Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204784 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511204784.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (predtým Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 35 865 491), proti odporcom: 1/ PEGOS trans, s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 650 617, 2/ W.. C. T., nar. XX.X.XXXX, Y. G. XXXX/XX, XXX XX J.Á. J., zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, a 3) C. N., nar. X.X.XXXX, Š.. C. XXX/XX, XXX XX Ž. L. Y., zast. Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie zmenkovej sumy celkovo 58.091,13 eur s prísl. a odmenou zo zmenky, o odvolaniach odporcov 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/72/2011-325 zo dňa 29. 04. 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/72/2011-325 zo dňa 29.04.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 1CbZm/72/2011-322 zo dňa 29.04.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol takto: I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 124/2011-21 z 27.6.2011 sa proti odporcom v 2. a 3. rade ruší v zmenkovej sume 2.232,94 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 7,44 eur a v náhrade trov konania 134 eur. II. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 125/2011-21 z 15.7.2011 sa proti odporcom v 2. a 3. rade ruší v zmenkovej sume 2.313,50 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 7,72 eur a v náhrade trov konania 139,50 eur (v znení opravného uznesenia č. k. 1CbZm/72/2011-322 zo dňa 29.04.2014). III. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 124/2011-20 z 15.7.2011 sa proti odporcom v 2. a 3. rade ruší v zmenkovej sume 2.175,97 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 7,26 eur a v náhrade trov konania 131 eur. IV. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 123/2011-21 z 15.7.2011 sa proti odporcom v 2. a 3. rade ruší v zmenkovej sume 8.833,32 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 29,44 eur a v náhrade trov konania 532 eur. V. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 122/2011-21 z 15.7.2011 sa proti odporcom v 2. a 3. rade ruší v zmenkovej sume 8.752,27 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 29,17 eur a v náhrade trov konania 527 eur. VI. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 2.3.2011 bolo súdu doručených 5 samostatných návrhov, ktorými sa navrhovateľ domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu v celkovej výške 58.091,13 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, odmenou vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy a náhradu trov konania. Súd návrhu vyhovel a zmenkovými platobnými rozkazmi, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku, odporcov na zaplatenie uvedených súm zaviazal. Námietky podali len odporcovia 2/ a 3/ a obaja žiadali zmenkové platobné rozkazy zrušiť. Odporca 3/ namietol, že zmenky neboli vyplnené v súlade s udeleným oprávnením, doplnené sumy sú nepreskúmateľné, lebo nie je zrejmé, z čoho pozostávajú, čo je v rozpore s princípom právnej istoty účastníka zmluvného vzťahu, nakoľko nemá možnosť dozvedieť sa, či boli doplnené v súlade so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve. Zmenkami boli zabezpečené záväzky z leasingových zmlúv, navrhovateľ predmety leasingu odobral a následne ich predal, ale za cenu, ktorá nezodpovedá trhovej cene, čím ho zjavne poškodil, lebo rozdiel medzi trhovou a predajnou cenou má priamy vplyv na zmenkovú sumu. Po predčasnom ukončení leasingových zmlúv vyhotovil navrhovateľ finančné vyúčtovanie, v ktorom je zostatok istiny uvedený bez DPH a nie je mu jasné, či DPH neúčtoval dva krát. Za nepreskúmateľnú označil položku „náklady spojené s predčas. ukonč. (mimosúd. vymáh., odhlásenie atď.) vrátane DPH“, uvedenú vo finančnom vyúčtovaní bez špecifikácie, z čoho pozostáva. Ďalej namietol, že navrhovateľ blankozmenky vyplnil po viac než roku od splatnosti zabezpečených pohľadávok, čím spôsobil ich zbytočné narastanie, čo odporuje dobrým mravom a je spôsobilé privodiť mu majetkovú ujmu, lebo do dňa doručenia blankozmenky nemal vedomosť o stave spoločnosti odporcu 1/. Navrhovateľovi tiež vytýkal, že zanedbal povinnosť informovať ho o zlej platobnej disciplíne odporcu 1/ ako leasingového nájomcu, inak by mohol s navrhovateľom rokovať o ďalšom postupe, poskytnúť súčinnosť pri predaji predmetov leasingu a znížiť záväzok, za splnenie ktorého ako avalista ručí. Svoje výhrady navrhovateľovi písomne listom z 29.6.2010 oznámil, navrhovateľ bez ďalšieho zdôvodnenia na správnosti vyplnenia blankozmeniek trval. Odporca 2/ podal proti zmenkovým platobným rozkazom námietky v podstate zo zhodných dôvodov, ako odporca 3/. Navyše namietol, že zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve sú pre chýbajúcu definíciu „Platieb“, na ktoré odkazuje článok I. ods. 2 druhé a), neurčité. Uznesením zo 14.11.2011 boli v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. predmetné veci spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 1CbZm 72/2011. Na prejednanie námietok súd podľa § 175 ods. 4 O.s.p. nariadil pojednávanie a vykonal vo veci dokazovanie. Podľa zistení súdu, navrhovateľ prvopisom piatich zmeniek, vystavených v Banskej Bystrici dňa 28.2.2008 (resp. v jednom prípade 29.2.2008), preukázal, že sa odporca 1/ zaviazal zaplatiť na jeho rad dňa 16.6.2010, bez protestu, zmenkovú sumu v celkovej výške 58.091,13 eur. Per aval zmenky podpísali odporcovia 2/ a 3/. Zmenky obsahujú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Ich predložením navrhovateľ svoje práva zo zmeniek preukázal. V konaní nebolo sporné, že zmenkami boli zabezpečené pohľadávky navrhovateľa z jednotlivých zmlúv o finančnom leasingu, ktoré uzavrel s odporcom 1/ ako leasingovým nájomcom. Odporcovia 2/ a 3/ sa dojednávania zmlúv zúčastnili ako vtedajší spoločníci a konatelia leasingového nájomcu. Zmenky boli vydané vedome neúplné. Oprávnenie navrhovateľa blankozmenky vyplniť vyplýva zo zmlúv o zmenkovom vyplňovacom práve, ktoré uzavrel so všetkými tromi odporcami. Odporcovia tvrdili, že zmenky neboli vyplnené v súlade s udeleným oprávnením. Súd tu poukázal na čl. I. § 10 zmenkového zákona, podľa ktorého ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Vzhľadom na to, že je navrhovateľ prvým majiteľom zmenky, postačovalo by pre úspešnosť tejto námietky, ak by odporcovia preukázali, že zmenky boli vyplnené odchýlne od udeleného oprávnenia, čo by súčasne znamenalo, že navrhovateľ pri nadobúdaní (vyplnení) zmeniek konal zlomyseľne, resp. sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Námietku proti vyplneniu zmenkovej sumy odporcovia odôvodnili tým, že je suma nepreskúmateľná a nie je zrejmé, z čoho pozostáva. Súd argumentoval, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia zmeniek, ktoré síce boli vydané vedome neúplné, ale doplnením chýbajúcich údajov sa z nich stali riadne zmenky s účinnosťou ku dňu vystavenia, t.j. ako by nikdy blankozmenkami neboli. Z ustanovenia čl. I. § 10 nevyplýva povinnosť majiteľa zmenky, aby on preukazoval, že pôvodne neúplnú zmenku vyplnil tak, ako bolo dojednané. Pokiaľ sú teda odporcovia presvedčení, že zmenky neboli vyplnené podľa udeleného oprávnenia a záväzok dlžníka z leasingových zmlúv nezodpovedá zmenkovej sume, majú nie len povinnosť svoje tvrdenie odôvodniť konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých takýto záver vyvodili, ale svoje tvrdenie aj preukázať. Námietka, že je zmenková suma nepreskúmateľná a nevedno z čoho pozostáva, nie je preto sama osobe spôsobilá spochybniť správnosť vyplnenia blankozmeniek. Odporcovia 2/ a 3/ sa v tejto súvislosti dovolávali princípu právnej istoty účastníka zmluvného vzťahu, nakoľko nemali možnosť dozvedieť sa, či boli zmenky doplnené v súlade so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve. Tiež vytýkali navrhovateľovi, že zanedbal povinnosť informovať ich o zlej platobnej disciplíne leasingového nájomcu. Treba však uviesť, že ak odporcovia 2/ a 3/ per aval podpísali blankozmenky a následne, pred splnením záväzkov z leasingových zmlúv, ktoré boli blankozmenkami zabezpečené, odpredali svoje obchodné podiely v PEGOS trans, s.r.o. tretej osobe, čím stratili priamy dosah na plnenie zmluvných záväzkov leasingového nájomcu, bolo len ich vecou ako potenciálnych zmenkových dlžníkov, aby kontaktovali odporcu 1/ a zaujímali sa, či a ako plní svoje zmluvné povinnosti a aké záväzky ostali nesplatené. Z výpovede odporcu 3/ je zrejmé, že sa o platenie leasingu začal zaujímať až asi pol roka po predaji obchodného podielu. Dozvedel sa, že nový majiteľ záväzky neplní a asi firmu položí. Z dokumentácie, ktorú mu navrhovateľ po počiatočnej neochote nakoniec sprístupnil, zistil, že sa už začal proces predaja predmetov leasingu. Aj z výpovede odporcu 2/ vyplynulo, že sa o neplatení leasingu dozvedel pol roka po predaji obchodného podielu. Tvrdil, že ich navrhovateľ odmietol o podrobnostiach informovať, vyčíslenie záväzkov dostali až potom, keď sa navrhovateľovi nepodarilo s odporcom 1/ skontaktovať. Pri námietke odporcu 2/, že sú zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve neurčité pre chýbajúcu definíciu „Platieb“, na ktoré odkazuje článok I. ods. 2 druhé a), súd poukázal na to, že každá zo zmlúv o zmenkovom vyplňovacom práve odkazuje na konkrétnu zmluvu o finančnom leasingu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky finančného leasingu (ďalej len VPFL) a definícia pojmu „Platba“ je uvedená v 2. bode VPFL tak, že ide o sumu, ktorá je súčtom leasingovej splátky a ostatných položiek podľa splátkového kalendára (napríklad poistné a DPH vypočítanej podľa platných právnych predpisov). Treba však uviesť, že ani prípadná neurčitosť namietanej časti zmluvy by nemala na zmenkový záväzok odporcu 2/ vplyv, lebo ide o oddeliteľnú časť zmluvy a v prípade žalovaných zmeniek išlo o zabezpečenú pohľadávku uvedenú v čl. I. ods. 2 písm. e) zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve. Za odporujúce dobrým mravom a spôsobilé privodiť im majetkovú ujmu považovali odporcovia vyplnenie blankozmeniek po viac než roku od splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, vyčíslenej vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončených leasingových zmlúv. Ani túto námietku nevyhodnotil súd ako dôvodnú. Podľa čl. II. ods. 4. zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve bol navrhovateľ oprávnený vyplniť zmenkovú sumu vo výške pohľadávky ku dňu uplatnenia vyplňovacieho práva zmenkového. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy nevyplýva pre navrhovateľa príkaz uplatniť vyplňovacie oprávnenie bez zbytočného odkladu po jeho vzniku. Odporcovia 2/ a 3/ rade síce nemali povinnosť zaplatiť za leasingového nájomcu záväzky vyčíslené vo finančnom vyúčtovaní, ale museli počítať aj s tým, že ak sa odporca 1/ s ich úhradou omešká, má navrhovateľ právo do blankozmeniek vyplniť ako zmenkovú sumu aj úrok z omeškania, keďže zabezpečenou nebola len pohľadávka samotná, ale aj jej príslušenstvo. Ďalšie námietky vyplývali z mimozmenkových vzťahov navrhovateľa s odporcom 1/, založených zmluvami o finančnom leasingu. Odporcovia 2/ a 3/ namietali, že vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončených leasingových zmlúv je uvedený zostatok istiny v účtovníctve prenajímateľa bez DPH a nie je im jasné, či navrhovateľ neúčtoval k sume s DPH, ktorú viedol ako zostatok istiny v účtovníctve, ešte aj DPH, t.j. či neúčtoval DPH dva krát. Podľa názoru súdu je z finančného vyúčtovania zrejmé, že záväzok nájomcu predstavuje súčet jednotlivých položiek, pri každej z nich je uvedené, či sú účtované s daňou alebo bez nej. Od výslednej sumy navrhovateľ odpočítal sumu získanú za odpredaj predmetov leasingu bez DPH. Do zmenkovej sumy bol zahrnutý len takto vypočítaný nedoplatok a úrok z omeškania, nedošlo preto k duplicitnému účtovaniu DPH. Za nepreskúmateľnú položku finančného vyúčtovania označili odporcovia náklady spojené s predčasným ukončením, ktoré navrhovateľ zahrnul do vyúčtovania len jednou sumou, bez uvedenia, o aké náklady ide a z akého dôvodu vznikli. V prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy vzniklo navrhovateľovi podľa bodu 5.1.16 písm. b) VPFL právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie všetkých nákladov, ktoré navrhovateľovi v tejto súvislosti vznikli, najmä na odobratie, prepravu, skladovanie a následný predaj predmetu leasingu. Navrhovateľ v písomných vyjadreniach k námietkam položku špecifikoval tak, že išlo o náklady, ktoré vynaložil na zadržanie predmetov leasingu, na ich odhlásenie z evidencie a na parkovné. Na preukázanie výšky týchto nákladov predložil faktúry od zmluvných partnerov, ktorí účtované služby zabezpečili, a doklad potvrdzujúci, že faktúry zaplatil. Dôvodnosť vynaložených nákladov ani ich výšku odporcovia nespochybnili. Odporcovia 2/ a 3/ namietali, že navrhovateľ nekonal pri odpredaji predmetov leasingu s potrebnou starostlivosťou a odpredal ich za nižšiu cenu, než akú mohol v tom čase dosiahnuť. Predmety leasingu navrhovateľ odobral odporcovi 1/ v novembri 2008, tri z nich predal v januári 2009 za cenu po 16.320 eur bez DPH a ostávajúce dva v máji 2009 za cenu po 10.560 eur bez DPH. Výšku predajnej ceny podľa navrhovateľa ovplyvnila finančná kríza v spojení s drahou ropou a z toho vyplývajúce problémy autodopravcov. Poukázal na analýzu dopadu krízy na slovenský leasingový sektor, uverejnenú v týždenníku Trend 11.8.2009, podľa ktorej sa už na jar 2009 začali v ňom prejavovať dôsledky krízy, v prvom polroku sa oproti minulosti zaregistrovalo o tri štvrtiny menej nových nákladných vozidiel nad 12 ton a leasingové spoločnosti zaznamenali takmer 70 % pokles objemu nových obchodov, na Slovensku už v tom čase bolo odobratých zhruba 1.500 nákladných vozidiel a v Európe takmer 40 tisíc, ktoré sa hromadili na parkoviskách. Aby vozidlá nestrácali hodnotu, museli leasingové spoločnosti postupne poľavovať ceny. Na preukázanie, že cena, za ktorú boli predmety leasingu predané, bola v tom čase obvyklá, predložil navrhovateľ ponuky z internetu na predaj obdobných návesov, jednu z 2.1.2009, ktorou bol ponúkaný na predaj náves za cenu 16.000 eur bez dane a tri z 25.5.2009, podľa ktorých sa cena pohybovala od 9.489 eur do 10.600 eur bez dane. Navrhovateľ uviedol, že odobraté predmety leasingu boli vystavené v spoločnosti CAMEX, s.r.o., ktorá je v podstate autobazárom, kde si ich záujemcovia mohli prezrieť. Bežnou praxou bolo, že sa najprv na internete lustrovala predajná cena, potom sa odobratý predmet leasingu odovzdal autobazáru a ak sa do 3-6 mesiacov predaj neuskutočnil, cena sa znížila. V tomto prípade boli návesy ponúkané za cenu, ktorá zahŕňa aj províziu repredajcu, repredajca CAMEX, s.r.o. našiel záujemcov o finančný leasing, preto navrhovateľ najprv odobraté predmety leasingu odpredal za cenu bez provízie spoločnosti CAMEX, ktorá ich následne predala navrhovateľovi späť za cenu s províziou a navrhovateľ už znovu ako vlastník uzavrel so záujemcami leasingové zmluvy. Provízia (4 % z ceny) zahŕňala okrem odplaty za sprostredkovanie repredaja aj riziko zodpovednosti za vady. Svedok W. Y., zamestnanec CAMEX, s.r.o., uviedol, že jeho úlohou bolo ponúkať odobraté návesy na predaj a prípadným záujemcom ich predviesť. O kúpu bol záujem, ponuka bola aj na internete a ľudia si návesy chodili prezerať, prípadne aj ponúkali cenu. O cene rozhodoval navrhovateľ, ktorý im po zaplatení kúpnej ceny dával pokyn na vydanie vozidla. Konkrétne okolnosti predaja si však už nepamätal. Predávali veľké množstvá vozidiel, ich ceny kolísali v závislosti od technického stavu, dopytu a ponuky. Ceny určoval navrhovateľ, oni ich nemohli ani zvýšiť ani znížiť, nebolo to v ich kompetencii. Aj odporcovia predložili súdu ponuky z internetu na predaj obdobných návesov, odporca 3/ ponuky z roku 2012, podľa ktorých boli ceny bez DPH od cca 14.900 eur do 16.000 eur, odporca 2/ ponuku z roku 2014 na predaj návesu rovnakého typu, vyrobeného v roku 2007, za 18.854 eur. Odporca 3/ dal vypracovať ku všeobecnej hodnote predmetov leasingu znalecký posudok znaleckej organizácii Znalex s.r.o. Podľa znaleckého posudku č. 204/2012 zo dňa 23.4.2012 znalec nevykonal ohliadku vozidiel, technický stav zistil na základe údajov od odporcov a nebol mu známy ani stav tachometra. Náves Shmitz S01 EČ X.-XXXYC bol ocenený k dátumu 8.1.2009, ku ktorému dňu znalec stanovil koeficient dopytu na trhu 0,87 na základe predajnosti porovnateľného typu vozidla v danom regióne. Podkladom stanovenia bol prieskum EurotaxGlass´s. Všeobecnú hodnotu k tomuto dňu určil sumou 18.125 eur bez DPH. Náves Shmitz S01 EČ X.-XXXYC oceňoval k dátumu 25.5.2009, ku ktorému dňu stanovil koeficient dopytu na trhu 0,87 podľa rovnakých kritérií. Všeobecnú hodnotu k tomuto dňu určil sumou 18.090 eur bez DPH. Náves Shmitz S01 EČ X.-XXXYC oceňoval k dátumu 25.5.2009, ku ktorému dňu stanovil koeficient dopytu na trhu 0,87 podľa rovnakých kritérií. Všeobecnú hodnotu k tomuto dňu určil sumou 18.021 eur bez DPH. Náves Shmitz S01 EČ X.-XXXYC oceňoval k dátumu 8.1.2009, ku ktorému dňu stanovil koeficient dopytu na trhu 0,87 podľa rovnakých kritérií. Všeobecnú hodnotu k tomuto dňu určil sumou 18.190 eur bez DPH. 7 Náves Shmitz S01 EČ X.-XXXYC oceňoval k dátumu 8.1.2009, ku ktorému dňu stanovil koeficient dopytu na trhu 0,87 podľa rovnakých kritérií. Všeobecnú hodnotu k tomuto dňu určil sumou 18.079 eur bez DPH. Konateľa znaleckej organizácie W.. G. Š. súd vypočul ako svedka. Vo výpovedi uviedol, že pri určovaní koeficientu dopytu na trhu vychádzali z údajov spoločnosti, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu. Koeficient predajnosti, resp. koeficient dopytu na trhu, znížili na 0,87, ktorý nepovažovali za vysoký. Podľa svedka bol rovnaký koeficient dopytu na trhu aj ku dňu vypracovania znaleckého posudku (t.j. v roku 2012). Údaje EurotaxGlass´s. boli ku rozhodujúcemu roku, údaje z internetu (príloha k posudku) k dátumu vypracovania posudku. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. dospel súd k záveru, že navrhovateľ nepostupoval pri predaji predmetov leasingu s potrebnou starostlivosťou a cena, za ktorú ich odpredal, nezodpovedala trhovej cene v danom čase a mieste. Navrhovateľ návesy uskladnil v spoločnosti CAMEX, ktorej nie len, že platil parkovné, ale jej aj predmety leasingu odpredal, a to za nižšiu cenu, než za akú ich vzápätí odkúpil späť. Zdôvodnenie, že tak konal v záujme prenesenia rizika zodpovednosti za vady, je nepresvedčivé už aj preto, že navrhovateľ bol primárne v postavení predávajúceho, ktorý za vady zodpovedá kupujúcemu t. j. spoločnosti CAMEX. Z výpovede svedka W. Y. vyplynulo, že predajnú cenu určil navrhovateľ, navrhovateľ uviedol, že vychádzal z cien iných ponúk na internete, napriek tomu predložil len jednu ponuku z januára 2009 a tri z mája 2009. Nedal si vyhotoviť odborné ocenenie, ani nevykonal prieskum trhu. Tvrdenie, že vzhľadom na konkrétne okolnosti nemohol vyššiu cenu dosiahnuť, inak nepreukázal. Znalecký posudok, ktorý predložil odporca 3/, vychádza z koeficientu dopytu na trhu ku dňu predaja návesov v roku 2009, ktorý bol podľa znalca rovnaký aj v roku 2012, kedy bol posudok vypracovaný. Následky finančnej krízy mali negatívny dopad na predaj ojazdených nákladných vozidiel nie len v roku 2009, ale pretrvávali aj v nasledujúcich rokoch. Preto ak znalec pripojil k posudku ponuky z roku 2012, pričom súčasne vychádzal z prieskumu trhu v roku 2009, nie je tým hodnovernosť záverov znaleckého posudku spochybnená. Navrhovateľ so znaleckým posudkom nesúhlasil aj z dôvodu, že znalec nemal pre jeho spracovanie dostatočné informácie o skutočnom technickom stave návesov. Navrhovateľ však netvrdil a ani nepreukázal, že pre zlý technický stav návesov nemohla byť predajná cena vyššia, než akú on dosiahol. Súd sa na základe týchto skutočností dospel k názoru, že ceny určené v znaleckom posudku sa viac približujú trhovým cenám, než sumy, za ktoré navrhovateľ návesy predal. Súd argumentoval, že pre oblasť obchodno-právnych záväzkových vzťahov je stanovené pravidlo zakazujúce zneužitie práva, ktoré je vyjadrené aj tým, že sa právna ochrana neposkytne takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku (§ 265 zákona č. 513/1991 Zb. Občiansky zákonník). O rozpor so zásadami poctivého obchodného styku ide vždy vtedy, ak účastník právneho vzťahu pri presadzovaní svojich záujmov zneužíva svoje práva na úkor druhého účastníka, ak výkon jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivej situácie. Zmyslom ustanovenia § 265 Občianskeho zákonníka je neposkytnúť právnu ochranu v prípadoch, ak sa právo vykonalo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uplatní sa najmä v situácii, ak sa priznanie uplatneného nároku javí vo väzbe na okolnosti prípadu ako krajne nespravodlivé. Podľa názoru súdu je z leasingovej zmluvy - z bodu 5.1.19 písm. e) VPFL zrejmé, že výška záväzku leasingového nájomcu bola závislá aj od toho, za akú cenu prenajímateľ odobratý predmet leasingu ďalej odpredá. Napriek tomu leasingová zmluva neukladá prenajímateľovi žiadne povinnosti, ako má pri predaji predmetu leasingu postupovať, ani mu v tejto súvislosti neukladá žiadne obmedzenia. Predmet leasingu je jeho vlastníctvom, disponuje ním podľa vlastného uváženia, ale ak s ním nakladá na ťarchu inej osoby, je možné za výkon práva zodpovedajúceho poctivému obchodnému styku považovať len taký postup, ktorým nad nevyhnutne potrebnú mieru druhého účastníka zmluvného vzťahu nad nevyhnutne potrebnú mieru nezaťaží a neprimerane ho nepoškodí. Navrhovateľ pri predaji predmetov leasingu takto nepostupoval, preto sa priznanie uplatneného nároku v plnej výške javí vo väzbe na vyššie uvedené okolnosti voči odporcom ako krajne nespravodlivé. Súd dospel k záveru, že ak časť pohľadávky z leasingovej zmluvy vznikla výkonom práva, ktorý ako odporujúci zásadám poctivého obchodného styku nepožíva súdnu ochranu, nie je možné súdnu ochranu priznať ani právam zo zmenky, ktorou bola takáto pohľadávka zabezpečená. Podľa znaleckého posudku mohol byť náves EČ X.-XXXYC odpredaný za cenu 18.125 eur bez DPH, navrhovateľ ho predal za 16.320 eur bez DPH, čo je o 1.805 eur menej. Podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 9910260 bol celkový nárok navrhovateľa 6.913,10 eur, ak by ale náves predal za trhovú cenu, jeho nárok by sa znížil na 5.108,10 eur. Po pripočítaní čiastky 1.220,83 eur (úrok z omeškania 0.05 % denne z 5.108,10 eur od 10.2.2009 do 2.6.2010) by zmenková suma bola celkovo 6.328,93 eur, z ktorej je zmenková odmena 21,10 eur. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 124/2011-21 boli odporcovia zaviazaní na zaplatenie sumy 8.561,87 eur s úrokom 6 % ročne od 16.6.2010 do zaplatenia, odmeny 28,54 eur a na náhradu trov konania 515 eur. Súd preto zmenkový platobný rozkaz zrušil v zmenkovej sume 2.232,94 eur s úrokom z nej a v odmene 7,44 eur. Proti odporcom 2/ a 3/ ostáva zmenkový platobný rozkaz v platnosti v sume 6.328,93 s úrokom z nej a odmene 21,10 eur. Vzhľadom na mieru úspechu v konaní súd čiastočne zrušil aj výrok zmenkového platobného rozkazu o trovách konania, a to vo výške súdneho poplatku, viažuceho sa na zrušenú istinu. Podľa znaleckého posudku mohol byť náves EČ X.-XXXYC odpredaný za cenu 18.190 eur bez DPH, navrhovateľ ho predal za 16.320 eur bez DPH, čo je o 1.870 eur menej. Podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 9910263 bol celkový nárok navrhovateľa 6.876,06 eur, ak by ale náves predal za trhovú cenu, jeho nárok by sa znížil na 5.006,06 eur. Po pripočítaní čiastky 1.196,44 eur (úrok z omeškania 0.05 % denne z 5.006,60 eur od 10.2.2009 do 2.6.2010) by zmenková suma bola celkovo 6.202,50 eur, z ktorej je zmenková odmena 20,67 eur. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 125/2011-21 (prevedený pod sp. zn. 1CbZm 82/2011), súd preto proti odporcom 2/ a 3/ ponechal v platnosti len v tejto časti, včítane úroku 6 % ročne zo sumy 6.202,50 eur, a vo zvyšku, t.j. v zmenkovej sume 2.313,50 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 7,72 eur a v náhrade trov konania 139,50 eur, ho zrušil. Podľa znaleckého posudku mohol byť náves EČ X.-XXXYC odpredaný za cenu 18.079 eur bez DPH, navrhovateľ ho predal za 16.320 eur bez DPH, čo je o 1.759 eur menej. Podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 9910264 bol celkový nárok navrhovateľa 6.876,06 eur, ak by ale náves predal za trhovú cenu, jeho nárok by sa znížil na 5.117,06 eur. Po pripočítaní čiastky 1.222,97 eur (úrok z omeškania 0.05 % denne z 5.117,06 eur od 10.2.2009 do 2.6.2010) by zmenková suma bola celkovo 6.340,03 eur, z ktorej je zmenková odmena 21,13 eur. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 124/2011-20 (prevedený pod sp. zn. 1CbZm 83/2011), súd preto proti odporcom 2/ a 3/ ponechal v platnosti len v tejto časti, včítane úroku 6 % ročne zo sumy 6.340,03 eur, a vo zvyšku, t.j. v zmenkovej sume 2.175,97 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 7,26 eur a v náhrade trov konania 131 eur, ho zrušil. Podľa znaleckého posudku mohol byť náves EČ X.-XXXYC odpredaný za cenu 18.090 eur bez DPH, navrhovateľ ho predal za 10.560 eur bez DPH, čo je o 7.530 eur menej. Podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 9910261 bol celkový nárok navrhovateľa 13.802,38 eur, ak by ale náves predal za trhovú cenu, jeho nárok by sa znížil na 6.272,38 eur. Po pripočítaní čiastky 1.091,39 eur (úrok z omeškania 0.05 % denne z 6.272,38 eur od 10.2.2009 do 2.6.2010) by zmenková suma bola celkovo 7.363,77 eur, z ktorej je zmenková odmena 24,55 eur. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 123/2011-21 (prevedený pod sp. zn. 1CbZm 84/2011), súd preto proti odporcom 2/ a 3/ ponechal v platnosti len v tejto časti, včítane úroku 6 % ročne zo sumy 7.363,77 eur, a vo zvyšku, t.j. v zmenkovej sume 8.833,32 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 29,44 eur a v náhrade trov konania 532 eur, ho zrušil. Podľa znaleckého posudku mohol byť náves EČ X.-XXXYC odpredaný za cenu 18.021 eur bez DPH, navrhovateľ ho predal za 10.560 eur bez DPH, čo je o 7.461 eur menej. Podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 9910262 bol celkový nárok navrhovateľa 13.890,22 eur, ak by ale náves predal za trhovú cenu, jeho nárok by sa znížil na 6.429,22 eur. Po pripočítaní čiastky 1.118,68 eur (úrok z omeškania 0.05 % denne z 6.429,22 eur od 10.2.2009 do 2.6.2010) by zmenková suma bola celkovo 7.547,90 eur, z ktorej je zmenková odmena 25,16 eur. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 122/2011-21 (prevedený pod sp. zn. 1CbZm 85/2011), súd preto proti odporcom 2/ a 3/ ponechal v platnosti len v tejto časti, včítane úroku 6 % ročne zo sumy 7.547,90 eur, a vo zvyšku, t.j. v zmenkovej sume 8.752,27 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.6.2010 do zaplatenia, v odmene 29,17 eur a v náhrade trov konania 527 eur, ho zrušil. O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo pri vyhlásení rozsudku rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že sa navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo väčšej miere, priznáva náhrada trov konania. Navrhovateľ uviedol, že mu vznikli trovy vo výške nákladov, ktoré zaplatil za preloženie listinných dôkazov do slovenčiny. Výška týchto trov však zo súdneho spisu nevyplývala, a keďže navrhovateľ v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p. trovy nevyčíslil, súd mu ich náhradu priznať nemohol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 2/ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) a a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že podaný návrh v celom rozsahu zamietne a odporcovi 2/ prizná náhradu trov konania. Odporca 2/ mal za to, že prvostupňový súd veľmi správne zistil a konštatoval protiprávne konanie na strane navrhovateľa, avšak nevyvodil príslušné dôsledky. Argumentoval, že výkladom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je možné dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, napr. keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon aj všeobecné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosťou súdu je riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Aj takouto vadou je podľa názoru odporcu 2/ postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, aký následok majú skutočnosti správne zistené súdom vo vzťahu k vyplneným zmenkám ako celku, teda prečo nebolo potrebné zrušiť vydané zmenkové platobné rozkazy ako celok. Odporca 2/ tvrdil, že zmenka je buď vyplnená správne, alebo nesprávne, pričom v prípade, ak je vyplnená nesprávne (teda ak osoba, ktorá ju vypĺňa do nej zahrnie aj sumu na zaplatenie ktorej nemá nárok), je zaťažená vadou, ktorá musí mať za následok zamietnutie žalobného návrhu, teda zrušenie vydaných zmenkových platobných rozkazov v celom rozsahu, pretože zmluvné strany si v zmluvách o vyplňovacom práve k blankozmenke (v každej jednej viažucej sa príslušnej zmenke) dohodli akým spôsobom budú zmenky vyplnené a aké povinnosti si má vyplňovateľ pred ich doplnením splniť. Vzhľadom na uvedené mal odporca 2/ za to, že v konaní bolo protiprávne konanie (konanie nepožívajúce právnu ochranu) na strane navrhovateľa dostatočne preukázané a malo mať za následok zrušenie vydaných zmenkových platobných rozkazov v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca 3/ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) zmenil tak, že zmenkové platobné rozkazy v doposiaľ nezrušenej časti zruší a zaviaže navrhovateľa na úhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania; eventuálne, aby napadnutý rozsudok z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca 3/ poukázal na to, že prvostupňový súd dospel k názoru, že ceny určené v znaleckom posudku sa viac približujú trhovým cenám, než sumy, za ktoré predal predmety leasingu navrhovateľ a konštatoval, že je možné za výkon práva zodpovedajúceho poctivému obchodnému styku považovať len taký postup, ktorým nad nevyhnutne potrebnú mieru druhého účastníka zmluvného vzťahu nezaťaží a neprimerane ho nepoškodí, pričom navrhovateľ takto nepostupoval. Odporca 3/ bol toho názoru, že ak časť pohľadávky z leasingovej zmluvy vznikla výkonom práva, ktorý ako odporujúci zásadám poctivého obchodného styku nepožíva súdnu ochranu, nie je možné súdnu ochranu priznať ani právam zo zmenky, ktorou bola takáto pohľadávka zabezpečená. Uvedené konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia mal preto prvostupňový súd aplikovať na celú sumu zmenky. Odporca 3/ argumentoval, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je prvým majiteľom zmenky, na úspešné uplatnenie námietky v zmysle ust. § 10 zmenkového zákona zo strany odporcov by postačovalo, ak by odporcovia preukázali, že zmenky boli vyplnené odchýlne od udeleného oprávnenia (zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve), čo by súčasne znamenalo, že navrhovateľ pri nadobúdaní (vyplnení) zmeniek konal zlomyseľne, resp. sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Odporca 3/ uviedol, že takúto námietku v konaní uplatnil už v písomných námietkach proti zmenkovým platobným rozkazom, v ktorých tvrdil, že zmenky boli vyplnené v rozpore so zmluvami o zmenkovom vyplňovacom práve. Vzhľadom na uvedené odporca 3/ nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že námietku proti vyplneniu zmenkovej sumy (rozpor so zmluvami o zmenkovom vyplňovacom práve) odôvodnil iba tým, že suma je nepreskúmateľná a nie je zrejmé, z čoho pozostáva, resp. že za odporujúce dobrým mravom považoval odporca 3/ vyplnenie blankozmeniek po viac ako roku od splatnosti zabezpečovanej pohľadávky. Okrem uvedených dôvodov odporca 3/ v konaní taktiež namietal vyplnenie zmenkovej sumy v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to už na pojednávaní konanom dňa 30.1.2012, pričom na tomto tvrdení zotrval počas celého konania a táto jeho obrana bola zahrnutá aj v záverečnej reči jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 29.4.2014. V tomto smere odporca 3/ poukázal na skutočnosť, že pre riadne vznesenie námietky o zlomyseľnosti nadobúdateľa, prípadne o jeho hrubej nedbanlivosti pri nadobúdaní zmenky v zmysle ust. § 10 zmenkového zákona postačuje konštatovanie excesného vyplnenia blankozmenky, a následne tvrdenie nesúhlasu so zásadami poctivého obchodného styku po podaní námietok, t.j. na nariadenom pojednávaní, nepodlieha koncentračnej zásade zmenkového konania. Tento názor potvrdil aj Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 29Cdo/2605/2007 zo dňa 22.4.2009. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd sa pri posúdení námietky nesprávneho vyplnenia zmenky nemal obmedziť iba na tvrdenie, že suma je nepreskúmateľná (čo v čase podania námietok pre odporcu 3/ bola), ale aj na v konaní prednesené tvrdenie vyplnenia zmenky v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ak teda prvostupňový súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľa spočívajúce v odpredaji predmetov leasingu nemožno považovať za taký postup, ktorým nad nevyhnutne potrebnú mieru druhého účastníka zmluvného vzťahu nezaťažil a neprimerane ho nepoškodil, a teda nemožno ho považovať za konanie v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, podľa názoru odporcu 3/ súd nemal priznať súdnu ochranu navrhovateľovom uplatnenému nároku ako celku, nie len jeho časti, nakoľko pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, je možné s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku považoval odporca 3/ aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli v konaní dokázané a boli uvedené v odôvodnení prvostupňového rozsudku, a z ktorých je zrejmé konanie navrhovateľa v úmysle spôsobiť odporcom škodu. Jedná sa najmä o skutočnosť, že sa odporca 3/ spolu s odporcom 2/ viackrát snažil celú záležitosť s navrhovateľom vyriešiť osobnou návštevou u navrhovateľa s tým, že by poskytli navrhovateľovi súčinnosť, najmä pri odpredaji predmetov leasingu, nakoľko tak odporca 3/, ako aj odporca 2/ majú v tejto oblasti dostatočné skúsenosti a kontakty a vedeli by predmety leasingu predať za vyššie ceny, ako v konečnom dôsledku navrhovateľ, čím by sa predišlo celému sporu. Ako bolo tiež v konaní preukázané, navrhovateľ svojím ne/konaním, t.j. vyplnením blankozmenky až po viac ako jednom roku od splatnosti ukončenia leasingovej zmluvy spôsobil zbytočný nárast jeho pohľadávky voči odporcovi 1/, resp. voči odporcom. Následne navrhovateľ predal predmety leasingu spoločnosti CAMEX, s.r.o., ktorej počas uvedeného jednoročného obdobie platil parkovné, ktoré v konaní požaduje navrhovateľ uhradiť od odporcov, ale ktorej následne po jednom roku predmety leasingu odpredal, a to za nižšiu cenu, za akú ich nakoniec sám navrhovateľ vzápätí odkúpil späť od spoločnosti CAMEX, s.r.o. Navrhovateľ takto mohol konať oveľa skôr a nečakať až jeden rok, kým jeho pohľadávka voči odporcom narastala. V neposlednom rade, ako bolo aj v konaní preukázané navrhovateľ predal predmety leasingu spoločnosti CAMEX, s.r.o. za nižšiu cenu, než akú mohol dosiahnuť, a teda predal ich pod „trhovú cenu“, pričom odporca 3/ pripomenul, že navrhovateľ tak opätovne postupoval zámerne, čo vyplýva aj z výpovede svedka W. Y., zamestnanca spoločnosti CAMEX, s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť CAMEX, s.r.o. nemala vplyv na určenie predajných cien predmetov leasingu, a tieto určoval navrhovateľ sám. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa pokúsil predmety leasingu predať aj iným spoločnostiam, ani to, že by predmety leasingu ponúkal na predaj. Navrhovateľ pri stanovení kúpnej ceny predmetov leasingu taktiež nezohľadnil technický stav predmetov leasingu, ktorý bol pri jednotlivých návesoch nepochybne odlišný (napr. mali rozdielny počet najazdených kilometrov) a predajnú cenu pri jednotlivých predmetoch leasingu paušalizoval. Z uvedeného je nepochybne zrejmý úmysel navrhovateľa poškodiť tak odporcu 3/, ako aj ostatných odporcov a zvýšiť tak hodnotu svojej pohľadávky voči nim, nakoľko si bol istý zabezpečením svojej pohľadávky prostredníctvom zmeniek. Takéto konanie navrhovateľa nemôže v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu. Na základe uvedených dôvodov bol odporca 3/ toho názoru, že prvostupňový súd mal zmenkové platobné rozkazy zrušiť v celom rozsahu, a to podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka, a teda odporca 3/ tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, keďže právnu normu interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Prvostupňový súd sa zároveň nesprávne vysporiadal s námietkami odporcu 3/, resp. ich nesprávne vyhodnotil, a teda dospel na ich základe k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporca 3/ namietal nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia s poukazom na výklad ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom použil rovnakú argumentáciu, ako je uvedená v odvolaní odporcu 2/. Podľa názoru odporcu 3/ je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postihnutý aj uvedenou vadou, pretože je v časti bez takého odôvodnenia, ktoré by obsahovalo relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol súd prvého stupňa vedený pri posudzovaní aj pre súd rozhodujúcich otázok pre vydanie rozsudku, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu smerodajné a z akého dôvodu a právneho posúdenia. Odporca 3/ teda poukázal aj na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto konaní, ktorého nedostatky mu do značnej miery neumožňujú primerane reagovať na nedostatky napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a v dostatočnej miere argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery. Prvostupňový súd sa predovšetkým priamo nevysporiadal s právnym názorom odporcu 3/, podľa ktorého navrhovateľ vyplnil zmenkovú sumu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odporca 3/ mal za to, že týmto konaním prvostupňového súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. K odvolaniu odporcu 2/ podal dňa 3.7.2014 vyjadrenie navrhovateľ a uviedol, že každá z piatich zmeniek, o ktoré v tomto konaní ide, je platná, keďže obsahuje všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky uvedené v § 75 zákona č. 191/1950 Z. z. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ tu zdôraznil, že ani odporca 2/ v tomto konaní nenamietal platnosť žiadnej z týchto zmeniek. Každá z piatich zmeniek, o ktoré v tomto konaní ide, bola vyplnená v súlade s príslušnou zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom výška vyplnených zmenkových súm pri každej z týchto zmeniek bola podrobne rozpísaná vo vyjadreniach navrhovateľa zo dňa 8.11.2011 k námietkam proti zmenkovým platobným rozkazom. Navrhovateľ argumentoval, že prvostupňový súd v tomto konaní na základe námietok odporcov nepriznal súdnu ochranu právam zo zmeniek zodpovedajúcim časti vyplnených zmenkových súm a v tejto časti vydané zmenkové platobné rozkazy zrušil, zároveň však priznal súdnu ochranu právam zo zmeniek zodpovedajúcim zvyšnej časti vyplnených zmenkových súm a v tejto časti ponechal vydané zmenkové platobné rozkazy v platnosti. V tejto súvislosti navrhovateľ zdôraznil, že odporca 2/ v tomto konaní namietal len časť vyplnených zmenkových súm, pričom vo zvyšnej časti vyplnené zmenkové sumy nenamietal, a to ani vo svojom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/72/2011-325 zo dňa 29.4.2014. V súlade s vyššie uvedeným je zrejmé, že odporca 2/ v tomto konaní nenamietal platnosť predmetných zmeniek, pričom vyplnené zmenkové sumy namietal len v časti. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že nie je žiaden dôvod na zrušenie vydaných zmenkových rozkazov v celom rozsahu, ako to požaduje odporca 2/. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1CbZm/72/2011-325 zo dňa 29.4.2014 ako vecne správny v celom rozsahu. Dňa 8.8.2014 podal navrhovateľ vyjadrenie aj k odvolaniu odporcu 3/ a uviedol, že každá z piatich zmeniek, o ktoré v tomto konaní ide, je platná, keďže obsahuje všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky uvedené v § 75 zákona č. 191/1950 Z. z. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ tu zdôraznil, že ani odporca 3/ v tomto konaní nenamietal platnosť žiadnej z týchto zmeniek. Každá z piatich zmeniek, o ktoré v tomto konaní ide, bola vyplnená v súlade s príslušnou zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom výška vyplnených zmenkových súm pri každej z týchto zmeniek bola podrobne rozpísaná vo vyjadreniach navrhovateľa zo dňa 8.11.2011 k námietkam proti zmenkovým platobným rozkazom. Navrhovateľ argumentoval, že prvostupňový súd v tomto konaní na základe námietok odporcov nepriznal súdnu ochranu právam zo zmeniek zodpovedajúcim časti vyplnených zmenkových súm a v tejto časti vydané zmenkové platobné rozkazy zrušil, zároveň však priznal súdnu ochranu právam zo zmeniek zodpovedajúcim zvyšnej časti vyplnených zmenkových súm a v tejto časti ponechal vydané zmenkové platobné rozkazy v platnosti. V tejto súvislosti navrhovateľ zdôraznil, že odporca 3/ v tomto konaní namietal len časť vyplnených zmenkových súm, pričom vo zvyšnej časti vyplnené zmenkové sumy nenamietal, a to ani vo svojom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/72/2011-325 zo dňa 29.4.2014. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.4.2009 v konaní sp. zn. 29 Cdo 2605/2007, na ktorý vo svojom odvolaní poukazuje aj odporca 3/, pričom uviedol, že súd v tomto konaní taktiež nepriznal súdnu ochranu časti nevyplnených zmenkových súm a v tejto časti vydané zmenkové platobné rozkazy zrušil, zároveň však priznal súdnu ochranu zvyšnej časti vyplnených zmenkových súm a v tejto časti ponechal vydané zmenkové platobné rozkazy v platnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu 3/, že sa snažil celú záležitosť vyriešiť a poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť pri odpredaji predmetu leasingu, toto sa podľa názoru navrhovateľa nezakladá na pravde. Odporca 3/ sa po odpredaji svojho obchodného podielu v spoločnosti PEGOS trans, s.r.o. nezaujímal o stav záväzkov tejto spoločnosti z leasingových zmlúv, ani o stav svojich záväzkov zo zmeniek, a o tieto svoje záväzky sa začal zaujímať až v čase po odpredaji predmetov leasingu. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu 3/, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by predmety leasingu ponúkal na predaj aj iným osobám ako spoločnosti CAMEX, s.r.o., navrhovateľ uviedol, že spoločnosť CAMEX, s.r.o. funguje ako repredajca odobratých predmetov leasingu od leasingových spoločností, t.j. odobraté predmety leasingu sa umiestnia v priestoroch spoločnosti CAMEX, kde sa následne ponúkajú na predaj neobmedzenému počtu záujemcov. Tieto predmety boli taktiež ponúkané na predaj na internetových stránkach navrhovateľa, ako aj spoločnosti CAMEX, s.r.o. Proces predaja navrhovateľ podrobne opísal vo svojom vyjadrení zo dňa 31.7.2012. Tvrdenia odporcu 3/ o špekulatívnom predaji predmetov leasingu a o úmyselnom pôsobení škody zo strany navrhovateľa sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde, keďže išlo o štandardný proces repredaja odobratých predmetov leasingu, ktorý bežne využívajú všetky leasingové spoločnosti. Na podobnom princípe taktiež funguje väčšina autobazárov. V súlade s vyššie uvedeným je zrejmé, že odporca 3/ v tomto konaní nenamietal platnosť predmetných zmeniek, pričom vyplnené zmenkové sumy namietal len v časti. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že nie je žiaden dôvod na zrušenie vydaných zmenkových rozkazov v celom rozsahu, ako to požaduje odporca 3/. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/72/2011-325 zo dňa 29.4.2014 ako vecne správny v celom rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvého stupňa sa viedlo a odvolanie odporcov bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., pričom aj po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) dňom 01.07.2016 je potrebné podľa § 471 ods. 2 CSP postupovať v tomto konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., keďže konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolaní odporcov 2/ a 3/ dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ prvopisom piatich zmeniek, vystavených v Banskej Bystrici dňa 28.2.2008 (resp. v jednom prípade 29.2.2008), preukázal, že sa odporca 1/ zaviazal zaplatiť na jeho rad dňa 16.6.2010, bez protestu, zmenkovú sumu v celkovej výške 58.091,13 eur. Per aval zmenky podpísali odporcovia 2/ a 3/. Z konštatovania súdu, že zmenky obsahujú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku, vyplýva, že tieto zmenky súd prvého stupňa všeobecne považoval za platné, ktorých predložením navrhovateľ svoje práva zo zmeniek preukázal. Súd však dospel k záveru, že časť pohľadávky z leasingovej zmluvy vznikla výkonom práva, ktorý ako odporujúci zásadám poctivého obchodného styku nepožíva súdnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka), a preto súd nepriznal zmenkovým právam súdnu ochranu v časti vyplnených zmenkových súm, v ktorej bola uvedená časť pohľadávky z leasingovej zmluvy zabezpečená predmetnými zmenkami. Z uvedeného pritom zároveň vyplýva, že súd zmenkovým právam zodpovedajúcim zvyšnej časti vyplnených zmenkových súm súdnu ochranu priznal, a teda zmenkové platobné rozkazy v platnosti v nezrušenej časti sú podľa § 175 O.s.p. platné. Podľa § 175 ods. 4 veta druhá O.s.p., v rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu, a teda súd prvého stupňa v predmetnom rozsudku vyslovil, že v ktorých častiach zmenkové platobné rozkazy zrušuje s tým, že vo zvyšných častiach zostávajú vydané zmenkové platobné rozkazy platné. Uvedené skutočnosti nepochybne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré preto nie je možné považovať za riadne neodôvodnené, pričom súdom zistený výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jeho následky sa nemôžu dotýkať aj zvyšnej časti vyplnených zmenkových súm, a teda nemôžu ani spôsobiť prípadnú neplatnosť zmeniek v časti vyplnených zmenkových súm, v ktorej sú zmenkové platobné rozkazy platné, keďže na túto časť zmeniek sa nevzťahujú účinky uvedené v § 265 Obchodného zákonníka, prípadne § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne a v súlade s § 265 Obchodného zákonníka, keď zmenkovým právam zodpovedajúcim zvyšnej časti vyplnených zmenkových súm priznal súdnu ochranu. V danej súvislosti je pritom bezpredmetné, či odporcovia namietali neplatnosť zmeniek, resp. ich častí už aj v doterajšom konaní, resp. aj vyplňovací exces, s ktorým sú spojené námietky nesprávneho vyplnenia podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zmenového a šekového, čo však k neplatnosti zmenky bezprostredne nevedie. Čo sa týka rozsahu zmenkových súm, v ktorom súd konštatoval výkon práva, ktorý je odporujúci zásadám poctivého obchodného styku, je potrebné vychádzať z toho, že podľa čl. II. ods. 4. zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve bol navrhovateľ oprávnený vyplniť zmenkovú sumu vo výške pohľadávky ku dňu uplatnenia vyplňovacieho práva zmenkového, pričom zo žiadneho z ustanovení zmluvy nevyplýva pre navrhovateľa príkaz uplatniť vyplňovacie oprávnenie bez zbytočného odkladu po jeho vzniku. Nakoľko sa odporca 1/ omeškal so splnením záväzkov vyčíslených vo finančnom vyúčtovaní, navrhovateľ mal právo do blankozmeniek vyplniť okrem zmenkovej pohľadávky a jej príslušenstva aj sumu zodpovedajúcu nákladom, ktoré mu v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy vznikli, najmä na odobratie, prepravu, skladovanie a následný predaj predmetu leasingu podľa bodu 5.1.16 písm. b) VPFL. Navrhovateľ v písomných vyjadreniach k námietkam predmetnú položku špecifikoval tak, že išlo o náklady, ktoré vynaložil na zadržanie predmetov leasingu, na ich odhlásenie z evidencie a na parkovné. Na preukázanie výšky týchto nákladov predložil faktúry od zmluvných partnerov, ktorí účtované služby zabezpečili, a doklad potvrdzujúci, že faktúry zaplatil. Dôvodnosť vynaložených nákladov ani ich výšku odporcovia nespochybnili. Nakoľko predmetné náklady nevznikli v dôsledku postupu navrhovateľa, ktorý by bol v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy neštandardný, nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že aj v tejto časti vyplnených súm išlo o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Čo sa týka samotného predaja a predajnej ceny predmetov leasingu, súd v tejto časti nepriznal právnu ochranu časti pohľadávky z leasingovej zmluvy, ktorá vznikla výkonom práva odporujúcim zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), pričom pri určení súm, o ktoré súd z uvedeného dôvodu znížil v zmenkových platobných rozkazoch uvedené zmenkové sumy, vychádzal súd z cien určených v znaleckom posudku, ktoré sa viac približujú trhovým cenám, než sumy, za ktoré navrhovateľ návesy predal, a to aj s ohľadom na ich technický stav. Odvolacie námietky týkajúce sa okolností predaja návesov (napr. nepreukázanie, že navrhovateľ pokúsil predmety leasingu predať aj iným spoločnostiam, snaha odporcov poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť pri predaji predmetov leasingu), sú v tomto smere bezpredmetné, nakoľko nemajú vplyv na následné stanovenie hodnoty predmetov leasingu súdom podľa znaleckého posudku. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, v spojení s opravným uznesením, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.