Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/516/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511216042 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511216042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: IVACO CONSULTANTS LIMITED, suite 13, first floor, oliaji trade centre, Francis Rachel Streed Viktoria, Seychelles, zastúpený JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen proti odporcovi: X. K., E.. XX. XX. XXXX, J. I. K. X, I., zastúpený: advokátom Mgr. Marcel Péli, advokát, AK Centrum 5/9, 01701 Považská Bystrica, v konaní o zaplatenie 1.361,11 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 22. 4. 2013, č. k. 6C/412/2011-151, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. 6. 2013, č. k. 6C/412/2011-185, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 22. 4. 2013, č. k. 6C/412/2011-151, p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,24 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o 356,57 eur zastavil, vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 81,50 eur za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia 411,92 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 930,99 eur za obdobie od 15. 7. 2007 do 15. 7. 2011, t. j. 1.361,11 eur. Navrhovateľ návrh zdôvodnil tak, že odporca dňa 25. 10. 1999 a dňa 27. 10. 2000 uzavrel so spoločnosťou Drukos, a. s., Banská Bystrica zmluvu č. XXXXXXXXXX (zmluva č. 1) a zmluvu č. XXXXXXXXX (zmluva č. 2), predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Drukos, a. s., dodať odporcovi hnuteľné veci - tovar špecifikovaný v zmluvách a záväzok odporcu zaplatiť spoločnosti Drukos, a. s., splátky vo výške 788,28 eur a 1.925,24 eur. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami sa odporca zaviazal, že pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku zaplatí zmluvnú pokutu 0,1 % denne z dlžnej sumu za každý deň omeškania (Článok I. VOP). Odporca sa v zmluve č.1 zaviazal zaplatiť spoločnosti Drukos, a. s., peňažné plnenie vo výške 788,28 eur v 12 mesačných splátkach po 52,54 eur a nultú splátku 157,67 eur, ktoré bol odporca povinný uhrádzať do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Odporca si povinnosti zo zmluvy neplnil a dostal sa do omeškania v zmluve č.1 so splatením sumy 105,09 eur. Odporca sa v zmluve č. 2 zaviazal zaplatiť spoločnosti Drukos, a. s., peňažné plnenie vo výške 1.925,24 eur v 6 mesačných splátkach po 288,78 eur a nultú splátku 192,52 eur, ktoré bol odporca povinný uhrádzať do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Odporca porušil podmienky zmluvy, dostal sa do omeškania s plnením záväzku vo výške 825,90 eur. Celkovo sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 930,99 eur. Navrhovateľ sa domáha zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zaplatiť riadne a včas istinu vo výške 930,99 eur, za obdobie od 15. 7. 2007 do 15. 7. 2011, t. j. 4 roky spätne odo dňa napísania návrhu. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že odporca doteraz neuhradil ani časť istiny. Súd zistil, že peňažná pohľadávka v zmysle Článku I. bod 4 VOP predstavujúca zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania bola ako príslušenstvo pohľadávky postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky: 1. O.. A. J., SKPÚ DRUKOS, a. s., v „konkurze“ zo dňa 16. 3. 2006 ako postupca na O. G. ako postupníka, v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 27. 3. 2006, 2. O. G. ako postupcom zo dňa 16. 03. 2006, v spojení s dodatkom 27. 3. 2006 na postupníka MEDIATION KMCH, s. r. o., so sídlom v Nitre, 3. spoločnosťou MEDIATION KMCH, s. r. o., ako postupcom dňa 23. 2. 2008 na spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITID so sídlom Seychelles ako postupníkom, 4. spoločnosťou IVACO CONSULTANTS LIMITID ako postupcom 17. 5. 2008 na spoločnosť AKROPOLIS estates, s. r. o., so sídlom v Nitre ako postupníkom. Postupník s účinnosťou od 19. 6. 2008 zmenil obchodné meno na KFZ Sys, s. r. o., so sídlom Sládkovičovo. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25. 7. 2008, č. k. 31K/11/2008-240, právoplatným dňom 19. 8. 2008, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil do funkcie správcu B. F. B správcovská, v. o. s., so sídlom Piešťany. Uznesením č. k. 31K/11/2008-325 z 22. 10. 2008 Okresný súd Trnava odvolal z funkcie správcu B. F. B. správcovská v. o. s. a ustanovil do funkcie správcu A.. U.. A. F.. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25. 9. 2009, č. k. 31K/11/2008-443, odvolal z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu A.. U.. A. F. so sídlom J. a uznesením zo dňa 10. 11. 2009, č. k. 31K/11/2008-491, právoplatným dňa 14. 11. 2009 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty SKP, k. s., Lazová 64, Banská Bystrica, so sídlom Hlavná 6, Šaľa. V priebehu konania KFZ Sys v konkurze postúpil pohľadávku na spoločnosť THORPE CORPORATION LTD. so sídlom Seychelles dňa 20. 6. 2012, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 6. 2012 a spoločnosť THORPE CORPORATION LTD. na spoločnosť Thorpe recovery, s. r. o., Radlinského 1716, Dolný Kubín. Zmluvami o postúpení pohľadávky navrhovateľ preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Aj keď odporcovi nebolo postúpenie pohľadávky oznámené, súd má za to, že podaním návrhu, ktorý bol odporcovi doručený došlo ku konvalidovaniu tejto povinnosti navrhovateľa, teda nemožno námietke odporcu prisvedčiť. Zmluvou o postúpení pohľadávky postupcom O.. A. J., správcom konkurznej podstaty DRUKOS, a. s., „v konkurze“ zo dňa 16. 3. 2006 boli na postupníka O. G. postúpené pohľadávky v čl. 1 bod 1. 2. „pohľadávkami sa na účely tejto zmluvy rozumejú peňažné pohľadávky (spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými) špecifikované v Prílohe č. 1. - bod 1. 3, písm. b)„ z titulu neuhradených kúpnych cien (resp. ich častí) alebo nájomného (resp. jeho častí), ktoré sú povinní platiť dlžníci postupcovi podľa nájomných zmlúv alebo kúpnych zmlúv, pričom čísla a deň uzatvorenia nájomných alebo kúpnych zmlúv sú špecifikované v Prílohe č. 1. Dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 27.03.2006, ktorým postupca spresnil prevádzané pohľadávky ako Predaj pohľadávok zo splátkového predaja Komfort. Predmetom postúpenia mali byť peňažné pohľadávky (spolu s príslušenstvom a všetkými právami voči dlžníkom popísaným v prílohe č. 1 a) peňažné pohľadávky (spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými) b) peňažné pohľadávky predstavujúce úroky z omeškania a súdne poplatky nezaplatené dlžníkmi a c) peňažné pohľadávky predstavujúce zmluvné pokuty popísané v prílohe č. 1. Podľa predloženého zoznamu dlžníkov, postúpená pohľadávka v dodatku č. 1 z 27. 3. 2006 predstavovala len zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 3.166,- Sk, od 16. 10. 2000 do zaplatenia zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 24.881,- Sk od 16. 5. 2001 do zaplatenia. Z pripojenej časti zoznamu dlžníkov súd zistil, že sa jedná o postúpenie nároku na zaplatenie zmluvných pokút voči dlžníkom. Navrhovateľ po oboznámení sa s podaným odporom, písomným podaním zo dňa 15. 11. 2011, zobral návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty do výšky 356,57 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania. V ostatnej časti na návrhu trval s odôvodnením, že zmluvná pokuta, dohodnutá má denný charakter nároku, a teda vo zvyšnej časti, premlčaná nie je. Súd s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v tejto časti zastavil. Súd prvého stupňa vec právne posúdil, s poukazom na ust. § 524 Obč. zák., ust. § 544 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 100 ods. 1, spolu s ust. § 101 Obč. zák. Súd prvého stupňa, poukazujúc na jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu (splatnosť splatených pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa podstaty), dospel k záveru, že splatnosť nárokov pôvodného veriteľa (úpadcu), vrátane zmluvných pokút, nastala dňom vyhlásenia konkurzu. Bol toho názoru, že nie je možné pripustiť, aby nárok veriteľa (úpadcu) definovanom ako oprávnenie vyúčtovať kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, mohol byť pre omeškanie s platením kúpnej ceny splátkach po dátume kedy nastali účinky konkurzu, vymáhateľný. Tiež mal za to, že podľa obsahu a účelu zákona o konkurze a vyrovnaní možno dospieť k záveru, že záväzky, ktoré sa týkajú podstaty, sa dňom vyhlásenia konkurzu stávajú splatnými, neschopnosť dlžníkov úpadcu vykonať ich bezodkladnú úhradu nie je možné sankcionovať inak než zákonom stanoveným spôsobom, a to ani v prípade zmluvne dohodnutej sankcie - zmluvnej pokuty. Deň vyhlásenia konkurzu je z pohľadu účtovníctva pohľadávok a záväzkov akýmsi bodom 0, čo je úplne v súlade s účinkami vyhlásenia konkurzu uvedeným v § 14 ods. 1 písm. g/ zákona o konkurze a vyrovnaní. Zároveň uviedol, že takémuto výkladu zodpovedá i obsah zmluvy o poskytnutí pohľadávok, uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného veriteľa) a prvým postupníkom O. G. zo dňa 16. 3. 2006 pod bodom 1. 3., podľa ktorého sa postupujú pohľadávky, predstavujúce neuhradené časti kúpnych cien a nájomného - nie zmluvné pokuty. Až v dodatku č. 1, uzavretého dňa 27. 3. 2006 k zmluve o postúpení sa rozšíril predmet pôvodnej zmluvy o postúpení aj na peňažné pohľadávky predstavujúce zmluvné pokuty. Súd konštatoval, že pohľadávka časti dlžnej istiny postúpená nebola, bola postúpená iba zmluvná pokuta (č. l. 15 súdneho spisu). Preto konštatoval, že nespôsobil z časti predmetu zmluvy (zmluvné pokuty vznikajúce po vyhlásení konkurzu), vyvoláva právne účinky pre rozpor so zákonom § 14 ods. 1 písm. g/ veta pred bodkočiarkou zákona o konkurze a vyrovnaní, postihuje v dotknutej časti citovanú zmluvu (dodatok č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok) absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Obč. zák. V dôsledku toho, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, sú v dotknutej časti neplatné. Keďže súd rozhodoval o uplatnenom nároku, ktorý navrhovateľ jednoznačne špecifikoval časovým ohraničením, rozhodujúcim pre výpočet zmluvnej pokuty, obdobím po vyhlásení konkurzu na majetok pôvodného veriteľa Drukos, a. s., z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Okrem iného súd poukázal aj na to, že v prípade, že by zmluva netrpela vyššie uvedenou vadou, súd by neposkytol súdnu ochranu uplatneného práva, a to pre rozpor jeho výkonu s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák). V prípade platnosti zmluvy, za súladné s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, by bolo možné považovať taký výkon práva veriteľa, ktorým by bol voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi uplatnený nárok plynúci zo zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci v celom rozsahu, t. j. v takom rozsahu nesplneného záväzku dlžníka, v akom stave tento bol v čase uplatnenia nároku, podanie žalobného návrhu správcom konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS, a. s., o zaplatenie 8.796,- Sk s príslušenstvom. Naviac, zmluvná pokuta vyčíslená navrhovateľom prevyšuje sumu pôvodnej dlžoby odporcu. Vychádzajúc zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou DRUKOS, a. s., a odporcom (kúpne zmluvy § 588 Občianskeho zákonníka) uplatnenému právu navrhovateľa, by súd neposkytol právnu ochranu aj z dôvodu, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v čl. I. bod 4 VOP, má povahu neprimeranej zmluvnej podmienky v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., v znení zákona č. 310/1999 Zb., nakoľko sa jedná o viacnásobné zabezpečenie povinnosti, t. j. výhradou vlastníctva, zákonnými úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty, uplatnenej navrhovateľom, je zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej ekonomického dôvodu zakotvenia v zmluve, nie je ničím iným ako obchádzanie kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Ustanovenie čl. I bodu 4 VOP súd považoval v zmysle § 39, v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné z dôvodu rozporu s ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení z. č. 310/1999 Zb. Toto ustanovenie zmluvy, obsiahnuté vo VOP vzhľadom na uvedené nemôže zakladať žiadne právne účinky vo vzťahu zmluvných strán. Súd sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania, keď túto posúdil ako dôvodnú, keď podľa Občianskeho zákonníka sa úroky a opakujúce sa plnenia premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Zmluva č. 6407017111 a zmluva č. 104001787, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Drukos, a. s., dodať odporcovi hnuteľné veci a záväzok odporcu zaplatiť spoločnosti Drukos, a. s., splátky vo výške 788,28 eur a 1.925,24 eur. Odporca sa v zmluve č. 1 zaviazal zaplatiť spoločnosti Drukos, a. s., peňažné plnenie vo výške 788,28 eur v 12 mesačných splátkach po 52,54 eur a nultú splátku 157,67 eur, ktoré bol odporca povinný uhrádzať do 15. dňa kalendárneho mesiaca od podpisu zmluvy dňa 25. 10. 1999, teda prvá splátka mala byť zaplatená 15. 11. 1999 a posledná 15. 10. 2000. Odporca si povinnosti zo zmluvy neplnil a a dostal sa do omeškania v zmluve č. 1 so splatením sumy 105,09 eur, avšak navrhovateľ neuviedol kedy naposledy odporca plnil a s ktorými splátkami sa dostal do omeškania. Odporca sa v zmluve č. 2 zaviazal zaplatiť spoločnosti Drukos, a. s., peňažné plnenie vo výške 1.925,24 eur v 6 mesačných splátkach po 288,78 eur a nultú splátku 192,52 eur, ktoré bol odporca povinný uhrádzať do 15. dňa kalendárneho mesiaca od podpisu zmluvy, vždy 15. dňa v mesiaci, teda prvá splátka mala byť zaplatená 15. 10. 2000 a posledná 15. 3. 2001. Navrhovateľ takisto nešpecifikoval, aké platby odporca za aké obdobie zaplatil. Navrhovateľ len uviedol, že odporca porušil podmienky zmluvy, dostal sa do omeškania s plnením záväzku vo výške 825,90 eur. Súd poukazuje na to, že každá splátka sa premlčuje samostatne, a teda najneskôr sa plnenie zo zmluvy č. 1 premlčalo 16. 10. 2003 a zo zmluvy č. 2 16. 3. 2004 v zmysle §§ 100 a 101 Obč. zák. Súd je toho názoru, že zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku k hlavnému záväzku, a pokiaľ neexistuje hlavný záväzok, nemôže bez neho existovať záväzok vedľajší. Premlčacia doba začína plynúť dňom porušenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Teda z hľadiska vzniku zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacej povinnosti, je zmluvná pokuta viazaná na hlavný záväzok, resp. na zabezpečovanú povinnosť. Je teda nesamostatná a úplne spätá s hlavným záväzkom. Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že celý nárok navrhovateľa je premlčaný, aj keď zmluvná pokuta bola dojednaná za každý deň omeškania, v prípade, že by tomu tak nebolo, navrhovateľ by sa mohol domáhať takpovediac nekonečného plnenia zmluvnej pokuty, pričom o zaplatenie nároku - hlavného záväzku, by vôbec nemusel mať záujem, pretože zmluvná pokuta za 3 roky prevýši 100 % hodnoty záväzku. Vzhľadom aj na iné dôvody vyššie uvedené, súd celý návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď trovy právneho zastúpenia ustálil na 3 úkony právnej služby po 71,37 eur plus 3 x režijný paušál a cestovné Považská Bystrica a späť osobným automobilom zn. Škoda suped ako aj strata času 6 polhodín po 12,71 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu na zaplatenie sumy vo výške 1.004,54 eur a zároveň, aby navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 236,74 eur za 3 úkony právnej služby + 3x režijný paušál. Navrhovateľ mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 39 Obč. zák., pričom platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu, v okamihu, keď právnemu úkonu došlo. Navrhovateľ nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nárok úpadcu definovaný ako oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, nemohol byť pre omeškanie s platením nájomného po dátumu kedy nastali účinky konkurzy, vymáhateľným. Je pravdou, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa uzatvárajú účtovné knihy, a správca vedie účtovníctvo úpadcu od tzv. „bodu 0“, a tiež, že nesplatné pohľadávky sa stávajú splatnými, avšak táto skutočnosť nemôže spôsobovať nemožnosť platného postúpenia zmluvnej pokuty, dojednanej v podobe opakujúceho sa plnenia určeného ako percento zo sumy základného nároku (iný peňažný nárok) za jednotku času omeškania až do zaplatenia tohto iného peňažného nároku. Ak raz dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka riadne a včas zaplatiť istinu, tak okamihom porušenia povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a stáva sa z neho samostatné majetkové právo spôsobilé na postúpenie, a to bez ohľadu na to, či subjekt ktorému toto právo patrí, sa nachádza v konkurze a trvá až pokým sa nezaplatí istina. Samotné zosplatnenie tohto práva vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu tak nemôže znamenať jeho ohraničenie len po okamih vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ mal za to, že prijatím záveru súdu prvého stupňa, aby dochádzalo k zhoršeniu a ohrozeniu právnej istoty veriteľov ako aj ukráteniu ich zmluvne dojednaných nárokov. Takýmto konaním by súd jednoznačne zvýhodňoval dlžníkov, ktorí by svoje omeškanie s plnením dlhu v čase po vyhlásení konkurzu neboli už žiadnym spôsobom sankcionovaní. Uzatváraniu účtovných kníh k momentu vyhlásenia konkurzu v čase po vyhlásení konkurzu od tzv. bodu 0 má opodstatnenie výlučne z účtovného hľadiska, ale nemá vplyv na právne hľadisko postúpených pohľadávok, nakoľko by sa jednalo o zasahovanie do hmotného práva veriteľa pohľadávky, čo je v danom prípade neprípustné. Navyše akceptovaním tvrdení súdu, by dochádzalo aj k zmenšeniu majetkovej hodnoty konkurznej podstaty a tým aj k horšiemu uspokojeniu konkurzných veriteľov, preto percentuálne dojednané zmluvné pokuty vznikajúce po vyhlásení konkurzu nie sú nespôsobilým predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorý by spôsoboval neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor jej časti so zákonom. Zmluva o postúpení pohľadávok na navrhovateľa, ako aj všetky predchádzajúce zmluvy, sa nijakým spôsobom neprieči dobrým mravom, neobchádza zákon ani zákonu neodporuje, zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ide o perfektný právny úkon ktorý je ako taký platný a vyvoláva predpokladané právne následky. Navrhovateľ poukázal na ust. § 544 Obč. zák. a nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluvná pokuta dojednaná ako určité percento za časové omeškanie dlžníka sa premlčuje ako celok, a rozhodujúcim dňom počiatku plynutia premlčacej doby takémuto nároku je prvý deň vzniku stavu omeškania. I keď je zmluvná pokuta acesorickým záväzkom, podmieneným vznikom hlavného záväzku, okamihom porušenia hlavného záväzku sa zmluvná pokuta stáva samostatne majetkovým právom (teda nie príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák.). Navrhovateľ zdôraznil, že hlavný záväzok, ktorý zabezpečuje zmluvná pokuta nie je premlčaný, keď pod sp. zn. 28Ro/1030/2005 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol dňa 28. 6. 2005 právoplatnosť. Ak teda bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu, premlčuje sa toto právo za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. To je právo na zaplatenie hlavného záväzku nie je ešte premlčané. Zároveň navrhovateľ poukázal na ust. § 101 Obč. zák. a ust. § 110 ods. 3 Obč. zák., pričom právo na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie sa s plnením hlavného záväzku vo forme určitého percenta za určitý časový úrok omeškania možno považovať za právo na opakujúce sa plnenie s tým, že zmluvná pokuta ako samostatné majetkové právo vzniká (z dôvodu, že zabezpečovaná povinnosť plniť riadne a včas je porušovaná každý deň, opakovane, až do jej riadneho splnenia), každodenne vo výške 0,1 % z dlžnej sumy. Navrhovateľ zdôraznil, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká za každý deň omeškania s porušením právnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a teda premlčanie práva zmluvnej pokuty treba posudzovať osobitne za každý deň až do riadneho splnenia záväzku. Taktiež navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené aj výhradou vlastníctva. Uviedol, že občiansky zákonník vymedzuje čo možno považovať za zabezpečovacie prostriedky, ktoré slúžia na zabezpečenie záväzkových vzťahov. Sú vymedzené v VIII. časti prvej hlavy piaty oddiel Obč. zák., (§ 544 - § 588 Obč. zák.) a len tieto formy je možné považovať za zabezpečovacie právne inštitúty. Výhrada vlastníctva je vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve (§ 601 Obč. zák.) a svojou povahou a charakterom ju absolútne nie je možné považovať za zabezpečovací právny inštitút. Tiež ju nie je možné považovať ani za žiadnu sankciu, spojenú s omeškaním dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov. Účelom výhrady vlastníctva v súvislosti s kúpnou zmluvou je však jednoznačne obmedzenie kupujúceho s predmetom kúpy do zaplatenia kúpnej ceny slobodne nakladať a tým sa predchádza možnosti scudzenia takejto veci skôr, ako bude zaplatená celá kúpna cena. V tomto smere poukázal na mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 28. 9. 2011 sp. zn. VI/1/Pz/445/11-7 v právne a skutkovo obdobnej veci, kedy súd mal za to, že uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a prípade viacnásobného zabezpečenia záväzkov (t. j. zabezpečenie výhradou vlastníctva, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navrhovateľ zdôraznil, že na rozdiel od úrokov z omeškania, zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky, alebo samostatne majetkovým nárokom. Zmluvná pokuta vzniká len v prípade, ak sa zmluvné strany o zmluvnej pokute písomne dojednali. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej uplatňovanie v súdnom konaní neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania a naopak zaplatenie úroku z omeškania neovplyvní nárok veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tzn., že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania, a zmluvné pokuty v dôsledku čoho sa stáva, že dlžník je v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/969/1999, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/47/2002, ďalej judikát SR č. 5/1995. Mal za to, že uplatňovaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká a jej výška je plne v súlade s dobrými mravmi. K odvolaniu sa písomne vyjadril, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 41,24 eur. Mal za to, že súd prvého stupňa sa podrobne vysporiadal so všetkými okolnosťami, odvolanie navrhovateľa považoval za nedôvodné. Zdôraznil, že nebol osobne písomne informovaný ani o jednom postúpení pohľadávky na iné spoločnosti, čím si postupca nesplnil svoju základnú povinnosť v zmysle § 526 ods. 1 Obč. zák. Zdôraznil, že si uplatnil námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, ktorú prvostupňový súd posúdil ako dôvodnú, keď skonštatoval, že podľa Obč. zák. sa úroky a opakujúce sa plnenia premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie podal v čase účastník konania (§ 201 ods. 2 O. s. p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1O. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 3 O. s. p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za omeškanie s plnením peňažného dlhu zo strany odporcu, a to vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorú sumu si navrhovateľ návrhom vyčíslil vo výške 0,1 % denne zo sumy 930,99 eur za obdobie od 15. 7. 2007 do 15. 7. 2011 vo výške 1.361,11 eur. Následne však navrhovateľ po podaní odporu odporcom písomným podaním z 15. 11. 2011 zobral svoj návrh v časti, t. j. do výšky 365,57 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania. Súd prvého stupňa uznesením konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil. Predmetom žalobného návrhu je teda suma 1.004,54 eur, keď navrhovateľ vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 356,57 eur (t. j. zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 930,998 eur od 15. 4. 2007 do 31. 7. 2008) považoval za dôvodnú. Nárok navrhovateľa teda pozostáva zo sumy 1.004,54 eur vo výške 0,1 % denne za obdobie od 1. 8. 2008 do 15. 7. 2011, ktorý návrh súd prvého stupňa zamietol. V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 10. 9. 2013 spoločnosť IVACO CONSULTANS LIMITED žiadala o pripustenie zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ ako postupca (Pthorperecovery, s. r. o.) uzatvoril so spoločnosťou IVACO CONSULTANS LIMITED ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi. Odvolací súd uznesením zo dňa 28. 10. 2015, č. k. 6Co/516/2013-217 navrhovanú zmenu na strane navrhovateľa pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 11. 2015. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa zamietol z viacerých dôvodov. V prvom rade z dôvodu, že nespôsobilosť časti predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky (zmluvné pokuty „vznikajúce“ po vyhlásení konkurzu) vyvoláva právne účinky pre rozpor so zákonom (§ 14 ods. 1 písm. g/ veta pred bodkočiarkou ZKV) postihuje v dotknutej časti zmluvu o postúpení pohľadávky, najmä jej dodatok č. 1 absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Obč. zák. Súd prvého stupňa konštatoval, že v dôsledku toho, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, sú zmluvy o postúpení pohľadávok v dotknutej časti neplatné. Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, že okrem iného v prípade, že by zmluva netrpela vyššie uvedenou vadou, súd by neposkytol súdnu ochranu uplatnenému právu pre rozpor jeho výkonu s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O. Z.), keď ide o výkon práva veriteľa, voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi. Naviac zmluvná pokuta vyčíslená navrhovateľom prevyšovala sumu pôvodnej dlžoby odporcu. Tiež by súd neposkytol právnu ochranu navrhovateľovi i z dôvodu, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v čl. I bod 4 VOP má povahu neprimeranej zmluvnej podmienky v zmysle § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb., v znení zák. č. 310/1999 Zb., nakoľko sa jedná o viacnásobné zabezpečenie povinnosti jednak výhradou vlastníctva, zákonnými úrokami z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty je zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z jej ekonomického dôvodu a je obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák. o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Preto ust. čl. I bod 4 VOP považoval súd prvého stupňa v zmysle § 39, v spojení s ust. § 41 Obč. zák. za absolútne neplatné z dôvodu rozporu s ust. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb., v znení zák. č. 310/1999 Zb. Takéto ustanovenie zmluvy uvedené vo VOP, vzhľadom na dohodnuté vyššie uvedené podmienky, nemôže zakladať žiadne právne účinky vo vzťahu zmluvných strán. V súvislosti s námietkou premlčania súd prvého stupňa poukázal, že najneskôr plnenie zo zmluvy č. 1 sa premlčalo 16. 10. 2003, keď prvá splátka mala byť zaplatená dňa 15. 11. 1999 a posledná dňa 15. 10. 2000. Zo zmluvy č. 2 sa plnenie premlčalo najneskôr dňa 16. 3. 2004, keď prvá splátka z tejto zmluvy mala byť zaplatená dňa 15. 10. 2000 a posledná dňa 15. 3. 2001, všetko v zmysle § 100 a 101 Obč. zák. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého použitie, aplikáciu, jeho výšku alebo spôsob určenia, si musia zmluvné strany výslovne (písomne) dohodnúť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Zmluvná pokuta má jednak funkciu prevenčnú, jednak funkciu reparačnú (uhradzovaciu), ale aj sankčnú pre toho kto povinnosť porušil. Zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. Odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že súbeh nárokov na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty zákon nevylučuje a výhrada vlastníctva nie je zabezpečovacím prostriedkom záväzkových vzťahov; je v podstate vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve ktoré nebráni uplatneniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd má za to, že odvolací návrh navrhovateľa, že dojednanie zmluvnej pokuty a jej uplatnenie neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania. V Občianskom zákonníku, ale ani v obchodnom zákonníku, nie je ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom, že aplikácia úrokov z omeškania vylučuje možnosť zmluvnej pokuty a naopak (napr. rozsudok NS ČR z 28. 8. 2000 sp. zn. 29Cdo/742/1999). Tiež za dôvodný odvolací návrh odvolací súd považoval i navrhovateľom namietanú skutočnosť, že hlavný záväzok, ktorý zabezpečuje zmluvná pokuta uplatnená v tomto konaní, nie je premlčaný. Navrhovateľ už v samotnom návrhu na začatie konania poukázal na zaplatenie hlavného záväzku na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 28Ro/1030/2005, kde bol súdom prvého stupňa vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 6. 2005. Správne preto navrhovateľ poukázal na ust. § 110 ods. 1 Obč. zák. v zmysle ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa toto právo za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca v priebehu prvostupňového konania, ale ani v odvolacom konaní, žiadnym spôsobom nepreukázal, že hlavný záväzok, t. j. sumu na ktorú bol zaviazaný platobným rozkazom vo vyššie uvedenom konaní sp. zn. 28RO/1030/2005 navrhovateľovi uhradil i keď túto skutočnosť v podanom odpore tvrdil a uviedol, že sa bude snažiť preukázať že svoje záväzky plnil aj listinnými dôkazmi. Z obsahu spisu vyplynulo, že odporca plnil len čiastočne pokiaľ sa týka zmluvy č. 1 dostal sa do omeškania so splatením sumy 105,09 eur a pokiaľ sa týka zmluvy č. 2, odporca sa dostal do omeškania s plnením záväzku vo výške 825,90 eur. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odporca v priebehu konania nepreukázal, že vyššie uvedené sumy (hlavný záväzok zabezpečujúci zmluvnú pokutu uplatnenú v tomto konaní), na ktorý bol zaviazaný vydaným platobným rozkazom navrhovateľovi uhradil. Nesprávny bol preto záver súdu prvého stupňa, keď vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu túto posúdil ako dôvodnú. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd odvolaciemu návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť, nakoľko ďalšie dôvody súdu prvého stupňa, pre ktoré návrh navrhovateľa zamietol, považoval za dôvodné. V zhode so súdom prvého stupňa má odvolací súd za to, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva č. 1 ako aj zmluva č. 2, uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. U oboch zmlúv ide o formulárové zmluvy, ktoré sa uzatvárajú s tým, že dlžník nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah veriteľom vopred pripravovaného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Z týchto dôvodov právny vzťah medzi účastníkmi konania musí byť posudzovaný podľa ustanovení, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvého stupňa uvádza, že smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 40/1960 Zb. Obč. zák., v znení neskorších predpisov (najmä v ust. § 52 - § 54 Obč. zák.), účinným od 1. 4. 2004, ukladá povinnosti členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. pred neprijateľnými klauzulami v spotrebiteľských zmluvách na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie. Tiež i podľa súčasného znenia ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica č. 93/13/EHS k tomu uvádza, že spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo vo viacerých dokumentoch. Ak teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty z hľadiska jej ekonomického dôvodu zakotvenia v zmluve je obchádzaním kogentného ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania ak bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 0 denne z dlžnej sumy, odvolací súd sa stotožňuje s právnymi argumentami vyslovenými súdom prvého stupňa o neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty a v tejto časti odvolací dôvod navrhovateľa považuje za nedôvodný ak navrhovateľ tvrdí, že uplatňovaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká a je v súlade s dobrými mravmi. Podľa odvolacieho súdu je dôvodný záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ust. § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsahu vzniknutej škody (správne preto súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal i na tú skutočnosť, že naviac zmluvná pokuta vyčíslená navrhovateľom prevyšuje sumu pôvodnej dlžoby odporcu). Využitie zákonnej možnosti pre moderáciu zmluvnej pokuty umožňuje súdu zmluvnú pokutu aj nepriznať. Správne zároveň súd prvého stupňa konštatoval, že nie je možné poskytnúť súdnu ochranu uplatnenému právu a to pre rozpor jeho výkonu s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Občianky zákonník nedefinuje pojem dobré mravy. Právo je vykonávané v rozpore s dobrými mravmi, ak sa vykonáva v rozpore s dobrými mravmi ak sa vykonáva s úmyslom privodiť sebe prospech na úkor povinnej osoby. Výkon práva na zaplatenie zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby. Zmluvná pokuta má predovšetkým zabezpečiť riadne a včasné splnenie záväzku povinnou osobou, sankcionuje povinnú osobu v prípade zabezpečiť riadne a včasné splnenie záväzku povinnou osobou prípadne odškodňuje osobu oprávnenú pre prípad vzniku škody, a to v dôsledku neplnenia si povinnosti druhou zmluvou stranou. Odvolací súd v tejto súvislosti na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, že nároky navrhovateľa nemôžu požívať právnu ochranu, vzhľadom na vyššie uvedené základné funkcie zmluvnej pokuty, že tieto základné funkcie môže zmluvná pokuta splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute. Ak si však nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje navrhovateľ, ktorý je už v danom prípade siedmym postupníkom (O.. A. J., SKPÚ DRUKOS, a. s. v konkurze, O. G., spol. MEDIATION KMCH, s. r. o., spol. IVACO CONSULTANS LIMITED, AKROPOLIS estates, s. r. o., spol. THORPE RECOVERY, s. r. o. a v neposlednom rade opätovne spoločnosť IVACO CONSULTANS LIMITED, ktorú do konania pripustil odvolací súd), nedochádza k naplneniu ani zabezpečovacej ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku obdobia ktoré od porušenia povinnosti zo strany odporcu uplynulo a dátumom podania návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, je možné konštatovať, že uplatnením tohto nároku navrhovateľom bolo primárne obohatiť sa na úkor odporcu a nie ho sankcionovať za porušenie zmluvných povinností. K tomuto záveru dospel odvolací súd na základe zistenia, ktoré v konaní na súde prvého stupňa v návrhu na začatie konania, ale i v odvolacom konaní uvádzal sám navrhovateľ s tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 28RO/1030/2005 si navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatnil, uplatnil si ju až návrhom podaným na súde prvého stupňa, t. j. až návrhom zo dňa 1. 8. 2011. Odvolací súd považuje takéto konanie navrhovateľa za šikanózne konanie vo vzťahu k odporcovi, ktoré podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. požíva právnu ochranu. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. môže odvolací súd potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa aj v prípade, že je vecne správny vo výroku. Prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa opravil odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania, potvrdil. V odvolacom konaní úspešný odporca si uplatnil trovy odvolacieho konania za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 26,56 eur, režijný paušál 7,81 eur, DPH 20 % zo sumy 34,37 eur vo výške 6,87 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 41,24 eur, ktoré odvolací súd odporcovi priznal. Podľa § 149 O. s. p., je navrhovateľ tieto trovy právneho zastúpenia povinný uhradiť k rukám právneho zástupcu odporcu. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolací senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.