Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513200994 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513200994.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. N. Á. H. G. Š. E. Q. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, S. N. Á. H. G. Š. , narodený dňa XX.XX.XXXX, deti bytom W. - F., zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7a, Bratislava, deti rodičov: matka Y. N. Á. H. G. Š. E. Q. Á. , bytom W. - F., zastúpená JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom v Bratislave, Karloveská č. 3154/6C, otec S. N. Á. H. G. Š. , W. W., P. Č.. XX, zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Hlavné námestie č. 7, o návrhu otca o zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. decembra 2014, č.k. 22 P 15/2013-561, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. decembra 2014, č.k. 22 P 15/2013-561, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : l. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 17.12.2014, č.k. 22 P 15/2013-561, návrhy rodičov maloletých detí zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Otec sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti na maloletú D. z doterajšej sumy 190,-- € mesačne na sumu 100,-- € mesačne a na maloletého S. z doterajšej sumy 170,-- € mesačne na sumu 80,-- € mesačne počnúc dňom 27.12.2011. Dôvodil, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď dňa 27.12.2011 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému T., a teda príjem jeho rodiny sa podstatne znížil. Kým v čase rozhodnutia súdu o výživnom bola jeho manželka zamestnaná, dňa 19.11.2011 nastúpila na materskú dovolenku trvajúcu do 13.7.2012, od 14.7.2012 je jej príjem tvorený výlučne rodičovským príspevkom, čo je podstatne menej, ako jej zárobok. On z ekonomických dôvodov rezignoval na funkciu konateľa obchodnej spoločnosti S., X..H..E.., Bratislava, a nie je ani spoločníkom tejto spoločnosti; pracuje v riadnom pracovnom pomere. Príjem jeho rodiny nedosahuje takú výšku, ktorá bola braná do úvahy pri ostatnej úprave výživného, kedy mal jednorazový príjem z vyplateného obchodného podielu z firmy S., X..H..E.., Bratislava. Na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že jej odpadla vyživovacia povinnosť k najstaršej dcére, ktorá má už vlastný príjem, a keďže žije v domácnosti matky, mala by sa podieľať na úhrade nákladov aj ona. Dôvodil ďalej, že v mesiaci december 2014 zostal evidovaný na úrade práce; na Slovensku bol jeho pracovný pomer skončený z nedostatku zákaziek, v Rakúsku pracoval v skúšobnej dobe v rámci evidencie na úrade práce, kedy mu bol zamestnávateľ ochotný platiť príspevok na dopravu a zabezpečiť mu bývanie s tým, že po skončení skúšobnej doby si musí sám zabezpečiť bývanie v blízkosti výkonu práce, čo ale vzhľadom na výšku jeho zárobku nebolo možné, keď za dopravu domov počas víkendov platil týždenne 128,-- €. 3. Matka navrhla zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej D. na sumu 240,-- € mesačne, k maloletému S. na sumu 220,-- € mesačne, u oboch detí od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Dôvodila zmenou pomerov na strane maloletých, ako aj na jej strane, od posledného súdneho konania. Deti rastú, chodia do základnej školy, teda majú aj adekvátne vyššie náklady na svoje potreby, školu a záľuby, potrebujú školské pomôcky, chodia na výlety a pod. D. zdravotný stav sa podstatne zhoršil, jej operovaná oblička mala zlú funkčnosť, tak muselo nasledovať jej odstránenie aj s močovodom, dlhodobo užívala antibiotiká, čo podstatne zvýšilo náklady na starostlivosť o ňu, platí jej oveľa viac za lieky, ktoré nevyhnutne potrebuje. S. býva často chorý, má alergie, toto taktiež navyšuje náklady na lieky a starostlivosť. Jej príjem bol od posledného rozhodnutia znížený aj tým, že jej lekár zakázal pracovať v noci. Otec okrem výživného, ktoré posiela neskoro, nič navyše nepošle, deti nevezme ani na dovolenku. 4. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 5.10.2011, sp.zn. 17 P 428/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.8.2012, sp.zn. 11 CoP 18/2012, s účinnosťou od 1.9.2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletej D. zo sumy 140,-- € mesačne na sumu 190,-- € mesačne, k maloletému S.Á. zo sumy 140,-- € mesačne na sumu 170,-- € mesačne. V tom čase bola matka rozvedená, mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére K. H., narodenej dňa 1.5.1994, na ktorú bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.12.2006, sp.zn. 13 P 297/2005, v sume 4.000,-- Sk mesačne, a ktorá bola vtedy študentkou tretieho ročníka SOŠ chemickej. Matka s tromi deťmi žila sama v chate v oblasti Malý Draždiak, kam sa presťahovali dňa 26.6.2010 z Prievidze. Uvedená nehnuteľnosť bola v jej podielovom spoluvlastníctve s otcom maloletých detí. V obchodnom registri matka evidovaná nebola, podľa výpisu zo živnostenského registra ukončila podnikanie ku dňu 8.7.2010. V dobe od 16.4.2007 do 30.6.2010 bola zamestnankyňou spoločnosti S. X. X., a.s., kde za obdobie posledných 12 mesiacov pred skončením pracovného pomeru dosiahla čistý mesačný zárobok cca 372,15 €. Sociálnou poisťovňou mala za obdobie od decembra 2009 do júla 2010 vyplatené nemocenské a ošetrovné v celkovej sume 467,40 €. V daňovom priznaní za rok 2009 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v sume 4.502,16 €, nulové príjmy a výdaje zo živnosti, základ dane v sume 3.911,38 € a nulovú daň. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v sume 1.934,04 €, nulové príjmy a výdaje zo živnosti, základ dane v sume 1.681,57 € a daňový preplatok v sume 24,81 €. Od 9.7.2010 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s nárokom na dávku v nezamestnanosti do 8.1.2011, ktorá jej bola vyplatená v celkovej sume 1.461,50 €, evidencia skončila dňa 30.6.2011. Od 2.3.2011 do 18.3.2011 pracovala na dohodu o vykonaní práce so ZŠ Matky Alexie na dohodnutú pracovnú úlohu vrátnička - zastupovanie s celkovou odmenou 136,05 €. Od 1.7.2011 do 31.12.2011 bola zamestnaná na dobu určitú v S. X. X., a.s., kde za prvé dva mesiace trvania pracovného pomeru zarobila cca 465,39 € netto mesačne, pracovala v skrátenom pracovnom čase 32,5 hodiny týždenne. Je absolventkou strednej chemickej školy bez maturity, na základe živnostenského oprávnenia pracovala ako pedikérka, živnosť zrušila z dôvodu, že ju nestíhala vykonávať, keď pracovala v S. ako predavačka-pokladníčka v Prievidzi. Zvýšené výdavky na svoju výživu z dôvodu zdravotného stavu nemá, mimo spoluvlastníckeho podielu ku chate spolu s otcom detí iné nehnuteľnosti nevlastní. Otec bol ženatý a mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi P., narodenému dňa 5.4.2006, pochádzajúcemu z jeho terajšieho manželstva. Podľa vtedajšieho vlastného udania nemal žiadne príjmy, pomáhal svojmu otcovi s ozdravením údajne zadlženej firmy S., s.r.o. Naposledy pracoval v roku 2008 vo firme F., s.r.o., následne bol nezamestnaný, príjmom do jeho rodiny bol manželkin zárobok a materiálna a finančná pomoc jeho a manželkiných rodičov. Finančne mu vypomáhal jeho otec mesačne sumou zhruba 300,-- €, čo považoval za pôžičku a pomáhal mu aj s platením výživného. Zo strany manželkiných rodičov bola väčšia materiálna pomoc, u ktorých býval s rodinou v ich rodinnom dome, kde mali k dispozícii jednu izbu a svokrovcom mesačne prispieval na stravu a energie sumou 100,-- €; bývali u nich odvtedy, ako sa do chaty, ktorú vlastní spoločne s matkou maloletých detí, nasťahovala matka detí aj s deťmi; dovtedy býval v tejto chate on s manželkou a dieťaťom. Mimo uvedenej chaty nevlastnil iné nehnuteľnosti, nemal cenný hnuteľný majetok. Jeho manželka bola gravidná, porodiť mala v januári 2012. Otec je absolventom SOU spoločného stravovania s maturitou, odbor kuchár čašník. Udal zvýšené výdaje pre zdravotný stav s tým, že musí dodržiavať bezlepkovú diétu, trpí na chronické ochorenie žalúdka a pravidelne užíva lieky, ktoré nie sú hradené zdravotnou poisťovňou a mesačne za ne platí 20,-- € až 30,-- €. Dôkaz o tejto skutočnosti napriek opakovanej výzve súdu nepredložil. Podľa výpisu zo živnostenského registra otec ukončil svoju činnosť ku dňu 21.8.2008, podľa výpisu z obchodného registra bol od 14.10.2002 jedným zo štyroch spoločníkov a jedným z dvoch konateľov firmy S., s.r.o., s predmetom činnosti: poradenská a konzultačná činnosť v stavebníctve, nákup a predaj stavebného materiálu a stavebných hmôt v rozsahu voľnej živnosti, nákup a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti, inžinierska činnosť v stavebníctve, návrhy a realizácia interiérov a exteriérov, vykonávanie bytových alebo občianskych stavieb, vykonávanie priemyselných stavieb, leasing priemyselného tovaru, marketing, prieskum trhu, reklamná a propagačná činnosť, obchodná a sprostredkovateľská činnosť v predmete podnikania, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti, nákup a predaj motorových vozidiel, náhradných dielov a príslušenstva, poradenská činnosť v oblasti motorizmu, diagnostika, servis a oprava motorových vozidiel, sprostredkovateľská činnosť v oblasti nákupu a predaja ojazdených motorových vozidiel a požičiavanie strojov a zariadení, dopravných mechanizmov a dopravných prostriedkov. V daňovom priznaní firmy za rok 2009 bol uvedený výsledok hospodárenia mínus 49.324,15 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 196.146,75 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 245.470,90 € a výsledok hospodárenia pred zdanením mínus 49.324,15 €. V daňovom priznaní firmy za rok 2010 bol výsledok hospodárenia mínus 19.753,00 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov bol v sume 320.083,05 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 339.836,05 € a výsledok hospodárenia pred zdanením mínus 19.753,-- €. Otec ako fyzická osoba daňové priznanie za roky 2009 a 2010 nepodal, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, podpory v nezamestnanosti, v databáze Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, nebol evidovaný od 13.8.2008 ako zamestnanec, ani ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Manželka otca ako pracovníčka firmy I. S., O..X.., dosahovala čistý mesačný príjem cca 745,54 €. 5. Maloleté deti boli vo veku jedenásť a necelých desať rokov, v školskom roku 2011/2012 navštevovali piaty a štvrtý ročník Základnej školy Matky Alexie na Palackého 1 v Bratislave. Maloletý S. bol sledovaný v imuno-alergologickej ambulancii od novembra 2010 a jeho stav si vyžadoval pravidelné užívanie liekov, zvýšenú starostlivosť a bola pre neho vhodná kúpeľná liečba. Maloletá D. bola sledovaná v imuno-alergologickej, dermatologickej, očnej, nefrologickej, endokrinologickej a gastroenterologickej ambulancii, pravidelne užívala lieky s doplatkom, jej zdravotný stav si vyžadoval zvýšenú starostlivosť. Bola tiež liečená čeľustným ortopédom s poplatkom za kontroly a ošetrenia 5,-- € až 30,-- €, nosila okuliare. V septembri 2011 sa obe deti podrobili liečeniu v Lučivnej s celkovými nákladmi hradenými matkou v sume 380,-- €. D. navštevovala školský krúžok šikovné ručičky s ročným poplatkom v sume 14,-- €. 6. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom matka je rozvedená bez ďalších vyživovacích povinností. Je staršia dcéra H. K., narodená dňa X.X.XXXX, ukončila stredoškolské štúdium v auguste 2013, následne sa zamestnala a podľa vyjadrenia matky do domácnosti prispievala podľa potreby, tu bývala do decembra 2013. Spoločne s oboma maloletými deťmi býva matka naďalej v chate pri Malom Draždiaku v katastrálnom území Petržalka (bez adresy), ktorej je spoluvlastníčkou s otcom detí, a ktorá je predmetom súdneho konania vo veci vyporiadania ich BSM; iné nehnuteľnosti nevlastní, cenný hnuteľný majetok nemá. Trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá, je absolventkou strednej odbornej školy bez maturity so zameraním gumár, plastikár, chemik, v odbore pracovala dávno; bola vždy zamestnaná ako predavačka, po istú dobu pracovala aj ako pedikérka, na čo má kurz. Daňové priznanie za roky 2011, 2012 nepodala. Ako zamestnankyňa S. X. SK, a.s., od 1.7.2011 do 31.3.2014 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok: od júla do decembra 2011 v sume 426,81 €, v roku 2012 v sume 520,76 €, v roku 2013 v sume 438,05 €, za prvé tri mesiace roku 2014 v sume 237,66 €. Pracovný pomer ukončila v zmysle § 60 Zákonníka práce na vlastnú žiadosť z dôvodu, že jej nevyhovovala pracovná doba; odstupné jej vyplatené nebolo. Ako sama uviedla, od 1.4.2014 sa zamestnala v W., avšak 2.4.2014 musela nastúpiť na OČR pre akútnu operáciu D., z toho dôvodu dostala výpoveď. Podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa tento pracovný pomer trval od 1.4.2014 do 10.4.2014, pričom od 3.4.2014 do 10.4.2014 bola matka na OČR a pracovný pomer sa skončil v skúšobnej dobe z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu člena rodiny. Čistá mzda matky tu činila 35,24 €. Od 11.4.2014 bola matka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie s vyplácaním podpory v priemernej mesačnej sume 284,-- €. Dňa 21.7.2014 matka uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti s firmou X., s.r.o., na dobu určitú do 31.12.2014 na dohodnutý druh práce: zodpovedný zástupca za činnosť: Pedikúra v prevádzke Y. H. I. na H. X Q. W., s dohodnutou odmenou 2,50 € na hodinu. Tu mala vyplatenú mzdu za júl 2014 v sume 19,57 € brutto, za august 2014 v sume 50,-- € brutto, za september 2014 v sume 50,-- €, za október 2014 v sume 50,-- € a za november 2014 v sume 15,79 €; pracovný pomer sa skončil dohodou dňa 10.11.2014. Od 14.11.2014 je matka zamestnaná opäť v S. X. X., a.s., ako predavač s inkasom s týždenným pracovným časom 20 hodín s mesačnou mzdovou sadzbou 223,-- € a mesačnou regionálnou zložkou 69,40 €. Za mesiac november 2014 tu zarobila 139,29 € netto. Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava mala vyplatené nemocenské dávky: v decembri 2012 v sume 27,60 €, v máji 2013 v sume 20,10 €, v marci 2014 v sume 221,80 €, ošetrovné v decembri 2011 v sume 93,40 €, v septembri 2012 v sume 152,30 €, vo februári 2013 v sume 70,30 €, v apríli 2013 v sume 100,50 €, v júli 2013 v sume 50,30 €, v novembri 2013 v sume 50,30 €, v decembri 2013 v sume 100,50 €, v januári 2014 v sume 40,20 €, vo februári 2014 v sume 100,50 €, v marci 2014 v sume 102,80 €, v máji 2014 v sume 100,80 €. Matka nebola a nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, v živnostenskom ani v obchodnom registri vedená nie je. 7. Otec je ženatý, dňa 27.12.2011 mu pribudla druhá ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi T.. Na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 7.9.2012 previedol otec na G.. F. N. (svojho otca) obchodný podiel v spoločnosti S., s.r.o. Podľa obsahu zmluvy prevádzaný obchodný podiel ku dňu jej podpisu zodpovedal vkladu do základného imania spoločnosti v celkovej sume 1.660,-- €. Prevodca obchodný podiel previedol na nadobúdateľa za odplatu v sume 830,-- €. Podľa vlastného udania otec ako spoluvlastník a konateľ tejto firmy nemal žiaden príjem. V daňovom priznaní firmy S., s.r.o., za rok 2011 je uvedený súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 46.150,37 €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 42.040,30 €, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 4.110,07 € a nulová daň na úhradu. V živnostenskom ani obchodnom registri súčasný zápis otec nemá. Od 17.12.2012 bol zamestnaný ako projektový manažér vo firme G., s.r.o., kde v mesiaci nástupu do zamestnania zarobil 165,37 € netto, následne jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval sumu 417,42 € v roku 2013 a 463,49 € od januára do apríla 2014. Jeho celkový hrubý príjem za mesiace január až jún 2014 tu predstavoval sumu 2.494,79 € (415,80 € brutto mesačne). Tento pracovný pomer sa skončil dohodou dňa 16.6.2014. Zamestnávateľ mu poskytoval mobilný telefón a firemný automobil na dopravu do práce. Otec je naďalej s matkou maloletých detí spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. vedenej v LV č. XXXX ako iná budova, ohľadne ktorej sa vedie súdne konanie v rámci vyporiadania BSM, a v ktorej býva matka spoločne s maloletými deťmi D. a S.. Pozemok pod stavbou je vo vlastníctve Slovenských lesov. Manželka otca P. N. mala v období od októbra 2011 do júla 2012 vyplatené Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava ošetrovné a materské v celkovej sume 4.578,-- €. V roku 2012 mala vyplatený rodičovský príspevok v októbri v sume 584,10 € a následne v sume 194,70 € mesačne do januára 2013, od februára 2013 v sume 199,60 € mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia otec nemá trvalo zvýšené náklady na svoju výživu pre zdravotný stav; od novembra 2012 s manželkou a deťmi býva v nájomnom 3-izbovom byte vo výmere 75 m2 v Rakúsku, ktorý si prenajali bez zariadenia, nájomný vzťah je uzavretý medzi prenajímateľom a manželkou otca. Mesačné náklady tu spočívajú v sume 358,-- € za nájomné, v sume 160,-- € za zálohovú platbu za dodávku elektrickej energie a v sume 20,-- € za internetové pripojenie. Pred nasťahovaním sa do tohto bytu rodina otca bývala u rodičov jeho manželky. Štátne prídavky na mladšie deti poberajú v Rakúsku. Otec nevlastní iné nehnuteľnosti, než spoločne s matkou maloletých detí D. a S. objekt, v ktorom deti spolu s matkou bývajú, nie je vlastníkom cenného hnuteľného majetku. Za obdobie od 27.6.2014 do 13.11.2014 mal rakúskym úradom práce vyplatenú sumu 444,86 €. V októbri 2014 zarobil vo firme S. L. ako pomocný stolár 1.220,-- € netto, tento pracovný pomer mal sprostredkovaný na skúšobnú dobu úradom práce a skončil dohodou iniciovanou zamestnávateľom dňa 30.11.2014, podľa pracovnej zmluvy tu mal priznaný brutto zárobok v sume 1.639,84 € mesačne. Od 9.12.2014 do 31.12.2014 má nárok na vyplatenie podpory v sume 444,86 € a v rovnakej sume od 1.1.2015 do 8.2.2015. 8. Manželka otca dňa 28.12.2014 nastupuje po ukončení rodičovskej dovolenky k svojmu zamestnávateľovi I. S., O..X.., so sídlom v Bratislave ako asistent účtovného a mzdového oddelenia s mesačným brutto zárobkom 850,-- €. Do práce sa bude dopravovať z bydliska v Rakúsku osobným automobilom Š. E., rok výroby 2009, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Počas trvania manželstva s otcom maloletých detí hospodári sama, lebo jej manžel nikdy nemal peniaze, v súčasnosti na nájom neprispieva a v minulosti neboli jeho príspevky pravidelné. Stravovanie pre seba a deti si zabezpečuje samostatne. V septembri 2014 podala návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Bratislava I., ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 1 P 143/2014. Jej manžel si hľadá prácu odkedy sú spolu, snažil si nájsť prácu v tom, čo vedel, teda v stavebníctve, čo bolo aj náplňou firmy jeho otca. Ponuka práce by aj bola, ale nie za taký plat, aby bol dostatočný. 9. Na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn 17 P 170/2014 sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.A. N. a T. N.; vo veci rozhodnuté nebolo do rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Maloletá D. je vo veku XX rokov, navštevuje Ô. ročník Základnej školy Matky Alexie na Palackého 1 v Bratislave. Zo záujmových aktivít jej matka platí mesačne 30,-- € za mažoretky a príležitostné poplatky za vystúpenia. Od septembra 2014 je členkou speváckeho zboru F. X. s mesačným poplatkom 20,-- € bez zahraničných zájazdov, sústredení a ďalších aktivít zboru. Pre zdravotný stav musí dodržiavať diétne stravovanie. Maloletý S. je XX-ročný siedmak rovnakej základnej školy. Venuje sa gymnastike taktiež s mesačným poplatkom 30,-- € a s ďalšími nákladmi spojenými s pretekmi. Podľa potvrdenia P.. M. O., všeobecného lekára pre deti a dorast, zdravotnom stave maloletých detí zo dňa 19.11.2013, sú obe deti často choré a užívajú aj lieky, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia, pravidelne užívajú lieky na alergiu, sú dispenzarizované v imuno-alergologickej ambulancii, D. nosí okuliare. Podľa lekárskej správy rovnakého lekára zo dňa 28.4.2014 sa D. podrobila chirurgickému zákroku - nefroktómii, t.j. vyoperovaniu nefunkčnej obličky. Obe deti sú liečené u čeľustného ortopéda P.. T. O.. 10. Rozsudok súd odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3, § 62 ods. l, ods. 2 veta prvá, ods. 5, § 75 ods. l Zákona o rodine. Skutkovo dôvodil tým, že doterajšie výživné na maloleté deti bolo určené pred tromi rokmi (október 2011), kedy boli vo veku jedenásť a necelých desať rokov a navštevovali piaty a štvrtý ročník základnej školy. Kým D. už v čase určenia súčasného výživného bola žiačkou druhého stupňa základnej školy, S. na tento prešiel v školskom roku 2012/2013.V súčasnosti XX-ročná D. navštevuje Ô. a XX-ročný S. X. ročník základnej školy. Je nesporné, že vo všeobecnosti s pribúdajúcim vekom detí a v súvislosti s tým aj ich fyzickým a psychickým vyspievaním sa postupne zvyšujú ich nároky na uspokojovanie základných potrieb (stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje a pod.), ako aj potrieb v širšom zmysle, ktoré prispievajú k ich celkovému zdravému vývoju (športové a kultúrne aktivity, záľuby, dovolenkové pobyty a iné). Za trojročné obdobie sa teda u každého maloletého dieťaťa navýšia jeho potreby v dôsledku uplynulej doby, čo sa vzťahuje aj na maloleté deti N.. Vzhľadom na postupný vývoj životných nákladov za obdobie troch rokov je potrebné zohľadňovať pri zmene pomerov aj všeobecné zvýšenie cien tovarov a služieb. Pri porovnávaní súčasných pomerov na strane matky s pomermi preukázanými v predošlom konaní o výživnom matka je od 14.11.2014 zamestnaná v S. X. X., Y..X.., ako predavač s inkasom s týždenným pracovným časom 20 hodín s mesačnou mzdovou sadzbou 223,-- € a mesačnou regionálnou zložkou 69,40 €, pričom za mesiac november 2014 tu zarobila 139,29 € netto, čo bola, s ohľadom na dobu nástupu do zamestnania, polovičná mesačná mzda. Rovnakého zamestnávateľa mala matka aj v čase vyhlásenia ostatného rozsudku o výživnom, keď u neho taktiež pracovala v skrátenom pracovnom čase, avšak v rozsahu 32,5 hodiny týždenne a jej zárobok činil cca 465,39 € netto mesačne. Matka si v súčasnom sledovanom období počínala v podstate totožne ako v minulosti, keď striedala obdobia výkonu práce s evidenciou na úrade práce. Jej osobné pomery sa nezmenili, nové manželstvo neuzavrela, zdravotný stav jej medzičasom nespôsobil trvalé zvýšenie výdajov za jej potreby ani neobmedzil pracovnú spôsobilosť, nezmenili sa ani jej majetkové a bytové pomery. Podstatnou zmenou u nej je zánik jej vyživovacej povinnosti k najstaršej, dnes už plnoletej dcére H. K., narodená dňa 1.5.1994, ktorá ukončila stredoškolské štúdium v auguste 2013, následne sa zamestnala a v matkinej domácnosti bývala do decembra 2013. Otec bol v dobe určenia súčasného výživného jedným zo štyroch spoločníkov a jedným z dvoch konateľov firmy S., X..H..E.., s už vyššie oboznámeným predmetom činnosti, ktorej výsledok hospodárenia za rok 2010 pred zdanením činil mínus 19.753,-- €. V nasledujúcom roku 2011 bol podľa daňového priznania výsledok hospodárenia firmy pred zdanením 4.110,07 € (a nulová daň). Dňa 7.9.2012 otec previedol svoj obchodný podiel spoločnosti na svojho otca za odplatu 830,-- €. Následne pracoval vo firme G., X..H..E.., s priemerným čistým mesačným zárobkom 417,42 € v roku 2013 a 463,49 € od januára do apríla 2014, tento pracovný pomer skončil dohodou dňa 16.6.2014. Od júna 2014 je otec poberateľom podpory v nezamestnanosti v Rakúsku, s výnimkou výkonu práce počas evidencie v skúšobnej dobe u zamestnávateľa S. L. v pracovnej pozícii pomocný stolár s priznaným brutto zárobkom v sume 1.639,84 € mesačne, tento pracovný pomer mal sprostredkovaný úradom práce a skončil dohodou iniciovanou zamestnávateľom dňa 30.11.2014. Ani u otca nedošlo v priebehu uplynulej doby k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v zmysle trvalého zvýšenie výdajov za osobné potreby, resp. obmedzenia pracovnej spôsobilosti a nezmenili sa ani jeho majetkové pomery. Oproti minulosti sa však podstatným spôsobom zmenili jeho bytové pomery, keď od novembra 2012 spoločne s manželkou a deťmi býva v nájomnom X-izbovom byte o výmere XX m2 v H., dovtedy rodina žila u rodičov otcovej manželky. Dňa 27.12.2011 (v priebehu odvolacie konania voči prvostupňovému rozsudku o výživnom) otcovi pribudla druhá vyživovacia povinnosť v terajšom manželstve k synovi T.. Manželstvo otca naďalej trvá, ako však vypovedala jeho manželka v pozícii svedka podala návrh o rozvod manželstva a koná sa aj vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Manželka otca v období minulého rozhodovania súdu o výživnom ako pracovníčka firmy I. S., O..X.., dosahovala čistý mesačný príjem cca 745,54 €, odo dňa 28.12.2014 nastupuje po ukončení rodičovskej dovolenky opäť k tomuto zamestnávateľovi ako asistent účtovného a mzdového oddelenia s mesačným brutto zárobkom 850,-- €. Na maloleté deti má rodina otca vyplácané prídavky v sume 170,-- € až 180,-- € mesačne, a to v zákonnej výške na území Slovenska s doplatkom v Rakúsku, kde trvalo žije. Doposiaľ nie je ukončené súdne konanie vo veci vyporiadania BSM rodičov maloletých detí, ktoré sa vzťahuje na súčasné bydlisko matky a maloletých detí, t.j. na chatu v lokalite Malý Draždiak v Petržalke. 11. Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku dieťaťa. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri. Každé zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu znamená určitý pokles dovtedajšej životnej úrovne dieťaťa, preto je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Pokiaľ ale nastanú na strane rodiča výživou povinného také podmienky, ktoré odôvodňujú zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, musia byť zohľadnené v novej výške výživného, a to aj v neprospech oprávneného. V zásade však musí ísť len o takú závažnú zmenu pomerov u povinného rodiča, ktorá je trvalého alebo dlhodobého charakteru a ktorá nebola vyvolaná úmyselne, resp. nevznikla jeho subjektívnym zavinením (odchod do starobného dôchodku, invalidizácia, dlhodobé alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu rodiča majúce za následok stratu jeho spôsobilosti vykonávať dovtedajšie povolanie, a s tým spojené výrazné zníženie jeho príjmu, alebo aj zvýšenie nákladov na vlastnú obživu - za lieky, diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky a pod.). Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb. Od určenia doterajšieho výživného sa pomery otca majúce vplyv na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom žiadnym spôsobom nezmenili. Nedošlo u neho k žiadnej dlhodobej alebo trvalej zmene jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorej by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s najvyššie dosiahnutým vzdelaním (kuchár čašník), ako ani obsahom zápisu predmetu činnosti jeho bývalej firmy, resp. ani žiadnu inú zárobkovú činnosť. Nedošlo k úbytku jeho zručností a schopností vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo závislú činnosť následkom veku. Je schopný fyzickej práce, čo preukázal v poslednom pracovnom pomere, kde bol pracovne zaradený ako pomocný stolár. Je pravdou, že mu v medziobdobí, krátko po vyhlásení rozsudku o doterajšom výživnom, pribudla vyživovacia povinnosť k najmladšiemu dieťaťu a jeho manželka čerpala materskú a neskôr rodičovskú dovolenku, v súčasnosti však už opätovne nastupuje do zamestnania. Aj keď manželka otca podala návrh na rozvod manželstva, rodina naďalej býva spoločne, keď sa dokázala osamostatniť, opustila predošlé bydlisko u manželkiných rodičov a má vlastné bývanie v prenajatom byte v Rakúsku. Zmena miesta a charakteru bývania otcovej rodiny znamená, že napriek obmedzenému príjmu otcovej manželky z titulu čerpania rodičovskej dovolenky došlo k podstatnému zlepšeniu ich bytovej situácie, čo si vyžiadalo bezpochyby aj väčšie finančné zaťaženie. Podľa ustanovenia § 75 ods. l veta druhá Zákona o rodine (Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.) posudzoval súd chovanie otca, kedy ako spoločník a konateľ firmy S., X..H..E.., s bohatým predmetom činnosti odplatne previedol dňa 7.9.2012 svoj obchodný podiel spoločnosti, pričom práve za rok 2011 firma vykázala zisk. Tak isto súd vyhodnotil aj ukončenie pracovného pomeru otca vo firme G., X..H..E.., formou dohody, po ktorom nasledovala jeho evidencia na úrade práce v Rakúsku. Pokiaľ otec tvrdí, že príjem jeho rodiny nedosahuje takú výšku, ktorá bola braná do úvahy pri ostatnej úprave výživného, kedy mal jednorazový príjem z vyplateného obchodného podielu z firmy S., X..H..E.., súd dôvodil, že k prevodu jeho obchodného podielu došlo až po rozhodnutí súdu o výživnom, takže táto okolnosť nemohla byť vzatá na zreteľ pri určení doterajšieho výživného. Pracovný pomer otca u zamestnávateľa S. L. s brutto zárobkom v sume 1.639,84 € mesačne skončil síce dohodou iniciovanou zamestnávateľom, avšak otec takto preukázal, že je schopný dosiahnuť príjem zo závislej činnosti na území Rakúska, kde aj s rodinou v súčasnosti trvalo býva, v takej výške, ako doposiaľ - aspoň v obdobiach, kedy boli jeho príjmy zisťované pre účely určenia výživného, nikdy nemal. Na strane otca teda nenastali také závažné okolnosti, ktoré by natrvalo alebo aspoň dlhodobo obmedzili, resp. nejakým spôsobom ovplyvnili jeho možnosti a schopnosti pre plnenie doterajšej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Z týchto všetkých dôvodov súd prvej inštancie vyvodil záver o bezdôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného. 12. Od posledného určenia výživného opodstatnené nároky maloletých detí určitým spôsobom vzrástli v dôsledku zmeny ich pomerov, u oboch uplynutím doby troch rokov, za ktorú primerane fyzicky i psychicky vyspeli a u S. prechodom na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky. Obe deti sa venujú platenej mimoškolskej záujmovej aktivite (D. mažoretky a spevácky zbor, S. gymnastika). Zdravotný stav maloletých detí si v súčasnosti vyžaduje rovnaké náklady, ako aj v minulosti, a to doplatky za lieky a za kúpeľné pobyty vrátane vybavenia detí na ne, za ošetrenia u čeľustného ortopéda, u D. aj za diétne stravovanie a za okuliare; u D. podrobenie sa operačnému výkonu, ktorým sa riešili jej nefrologické problémy, nepredstavuje takú zmenu pomerov, ktorá by natrvalo zvýšila náklady na jej výživu. Mimoriadne a trvalé výdaje v spojitosti so zdravotným stavom detí matke teda nepribudli. Čo sa týka nákladov spojených s návštevou školy, obe deti chodia na rovnakú štátnu školu ako v minulosti, na výuku im matka finančne zabezpečuje štandardné školské potreby a pomôcky a financuje len bežné výdaje obvyklé aj u ich rovesníkov. Prisvedčil názoru procesného opatrovníka v tom, že na strane matky nie je preukázaná dostatočná snaha čo sa týka zamestnať sa a v súčasnosti nie je akceptovateľné, aby pracovala v skrátenom pracovnom úväzku pre starostlivosť o deti vo vzťahu k ich veku XX a XX rokov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka si nedokáže udržať pracovný pomer, strieda obdobia zamestnanosti s obdobiami evidencie na úrade práce a pracuje v skrátenom pracovnom úväzku. Kým v čase predošlého konania vo veci výživného bola zamestnaná v S. X. X., Y..X.., v skrátenom pracovnom čase 32,5 hodiny týždenne, v súčasnej dobe pracuje u rovnakého zamestnávateľa (od 14.11.2014) s týždenným pracovným časom len 20 hodín, čo zdôvodňuje starostlivosťou o deti. Deti sú pritom staršie o tri roky a ich vek XX a XX rokov si skutočne nevyžaduje matkine zvýšené nasadenie pri ich výchove do tej miery, aby pracovala len 20 hodín v týždni, a to ani v súvislosti s ich zdravotným stavom. Je pravdou, že deti majú už zmienené zdravotné problémy, avšak tieto si nevyžadujú prítomnosť matky tak, aby nemohla pracovať v riadnom pracovnom úväzku. Deti nemajú žiaden telesný postih, aby boli odkázané na stálu prítomnosť matky po vyučovaní. O ich samostatnosti svedčí aj to, že sa obe zúčastňujú fyzicky náročnej záujmovej aktivity (S. gymnastika, D. mažoretky). Vyjadrenia matky v tomto smere preto súd považoval za účelové. S pribúdajúcim vekom maloletých detí poklesla miera osobnej starostlivosti matky o ne, ktorou v minulosti vyvažovala svoju finančnú povinnosť k nim. Z tohto dôvodu musí byť matkina finančná zainteresovanosť na výžive detí vyššia, než v čase určenia súčasnej vyživovacej povinnosti otca. Podstatnou skutočnosťou na strane matky je, že jej skončila vyživovacia povinnosť k najstaršej dcére H. K., narodená dňa X.X.XXXX, ukončením jej stredoškolského štúdia v auguste 2013. Tým finančné prostriedky, ktoré dovtedy vynakladala na toto dieťa, mohla začať účelne využívať v prospech zabezpečenia výživy D. a S.. Zánikom jednej ďalšej vyživovacej povinnosti matky sa teda zlepšili jej možnosti pre plnenie si vyživovacej povinnosti k mladším deťom. U matky taktiež nedošlo k úbytku zárobkových možností a schopností pre plnenie si vyživovacej povinnosti v súvislosti so zdravotným stavom, vekom, či v zmysle rozšírenia okruhu vyživovacích povinností. Bolo preukázané, že je spôsobilá participovať na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu, ako v minulosti. Z uvedených dôvodov návrh matky na zvýšenie výživného súd prvej inštancie považoval za nedôvodný. 13. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja rodičia. 14. Matka podala odvolanie v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie zamietol jej návrh na zvýšenie výživného; dôvodila ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). V konaní bolo jednoznačne preukázané, že u maloletých detí, hlavne u maloletej D., nastala závažná zmena zdravotného stavu, má časné záchvaty spôsobené bolesťami ľadviny, ktorá bola už aj operovaná spolu s močovodom; dlhodobo užívala antibiotiká, čo všetko podstatne navýšilo náklady na starostlivosť o D.. Zdôraznila, že obe maloleté deti rastú, sú väčšie, a s tým sa zároveň zvyšujú nevyhnutné náklady. O svoje zamestnanie prišla z dôvodu jej častých OČR nevyhnutne čerpaných. Keďže zamestnávateľ nebol ochotný tolerovať časté vymeškávanie v práci, musela súhlasiť s dohodu o skončení pracovného pomeru a neskôr jej ponúkol s ohľadom na zdravotné problémy jej detí prácu len na 4 hodiny. Poukázala na protichodné stanovisko kolízneho opatrovníka. Na pojednávaní dňa 3.3.2014 J. „. X. Q. Š. Q. T. T. Q. H.. XXXX, F. G. Ž. F., X. P. X. Y. X.. Q. Q. F. U. P. Q. I., O. U. F. Q. X. E. na N.. X. T. A. U. S. X. Y. S. F.. O. Ú. X. P. E. T. Ž. F. A. X.. N.. X. T. A. U. S., Y. X. T. E. Y. X., O. X. A. N. A.. E. P. F., O. U. na S. F. F. Ž. Y. U. S. J. P., Y. N. Q., A. F. XXX,- B.. A. T., Y. W. Q. N.. F., Ž. Q.. F. H. O. T.E. U. G. F. F..“. Touto výpoveďou sa súd vôbec nezaoberal a zaoberal sa len výpoveďou kolízneho opatrovníka zo dňa 17.2.2014, kedy na pojednávaní bola prítomná iná osoba ako dňa 3.3.2014, ktorá na osobnom šetrení nebola. V rozpore s predchádzajúcim tvrdením uviedol, že návrh matky je nedôvodný, že zdravotné problémy detí boli aj v minulosti. K tvrdeniu, že jej odpadla vyživovacia povinnosť k dcére K. dôvodil, že výživné k nej nedostávala vôbec. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Otec podal odvolanie v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zníženie výživného. Vytýkal súdu, že nerešpektoval zásadu rozhodovania podľa stavu, ktorý existuje ku dňu vyhlásenia rozsudku, keďže v čase vyhlásenia rozsudku bol aktuálne nezamestnaný, a teda nedosahoval príjem, ktorý by postačoval na úhradu výživného voči deťom v doterajšej výške tak, aby mu zostalo aspoň životné minimum. V dôsledku postupu matky detí rodina tvorená otcom maloletých, jeho manželkou a dieťaťom bývala nielen u rodičov, ale postupne v ôsmich podnájmoch. Tvrdenie súdu v tom, že došlo k podstatnej zmene bytových pomerov, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd nezohľadnil tvrdenie svedkyne P. N., že v byte väčšinu času býva sama s deťmi a náklady na bývanie hradí sama zo svojich prostriedkov, pretože nehospodária (s manželom) spoločne a sú v rozvodom konaní. To, že jeho manželka má koncom januára 2015 nastúpiť späť po rodičovskej dovolenke na svoje pracovné miesto, jej zárobok nemal súd preukázaný žiadnymi relevantnými dôkazmi. V čase rozhodovania súdu bola na rodičovskej dovolenke a zdrojom jej príjmu bol rodičovský príspevok. Vytýkal ďalej súdu, že sa absolútne nezaoberal proporcionalitou výživného, najmä z toho hľadiska, že 1/ životná úroveň vyživovanej maloletej osoby by nemala byť zásadne odlišná so životnou úrovňou osoby povinnej platiť výživné; 2/ životná úroveň všetkých detí rodiča by mala byť porovnateľná a nie výrazne odlišná. Ak z podpory v nezamestnanosti uhradí výživné na dve staršie deti, nemá žiaden disponibilný príjem na úhradu výživného na dve ďalšie deti (P. a T.). 3/ Výživné by malo slúžiť na úhradu potrieb detí a nie potrieb ich matky. Preto by mal súd zvažovať, ktoré potreby detí považuje za primerané a ktoré nie a v akej miere by sa mala na úhrade potrieb detí podieľať ich matka; 4/ proporcionalitou medzi potrebami oprávneného a možnosťami povinného. Súd prvej inštancie tiež nevyhodnotil všetky v konaní vykonané dôkazy, nedostatočne sa vyporiadal s vykonaným dokazovaním. V jeho neprospech súd zohľadnil skutočnosť, že previedol svoj podiel v spoločnosti S., X..H..E.., keď za rok 2011 vykázala zisk. Skutočnosť, že firma vykázala zisk nič nemení na tom, že mu nevyplácala mzdu ani odmenu konateľa, v predchádzajúcich rokoch vykázala stratu, ktorá nie je pokrytá ziskom za rok 2011, zisk nebol rozdelený medzi spoločníkov. V odbore, v ktorom je vyučený, nemá preukázateľne žiadnu prax a bez praxe a referencií je v odbore prakticky nezamestnateľný. Odbor, v ktorom prax má (stavebná činnosť) je vo všeobecnom útlme. Preto sa rozhodol hľadať si prácu v Rakúsku, plní všetky podmienky úradu práce, avšak momentálne bez vlastnej viny zamestnanie nemá. Pre záver súdu v tom, že vo firme G., s.r.o., svojvoľne ukončil pracovný pomer, resp. sa vzdal výhody, súd nemal žiaden dôkaz. Ďalej súd nevyhodnotil dôkaz vyhlásenie najstaršej dcéry matky detí (K. H.) o závažných skutočnostiach týkajúcich sa hospodárenia matky a zabezpečovanie potrieb detí. Matka svojvoľne nepracuje, resp. pracuje na kratší než plný pracovný úväzok, svoje potreby uhrádza na úkor detí. Zopakoval, že výdavky, ktorých vynaloženie matka preukazuje, dvojnásobne prekračujú disponibilné príjmy; súd sa nevyjadril k tomu, ktoré potreby detí má za preukázané, dôvodné, oprávnené, v akej výške ani akou mierou sa na ich úhrade má podieľať ktorý z rodičov. Súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov na jeho strane, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nevysvetlil, ktorými dôkazmi sa pri rozhodovaní riadil, ktorými nie, ako sa vyporiadal s odlišnými tvrdeniami účastníkov a svedkov, vec nesprávne skutkovo a právne posúdil pokiaľ ide o zmenu pomerov pretože narodenie dieťaťa je bezosporu zmenou trvalejšieho charakteru. Matke ubudla jedna vyživovania povinnosť, na jeho strane vyživovacia povinnosť pribudla; odôvodnenie rozsudku je vo veľkej miere všeobecné a nekonkrétne. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. 16. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania podaného otcom potvrdiť. V konaní o zníženie výživného na podklade návrhu otca boli riadne a dostatočne preukázané dôvody odôvodňujúce zamietnutie návrhu. Rozsudok v uvedenom rozsahu je vecne a formálne správny, zodpovedá výsledkom konania a je v plnom súlade s relevantnou právnou úpravou. Vyjadrenie dcéry K. považuje za účelové, pretože je na ňu nahnevaná, že jej nemienila tolerovať, že nechcela študovať a ani pracovať; trvala na tom, aby po predčasnom ukončení školy sa začala starať o seba. 17. V podaní zo dňa 9.10.2015 matka súdu oznámila, že otec je zamestnaný v Rakúsku v pracovnom postavení technik a jeho čistý mesačný príjem dosahuje sumu 1.200,-- €. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice o výsluchu obvineného S. N. zo dňa 2.10.2015 vo veci vedenej na OO PZ Petržalka - juh ČVS: ORP-667/PJ-BV-2015. 18. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky otec dôvodil, že odvolanie matky nie je dôvodné, navrhol jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť minimálne v miere, ktorú vyjadril vo svojom záverečnom prednese kolízny opatrovník a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Zdôraznil, že na strane matky nie je dostatočná snaha o zamestnanie, nepreukázala, že o zamestnanie došla v dôsledku častých OČR. Osobnú starostlivosť deťom neposkytuje z dôvodov na strane matky. Pokiaľ matka tvrdí, že výživné na dcéru K. nedostávala, potom zabezpečovala tomuto dieťaťu výživu a zmena pomerov nastala zánikom tejto vyživovacej povinnosti. V súvislosti s jeho rozvodovým konaním došlo k úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 1.3.2015, č.k. 17 P 170/2014-57, tak, že je povinný platiť výživné k maloletému T. v sume 80,-- € mesačne, k maloletému P. v sume 100,-- € mesačne s účinnosťou od 1.3.2015. Toto novourčené výživné je potrebné zohľadniť z dôvodu, že v čase určovania výživného k D. a S. v aktuálnom konaní, ako aj v predchádzajúcich konaniach, výška ďalších vyživovacích povinností otca kvantifikovaná nebola. So svojou terajšou manželkou nehospodária, nie je preto možné pri určovaní výživného „započítavať“ príjem jeho manželky P. do jeho disponibilných zdrojov. S výkonom zamestnania mimo územia Slovenskej republiky sú spojené aj životné náklady, ktoré musí vynaložiť (cestovanie, dočasné ubytovanie, strava). 19. Procesný opatrovník navrhol odvolaciemu súdu zvýšiť výživné otca na obidve deti N. a výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Dňa 22.9.2016 vykonal šetrenie v domácnosti maloletých detí. Od poslednej úpravy výživného (rok 2011) došlo k výraznej zmene pomerov u oboch detí a k zvýšeniu nákladov, ktoré uhrádza matka. Maloletá D. navštevuje Súkromné konzervatórium v Topoľčanoch, býva na internáte, matka uhrádza školné, poplatok ZRPŠ, poplatok za pobyt na internáte vrátane stravy, má fixný zubný strojček, predtým mala snímateľný strojček na zuby, poplatky matka uhrádza za návštevy maloletej u dermatológa, nefrológa a gynekológa, má alergiu a exém. Maloletý S. bol v čase poslednej úpravy výživného žiakom štvrtej triedy základnej školy, t.č. je žiakom X. triedy základnej školy, má fixný zubný strojček, pravidelne navštevuje stomatológa, má zvýšené náklady na stravu, športové oblečenie, špeciálnu športovú obuv - tretry, lebo sa venuje atletike v športovom klube. 20. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 21. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 395 ods. 2 C.m.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, prečo má dôjsť ku zmene výšky vyživovacej povinnosti otca. Vo veci je irelevantné, že výška nepochybne existujúcej vyživovacej povinnosti otca k ďalším deťom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom kvalifikovaná nebola. Súd správne v neprospech matky zohľadnil skutočnosť, že matka v plnom rozsahu nepracovala, resp. bola vedená na úrade práce, hoci deti boli staršie, a teda vo veľkom rozsahu už neboli odkázané na starostlivosť o ne. Z rozsudku vyplýva, o ktoré dôkazy súd oprel svoje rozhodnutie; rovnako jasne a presvedčivo odôvodnil chovanie otca. 22. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu boli a sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods. l, § 154 O.s.p.) a nie tie, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného dieťaťa, zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu (aj) o výžive zmeniť. 23. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 24. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., § 2 ods. l C.m.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 26. Najlepší záujem pre každé dieťa je usporiadaná rodina, bez hádok, bez toho, aby rodičia žili oddelene, aby deti mohli s obomi rodičmi súčasne prežívať svoje každodenné radosti a starosti. Ak toto rodičia nedokážu zabezpečiť, je na nich, aby svojím prístupom, vzájomným rešpektovaním sa, u detí čo najviac zmiernili tento nedostatok. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú nielen práva, ale predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za zdravý duševný a telesný život svojich detí. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o úprave svojich práv a povinností k obom maloletým deťom, rozhodne súd, ktoré rozhodnutie musia rešpektovať. Je však na nich, aby našli spoločnú reč bez emócii, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií, aby neriešili svoje osobné vzťahy na úkor detí, aby vždy a v prvom rade, za každých okolností, mali na mysli ich záujem, prospech, rešpektovali ich názory, želania; aby vyvinuli maximálne úsilie pre zabezpečenie podmienok deťom pre ich život. 27. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže zákon neuvádza nič iné (§ 52, § 58 C.m.p.; § 2 ods. l C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.). 28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).