Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510205239 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1510205239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému LP Promotion, s.r.o., Uránová 2, Bratislava, IČO: 36 658 197, práv. zast. JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, Sv. Cyrila a Metoda 12, Nová dedinka, o zaplatenie 17.225,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 23Cb/126/2010-273 zo dňa 9.11.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 23Cb/126/2010-273 zo dňa 9.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.225,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.965,74 EUR od 24.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.965,74 EUR od 23.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 466,17 EUR od 23.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 92,20 EUR od 29.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 92,20 EUR od 25.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 92,20 EUR od 23.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.965,74 EUR od 26.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 466,17 EUR od 26.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 77,65 EUR od 20.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 77,65 EUR od 2.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 77,65 EUR od 1.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.965,74 EUR od 24.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 466,17 EUR od 24.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 360,95 EUR od 13.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 77,65 EUR od 26.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 77,65 EUR od 23.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 77,65 EUR od 24.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 310,68 EUR od 3.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.977,16 EUR od 3.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 77,65 EUR od 24.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 417,44 EUR od 6.5.2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania v sume 1 033,50 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svojím návrhom zo dňa 11.3.2010 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 10.106,16 EUR s príslušenstvom a trovy konania z titulu neuhradeného splatného nájomného za prenájom nebytových priestorov a neuhradených faktúr za odber tepla pre ústredné kúrenie za obdobie 1.10.2009 - 31.12.2009. Písomným podaním zo dňa 28.9.2010 žalobca rozšíril pôvodný návrh na začatie konania o splatné nájomné za prenájom nebytových priestorov a splatné faktúry za opakovanú dodávku tepla pre ústredné kúrenie za obdobie 1.1.2010 - 31.8.2010 v celkovej výške 6.749,99 EUR s príslušenstvom a následne ešte rozšíril svoj návrh písomným podaním zo dňa 8.12.2014 o sumu 417,44 EUR s príslušenstvom, čím celkovo uplatňoval nárok na zaplatenie 17.225,50 EUR s príslušenstvom a trovy konania. 2. Súd prvej inštancie na základe nájomnej zmluvy č. 804959100- 8-2007 zo dňa 28.2.2007 v znení jej dodatku č. 1 a nájomnej zmluvy č. 804959099-8-2007 zo dňa 1.3.2007 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 1.9.2007 skonštatoval, že žalovaný začal užívať nebytové priestory žalobcu s účinnosťou od 1.2.2007. Dňa 26.3.2007 bolo správcom objektu konštatované zatekanie do nebytových priestorov tvoriacich predmet nájmu žalovaného a následne dňa 6.9.2007 bolo pri ohliadke konštatované zatekanie v stropnej časti miestnosti. Súd uviedol, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o uplatnení práva na odpustenie, resp. na poskytnutie zľavy z nájomného v zákonnej prekluzívnej šesťmesačnej lehote v súlade s § 675 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), a to akoukoľvek formou, preto mal súd za to, že jeho nárok zanikol. Pokiaľ išlo o škodu, ktorá mala údajne žalovanému vzniknúť na jeho majetku súd uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalobcu, nepreukázal ujmu, ktorá mu mala vzniknúť v majetkovej sfére, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalobcu a vznikom škody a škodu ani explicitne nevyčíslil. Žalovaný len konštatoval zánik pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania všeobecnými formuláciami. Súd teda nemohol skonštatovať výšku pohľadávky žalovaného, jej spôsobilosť na započítanie a prípadný zánik pohľadávky žalobcu titulom náhrady škody. Ďalej súd poukázal na to, že žalovaný v konaní taktiež uplatnil kompenzačnú námietku smerujúcu k započítaniu údajnej vzájomnej pohľadávky, ktorá mu podľa jeho tvrdenia bola postúpená obchodnou spoločnosťou PERAMA, s.r.o. ako predchádzajúcim nájomcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky označenej ako Kúpna zmluva zo dňa 28.2.2007. V čl. II bod 2.1 predmetnej zmluvy predloženej žalovaným sa uvádzalo, že predávajúci sa podpisom tejto zmluvy zaväzuje predať kupujúcemu zhodnotenie nebytových priestorov špecifikovaných v prílohe k tejto zmluve a zároveň previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy. K zmluve boli priložené dve faktúry, a to faktúra vystavená Michalom Lygom voči obchodnej spoločnosti PERAMA, s.r.o. pod č. 21/07/04 zo dňa 21.7.2004 znejúca na sumu 505.555,-Sk a faktúra vystavená obchodnou spoločnosťou Slovaktual s.r.o. voči obchodnej spoločnosti PERAMA s.r.o. pod č. 200516924 zo dňa 12.1.2006 znejúca na sumu 305.843,- Sk. Sú však uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplývalo, že žalovaným predložené faktúry tvorili prílohu zmluvy, na ktorú sa odvolával čl. II bod 2. 1. a teda pohľadávku, ktorá mala byť postúpená na žalovaného. V súlade s § 37 OZ nebol preto právny úkon postúpenia pohľadávky z obchodnej spoločnosti PERAMA s.r.o. na žalovaného v časti špecifikácie predmetu postúpenia realizovaný určite, čo spôsobilo v tejto časti jeho neplatnosť. Pri zmluve o postúpení pohľadávky všeobecne platí, že zmluva musí byť určitá, čo v danom prípade znamená, že z nej musí byť zrejmé, kto je v postavení postupcu, postupníka, dlžníka, nad všetky pochybnosti musí byť zrejmá samotná pohľadávka, ktorá je postupovaná a to tak, aby bola identifikovateľná a nezameniteľná. Súd taktiež považoval za potrebné skonštatovať, že účtovné doklady predložené žalovaným, a to faktúra č. 21/07/04 a č.200516924 sú síce vystavené na postupcu, avšak nie je z nich jednoznačne zrejmé, že sa viažu k prácam realizovaným v nebytovom priestore na Šustekovej 23 v Bratislave. Súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zastával názor, že pohľadávka žalovaného započítavaná voči pohľadávke žalobcu nebola spôsobilá na započítanie. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z korešpondencie medzi stranami sporu zistil, že žalovaný doručil faktúru vystavenú pod č. 20100774 dňa 14.12.2010 znejúcu na sumu 17.330,92 EUR s tým odôvodnením, že nakoľko nároky spoločnosti PERAMA s.r.o. voči ŽSR, vrátane nároku na náhradu toho, o čo sa prenajímateľ obohatil, resp. nároku na náhradu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov, prešli na spoločnosť žalovaného, vystavila spoločnosť žalovaného faktúru č. 20100774 na sumu 17.330,92 EUR a predmetná faktúra bola vystavená z titulu pohľadávky voči ŽSR, ktorá vznikla z dôvodu stavebných nákladov rekonštrukcie nebytových priestorov na Šustekovej ulici č. 23 v Bratislave. Žalovaný argumentoval zánikom pohľadávky žalobcu uskutočnením započítacieho prejavu v priebehu súdneho konania ako procesnú obranu proti návrhu žalobcu. 4. Vzhľadom k všetkým zisteným skutočnostiam súd prvej inštancie zastával názor, že pohľadávka uplatnená žalovaným v rámci procesnej obrany nebola spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu, jej výška nebola dostatočným spôsobom špecifikovaná, postúpenie pohľadávky obchodnou spoločnosťou PERAMA, s.r.o., nebolo realizované dostatočne určitým spôsobom. Naproti tomu žalobca v konaní uplatňoval nárok, ktorý nebol žalovaným spochybnený, nárok bol uplatnený v súlade s nájomnou zmluvou č. 804 959 100 -8-2007 v znení dodatku č. 1 č. 804 959 099-8-2007 a zmluvy o dodávke tepla č. 3820TBA0003/07, preto mu súd celkom vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu 17.225,50 EUR. O úroku z omeškania súd rozhodol v súlade s § 369 ods. 1, ObZ v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, O.s.p. a ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi. 5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2, písm. d) a f) O.s.p. Uviedol, že zo spisového materiálu doloženého v priebehu konania vyplývalo, že z prenajatými priestormi mal viacero ťažkostí, ktoré mu znemožnili riadne vykonávať práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy. S poukazom na § 5 ods. 1, a § 8 zákona č. 116/1190 Zb. o nájme o podnájme nebytových priestorov (ďalej len ,,zákon č. 116/1990 Zb.“)uviedol, že prenajímateľ má isté povinnosti, ktoré musí počas trvania nájomného vzťahu plniť, pričom podľa predložených listinných dôkazov bolo podľa žalovaného zrejmé, že žalobca opakovane porušoval svoje povinnosti prenajímateľa vyplývajúce tak zo zmluvy ako aj zo zákona, čo spôsobilo žalovanému škodu, a preto je žalobca povinný túto škodu nahradiť. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu, že v konaní nepreukázal porušenie povinnosti žalobcu, ujmu, ktorá mu vznikla a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody, ktorú ani nevyčíslil. Uviedol, že listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal, že žalobca svoje povinnosti porušil, že ako nájomca mohol prenajaté priestory užívať len obmedzene, priestor bol v havarijnom stave čoho príčinou bolo poškodenie majetku žalovaného a bolo nevyhnutné rýchle odstránenie tohto stavu. Poukázal na skutočnosť, že na zabránenie zatekania do priestorov boli žalobcom schválené a vykonané stavebné úpravy. Vzhľadom k uvedenému žalovaný zastával názor, že mu vznikol nielen nárok na náhradu škody ale aj na zľavu z nájomného. K tvrdeniu súdu, že pohľadávka žalovaného nebola spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu žalovaný uviedol, že právny predchodca žalovaného postúpil na neho pohľadávku, ktorou bolo zhodnotenie nebytových priestorov a zároveň žalovaný poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej výška pohľadávky nemusí byť určená presným číslom, ale musí byť dostatočne špecifikovaná a určená tak, aby nemohla byť zameniteľná s inou pohľadávkou. V súvislosti s uvedeným žalovaný zastával názor, že jeho pohľadávka bola dostatočne špecifikovaná, a preto bola voči žalobcovi vystavená faktúra č. 20100774. Žalovaný uviedol, že vykonal riadne písomný započítací prejav voči žalobcovi, ktorým mu uvedené skutočnosti oznámil a k oznámeniu o započítaní pripojil aj knihu záväzkov, kde bolo v prehľadnej tabuľke uvedené, ktoré nároky žalobcu k tam uvedenému dňu zanikajú. S poukazom na význam a charakter úkonu započítania pohľadávok žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo o pohľadávky rovnakého peňažného charakteru, ktoré neboli vylúčené zo započítacieho prejavu zákonom ani dohodou strán, v čase započítania boli obe splatné a žalovaný mal zákonom dovolené vykonať jednostranné započítanie voči žalobcovi. Na základe vedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. K tvrdeniam žalovaného, v súvislosti s ktorými poukázal na § 5 ods. 1, a § 8 zákona č. 116/1990 Zb. uviedol, že podľa § 675 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), žalovaný žalobcovi nikdy nedoručil žiadnu žiadosť na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného. V súvislosti s tvrdeniami, že ako prenajímateľ mal porušiť svoje povinnosti žalobca uviedol, že on nie je správcom celého objektu bytového domu na Šustekovej ulici č. 23 v Bratislave a správcom je spoločnosť PAMA - Pavlína Pavúková, ktorá je povinná zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravu spoločným častí a spoločných zariadení domu. Správca bol zo strany žalovaného viackrát vyzvaný, aby odstránil havarijný stav, nakoľko zatekanie predmetu nájmu bolo spôsobené poškodením izolácie terasy, ktorá sa nachádza nad predmetom nájmu a patrí do spoločných častí bytového domu, to znamená, že svoj nárok si mal žalovaný uplatňovať u uvedeného správcu. Preto žalobca súhlasil so závermi súdu, nakoľko sám požiadal správcu o riešenie danej situácie a predmetná oprava mala byť uhradená so spoločného fondu prevádzky, údržby a opráv. K žalovaným tvrdenému postúpeniu pohľadávky zo strany predchádzajúceho nájomcu a následnému započítaniu žalobca uviedol, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom neobsahovala žiadne prílohy a až následne po výzve žalovaný predložil dve faktúry č. 21/07/04 a č. 200516924, z ktorých nie je jednoznačné, že sa viažu k prácam realizovaným na predmete nájmu. V súvislosti s kúpnou zmluvou označenou ako zmluva o postúpení pohľadávky žaloba poukázal na § 37 ods. 1, OZ, v zmysle ktorého zastával názor, že právny úkon postúpenia pohľadávky na žalovaného nebol v časti špecifikácie predmetu postúpenia realizovaný určito, čo spôsobilo neplatnosť zmluvy v časti postúpenia. Ďalej žalobca poukázal na § 526 OZ, v zmysle ktorého postupca ani postupník nikdy nedoručili žalobcovi oznámenie a ani zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že faktúru žalovaného vystavenú z dôvodu stavebných prác na rekonštrukciu nebytových priestorov na Šustekovej ul. 23, ktorou chcel vykonať započítací prejav, neakceptoval z dôvodu, že si u žalovaného neobjednal žiadne rekonštrukčné práce, a teda nedošlo ani k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania. 7. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení a predložených dôkazov v priebehu konania. V predmetnom vyjadrení žalovaný uvádzal v podstate zhodné skutočnosti ako vo svojom vyššie uvedenom odvolaní. Považoval za potrebné znova skonštatovať, že žalobca porušil povinnosti prenajímateľa, že ako nájomca nemohol prenajaté priestory užívať riadne a neobmedzene, že upozornil žalobcu na to, že priestory sú v havarijnom stave v dôsledku čoho dochádza ku škode na jeho majetku ako i na to, že je potrebné zabezpečiť dodávku tepla. Žalovaný naďalej zastával názor, že sú splnené všetky predpoklady na uplatňovanie náhrady škody voči žalobcovi. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zo zmluvy, ktorou bola na žalovaného postúpená pohľadávka právneho predchodcu nie je zrejmé, o aký úkon ide, a preto je zmluva neplatná. Uviedol, že z právnej praxe vyplýva, že podmienkou platnosti zmluvy nie je jej výslovné pomenovanie, ale dôležitý je jej obsah. Opätovne žalovaný vyjadril, že podľa jeho názoru pohľadávka, ktorú na neho právny predchodca postúpil bola dostatočne určitá a nezameniteľná s inou, zmluva bola teda v časti postúpenia uzavretá platne a na základe toho bol aj riadne vykonaný započítací prejav. Na základe uvedeného preto žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorú následne i správne právne posúdil, a preto sa odvolací súd stotožnil so závermi ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k námietkam žalovaného dodáva, že žalobca svoj uplatnený nárok dostatočne preukázal. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca porušil svoje povinnosti prenajímateľa v príčinnej súvislosti s čím mu vznikla škoda, odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že uvedené tvrdenie preukázane nebolo, a teda na strane žalobcu neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu tak, ako ich tvrdil žalovaný. Z listiny zo dňa 26.3.2007 vyplýva, že žalovaný žalobcu oboznámil so zatekaním v stropnej časti predmetu nájmu, čo žalobca vzal na vedomie a ešte v rovnaký deň písomne požiadal správcu budovy o vykonanie opravy, ktorá na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 1.1.2005 mala byť hradená z fondu opráv. Žalovaný túto žiadosť opakoval aj listom zo dňa 30.5.2007. Nebolo teda preukázané, že by z jeho strany došlo k porušeniu povinností, ktoré by mali za následok vznik škody na majetku žalovaného, ale na základe uvedených žiadostí je preukázané, že žalobca sa uvedený stav snažil vyriešiť prostredníctvom osoby zodpovednej za opravu a údržbu spoločných častí objektu. Žalovaný napriek svojim tvrdeniam o vzniku škody dokonca nepredložil súdu ani žiaden dôkaz preukazujúci jej výšku ani doklad, ktorým by si z dôvodu nedostatkov na predmete nájmu uplatnil v zmysle § 675 OZ zľavu z nájomného. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného a následné započítanie odvolací súd uvádza, že žalovaný predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 28.2.2007, ktorá mala byť zmluvou o postúpení pohľadávok. Táto zmluva neobsahovala žiadne prílohy, z ktorej by bola zrejmá suma zhodnotenia predmetných nebytových priestorov, a teda postúpená pohľadávka nebola presne a určito špecifikovaná, čo malo za následok, že zmluva bola v tomto smere neurčitá a v tejto časti i neplatná. Žalovaný nemôže ako prílohu zmluvy preukazujúcu uvedené zhodnotenie uvádzať ním predložené faktúry za vykonanie stavebných prác, nakoľko z nich nie je vyslovene zrejmé, že sa týkali prác na predmete nájmu a zároveň je potrebné uviesť i to, že v prípade, keby z nich uvedený vzťah k predmetu nájmu aj vyplýval, suma zhodnotenia upravovaných priestorov sa nerovná sume, ktorá bola na túto činnosť investovaná, pretože výška zhodnotenia sa spravidla určuje znaleckým posudkom, ktorý v danom prípade absentoval. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že ani žalovaným tvrdené započítanie pohľadávky voči uplatnenej pohľadávke žalobcu nie je v danom prípade dôvodné a nemohlo tak spôsobiť zánik jeho záväzku voči žalobcovi. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, a § 255 ods. 1, C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie (§ 419 a nasl.C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).