj Che Guevara. Pred uzavretím zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi vzorky tohto nápoja v hnedej plechovke. Tak ako potvrdil svedok Q. W., išlo o nápoj s chuťou veľmi podobnou nápoju Red Bull a táto skutočnosť bola aj dôvodom, pre ktorý odporca zmluvu uzavrel. Odporca chuť tohto nápoja poznal ešte pred uzavretím zmluvy a na zistenie ohlasu na nápoj u širšej verejnosti objednal vzorku 960 ks plechoviek, ktoré mu boli dodané dňa 03.09.2007. Na základe pozitívneho hodnotenia nápoja uzavrel odporca s navrhovateľom kúpnu zmluvu na celý kontajner. Tovar mu bol dodaný do colného skladu dňa 17.09.2007. Tak ako vyplýva z dodacieho listu, v ten deň si odporca vyzdvihol z tejto dodávky 24 ks plechoviek. V tento deň zistil, že plechovky nie sú dodávané v totožných obaloch, v ktorých boli dodané vzorky ale mali červenú farbu. Nasledujúci deň po ochutnaní nápoja odporca zistil, že chuť nápoja nie je totožná z dodanými vzorkami. Túto skutočnosť taktiež potvrdil aj svedok Q. W., ktorý po ochutnaní nápoja odmietol spoluprácu s odporcom ohľadne distribúcie nápoja. To, že predložené vzorky nemali totožné zloženie s dodaným nápojom vyplynulo aj zo znaleckého posudku, ktorý konštatoval rôzne hodnoty pri položkách fruktóza, glukóza a pomer stabilných izotopov 13C/12C. Podľa tohto znaleckého posudku za chuť nápoja sú zodpovedné okrem iných aj zložky cukor a glukóza. Navyše energetický nápoj v červenej plechovke obsahoval v texte etikety aj kofeín, ktorý sa však na etikete neskôr dodaných plechoviek nenachádzal. Napriek tomu, že znalecký posudok bol vykonaný zo vzoriek s prekročeným dátumom minimálnej trvanlivosti a ukazovatele mohli byť pozmenené, nemohli byť vykonané senzorické vyšetrenia chuti, výsledky znaleckého dokazovania potvrdzujú tvrdenia odporcu o nerovnakom zložení energetických nápojov. Súd prvého stupňa taktiež uveril tvrdeniu odporcu, že spolu so vzorkami dodaného tovaru zaslal navrhovateľovi aj reklamáciu vád tovaru. Navrhovateľ je právnickou osobou, ktorej povinnosťou je zabezpečiť preberanie poštových zásielok. Skutočnosť, že navrhovateľ zásielku neprevzal a táto sa vrátila odporcovi ako nedoručená späť, nemôže ísť na ťarchu odporcu. V tejto písomnej reklamácii odporca opísal vady tovaru (farba plechovky a chuť nápoja) a požadoval dodanie náhradného tovaru. Podľa názoru súdu bola reklamácia odporcu navrhovateľovi známa. Nasvedčuje to i fakt, že navrhovateľ s odporcom o ďalšom predaji tovaru rokoval, súhlasil s čiastočnými úhradami faktúry a nedomáhal sa úrokov z omeškania z týchto úhrad a návrh na súd podal až dva roky po splatnosti faktúry. Taktiež emailová komunikácia zo 07.10.2007 potvrdzuje tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľa informoval o vadách tovaru. Ako vyplýva z textu tejto komunikácie odporca nadväzuje na predchádzajúcu reklamáciu, opakovane upozorňuje na chuť a farbu plechoviek a pokiaľ aj navrhovateľovi nebola doručená písomná reklamácia vád tovru, určite o tejto reklamácii vedel pred dňom 07.10.2007, nakoľko odporca v tomto emaile už konštatuje rozdielnosť dodaného tovaru a svoj ďalší postup v dôsledku týchto rozdielov. Najneskôr v tomto emaile bol navrhovateľ oboznámený s reklamáciou vád tovaru a s požiadavkou odporcu na dodanie náhradného tovaru. Nakoľko odporca neurčil navrhovateľovi lehotu na odstránenie vád tovaru, ani si neuplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny a navrhovateľ vady tovaru neodstránil v primeranej lehote dodaním náhradného tovaru, uplatnil si odporca nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške žalovanej istiny. Výšku tejto zľavy považoval súd za primeranú, vzhľadom na tú skutočnosť, že odporcovi nebol dodaný tovar zodpovedajúci predloženým vzorkám a odporca vynaložil náklady na marketing a rôzne promo akcie s tým, že po úspešnom zavedení produktu na trh budú nasledovať ďalšie dodávky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že odporca si včas uplatnil nároky z vád tovaru, žiadal o dodanie náhradného tovaru, navrhovateľ na reklamáciu žiadnym spôsobom nereagoval. Odporca si preto môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Odporca splnil všetky podstatné podmienky na vzniku nároku na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny započítaním na kúpnu cenu. Výška zľavy je primeraná a predstavuje rozdiel medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný z vadami. Tovar objednaný podľa vzoriek vykazoval iné kvalitatívne znaky ako skutočne dodaný tovar a tým aj podstatným spôsobom klesla jeho hodnota a predajnosť v porovnaní s dodanými vzorkami. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa zanikol započítaním nároku odporcu na zľavu z kúpnej ceny a návrh preto v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. Súd prvého stupňa posudzoval vec podľa ust. § 420 ods. 1,3, § 428, § 437 a § 439 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu § 205 ods. 2 písm. d) a f) a § 221 ods. 1 písm. h), f) O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. V odvolaní uviedol, že z elektronickej komunikácie je jasné, že navrhovateľ nemal vedomosť o reklamácii, ale tiež o nej nemal vedomosť ani odporca. V tejto súvislosti poukázal na to, že konateľka navrhovateľa a odporca boli v minulosti manželia. V danej veci vznikol extrémny nesúlad pri vyhodnocovaní dôkazov a ak súd vyhodnotil elektronickú komunikáciu zo dňa 07.10.2007 tak, že potvrdzuje tvrdenie, že navrhovateľa informoval o vadách tovaru, potom je takéto vyhodnotenie nedôvodné. Naopak, je nepochybné, že odporca uvádza, že uvažuje nad tým, ak sa tovar nebude predávať, že bude chcieť, aby prišiel iný tovar. Ďalej uviedol, že odporca má dôkazné bremeno k tvrdeniu, že oznámil navrhovateľovi reklamáciu. A ak tvrdí, že reklamoval uvedeným listom, mal preukázať, že tento list aj navrhovateľovi doručil, pričom v tomto prípade sa neuplatňuje právna fikcia doručenia. Okrem toto odporca vedel, že balík bol doručený ako neprevzatý. Napriek tomu - ak sa vychádza z toho, že v balíku poslal aj list s reklamáciou, neurobil nič preto, aby sa pokúsil list s reklamáciou opätovne doručiť, alebo aspoň oznámiť navrhovateľovi, že mu poslal reklamáciu. Napríklad aj 07.10.2007, keď poslal konateľke elektronickú správu, mohol to v nej uviesť. Je to taktiež v obchodnej praxi veľmi neobvyklé správanie. Avšak navrhovateľ tvrdí, že na to nebol dôvod, pretože vychádza z tvrdenia, že odporca v skutočnosti žiaden list z 18.09.2007 v tom čase nevyhotovil a nedoručil. Navrhovateľ má preto za to, že skutkové závery súdu, že odporca reklamoval vady listom zo dňa 18.09.2007, ktorý doručil navrhovateľovi v zásielke balíka sú nedôvodné a tým sú nesprávne aj právne závery, že odporca tak oznámil reklamáciu vád. V odvolaní poukázal na to, že pri vyhodnotení znaleckého posudku ak platí, že ukazovatele mohli byť pozmenené, potom výsledky sa nemôžu týkať doby pred tým, ako mohli byť pozmenené. Inak povedané, záver o potvrdení tvrdenia o nerovnakom zložení sa nemôže týkať času, keď navrhovateľ dodal tovar odporcovi, pretože v tom čase mohlo byť zloženie iné, ako v čase, keď znalec vykonal znalecké dokazovanie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súd nezisťoval ani nevyslovil skutkový a právny záver k otázke, či akosť a obal dodaného tovaru zodpovedala, resp. nezodpovedala akosti a obalu tovaru, ktoré upravuje § 420 ods. 1 Obch. zák. Bez ohľadu na to, či je dôvodné alebo nedôvodné skutkové zistenie súdu, že zloženie dodaného tovaru a jeho obal boli iné ako zloženie a obal porovnávanej vzorky neodpovedá na otázku, či dodaný tovar mal, resp. nemal takú akosť a obal, aké predpokladá ust. § 420 ods. 1 Obch. zák. Z uvedeného dôvodu, bez odpovede na otázku, aké mali byť akosť a obal tovaru, resp. že neboli také, ako predpokladá ust. § 420 ods. 1 Obch. zák., nie je možné vysloviť záver, že skutočnosti, ktoré odporca v liste zo dňa 18.09.2009 označil ako vady tovaru, predstavujú vady tovaru v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obch. zák. Rozsudok je nepreskúmateľný v otázke, z akých skutočností a akých dôkazov mal súd preukázané, že odporca si uplatnil voľbu práva a požiadal o zľavu z kúpnej ceny. Rozsudok iba obsahuje konštatovanie, že nárok navrhovateľa zanikol započítaním nároku odporcu na zľavu z kúpnej ceny. Nedá sa zistiť, kedy nárok zanikol. Súd nedôvodne a nesprávne aplikoval právnu normu, ktorá upravuje postup pri určení výšky zľavy z kúpnej ceny. Postupoval pri tom aj v rozpore s princípom právnej istoty. V súdnej praxi je ustálený právny názor, že jej výška sa určuje porovnaním hodnoty tovaru s vadami s tovarom bez vád. Vzhľadom na odbornú otázku sa nedá určiť bez znaleckého dokazovania. Postup, ktorý zvolil súd je tak subjektívny, nepreskúmateľný a nedôvodný. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by zľava mala byť práve vo výške, ktorú uviedol odporca a následne v rozsudku z nej vychádzal súd. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odporca odoslal reklamáciu vád na adresu sídla navrhovateľa zapísanú v obchodnom registri, čím si v zmysle zákona splnil povinnosť reklamovať vady tovaru. Navrhovateľ pri reklamovaní vád prisľúbil reklamáciu riešiť, najskôr dodaním nového tovaru a keď žalobca zistil, že to nebude možné, dohodou, že sa tovaru pokúsia predať. Tento fakt je preukázaný mailom zo dňa 07.10.2007, ktorý preukazuje tvrdenia odporcu o postupe pri vybavovaní reklamácie, keď sa obaja účastníci dohodli, že sa tovar pokúsia ďalej predávať, v dôsledku čoho odporca ďalej investoval do reklamy a robil rôzne promo akcie, na ktoré vynaložil náklady vo výške 18 709,00 Eur. Ďalšie náklady, ktoré v súvislosti s vadným tovarom odporca vynaložil boli dopravné náklady na prevoz zostávajúcich 7 paliet tovaru, v počte 20 160 ks plechoviek, ktoré odporca pred uplynutím záručnej doby nápoja daroval. K uvedenému riešeniu pristúpil z dôvodu, aby sa vyhol finančne nákladnej likvidácii plechoviek. Keďže záujemcu o nápoje našiel až 700 km od Bratislavy, musel uhradiť prepravné náklady vo výške 952,00 Eur. Z uvedených skutočností vyplýva, že nepredajných zostalo 20 160 ks plechoviek energetického nápoja, čo predstavuje 1 z celkového počtu plechoviek. Cena uvedeného počtu plechoviek zodpovedá sume vo výške 5 380,66 Eur. Zároveň v súvislosti s predajom vadného tovaru odporca prišiel z nepredaného množstva nápoja nielen o zisk z predaja tovaru, ale navyše bol nútený vyložiť ďalšie náklady na prepravu nepredajného tovaru vo výške 952,00 Eur a na reklamné predmety a promo akcie v sume 18 709,00 Eur. Nárok odporcu na zľavu z kúpnej ceny je tak v celom rozsahu oprávnený, pričom hodnota vadného tovaru bola ďaleko nižšia ako odporcom vynaložené dodatočné náklady na predaj vadného tovaru. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 24.05.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vyjadrením k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 7 953,80 Eur titulom kúpnej ceny za dodaný tovar. Odporca sa v konaní bránil tým, že od navrhovateľa požadoval zľavu z kúpnej ceny vo výške 7.953,80 Eur a túto si aj v súlade s ustanovením § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka voči navrhovateľovi uplatnil tak, že o zľavu vo výške 7.953,80 Eur znížil kúpnu cenu platenú predávajúcemu. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že odporca tovar včas a riadne nereklamoval. Je pravdou, že povinnosťou kupujúceho je oznámenie vád tovaru predávajúcemu v lehote podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka t.j. notifikačná povinnosť. Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si kupujúci nesplní notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak sa oslabuje ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti predávajúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád. Možno teda súhlasiť s tým, že otázka splnenia notifikačnej povinnosti vzhľadom na výhrady navrhovateľa bola pre vec rozhodujúcou skutočnosťou. Navrhovateľ v konaní namietal, že odporca riadne a včas nereklamoval a spochybnil tiež, či vlastne išlo o vady. Podľa odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, že odporca tovar reklamoval bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil. Odporca preukázal, že po dodaní tovaru a zistení, že nápoje nie sú v rovnakých plechovkách ako bol objednaný tovar a nápoj má odlišnú chuť, zaslal navrhovateľovi balík s kartónom dodaných plechoviek a na porovnanie plechovku, ktorú objednal, spolu s listom, ktorým tovar reklamoval. Navrhovateľ síce balík neprevzal a pre doručenie reklamácie neplatí fikcia doručenia ako pri procesných úkonoch, neznamená to však automaticky, že o reklamácii sa navrhovateľ nedozvedel. Práve vzhľadom na osobitný vzťah medzi účastníkmi, o ktorom sa zmieňuje aj navrhovateľ, v spojitosti s ďalšími dôkazmi, možno mať za preukázané, že navrhovateľovi boli oznámené vady tovaru, t.j. o reklamácii vedel. Vyplýva to z výpovedí účastníkov konania, podľa ktorých medzi sebou komunikovali, z odoslania balíka s reklamáciou, ako aj z výpovede Mariána Strnádka, ktorý odmietol spoluprácu ohľadom tohto produktu a predovšetkým z e-mailovej komunikácie. Z e-mailu zo dňa 7. 10.2007 nesporne vyplýva, že navrhovateľ si musel byť vedomý, že tovar mal vady. Odporca v ňom výslovne uvádza, že nápoje majú inú chuť ako pôvodné, odlišný je aj obal, pričom z obsahu e-mailu je zrejmé, že navrhovateľ už o vadách musel byť informovaný. Je logické, že ak odporca zaslal reklamáciu a balík navrhovateľovi a tento ho neprevzal a obchodný partner odmietol spoluprácu s odporcom, mal odporca záujem, aby sa o reklamácii navrhovateľ dozvedel. K odvolacej námietke, či dodaný tovar mal vady a či táto skutočnosť bola preukázaná, odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tovar mal odlišné vlastnosti a bol v inom obale, ako bolo objednané. Uvedené skutočnosti boli preukázané svedeckou výpoveďou Mariána Strnádka ako aj samotným odporcom, ktorí viedli, že dodaný nápoj nemal takú výraznú chuť ako tovar, ktorý bol objednaný. Obaja tiež uviedli, že farba plechovky nebola zhodná ako objednaný tovar. Nerovnaké zloženie energetických nápojov potvrdil aj znalecký posudok. Z protokolov o skúške, ktoré sú prílohou znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že v predložených nápojoch sú výrazné rozdiely, pričom tieto rozdiely sú v štyroch atribútoch nápojov. Zároveň znalec potvrdil, že zmena zloženia nápoja a zmena aromatických zložiek ovplyvní chuť a pach nápoja. Znalecký posudok potvrdil, že nápoj v červenej plechovke t.j. dodaný nápoj, ktorý bol predmetom reklamácie, nezodpovedá hodnotám nápoja v hnedej plechovke, t.j. objednaného nápoja. Pokiaľ ide o výhradu navrhovateľa, či súd používa pojem vzorka ako pojem na označenie dvoch vecí alebo ako právny pojem podľa § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, v prejednávanej veci je potrebné rozumieť pod pojmom vzorka právny pojem podľa citovaného ustanovenia zákona s tým, že vlastnosti tovaru boli určené podľa vzorky. Ak teda navrhovateľ dodal tovar odlišnej chuti a v inom farebnom obale ako bolo objednané, tovar má vady. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Podľa § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predávajúci je povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení podľa dohodnutých podmienok. Akosťou tovaru sa rozumie súhrn jeho vlastností nevyhnutných na jeho použitie. Vyhotovenie tovaru určuje tie vlastnosti tovaru, ktoré nie sú rozhodujúce pre jeho použitie, ale pre jeho vzhľad. Vlastnosti tovaru však môžu byť určené aj podľa vzorky. Je nesporné, že odporca na základe odskúšania vzorky objednal najskôr dodávku 960 kusov plechoviek, aby zistil reakcie spotrebiteľov. Kedže nápoj sa dobre predával, objednal ďalšiu dodávku nápojov v akosti a vyhotovení podľa vzorky. Akosť tovaru bola teda dohodnutá a objednaný tovar mal spĺňať rovnaké atribúty ako vzorka, pokiaľ ide o rovnaké zloženie nápoja, rovnakú chuť a vyhotovenie t.j. obal. K odvolacej námietke, či si odporca uplatnil právo na zľavu z kúpnej ceny, je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má urobiť. V prejednávanej veci odporca tovar reklamoval a požadoval dodanie náhradného tovaru. Keďže navrhovateľ náhradný tovar nedodal, odvolací súd má za to, že vady v zmysle § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka odmietol odstrániť a odporcovi vznikol nárok na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny. Podľa súdnej judikatúry zľavu možno uplatniť aj v súdnom konaní formou započítania. Keďže odporca tak urobil najneskôr v podanom odpore, jeho nárok nie je premlčaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 23.9.2010, sp. zn. 1Co/3/2009, podľa ktorého z ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je: 1/ existencia vád, 2/ ich včasné uplatnenie, 3/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4/ neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom. Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v § 439 ods. 2 ObZ. Právny názor uvedený v citovanom uznesení je možné použiť aj na prejednávaný prípad, pretože v oboch prípadoch ide o aplikáciu ustanovení § 436 až 441 Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci bola preukázaná existencia vád, včasné uplatnenie nárokov z vád, zodpovednosť predávajúceho a neodstránenie vád. V tomto prípade navrhovateľ odmietol dodať náhradný tovar, z čoho vyplýva možnosť kupujúceho uplatniť zľavu tým spôsobom, že o zľavu zníži zaplatenie kúpnej ceny. Z ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že výška zľavy z kúpnej ceny sa určuje ako rozdiel hodnoty tovaru bez vád a hodnoty dodaného tovaru s vadami, pričom z časového hľadiska je rozhodujúca dohodnutá doba plnenia. Spôsob uplatnenia zľavy z kúpnej ceny bude závisieť od toho, či k uhradeniu kúpnej ceny už došlo alebo nie. Ak kúpna cena ešte nebola uhradená, môže ju kupujúci znížiť o výšku zľavy resp. započítať svoju pohľadávku vo výške zľavy z kúpnej ceny oproti pohľadávke predávajúceho zodpovedajúcej výške kúpnej ceny. Zľava priznaná súdom prvého stupňa t.j. vo výške neuhradenej časti kúpnej ceny 7 953,80 Eur zodpovedá približne 30% celkovej ceny dodaného tovaru, čo možno považovať za primeranú zľavu. Odvolací súd zobral do úvahy, že dodaný tovar t.j. nápoj, bol odlišnej chuti ako objednaný (nemal takú výraznú chuť) a bol dodaný v inom obale. Uvedené skutočnosti mali vplyv na predajnosť tovaru, čoho si bol vedomý aj navrhovateľ. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa nepresvedčivosti a nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že prejednaním veci bez nariadenia pojednávania zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, vykonal aj dostatočné dokazovanie a jeho rozhodnutie je vecne správne. Podľa súdnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podľa názoru súdu pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/97/2010). Zároveň ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody a vysporiadal sa s odvolacími námietkami. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p.). Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.