Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206656 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512206656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: S Slovensko, spol. s r.o., Tomášikova 17, 821 02 Bratislava, IČO: 35 812 419, zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111, proti odporcom: 1/ DELTA - K s.r.o., Učňovská 576/10, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 44 267 444, 2) Y. O., A. XX.XX.XXXX, S. W. Š. XXXX/XX, XXX XX S.Ľ., S. Č. W. Y.. F. XX, XXX XX S., o zaplatenie 47.588,62 eur s príslušenstvom a odmenou 158,63 eur zo zmeniek, o odvolaní odporcu v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/14/2013-132 zo dňa 12.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/14/2013 - 132 zo dňa 12.11.2013 p o t v r d z u j e . Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/247/2012-61 zo dňa 30.05.2012 proti odporcovi v 2/ rade v platnosti. Zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa vo výške 2.063,49 eur. V odôvodnení uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm/247/2012-61 zo dňa 30.05.2012 boli odporcovia zaviazaní, aby navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 47.588,62 eur, úrok 6 % ročne zo sumy 32.446,06 eur od 19.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 15.142,56 eur od 04.02.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 158,63 eur a trovy konania 4.129,58 eur. Námietky podal len odporca v 2/ rade a uviedol, že navrhovateľ svoj návrh opiera o dve dohody o zmenkovom vyplňovacom práve na zabezpečenie pohľadávok z dvoch leasingových zmlúv a o dve blankozmenky, kde on vystupuje ako ručiteľ za vystaviteľa. Namietal neplatnosť a nezákonnosť oboch dohôd o vyplňovacom zmenkovom práve, lebo za navrhovateľa ich nepodpísal konateľ a k dohodám nebolo pripojené splnomocnenie, z ktorého by oprávnenie konať v mene navrhovateľa vyplývalo. Navrhovateľ navyše k návrhu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že bol dodržaný čl. II. dohody, t.j. že doplnené sumy v zmenkách neprekračujú pohľadávky z leasingových zmlúv a konečné finančné vyporiadanie bez ďalšieho nemôže preukazovať, že navrhovateľ skutočne predmet leasingu predal za 140.000 eur, resp. 20.000 eur. Mal za to, že pokiaľ sa navrhovateľ na dohody o zmenkovom vyplňovacom práve v návrhu odvoláva, má on ako ručiteľ právo žiadať preukázanie tvrdení navrhovateľa ohľadne výšky pohľadávky. V námietkach tiež uviedol, že pochybnosti o správnosti doplnených súm vzbudzuje aj rozpor medzi upomienkou z 19.01.2012, v ktorej navrhovateľ uviedol celkovú dlžnú sumu 39.228,62 eur a blankozmenkami, v ktorých je suma spolu 47.588,56 eur. Je preto nepochybné, že navrhovateľ si nedal dlžnú sumu u dlžníka odsúhlasiť a mal za to, že ak zmenková suma bola vyplnená odchýlne od udeleného oprávnenia, sú blankozmenky neplatné. Súd prvého stupňa uzavrel, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že obe zmenky boli v čase vydania neúplné, bez údaju splatnosti a zmenkovej sumy. Ku každej blankozmenke bola v deň jej vystavenia uzavretá dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve. Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve v mene navrhovateľa podpísala G.. Y. T., ktorá je v záhlaví oboch dohôd označená ako zástupkyňa na základe splnomocnenia od konateľov spoločnosti G.. Y. I. Y. G.. C. W.. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ust. § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ a skonštatoval, že zákon nevyžaduje, aby sa splnomocnenie stalo súčasťou právneho úkonu, ktorý v medziach oprávnenia zastupovať splnomocniteľa vykoná splnomocnenec. V tomto prípade navrhovateľa pri podpísaní dohôd o zmenkovom vyplňovacom práve zastupovala jeho zamestnankyňa, ktorú konatelia na takýto úkon splnomocnili písomne dňa 01.09.2007. Dohody sú preto platné a navrhovateľa zaväzujú, aj keď sa splnomocnenie súčasťou dohôd nestalo. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že účastníci si v dohode o zmenkovom vyplňovacom práve dojednali, že blankozmenkami budú zabezpečené všetky a akékoľvek pohľadávky zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) vrátane pohľadávok, ktoré vzniknú odstúpením od zmluvy. Navrhovateľ bol podľa čl. II. dohody oprávnený vyplniť ako údaj splatnosti akýkoľvek deň po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky, jej časti alebo jej príslušenstva a ako zmenkovú sumu akúkoľvek čiastku zodpovedajúcu, ale neprekračujúcu všetky pohľadávky, ich časti alebo príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu vyplnenia zmenky. Konajúci súd mal za to, že navrhovateľ preukázal, že zmluvy boli ku dňu 09.01.2011 predčasne ukončené pre omeškanie s platením splátok. Dôvodom odstúpenia od zmluvy boli neuhradené splátky vo výške 8.360,40 eur z prvej zmluvy a vo výške 1.699,60 eur z druhej zmluvy. Nároky navrhovateľa pri predčasnom ukončení zmluvy boli dojednané v bode 8.4.5 VZP, podľa ktorého bol odporca v 1/ rade povinný okrem neuhradených splátok, ktoré sa stali splatnými do odstúpenia od zmluvy (včítane ich príslušenstva), uhradiť navrhovateľovi stratu z predaja vo výške rozdielu medzi hodnotou predmetu leasingu uvedenou v účtovníctve po prevzatí predmetu leasingu od odporcu a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH. Svoju pohľadávku navrhovateľ vyčíslil v konečnom finančnom vyporiadaní, podľa ktorého vznikla z prvej leasingovej zmluvy pohľadávka 32.446,06 eur, z čoho 8.360,40 eur sú neuhradené splátky ku dňu zániku zmluvy a 24.086,06 eur je rozdiel medzi istinou 164.086,06 eur a predajnou cenou predmetu leasingu 140.000 eur. Z druhej leasingovej zmluvy vznikla pohľadávka 15.142,56 eur, z čoho 1.699,60 eur sú neuhradené splátky ku dňu zániku zmluvy a 13.442,56 eur je rozdiel medzi istinou 33.442,56 eur a predajnou cenou predmetu leasingu 20.000 eur. Na námietku odporcu v 2/ rade, že konečné finančné vyporiadanie nepreukazuje, že navrhovateľ skutočne predmet leasingu predal za 140.000 eur, resp. 20.000 eur, predložil navrhovateľ faktúry z 29.07.2011, ktorými vyúčtoval kupujúcemu AGRO MITAS, s.r.o. kúpnu cenu za obilný kombajn I. D. XXX vo výške 140.000 eur bez DPH a kúpnu cenu za kukuričný adaptér I. vo výške 20.000 eur bez DPH. Súd prvého stupňa poukázal na to, že z dohody o zmenkovom vyplňovacom práve nevyplýva povinnosť dať si pred vyplnením blankozmenky výšku pohľadávky odsúhlasiť dlžníkom. Na záver konajúci súd uviedol, že odporca v 2/ rade dodatočne proti zmenkovej sume namietal, že navrhovateľ predal predmety leasingu za nízku cenu, ktorá je neprimeraná jednak k nadobúdacej cene a jednak ku stavu strojov, ktoré neboli skoro vôbec využívané. Súd prvého stupňa skonštatoval, že konanie o námietkach sa riadi koncentračnou zásadou vyplývajúcou z prvej vety § 175 ods. 4 O.s.p., ktorá neumožňuje súdu prihliadať na neskôr uplatnené námietky. Spochybnenie výšky predajnej ceny nie je možné považovať len za spresnenie námietok, ale za námietku úplne novú, na ktorú už súd prihliadať nemohol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 2/ rade. Uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností ním uvádzaných. V konaní na prvom stupni len dodatočne predkladal určité písomnosti, ktoré sa rozporovali a súd sa s takýmito tvrdeniami uspokojil bez snahy zistiť úplný a skutočný stav vo veci samej. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku je neurčité a nezrozumiteľné, súd len stručne opísal skutkový stav a samotné fakty tohto prípadu, ale bez náležitého odôvodnenia, prečo tak rozhodol. S argumentmi odporcu sa nevysporiadal v takom rozsahu, na aký má každý účastník konania právo. Odvolateľ bol toho názoru, že navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že bol dodržaný čl. II dohody, t.j. že doplnené sumy v zmenkách neprekračujú pohľadávky z leasingových zmlúv a konečné finančné vysporiadanie bez ďalšieho nemôže preukazovať, že navrhovateľ skutočne predmet leasingu predal za 140.000 eur, resp. za 20.000 eur. Tiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že z dohody o zmenkovom vyplňovacom práve nevyplýva povinnosť si pred vyplnením blankozmenky dať výšku pohľadávky odsúhlasiť dlžníkom. Toto svoje konštatovanie súd nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. Blankozmenky neboli vyplnené v súlade s udeleným oprávnením, a preto sú neplatné a nezákonné. Opätovne poukázal na to, že navrhovateľ v upomienke zo dňa 19.01.2012 uviedol celkom inú sumu, ako si uplatňuje blankozmenkami. Naďalej trval na tom, že navrhovateľ predal predmety leasingu za nízku cenu, veľmi podhodnotenú, ktorá bola jednak neprimeraná k nadobúdacej cene a jednak ku stavu strojov, ktoré neboli skoro vôbec požívané. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý ho považoval za nedôvodné a irelevantné. V prvom rade poukázal na koncentračnú zásadu konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odporca v 2/ rade v námietkach namietal len nezákonnosť dohôd o zmenkovom vyplňovacom práve, podpísanie dohôd o zmenkovom vyplňovacom práve neoprávnenou osobou, nepreukázanie správnosti výšky pohľadávky a neodsúhlasenie výšky dlžnej sumy dlžníkmi. Uvedené argumenty sú vyvrátené v samotnom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v dôkazoch k nemu priložených, ako aj v podaní navrhovateľa zo dňa 27.02.2013, ku ktorému priložil dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nárokov. K uvedenému podaniu boli priložené faktúry, z ktorých je zrejmé, že predmety leasingov boli predané za 140.000 eur a za 20.000 eur. Uvedený predaj je zohľadnený v celkovej pohľadávke navrhovateľa, t.j. pohľadávka je o túto sumu znížená. Opätovne poukázal na to, že nie je jeho povinnosťou nechať si pred vyplnením zmenky odsúhlasiť výšku sumy u dlžníka a tvrdenia odporcu o tom, že predmety leasingov boli predané pod cenu predstavujú rozširovanie námietok v rozpore s koncentračnou zásadou. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania tak, ako budú vyčíslené. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) prejednal odvolanie odporcu v 2/ rade podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o vec samú, a to z dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal so všetkými námietkami odporcu v 2/ rade. Odvolací súd zhodne s názorom navrhovateľa dospel k záveru, že predmetom námietok odporcu v 2/ rade boli v zásade tri skutočnosti, a to podpísanie zmeniek neoprávnenou osobou, nepreukázanie správnosti výšky pohľadávky a neodsúhlasenie dlžnej sumy dlžníkom. Podľa čl. I. § 10 zákona č. 191/1950, t. j. Zákona zmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Na základe tohto ustanovenia sa môžu dlžníci, ktorí sa na blankozmenku podpísali pred tým, než boli chýbajúce údaje do zmenky doplnené, brániť proti zaplateniu zmenky námietkou, že bola vyplnená odchylne od udeleného oprávnenia. Námietku je oprávnený vzniesť aj odporca v 2/ rade ako zmenkový ručiteľ, keďže sa zaručil za budúci záväzok vystaviteľa zmeniek, ktorý môže byť určený len v súlade s udeleným oprávnením. Pre úspešnosť tejto námietky proti navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky, by postačovalo, ak by odporca v 2/ rade preukázal, že zmenky boli vyplnené odchýlne od udeleného oprávnenia, čím by súčasne preukázal aj zlomyseľnosť, či hrubú nedbanlivosť majiteľa zmenky. Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenkám boli uzavreté dňa 28.07.2010 a 29.09.2010 a zabezpečovali pohľadávky navrhovateľa z 2 leasingových zmlúv. Podľa týchto dohôd bol navrhovateľ oprávnený v blankozmenkách vyplniť údaje splatnosti a zmenkovej sumy tak, že do údaja splatnosti bol oprávnený vyplniť akýkoľvek deň po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa, jej časti alebo jej príslušenstva a ako zmenkovú sumu akúkoľvek čiastku zodpovedajúcu, ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa, ich časti alebo príslušenstvo vyplývajúce z predmetných leasingových zmlúv. Oprávnenie doplniť do blankozmeniek chýbajúce údaje teda navrhovateľovi vzniklo, ak mal z leasingovej zmluvy splatné pohľadávky, t. j. pohľadávky, ktoré neboli po lehote splatnosti uhradené. Výška zmenkovej sumy tým bola limitovaná výškou splatných (neuhradených) pohľadávok z leasingovej zmluvy. Navrhovateľ ako dátum splatnosti mohol vyplniť akýkoľvek dátum, ktorý nasledoval po splatnosti jeho kauzálnej pohľadávky. Odporca v 2/ rade namietal, že navrhovateľ nedoložil žiaden dôkaz o tom, že ním tvrdené skutočnosti ohľadom zmenkových súm neprekračujú jeho pohľadávky vyplávajúce z leasingových zmlúv a mal za to, že navrhovateľ pred vyplnením blankozmenky bol povinný si dať výšku pohľadávky odsúhlasiť dlžníkom. Oprávnenie navrhovateľa doplniť do zmenky chýbajúce údaje však nebolo podľa dohody o vyplňovacom práve podmienené tým, aby dal odporcom odsúhlasiť výšku dlžnej sumy, resp. vopred odporcov upovedomiť, že chce právo využiť alebo oznámiť, ako blankozmenku vyplnil. Námietku, že blankozmenka bola vyplnená odchylne od dojednania, vyvodil odporca v 2/ rade len z toho, že navrhovateľ výšku kauzálnej pohľadávky nepreukázal a nedal odsúhlasiť. Takto všeobecne koncipovaná námietka je v podstate nepreskúmateľná a neprejednateľná. Nevyplýva z nej, čím sa od dohody odchýlil, ani ako mali byť zmenky správne vyplnené. Poukázal iba na to, že suma uplatnená zmenkou je odlišná od sumy v upomienke zo dňa 19.01.2012. To bez ďalšieho nepreukazuje porušenie dohody o vyplnení blankozmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu zmenky obsahovali všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisu navrhovateľ svoje zmenkové práva preukázal. Odporca v 2/ rade nedokladoval, že by zo strany navrhovateľa došlo k akémukoľvek porušeniu dohody o vyplnení blankozmenky, neuniesol ani dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v námietkach, a to hlavne pokiaľ ide o výšku zmenkovej istiny. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmenky, a keďže len takto predmet sporu skutkovo vymedzil v návrhu na začatie súdneho konania, svoju dôkaznú povinnosť už splnil predložením prvopisu zmenky. Podľa § 495 Občianskeho zákonníka nie je povinný preukazovať dôvod zmenky a túto povinnosť nemá ani v prípade tzv. zabezpečovacích zmeniek. Odporca v 2/ rade preto nemôže dôkazné bremeno v preukazovaní, či bola blankozmenka vyplnená podľa udeleného oprávnenia, presúvať na navrhovateľa. Navyše odporca v 2/ rade nebol účastníkom kauzálneho vzťahu, a keďže sa osobitnou dohodou za zaplatenie kauzálnej pohľadávky navrhovateľovi nezaručil, nemal navrhovateľ ani na základe leasingových zmlúv povinnosť preukazovať mu výšku kauzálnej pohľadávky. Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľ predal predmety leasingu za cenu veľmi podhodnotenú, odvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že ide o novú námietku, ktorú nie je možné v zmysle koncentračnej zásady akceptovať a prihliadať na ňu. Navyše odporca v 2/ rade opätovne namietané skutočnosti ponechal len v rovine tvrdenia a neposkytol žiadne dôkazy na ich podporu. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť odporcu v 2/ rade poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, rozhodnutie o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti, bolo správne. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému navrhovateľovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich nevyčíslil do 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.