Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/360/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513222137 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513222137.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: L. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. X, B., zast. JUDr. Angelou Noskovičovou, advokátkou, so sídlom: Hlavná 223/190, Viničné, proti odporcovi: D.. L. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, Zámocká 30, Bratislava, IČO: 422 54 396, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.6.2017, č.k. 14C/232/2013-384, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu 160 eur mesačne v čase od 26.6.2013 do 26.8.2014 v celkovej sume 1 078,28 eur, v štyroch mesačných splátkach po 269,57 eur, vždy do 20 -eho dňa, toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok (výrok I), týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 39C 147/2005-143 zo dňa 2.6.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 390/2006-202 zo dňa 18.6.2008, v časti výživného na navrhovateľku, právoplatného dňa 12.8.2008 (výrok II) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III). 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 62 ods. 4,5, § 63 ods. 1, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 3, zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), a vecne tým, že vykonaným dokazovaním, porovnávajúc pomery na strane navrhovateľky a jej otca a matky v čase poslednej úpravy pomerov, t.j. v roku 2006-2007 (kedy matka navrhovateľky mala približne 560 eur netto mesačne, otec navrhovateľky približne 680 eur netto mesačne), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (matka príjmy približne 931,18 eur netto mesačne, otec približne 870 - 1000 eur netto mesačne), mal za preukázané, že na strane navrhovateľky a rodičov navrhovateľky došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní vo veci prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase posledného určenia výživného študentkou strednej školy a v čase podania návrhu bola študentkou vysokej školy. Vekom sa jej nároky na stravovanie, ošatenie, zdravotné problémy výrazne zväčšili, čo vo veľkej miere kompenzovala matka navrhovateľky, v ktorej domácnosti žije navrhovateľka spolu s bratom, pričom sa snažila neprenášať svoje zvýšené životné náklady iba na rodičov, ale celý čas popri štúdiu brigádovala a v značnej miere hradila náklady zo svojich príjmov. Mal za to, že u rodičov navrhovateľky sa od posledného určenia výživného, ktoré bolo určené pri rozvode jej rodičov, výrazne zmenili pomery v tom, že sa im zvýšili ich príjmy, keď otec navrhovateľky preukazoval príjem 870 - 1 000 eur, pričom výdaje predstavovali aj s výživným na syna Adama a navrhovateľku okolo 874,51 eur. Prihliadol na to, že odporcovi odbudla vyživovacia povinnosť na plnoletú dcéru Zuzanu vo výške 73,02 eur. Ustálil, že matka navrhovateľky mala v žalovanom období príjem okolo 931,18 eur a výdaje okolo 1 198,08 eur. Nevzhliadol na tvrdenie odporcu, že matka navrhovateľky má príjmy aj z prenájmu nehnuteľností a z príspevku za členstvo v územnej členskej rade, nakoľko uvedené nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nepokračoval v dokazovaní, keďže výdaje matky navrhovateľky prevyšovali jej príjmy a matka poskytuje navrhovateľke ubytovanie a hradí polovicu jej nákladov, preto považoval za dôvodné zaviazať otca navrhovateľky iba na 1 celkových nákladov navrhovateľky. Vychádzajúc z toho, že náklady navrhovateľky predstavovali približne sumu 707,34 eur mesačne a matka navrhovateľky, u ktorej navrhovateľka bývala znášala takmer polovicu nákladov, 1 si hradila navrhovateľka brigádnickou činnosťou, súd prvej inštancie považoval za dôvodné na 1 nákladov zaviazať otca navrhovateľky. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že odporca v konaní pred Okresným súdom Bratislava V vedenom pod sp.zn. 12C/231/2013 uzavrel súdny zmier a zaviazal sa platiť výživné na Q. T., nar. XX.X.XXXX, teda mladšieho ako navrhovateľka, sumou 180 eur mesačne, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť za žalované obdobie výživné dcére v sume 160 eur, ako určil súd. Vo zvyšku súd návrh zamietol ako neopodstatnený. Určenú výšku výživného posúdil ako dôvodnú a zodpovedajúcu potrebám navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam odporcu, keď prihliadol nielen na príjmy a výdaje navrhovateľky, jej matky a otca, porovnávajúc príjmy v čase určenia výživného, ale aj na všetky nimi uvádzané okolnosti, zdravotný stav navrhovateľky, odporcu a jej matky a s tým spojené náklady. Zohľadniac aj možnosti a schopnosti odporcu, ktorý má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna a na jeho zárobkové možnosti a schopnosti, s porovnaním možností a schopností matky navrhovateľky, preto výška výživného určená v sume 160 eur mesačne od podania návrhu do času, kým navrhovateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam a schopnostiam odporcu. 3. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke zvýšené výživné v čase podania návrhu, t.j. od 26.6.2013 do 26.8.2014 zo sumy 82,98 eur na sumu 160 eur, t.j. 1 078,28 eur. Vychádzajúc z toho, že odporca za žalované obdobie platil navrhovateľke mesačne 82,98 eur, čo nebolo sporné, súd prvej inštancie zaviazal odporcu zaplatiť nedoplatok za žalované obdobie sumu 77,02 eur/ mesiac (160 - 82,98 eur = 77,02 eur) x 14 mesiacov (od 26.6.2013 do 26.8.2014, t.j. 14 mesiacov), t.j. 1 078,28 eur (14 x 77,02 = 1 078,28 eur). Odporcovi povolil dlh zaplatiť v štyroch splátkach, vzhľadom na jeho zdravotný stav a nutnosť riešenia zariaďovania bytu, a to vo výške 269,57 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. 4. Vo výroku rozhodnutia ďalej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V , č. k. 39C/147/2005-143 zo dňa 2.6.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 390/2006-202 zo dňa 18.6.2008, v časti výživného na navrhovateľku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2008. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), i keď v rozhodnutí nesprávne uviedol odkaz na ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a v zmysle ust. § 62 ods. 1 C.m.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 110 eur mesačne v čase od 26.6.2013 do 26.8.2014 v celkovej sume 378,28 eur v mesačných splátkach po 110 eur, vždy do 20 eho dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, v rozpore so skutočným stavom, súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, nevysporiadal sa s ním namietanými skutočnosťami, resp. neuviedol dôvody, pre ktoré jeho námietky nezohľadnil ako relevantné a poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v zásade kopíruje prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej právnej veci. 7. Uviedol, že počas celého konania (aj v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie) namietal niektoré, navrhovateľkou uplatnené výdavky, ako aj ich celkovú výšku v sume 707,34 eur, a to výdavky na husle vo výške 700 eur, na bakalársku prácu vo výške 200 eur (nakoľko tieto výdavky mala navrhovateľka pred podaním návrhu), náklady na relax a skaut, ktoré síce považoval za opodstatnené, ale nezohľadňujúce možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ďalej výšku výdavkov na diplomovú prácu v sume 350 eur (väčšina listinných dôkazov pôvodne predložených navrhovateľkou k tomuto výdavku sa netýkali rozhodného obdobia), na výtvarný materiál v sume 20 eur, ostatné výdavky na domácnosť vo výške 50 eur a úver vo výške 137,64 eur mesačne (nakoľko ten je povinná splácať matka navrhovateľky, nie samotná navrhovateľka). Nakoľko išlo o jednak o výdavky mimo rozhodného obdobia a jednak, ak by boli zohľadnené (v rozpore s podaným návrhom a rozhodným obdobím), zvýšili by výšku výdavkov navrhovateľky, čo by malo dopad i na výšku výživného, ktoré je povinný navrhovateľke plniť. Rozporoval aj listinné dôkazy, ktoré navrhovateľka v konaní predložila na preukázanie svojich tvrdení ohľadne jednotlivých položiek predstavujúcich jej mesačné výdavky za rozhodné obdobie, ako aj ich výšku, nakoľko niektoré (väčšina) z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov sa netýkala rozhodného obdobia a trval na tom, aby na tieto listinné dôkazy (mimo rozhodného obdobia) súd z tohto dôvodu neprihliadal. Nejasnosti ohľadne výdavkov a ich výšky mali byť objasnené špecifikáciou zo strany navrhovateľky, ktorej bola na pojednávaní dňa 14.2.2017 (ktoré sa konalo po zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom) uložená povinnosť uviesť špecifikáciu jej skutočných výdavkov za rozhodné obdobie. Poukázal na to, že navrhovateľka špecifikovala podaním zo dňa 14.3.2017 výdavky, ktoré však boli v inej sume ako boli vyčíslené dovtedy, a to v sume 822,46 eur (teda nie v sume 707,34 eur). Rovnako tak išlo aj o obsahom iné (resp. ďalšie) výdavky, aké tvrdila navrhovateľka do tohto času (navyše oproti návrhu boli uplatnené výdavky na štátne skúšky a na kúpu mobilného telefónu).Zmenila sa aj výška výdavku na diplomovú prácu z pôvodných 350 eur na 550,30 eur, keď navrhovateľka pripojila k tejto sume položku „učebný materiál k štátnym záverečným skúškam". S týmto podaním navrhovateľka predložila súdu i listinné dôkazy. K diplomovej práci v tomto podaní navrhovateľka tiež uviedla, že „celková čiastka 707,34 eur na materiál vrátane výpomoci s manuálnymi -prácami diplomovke bola uhradená mojou mamou". Súd prvej inštancie sa však s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Vzhľadom na množstvo položiek predstavujúcich mesačné či jednorázové výdavky na strane navrhovateľky, ako aj predložených listinných dôkazov počas konania (pred podaním odvolania, ako aj potom), odvolateľ predložil odvolaciemu súdu ním vypracovaný prehľad výdavkov za rozhodné obdobie (26.6.2013 do 26.8.2014) . Odvolateľ ustálil výšku skutočných nákladov navrhovateľky za jednotlivé mesiace za rozhodné obdobie na priemernú sumu 420 eur (presne 417,70 eur), ktorá pozostávala z nasledovných položiek : a) hra na husle vo výške 22 eur, b) spev vo výške 22 eur, c) tlač a viazanie seminárnych prác, podklady ku skúškam vo výške 15 eur (sem zahrnul aj položku navrhovateľky „výtvarný materiál" v pôvodnej výške 20 eur), d) hygienické potreby vo výške 10 eur, e) odevy a obuv vo výške 30 eur, f) lieky, vitamíny, probiotiká vo výške 2 eur, g) liečba akné vo výške 15 eur, h) kredit na telefón vo výške 8 eur, i) voľný čas (relax, kino, a pod.) vo výške 10 eur, j) MHD vo výške 11,96 eur, k) podiel na nájomnom (bytové spoločenstvo) vo výške 60 eur, l) podiel na poplatkoch za elektrinu a plyn vo výške 16,74 eur, m) poplatok za internet a TV vo výške 10 eur (nakoľko suma vyčíslená navrhovateľkou vo výške 16,67 eur nebola ani preukázaná a mal za to, že je privysoká, ak žijú v domácnosti traja ľudia, znamenalo by to poplatky vo výške 50 eur mesačne iba za TV a internet), n) strava vo výške 150 eur, spolu 377,70 eur, diplomová práca vo výške 550,30 eur, teda mesačne vo výške približne 40 eur, celková výška: 377,70 eur + 40 eur = 417,70 eur. Uviedol, že položky „ostatné výdavky domácnosti" vo výške 50 eur a „hypotéka, poistenie, dane za byt" vo výške 137,64 eur mesačne nie je možné zohľadniť, nakoľko povinnosť hradiť tieto výdavky má matka navrhovateľky, nie navrhovateľka. Rovnako namietal aj výdavok „skaut" v celkovej sume 163,09 eur, nakoľko ide o výdavok, ktorý by mal zohľadňovať možnosti a schopnosti rodičov, a rovnako to platí aj ohľadne položky „kúpa mobilného telefónu" vo výške 94,07 eur. 8. Odvolateľ nesúhlasil ani so závermi súdu prvej inštancie v časti ustálenia výšky mesačného príjmu matky navrhovateľky, nakoľko podľa jeho názoru súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil nové (po vrátení veci odvolacím súdom) skutočnosti a ním predkladané dôkazy, uvádzajúc, že matka navrhovateľky má aj príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktorých je vlastníckou, ako aj z príspevku za členstvo v územnej členskej rade. 9. Vzhľadom k uvedenému mal odvolateľ za preukázané, že skutočné výdavky navrhovateľky sú cca 420 eur (vyčíslené 417,70 eur), preto jeho podiel na výživnom by mal predstavovať sumu 105 eur, zaokrúhlene 110 eur, tak ako uvádzal počas konania. Namietal, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného neprihliadol aj na schopnosti a možnosti povinného, a nezohľadnil ním predložené lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav. Poukázal na lekárske správy zo dňa 11.4.2014, 23.6.2014, 14.7.2014 (všetky z rozhodného obdobia), preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav, najmä jeho ochorenie-leukopéniu, v dôsledku ktorej je od 8.10.2002 trvalé zaradený do dispenzárnej starostlivosti NsP MV SR Bratislava, Hematológia a tranzfuziológia, ako aj blokádu ľavého Tawarovho ramienka (to zn. postihnutie srdcového systému majúceho za následok oneskorenú činnosť ľavej komory, rozšírenie a morfologické zmeny komplexu QRS) ako následok prekonania myokarditídy, čo sa prejavuje zvýšenou činnosťou ľavej komory, v dôsledku ktorej sa zvyšuje riziko srdcového zlyhania, IM, náhlej srdečnej smrti. Uvedené ochorenia sa v praktickom živote prejavujú obmedzením jeho fyzickej aktivity, záťaže, pracovnej činnosti, čo má za následok nemožnosť zamestnať sa, resp. privyrobiť si (popri riadnom zamestnaní) aj u iného zamestnávateľa, pričom vyššie popísaný nepriaznivý zdravotný stav mal v rozhodnom období a pretrváva dodnes. Súd prvej inštancie ani tieto skutočnosti pri opätovnom rozhodovaní o výživnom (aj napriek tomu, že na to viackrát upozornil), nezohľadnil, keď odôvodnil svoje rozhodnutie o. i. aj tým, že nepreukázal v rozhodnom období taký zdravotný stav, ktorý by obmedzil jeho pracovnú činnosť. 10. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol i na to, že so svojím synom T. (ktorý je mladší ako navrhovateľka) uzavrel súdny zmier o výške výživného, na sumu 180 eur, z čoho vyvodil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť za žalované obdobie výživné v sume 160 eur. Poukázal na to, že do roku 2016 (teda vrátane rozhodného obdobia) prispieval na výživu syna T. sumou 200 eur. V súčasnosti platí výživné na syna T. v sume 180 eur, nemá však za to, že ide o skutočnosť, z ktorej je možné vyvodiť jeho schopnosti a možnosti platiť navrhovateľke 160 eur. Ohľadne výšky výživného na syna T. dodal, že jeho syn T. preukázal (na rozdiel od navrhovateľky) vyššie náklady na živobytie, na lekára, na šport, vodičský preukaz, učebnice, pričom všetky tieto výdavky preukázal, pričom tvrdil, že nepoberá žiadne príjmy z brigádnickej činnosti. 11. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je argumentačne nedôsledné, protichodné, nevychádzajúce zo skutočného stavu, nesprávne, s uvedením nesprávnych údajov (súm), a tiež za vydané v rozpore s ust. § 220 C.s.p., keď súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a nesprávne poučil o opravnom prostriedku v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový a právny stav odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že ho zaviaže zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 110 eur mesačne od 26.6.2013 o 26.8.2014 v celkovej sume 378,28 eur v mesačných splátkach po 110 eur, vždy do 20. dňa, toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 12. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.9.2017 sa k odvolaniu odvolateľa vyjadrila navrhovateľka uvádzajúc, že odvolateľ v odvolaní neupresnil, akým nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v prejednávanej veci zvýšenia výživného na dospelé dieťa, ktoré v čase hodnotenia dôkazov postúpilo do posledného ročníka vysokoškolského štúdia a prípravy spracovania diplomovej práce. Mala za to, že rodičia by mali deti podržať a urobiť aj nemožné, aby im umožnili dokončiť vzdelanie. V jej prípade aj prípade jej súrodencov to robí iba jej mama, ktorá sa pre nich obetuje, po večeroch chodí upratovať, aby mohla splácať hypotéku, ktorú celú vyplatila otcovi za podielu z bytu. Odvolateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa podieľal na diplomovej práci, je pravdou, že vytlačil 23 farebných obrázkov veľkosti A3 na kopírke svojho zamestnávateľa - teda bez vlastného finančného zabezpečenia papiera a tonera - skrátka úplne bez jediného ním vynaloženého centa. Textovú časť a zviazanie hradila však ona, pričom skutočné rozmery diplomovky boli v rozmere: 3 m x 1,5 metra. Uviedla, že všetky ňou uvádzané výdavky v návrhu na zvýšenie výživného za žalované obdobie sú skutočné a v danom období boli skutočne vynaložené na uvedené účely s jedným malým rozdielom, že uvedené náklady na diplomovú prácu a učebný materiál k štátnym záverečným skúškam presahovali čiastku ako uviedla v návrhu na zvýšenie výživného, preto po nekonečných pripomienkach odvolateľa predložila detailnú špecifikáciu. Mala za to, že odvolateľ v konaní ani ďalšími lekárskymi správami nepreukázal obmedzenie pracovnej činnosti zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že s bratom T. spolu chodili tak ako predtým aj v danom období súdneho konania o zvýšenie výživného každý mesiac pre výživné k otcovi do práce, alebo sa stretli s ním pred ich domom, pričom na otcovi nebadali žiadne zhoršenie zdravia, ani sa im o svojom zlom zdraví nezmienil. Teší ju, že odvolateľ je vitálny čo dokazuje aj tým, že z X. do Poľnohospodárskej platobnej agentúry na Šafárikovo námestie jazdí až do neskorej jesene takmer v snehu na bicykli a v zimných mesiacoch pešo svižne vykračuje po vynovenom starom moste, nakoľko býva neďaleko od nich a smerom do centra mesta je spoločná trasa. Brat T. si chodí na pracovisko otca naďalej pre výživné a postrehol, že otec pravdepodobne funkčne postúpil, nakoľko má pri svojom mene na dverách kancelárie vedúcu funkciu v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, s čím musí súvisieť aj vyšší mesačný príjem. K výške príjmov a výdavkov na domácnosť jej matky v období súdneho konania uviedla, že v súčasnosti je jej matka pracovne zaradená do najvyššej možnej 12. platovej triedy vďaka dlhodobej príprave na 2. atestáciu (úspešné absolvovanie v júni 2015) a získaní dostatočného počtu vzdelávacích kreditov, t.j. účasti na 8. školeniach v popoludňajších a večerných hodinách spojených s povinnou písomnou záverečnou prácou na všetkých školeniach s obhajobou pred skúšobnou komisiou. Zaradenie do 12. platobnej triedy je síce definitívne, avšak kreditový príplatok cca 50 eur/mes. má platnosť len 7 rokov, ktoré jej uplynú podľa jej vyjadrenia nasledujúci kalendárny rok. 13. V súvislosti s námietkami odvolateľa, že jej matka má aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti ktorých je vlastníckou a súd prvej inštancie tieto príjmy nezisťoval , predložila nájomnú zmluvu uzavretú s X. F. na prenájom ornej pôdy z ktorej ročný príjem predstavuje 70,63 eur ročne a nájomnú zmluvu uzavretú s PD C.-Č. na prenájom ornej pôdy z ktorej ročný príjem má jej matka 9,57 eur, spolu 80,20 eur a mesačne 6,68 eur. Poukázala na to, že výživným sa neprispieva len na stravu, ako si to vysvetľujú niektorí viazaní touto povinnosťou, ale „výživou" dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.10.2017 sa k vyjadreniu navrhovateľky vyjadril odvolateľ a uviedol, že jeho odvolanie (aj po obsahovej stránke) je dôvodné a je dostatočne zdôvodnené. Mal za to, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti je potrebné zohľadniť nielen okolnosti daného prípadu, ale tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. V danom prípade on, ako otec navrhovateľky, v konaní preukázal, aké má skutočné výdavky a aké sú jeho skutočné príjmy, a rovnako tak aké sú jeho skutočné schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ktoré sú ovplyvnené i jeho zdravotným stavom (ktorého závažnosť navrhovateľka spochybňuje a zľahčuje). Nesúhlasil s tým, že účelovo predkladá lekárske nálezy a potvrdenia, ktoré podľa jej názoru nepreukazovali zníženie ani obmedzenie pracovnej schopnosti zo zdravotných dôvodov, nakoľko nemá v úmysle sa vyhýbať tejto jeho rodičovskej povinnosti. Na strane druhej je potrebné podľa jeho názoru zohľadniť, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje privyrobiť si popri zamestnaní tak, aby mal vyšší príjem. K tvrdeniu navrhovateľky o tom, že ani ona ani jej brat si nevšimli na ňom (odporcovi) zhoršenie jeho zdravotného stavu dodal, že nie je na posúdení navrhovateľky, aký je jeho skutočný zdravotný stav. To, že sa svojim deťom nesťažoval, že má zdravotné problémy neznamená, že nemá žiadne zdravotné problémy. Preto nie je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch platiť navrhovateľke vyššie výživné, ako je suma 110 eur mesačne. Tvrdenia navrhovateľky, že podľa informácií od jej brata T. je vedúcim, s čím je podľa jej názoru spojený vyšší príjem uviedol, že v konaní preukázal priemernú výšku svojho mesačného príjmu, a preto takéto tvrdenie považoval za tendenčné. Rovnako tak preukázal a špecifikoval i výšku svojich výdavkov, keď nie je v jeho schopnostiach získať iný príjem ako zo zamestnania v Poľnohospodárskej platobnej agentúre. K majetkovým pomerom matky navrhovateľky a navrhovateľkou predkladaným nájomným zmluvám odvolateľ dodal, že matka navrhovateľky je tiež vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. Z. Ž. (výpisy z LV č.: XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX), má tiež uzavretú nájomnú zmluvu so subjektom AGRO Hosťovce, s.r.o. a je vlastníckou až dvoch bytov: na V. XXXX/X V. B., v katastrálnom území X., a na J. XXXX/X V. Z., v katastrálnom území I. (výpisy z LV č.: XXXX, XXXX). Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak ako žiadal v podanom odvolaní. 15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 65, § 66 v spojení s § 395 C.m.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. 16. Pokiaľ ide o rozsah odvolania, z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca odvolaním napadol všetky výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 18. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 29. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Konkrétna výška výživného je pritom ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti atď.). 30. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odporcovi bola voči vtedy maloletej navrhovateľke naposledy určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.6.2006 (právoplatným v časti výživného dňa 12.8.2008), v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.6.2008 č.k. 4Co/390/2006-202 č.k. 39C/147/2005-143 v sume 2 500 Sk mesačne. V danom čase mala matka navrhovateľky v roku 2006 čistý príjem 15 851 Sk, v roku 2007 príjem 17 583 Sk a za 4 mesiace roku 2008 príjem 17 820 Sk. Odporca dosahoval v roku 2006 priemerný mesačný zárobok za 12 mesiacov v sume 19 697 Sk a v roku 2007 v sume 21 506 Sk a prispieval aj na výživu plnoletej I. sumou 2 200 Sk a na maloletého T. sumou 2 000 Sk mesačne. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného nadobudla navrhovateľka plnoletosť a preukázala, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, čo možno na strane navrhovateľky považovať za podstatnú zmenu pomerov. Rovnako na strane rodičov navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov, a to tak v časti príjmov ako aj výdajov a odporcovi odpadla vyživovacia povinnosť na plnoletú dcéru I. vo výške 73,02 eur. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného odo dňa podania návrhu t.j. od 26.6.2013 do ukončenia vysokoškolského štúdia t.j. do 26.8.2014. 31. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 32. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 33. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 66 C.m.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 C.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. 34. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. 35. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že od posledného rozhodnutia o určení výživného navrhovateľke došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane navrhovateľky ako aj na strane jej rodičov, čím sú splnené predpoklady na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom navrhovateľky, čo odvolateľ v podanom odvolaní ani nenamietal. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa, že matka navrhovateľky má aj iné príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou, ako aj z príspevku za členstvo v územnej členskej rade, táto s prihliadnutím na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu, nebola spôsobilá zmeniť správnosť napadnutého rozhodnutia, najmä s ohľadom na výšku výdavkov matky navrhovateľky. Rovnako nebolo dôvodným prihliadnuť na odvolateľom uvádzaný nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko tento nemá za dôsledok jeho úplné alebo čiastočné vylúčenie z vykonávania pracovnej činnosti, len čiastočné obmedzenie jeho fyzickej aktivity. Odvolací súd dáva do pozornosti vyjadrenie samotného odvolateľa, ktorý na argumentáciu navrhovateľky o jeho dobrom zdravotnom stave uviedol : „preprava do práce a z práce na bicykli je spôsobom prepravy na krátku vzdialenosť, ktorý nestojí žiadne finančné prostriedky“. Preto z čiastočného obmedzenia odporcu pri vykonávaní fyzickej aktivity nemožno vyvodiť ani záver, že odporca by nemohol vykonávať aj iné zamestnanie, ktoré si nevyžaduje nadmernú fyzickú aktivitu, s prihliadnutím na jeho vek a doterajšie pracovné skúsenosti. 36. Podstatná časť odvolacích námietok odvolateľa smerovala k nesprávnosti stanovenia výšky mesačných výdavkov navrhovateľky, ktoré súd prvej inštancie ustálil na sume 707,34 eur. V prejednávnej veci bolo nesporným, že matka navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plnila jednak formou osobnej starostlivosťou ako aj vecnými plneniami, pričom odporca si plnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke len platením naposledy určeného výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb navrhovateľky. Rovnako bolo nesporným, že v rozhodnom období (26.6.2013 do 26.8.2014) bola navrhovateľka dennou študentkou Univerzity Komenského v Bratislave, Pedagogickej fakulty. Štúdium navrhovateľky na vysokej škole samo o sebe vyžadovalo potrebnú prípravu, návštevu školy a nemožno opomenúť ani nevyhnutnosť dostatočnej a pravidelnej prípravy ako i potreby zregenerovania síl tak, aby študent bol pripravený absorbovať nové poznatky. Skutočnosť, že navrhovateľka v rozhodnom období sčasti svoje náklady hradila brigádnickou činnosťou, na čo vzhliadol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci, nemala byť dôvodom ovplyvňujúcim stanovenie výšky výživného určenej odporcovi vo vzťahu k navrhovateľke. Uvedený prístup sa javí spravodlivým aj v kontexte s argumentáciou odvolateľa, že na syna T. platí výživné vo výške 180 eur, čo v jeho prípade považoval za primerané argumentujúc práve tým, že syn T. nepoberá žiadne príjmy z brigádnickej činnosti. Preto, ak navrhovateľka v rozhodnom období okrem vysokoškolského štúdia aj brigádovala, a to v snahe minimalizovať svoje náklady, uvedené nemôže byť v jej neprospech, keďže určujúcim kritériom pri stanovení výšky výživného majú byť schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane rodičov navrhovateľky. 37. Odvolací súd dáva do pozornosti, že výška mesačných nákladov na dieťa (v danom prípade plnoleté dieťa) predstavuje vyčíslenie všetkých pravidelných a aj nepravidelných platieb na dieťa potrebných na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pričom len v prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac, sa pri stanovení výšky mesačných nákladov neprihliada na nepravidelné náklady. Pri určení výživného, resp. zvýšení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa tak nezahŕňajú len potreby nevyhnutné pre život, ale v prípade, ak to schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, medzi tieto potreby patria aj výdavky dieťaťa na kultúrne vyžitie, rozšírenie obzorov, záľuby, relax, zábavu a pohodlie v takej miere, aby bolo zachované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie na základe ktorých priznal navrhovateľke zvýšenie výživného zo sumy 82,98 eur na sumu 160 eur, a to už len s ohľadom na jej vek a z toho vyplývajúce potreby, prípravu na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. V záujme komplexného posúdenia veci odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že samotný odporca v podanom odvolaní ustálil výšku mesačných nákladov navrhovateľky na sumu 420 eur, z čoho rovnako možno vyvodiť správnosť výšky výživného určenú súdom prvej inštancie. K argumentácii odvolateľa, ktorou namietal zohľadnenie výdavku navrhovateľky na kúpu nových huslí v sume 700 eur odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka nadobudla kúpou nové husle dňa 26.10.2012 (čl. 11 súdneho spisu) len cca 9 mesiace pred podaním návrhu, pričom v čase ich kúpy aj v nasledujúcom období tento hudobný nástroj používala na hodiny huslí, preto ak odvolateľ nenamietal výdavok na hodiny huslí je nelogickým namietať výdavok na ich kúpu. Vo vzťahu k námietkám odvolateľa, že navrhovateľka zmenila počas konania výšku výdavkov na diplomovú prácu a učebný materiál k štátnym záverečným skúškam zo sumy 350 eur na sumu 550 eur, odvolací súd dáva do pozornosti, že navrhovateľka výdavky na diplomovú prácu cca vo výške 350 eur uvádzala v čase, kedy diplomovú prácu pripravovala (čl. 168 súdneho spisu) pričom už v podaní zo dňa 11.9.2014 (po skončení vysokoškolského štúdia) náklady na diplomovú prácu uviedla vo výške 550,30 eur a súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci z uvedenej sumy vychádzal. Ako nedôvodné posúdil odvolací súd aj argumentáciu odvolateľa, že s ohľadom na jeho možnosti a schopnosti nemožno prihliadnuť na navrhovateľkou uvádzané výdavky na skaut a nákup mobilného telefónu, pretože miera potrieb dieťaťa je odstupňovaná a závislá nielen od jeho veku, pričom výživné má zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, čo v danom prípade bolo splnené. 39. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu a vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je zvýšenie výživného odporcu pre navrhovateľku dôvodným, prihliadnuc aj na skutočnosť, že výživné bolo naposledy navrhovateľke určené v čase, keď bola maloletou a navštevovala strednú školu. Vychádzajúc zo všetkých vykonaných dôkazov vyhodnotených vo vzájomnej súvislosti odvolací súd konštatuje, že od poslednej úpravy výživného nastala výrazná zmena pomerov a preukázané výdavky spojené s pokračovaním štúdia na vysokej škole a jeho ukončením, ako aj samotné výdavky spojené s ošatením, stravovaním a zabezpečením určitých kultúrnych potrieb zvýšenie výživného u navrhovateľky odôvodňujú. 40. Vo vzťahu k ostatnej argumentácii odvolateľa, odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike/sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 41. Námietky odvolateľa, že súd prvej inštancie neuviedol v poučení rozhodnutia správny právny predpis odvolací súd nezohľadnil, keďže z obsahu poučenia jednoznačne vyplývala lehota na podanie odvolania, súd na ktorý je potrebné odvolanie podať a i náležitosti odvolania. Pokiaľ súd prvej inštancie v poučení rozhodnutia v časti týkajúcej sa dôvodov, ktorými je možné odvolanie odôvodniť uviedol ustanovenia staršieho procesného predpisu, toto pochybenie súdu by sa mohlo prejaviť len pri posudzovaní včasnosti odvolania podaného po uplynutí lehoty podľa § 362 ods.1 C.s.p., čo sa však v danom prípade nestalo. 42. K námietkam odporcu týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia v otázke trov konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozhodnutia vzťahujúcom sa k prijatému výroku o trovách konania uviedol nesprávny právny predpis, avšak jeho rozhodnutie je v tejto časti vecne správne a korešpondujúce s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p., keďže vo veciach upravených C.m.p. zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a v prejednávanej veci nebol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. (upravujúceho spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi, s ohľadom na okolnosti prípadu). Uvedeným postupom súdu prvej inštancie nedošlo preto k odňatiu práva účastníka konať pred súdom a ani k porušeniu jeho práv. 43. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p., keďže vo veciach upravených C.m.p. zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Keďže v danej veci nebol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p., upravujúceho spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi, s ohľadom na okolnosti prípadu, odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).