Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/243/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513222137 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513222137.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: L. B., nar. X. XX. XXXX, bytom V. X, B., zastúpená JUDr. Angelou Noskovičovou, advokátkou so sídlom Hlavná 223/190, Viničné, proti odporcovi: D.. L. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. X, B., zastúpený JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom Zámocká 30, Bratislava, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. januára 2015, č. k. 14C/232/2013-259, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 160 eur mesačne za obdobie od 26. 6. 2013 do 26. 8. 2014 v celkovej sume 1.078,28 eur, v štyroch mesačných splátkach po 269,57 eur, vždy do 20 - teho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod sankciou straty výhody splátok, vo výroku o trovách konania a vo výroku, ktorým deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. 6. 2006, č. k. 39C/147/2005-143 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 6. 2008, č. k. 4Co/390/2006-202, v časti určenia výživného na navrhovateľku, zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 160 eur mesačne v čase od 26. 6. 2013 do 26. 8. 2014 v celkovej sume 1.078,28 eur, v štyroch mesačných splátkach po 269,57 eur, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod sankciou straty výhody splátok. V časti istiny 50 eur mesačne v čase od 26. 6. 2013 do 26. 8. 2014 súd konanie zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. 6. 2006, č. k. 39C/147/2005-143 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 6. 2008, č. k. 4Co/390/2006-202, právoplatný dňa 12. 8. 2008, v časti určenia výživného na navrhovateľku. Vo výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zák. o rodine“) a vecne zmenou pomerov na strane navrhovateľky a odporcu, odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu. Uviedol, že navrhovateľka bola v čase posledného určenia výživného študentkou strednej školy a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného už študovala na vysokej škole, pričom vekom sa jej nároky na stravovanie, ošatenie a zdravotné problémy výrazne zväčšili, čo vo veľkej miere kompenzovala matka, s ktorou navrhovateľka aj s bratom žije v spoločnej domácnosti. Poznamenal, že navrhovateľka sa snažila neprenášať svoje zvýšené životné náklady iba na rodičov, ale tieto celý čas hradila aj z príjmov z brigádnickej činnosti vykonávanej popri štúdiu. Podľa zistení súdu sa u rodičov navrhovateľky od posledného určenia vyživovacej povinností výrazne zmenili pomery zvýšením ich príjmov a odporcovi odbudla vyživovacia povinnosť na dcéru I.. Určenú výšku výživného označil súd prvej inštancie za zodpovedajúcu potrebám navrhovateľky, možnostiam a schopnostiam odporcu, keď prihliadol nielen na príjmy a výdaje navrhovateľky, jej matky a otca, porovnávajúc príjmy v čase posledného určenia a teraz, ale aj na všetky nimi uvádzané okolnosti, zdravotný stav navrhovateľky, odporcu a jej matky a s tým spojené náklady. Vyslovil názor, že výška 250 eur mesačne, ktorú navrhovateľka návrhom žiadala, zodpovedá jej odôvodneným potrebám vzhľadom na vek, jej zhoršený zdravotný stav a záľuby. Keď však neskôr požadovanú sumu znížila na 200 eur mesačne, súd prvej inštancie v časti 50 eur konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 zák.č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a navrhovateľke priznal mesačne sumu 160 eur od podania návrhu do 26. 8. 2014, nie sumu 200 eur, keďže časť nákladov si hradila vlastným pričinením (brigádnou činnosťou). Súd pritom prihliadol na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, ktorý má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna, v porovnaní s možnosťami a schopnosťami matky navrhovateľky. Poukázal na to, že matka umožňuje navrhovateľke bývanie v jej byte a znáša náklady s tým spojené, platí potreby navrhovateľky a poskytuje možnosť bývania i synovi. Záverom súd prvej inštancie zhrnul, že v čase podania návrhu navrhovateľka študovala na vysokej škole a suma vtedy určená už nebola postačujúca na krytie jej výživy, vrátane ďalších životných potrieb a školských pomôcok a podstatným spôsobom sa zvýšil rast životných nákladov, cien potravín, liekov, ošatenia, energií a služieb. Aj keď sa tieto zvýšenia dotýkali podľa zistení súdu aj odporcu poukazujúceho na svoj zlý zdravotný stav a neschopnosť si dostatočne zarobiť nad rámec pracovného pomeru i dohodami o pracovnej činnosti, tento pred súdom nepreukázal, že jeho zdravotný stav v žalovanom období obmedzil jeho pracovnú činnosť. Súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že odporca v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12C/231/2013 dňa 26. 11. 2013 uzavrel súdny zmier a zaviazal sa platiť výživné na syna T., nar. XX. X. XXXX, teda mladšieho ako navrhovateľka, sumou 180 eur mesačne, a preto je v možnostiach a schopnostiach odporcu zaplatiť dcére za žalované obdobie výživné v sume 160 eur. Vo zvyšku návrh ako neopodstatnený zamietol. Nedoplatok na výživnom za žalované obdobie od 26. 6. 2013 do 26. 8. 2014 (zročné výživné) umožnil súd odporcovi splatiť v štyroch splátkach vo výške 269,57 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s podmienkou zročnosti celého plnenia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. 3. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania, žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel a pre nesprávne právne posúdenie veci žiadal napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 160 eur mesačne v čase od 26. 6. 2013 do 26. 8. 2014 zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu za uvedené obdobie v sume 110 eur mesačne, t. j. v celkovej sume 378,28 eur, v mesačných splátkach po 110 eur, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou a vyjadreniami a relevantne nezdôvodnil na základe akých konkrétnych skutočností dospel k výške výživného 160 eur mesačne. Napadnuté rozhodnutie preto označil aj za nepreskúmateľné a arbitrárne a namietal aj porušenie svojich procesných práv v konaní. Poukázal na to, že pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16. 9. 2014 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania (vykonania dopytu ohľadom mzdy u zamestnávateľov navrhovateľky a jej matky označených odporcom) s tým, že následne súd vo veci rozhodne bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p., čo vyplýva aj zo zápisnice z predmetného pojednávania. Napriek uvedenému sa však dňa 15. 1. 2015 konalo vo veci pojednávanie, na ktoré neboli predvolaní účastníci konania, ani ich právni zástupcovia. Odporca sa pritom o termíne pojednávania dozvedel náhodne pri nahliadnutí do spisu, a zúčastnil sa ho v domnienke, že si iba vypočuje vyhlásenie rozsudku. Jeho právny zástupca sa však z dôvodu kolízie termínov pojednávaní nemohol predmetného pojednávania zúčastniť (a vzhľadom na avizovaný postup súdu to ani nepovažoval za potrebné). Aj napriek tomu je na úvodnej strane zápisnice uvedené, že právny zástupca odporcu sa predmetného pojednávania zúčastnil. Skutočnosť, že súd prvej inštancie pojednával bez toho, aby na termín pojednávania náležite predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov, označil odporca za závažné porušenie jeho procesných práv majúce za následok odňatie možnosti konať pred súdom. V ďalšom odporca poukázal na svoje skromné majetkové pomery a mesačné výdavky, ktoré mu umožňujú platiť výživné len vo výške 110 eur mesačne, na rozdiel od matky navrhovateľky, vlastniacej 4- izbový byt, ktorý jej zostal po rozvode manželstva, a aj napriek tomu, že odporcovi vyplatila vyrovnací podiel, na zabezpečenie náhradného ubytovania si musel požičať peniaze od rodinných príslušníkov, ktorým spláca dlh v splátkach po 220 eur mesačne. Dodal tiež, že matka navrhovateľky po jeho odchode zo spoločného bytu jednorázovo, v hotovosti, investovala do nie nevyhnutnej rekonštrukcie a zariadenia bytu finančné prostriedky vo výške 2.476,73 eur, kým on stále nemá zakúpené základné vybavenie, čo poukazuje na ich rozdielnu životnú úroveň. Táto plynie aj z mesačného príjmu matky v priemere 911,57 eur (od 6/2012 do 01/2014) a 931,18 eur (od 02/2014 do 08/2014), príležitostných prác, za ktoré mesačne dostávala cca 200 eur, prídavkov na deti a uplatňovania daňového bonusu, ako aj z príjmu zo živnosti, ktorý ale v konaní nepreukázala a podľa odporcu tiež súdu zamlčala vlastníctvo nehnuteľnosti v kat. úz. F. (LV č. XXXX). Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti nezohľadnil a komplexne neprešetril majetkové pomery matky navrhovateľky. Z uvedeného odporca vyvodil, že majetkové pomery matky navrhovateľky sú omnoho lepšie ako jeho. Za náležite nepreukázané považoval aj mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré mali predstavovať viac ako polovicu nákladov celej domácnosti, v ktorej žije (707,34 eur), konkrétne namietal jednorazové výdavky na husle v sume 700 eur, bakalársku prácu v sume 200 eur, keďže tieto boli vynaložené pred podaním návrhu na začatie konania a súd na ne nemal prihliadať. Spochybnil tiež výšku výdavkov na diplomovú prácu (350 eur), na výtvarný materiál v sume 20 eur a domácnosť v sume 50 eur mesačne. Výdavky na relax a skauting považoval za opodstatnené, avšak bol toho názoru, že u týchto je potrebné prihliadať na schopnosti a možnosti rodiča. K týmto jeho námietkam však súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré z výdavkov uznal súd za dôvodné, a ktoré nie. Záverom zhrnul, že výživné vo výške 160 eur mesačne je pre neho neúmerne vysoké, a to aj vzhľadom na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a zabezpečenie jeho základných životných potrieb. 5. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadrila. 6. Odvolací preskúmal vec v rozsahu odporcom podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je podané dôvodne. 7. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z., pričom nebol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 63 C.m.p.) ani odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa (§ 66 C.m.p.), len rozsahom podaného odvolania (§ 65 C.m.p.). 8. Z obsahu podaného odvolania odporcu vyplýva, že odvolaním napadol vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 160 eur mesačne za obdobie od 26. 6. 2013 do 26. 8. 2014 v celkovej sume 1.078,28 eur, v štyroch mesačných splátkach po 269,57 eur, vždy do 20 - teho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod sankciou straty výhody splátok. Odvolaním nebol napadnutý výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 50 eur mesačne za obdobie od 26.6.2013 do 26.8.2014 a ani výrok, v ktorom bol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného nad určený prísudok zamietnutý. 9.1. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 9.2. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9.3. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliadne odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9.4. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9.5. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10.1. Podľa § 115 ods. 1, 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. 10.2. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených účastníkom a účastníci s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. 11.1. Odvolací súd najprv k odporcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. t. j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 C.s.p.. 11.2. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 11.3. Vychádzajúc z odvolacích námietok odporcu v prejednávanej veci sa odvolací súd v prvom rade zameral na odvolateľom namietanú existenciu procesných vád majúcich za následok odňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva procesný poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka bola vyjadrená hlavne v ustanovení § 115 v čase rozhodnutia súdu platného zákona č. 90/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré súdu ukladalo predvolať účastníkov na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa malo pojednávanie konať a bolo na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania na súde. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že pojednávanie konané dňa 16. 9. 2014 súd prvej inštancie odročil na neurčito s tým, že vo veci vykoná dopyty ohľadne príjmu na zamestnávateľov navrhovateľky a jej matky označených odporcom a po ich vykonaní rozhodne o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. Po uskutočnení plánovaných dopytov zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 9. 1. 2015 oznam, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/232/2013 L. B. c/a D.. L. B., o určenie výživného na dieťa, sa dňa 15. 1. 2015 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 012 uskutoční podľa § 115a O.s.p. pojednávanie. Dňa 15. 1. 2015 súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie, na ktorom za prítomnosti odporcu a právnej zástupkyne navrhovateľky, po položení krátkych otázok zúčastneným a prednesení záverečných rečí vyhlásil pojednávanie za skončené a vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Uvedený procesný postup ako správne namieta odporca nezodpovedá kogentným procesným ustanoveniam v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie po tom, ako pojednávanie konané dňa 16. 9. 2014 odročil na neurčito vo veci uskutočnil pojednávanie (nie verejné vyhlásenie rozsudku), na ktoré však účastníkov konania a ich právnych zástupcov riadne a v súlade s § 115 O.s.p. nepredvolal a nebola u nich zachovaná ani päťdňová lehota na prípravu pojednávania, o ktorom sa dozvedeli náhodne pri štúdiu spisu. Vo veci preto nemal splnené podmienky na otvorenie a uskutočnenie pojednávania dňa 15.1. 2015, na ktorom dal priestor na vyjadrenie prítomnej právnej zástupkyni navrhovateľa a odporcovi a po prednese záverečných rečí vyhlásil vo veci meritórne rozhodnutie. Uvedeným nesprávnym procesným postupom tak súd prvej inštancie znemožnil účastníkom konania (predovšetkým odporcovi, ktorý sa pojednávania zúčastnil v neprítomnosti svojho právneho zástupcu) relevantným spôsobom vykonávať svoje procesné práva a konať pred súdom, čo malo súčasne za následok porušenie ich ústavného práva na spravodlivý súdny proces. 12. Vzhľadom k vyššie uvedenému procesnému pochybeniu, neodstrániteľnému odvolacím súdom, musel tento bez meritórneho preskúmania veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 160 eur mesačne za obdobie od 26. 6. 2013 do 26. 8. 2014 v celkovej sume 1.078,28 eur, v štyroch mesačných splátkach po 269,57 eur, vždy do 20 - teho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod sankciou straty výhody splátok a od daného rozhodnutia závislom výroku o trovách konania a výroku, v ktorom bola deklarovaná zmena súdneho rozhodnutia, naposledy upravujúceho vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť na ďalšie konanie. 13. Úlohou súdu prvej inštancie bude pri rešpektovaní kogentných procesných ustanovení Civilného mimosporového poriadku subsidiárne v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku vec opätovne prejednať a v novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania sa náležite vysporiadať so všetkými v konaní nastolenými otázkami majúcimi podstatný význam pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude vo vzťahu k vykonaným skutkovým zisteniam a príslušnej hmotnoprávnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávaný prípad vyhodnotiť dokazovanie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, opätovne o zostávajúcom predmete konania rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 218 C.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie dôkazy (vzhľadom k nesporovému charakteru konania, v ktorom súd postupuje z úradnej povinnosti a nie je v ňom viazaný návrhmi účastníkov) a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a aj tým, ako má vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 14. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie okrem rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania, rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1, 3 C.s.p.). 15. Nakoľko o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. a zák. č. 161/2015 Z. z. uvádza, že vo svojom rozhodnutí pojem daný terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“ nahradil pojmom „súd prvej inštancie, “ tak ako ho zaviedli oba hore označené procesné predpisy. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).