Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513232115 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513232115.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, P.O.BOX 100, Bratislava, IČS: 30 416 094 proti odporcovi: U.. H. W., U..Y..U..G.., U. U. Č.. XX, U., zastúpený: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.780,- eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 27. apríla 2015, č. k. 47Cpr/18/2014 - 220, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 27. apríla 2015, č. k. 47Cpr/18/2014 - 220, p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, zároveň ho zaviazal, aby zaplatil odporkyni trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporkyne vo výške 430,23 eur. Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 16.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 1.780,- eur, čo odôvodňoval tým, že odporkyňa prekročila limit určený mesačne pre používateľa mobilných telefónov, keď táto bola zaradená do skupiny LA3 - vysoká spotreba komunikácie s limitom 83,- eur. Navrhovateľ listom zo dňa 27.06.2013 upravil petit návrhu a uplatňoval si u odporkyni sumu 1.826,- eur, išlo o navýšenie o 46,- eur z dôvodu poškodenia mobilného telefónu. Odporkyňa navrhovala návrh zamietnuť s poukazom na to, že ak došlo k prekročeniu limitu, tak to bolo z dôvodu plnenia si služobných povinností. Ďalej poukazovala na to, že ona nevedela o tom, že má stanovený limit na používanie služobného telefónu. Navrhovateľ uplatňoval voči odporkyni náhradu z dôvodu prekročenia limitu, čo odôvodňoval tým, že nešlo o služobné hovory a preto prekročenú sumu by mala uhradiť odporkyňa. Z pripojenej smernice č. 21/2011 mal súd preukázané, že u navrhovateľa boli stanovené limity mesačne pre používanie služobných mobilov. Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 15.08.2013 vyplynulo, že táto odporučila uplatňovať náhradu škody za prekročenie limitu za mesiace september a október 2012 vo výške 1.780,- eur, a zároveň navrhla uplatňovať škodu za poškodený mobilný telefón. Odporkyňa poukazovala na to, že podrobný výpis hovorov a dát nedokazuje využívanie pridelených služobných mobilných zariadení na súkromné účely. V priebehu pojednávania odporkyňa poukazovala na to, že k prekročeniu limitu došlo v čase, keď bola na služobnej ceste v Y. od 14.-19.10.2012 a v septembri 2012 od 13.-16.09.2012 a komunikovala služobne, keď zabezpečovala úlohy pre štátneho tajomníka navrhovateľa, konkrétne v čase od 13.-16.09.2012 ona sama bola na dovolenke v O., dostala žiadosť od štátneho tajomníka v súvislosti so stratou jeho cestovného pasu a tieto hovory sa realizovali zo služobného mobilu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Súd prvého stupňa pri hodnotení zodpovednosti odporkyne vychádzal z toho, že musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal otázkou, či zo strany odporkyne došlo k protiprávnemu úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Na základe vykonaného dokazovania súd zastáva názor, že nemožno hovoriť o protiprávnom úkone, ak pracovník plní povinnosti na pokyn svojho nadriadeného, keď zabezpečuje úlohy, ktoré je povinný plniť a to aj za predpokladu, že prekročí limit, v danom prípade limit na používanie mobilného telefónu, keď navrhovateľ nepreukázal a nešpecifikoval, ktoré hovory v mesiaci september a október 2012 boli služobné a súkromné. Ak sa vychádza z výsledkov dokazovania potom nemožno hovoriť ani o vzniku škody, ani o zavinení zamestnanca, pretože z takéhoto konania sa odporkyňa nedopustila. Vyvodzovať zodpovednosť nemožno len na základe dohody o splátkach, naopak treba vychádzať z objektívneho stavu, či boli naplnené porušenia povinností, ako to má na mysli § 179. Ak tomu tak nie je, nemôže zamestnávateľ uplatňovať škodu. Z dokazovania vyplynulo, že v mesiaci september a október 2012 odporkyňa bola na služobnej ceste v Y. a na dovolenke v O., zabezpečovala úlohy a práve v tomto období boli zvýšené náklady za používanie mobilného telefónu, čo bolo v súvislosti s plnením pracovných úloh. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa rovnako nemal preukázané, že by odporkyňa zodpovedala za poškodenie telefónu tak, ako to uplatňoval navrhovateľ, keď táto skutočnosť nijako nebola preukázaná, len na osobnej karte sa konštatovalo, že mal byť poškodený displej, bližšie okolnosti zisťované neboli. Vychádzajúc z tohto zistenia preto súd návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní zo dňa 26.01.2015 a dňa 30.03.2015, ako aj účasť na pojednávaní zo dňa 27.04.2015 v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. nepriznal dva úkony, ktoré podľa názoru súdu neboli účelne vynaložené, išlo len o technickú otázku a nie o otázku vecného riešenia. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ uviedol, že si od odporkyne, ako bývalej zamestnankyne uplatnil náhradu škody za prekročený určený limit za služby operátora v mesiacoch september a október 2012, za hovorné a používanie internetu na pridelenom služobnom mobilnom telefóne G. Z. XS XXG U., G. G. Z. - e spolu vo výške 1.780,- eur z dôvodu, že odporkyňa nevyužívala internet a hovorné na služobné účely. Zároveň si uplatnil i náhradu škody vo výške 46,- eur z titulu poškodenia služobného telefónu, ktorý odporkyňa po pridelení používala od 08.06.2012 do 01.03.2013. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa. Poukázal na ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce a § 116 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe a uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa uvedených ustanovení Zákonníka práce, ako aj Zákona o štátnej službe sú v prvom rade existencia pracovnoprávneho vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pracovnoprávny vzťah navrhovateľa a odporkyne bol založený služobnými zmluvami zo dňa 11.07.2012 a zo dňa 08.08.2012. Navrhovateľ definoval protiprávne konanie a uviedol, že používanie mobilných telefónov zamestnancami Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR je upravené interným predpisom navrhovateľa a to smernicou č. 21/2011. Táto smernica určuje mesačné limity používateľov mobilných telefonátov. Odporkyňa sa v služobných zmluvách zaviazala oboznámiť sa so služobnými internými predpismi a plniť povinnosti vyplývajúce z nich. Odporkyňa prekročila určený limit za služby operátora v mesiacoch september a október 2012 za hovorné a používanie internetu, ako aj iPAD -e, spolu vo výške 1.780,- eur, keď nevyužívala internet na hovorné a služobné účely. Suma 46,- eur predstavuje poškodenie služobného telefónu, pričom odporkyňa porušila služobný prepis č. 72/2013, ktorým sa vydáva služobný poriadok služobného úradu ministerstva a to konkrétne čl. 13 ods. 3 písm. n/, ktorý upravuje povinnosť štátneho zamestnanca ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. Navrhovateľ uviedol, že škoda predstavuje rozdiel medzi určenými limitmi na používanie služobného telefónu a IPAD - u v porovnaní s mesačnými faktúrami od mobilného operátora, rozdiel medzi mesačným limitom za používanie služobného telefónu a fakturovanou sumou za mesiac september 2012 bol 81,03 eur s DPH a rozdiel medzi mesačným limitom za používanie iPAD - u a fakturovanou sumou za mesiac september 2012 bol 40,25 eur s DPH. Rozdiel medzi mesačným limitom za používanie služobného telefónu a fakturovanou sumou za mesiac október 2012 bol 1.114,19 eur s DPH a rozdiel medzi mesačným limitom za používanie iPAD - u a fakturovanou sumou za mesiac október 2012 bol 695,35 eur s DPH. Ide o vyčíslený rozdiel, ktorý vznikal u odporkyne na hovornom a na internete. Navrhovateľ uviedol, že výšku škody v sume 46,- eur, ktorú mala odporkyňa spôsobiť poškodením služobného telefónu, preukázal faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorú za poškodený mobilný telefón zaplatil. Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti mal navrhovateľ za to, že táto je zrejmá z toho, že navrhovateľovi by nevznikla škoda na prekročení limitu za používanie služobného telefónu, iPAD - u a poškodení služobného telefónu, ak by ich nepoužívala odporkyňa. Pokiaľ sa týka zavinenia mal za to, že u odporkyne je zavinenie zrejmé z toho, že sa v služobných zmluvách zaviazala oboznámiť s internými predpismi navrhovateľa, ktoré upravovali používanie služobných telefónov a iPAD - ov a ich mesačné limity. Prekročenie stanovených mesačných limitov zo služobných dôvodov sú používatelia mobilných telefónov povinní písomne zdôvodniť odboru hospodárskej správy. Vnútorným listom kancelárie štátneho tajomníka z 10.12.2012 - zdôvodnenie prekročenia limitu za september a október 2012 podpísaným aj odporkyňou, bolo zdôvodnené prekročenie limitu hovorného a používanie internetu na služobné účely iba vo výške 150,79 eur za mesiac september a október 2012. Navrhovateľ zdôraznil, že odporkyňa uznala sumu 1.780,- eur ako sumu, ktorá sa rovná prekročeniu mesačných limitov na používanie služobných telefónov a internetu v mesiacoch september a október 2012, ako aj v mailovej komunikácii zo dňa 17.12.2012 s riaditeľkou odboru prevádzky úradu pani Z.. X. a jednak i v samotnej dohode o splátkach, ktorú vlastnoručne podpísala. Neplatná jednostranná výpoveď obsahuje ničím nepreukázané a nepodložené tvrdenia odporkyne o tom, že údajne nepodpísala dohodu o splátkach na znak slobodnej vôle, ako aj že pohľadávka jej údajne vznikla počas jej výkonu práce na zahraničných pracovných cestách a údajne iba zo služobných dôvodov. Uznanie sumy 1.780,- eur je podľa navrhovateľa uznaním dlhu dlžníka, t.j. odporkyne voči navrhovateľovi podľa § 558 Obč. zák.. Navrhovateľ poukázal na svedeckú výpoveď svedka J.. Ľ. Q., pričom z tejto svedeckej výpovede vyplynulo, že vec bola prekonzultovaná medzi ním a odporkyňou. Svedok vyzval odporkyňu, aby zdôvodnila služobné a neslužobné hovory, čo odporkyňa aj urobila. Svedok odporkyni uznal ňou označené služobné hovory a ostatné hovory, ktoré mali byť neslužobné, sa uplatňujú v tomto súdnom konaní. K povinnosti vyznačiť všetky hovory z pohľadu, či ide o súkromné alebo služobné hovory, navrhovateľ uviedol, že s istotou bolo možné vyznačiť len hovory na súkromné účely, pričom ostatné hovory označené ako služobné by mali byť služobného charakteru, čo však nie je možné jednoznačne potvrdiť z dôvodu, že aj v pracovnom čase sa nedá vylúčiť nedovolené používanie mobilného telefónu, ako aj internetu na súkromné účely. Navrhovateľ zároveň uviedol, že z rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tvrdením navrhovateľa o uznaní dlhu odporkyňou a preto v tomto smere považoval odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa z právneho hľadiska za nedostatočné a neprípustné na to, aby na základe neho mohol byť zamietnutý žalobný návrh. Súd prvého stupňa sa obmedzil iba na konštatovanie, že zo strany odporkyne nedošlo k protiprávnemu úkonu a to z dôvodu, že vo výpisoch za používanie služobného telefónu a iPAD - u, ale aj na základe písomných vyjadrení navrhovateľa nebolo možné jednoznačne potvrdiť, že služobné hovory a používanie internetu by mali byť služobného charakteru. Zároveň sa súd prvého stupňa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ a ktoré preukazujú akceptáciu porušenia povinnosti zo strany odporkyne ako i uznanie dlhu odporkyňou. K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a aby navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa uviedla, že v období od 14.10.2015 do 19.10.2015 (pravdepodobne ide o písaciu chybu, keď má ísť o dátum od 14.10. až 19.10.2012) sa odporkyňa nachádzala na zahraničnej ceste v Y.. V období od 13.09.2012 do 16.09.2012 bola odporkyňa na dovolenke v O.. Po sčítaní jednotlivých položiek za hovorné a internet, ktoré predložil navrhovateľ, zvýšené náklady vznikli práve počas pobytov odporkyne na zahraničných cestách v Y. G. O.. Odporkyňa poukázala na mail z 15.10.2012, kedy upozorňuje štátneho tajomníka, že v hoteli je platené wifi a všetko v Y. H.e veľmi drahé. Tiež poukázala na mail zo 17.10.2012, v ktorom zasiela štátnemu tajomníkovi navrhovateľa súbory, na ktorých pracovala v Y., kde upozorňuje opätovne na fakt, že nie je nikde free wifi a musela sa pripojiť na platený internet. V O. plnila pokyny štátneho tajomníka v súvislosti so stratou jeho kufra a cestovného pasu. Navrhovateľ tvrdí, že nie je možné len z výpisu s určitosťou označiť, ktoré hovory sú služobné a ktoré súkromné a za kritérium pri rozdeľovaní služobných a súkromných hovorov určil pracovný deň a víkend. Je pravdou, že odporkyňa prekročila limit i keď poprela, že by bola so smernicou osobitne oboznámená. Za podstatné však považovala to, že limity prekročila pri plnení pracovných úloh, resp. v súvislosti s nimi a nie na súkromné účely. Predložila dostupné dôkazy, avšak všetka komunikácia s nariadenými ostala v služobnom telefóne a iPAD - e. Uviedla, že navrhovateľ má dôkaznú povinnosť na preukázanie, ktoré z položiek vo výpise zo septembra a októbra 2015 (pravdepodobne správne má byť rok 2012) sú súkromné. Na jednej strane sa navrhovateľ riadi formálne len fakturovanou sumou od operátora a limitu daného smernicou, pričom rozdiel medzi týmito sumami je údajná škoda zamestnanca, avšak na druhej strane súdu predložil výpisy operátora a tam už rozlišuje medzi služobnými a súkromnými hovormi na základe kritéria pracovný deň a víkend. Po sčítaní jednotlivých položiek suma súkromných hovorov podľa odporkyni nekorešponduje so žalovanou sumou. Navrhovateľka zároveň poukázala na tú skutočnosť, či nie je v rozpore s pozitívnym právom, aby zamestnanec znášal náklady na hovorné a internet, ktoré síce sú nad jeho limitom, ale vznikli pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi. Najmä, ak zamestnanec upozornil na sťažené podmienky a napriek tomu sú mu zadané pracovné úlohy, ktoré musí pre zamestnávateľa splniť. Navyše limit na hovory a internet dostatočne nezohľadňuje právo zamestnanca na vytváranie vhodných pracovných podmienok. Ak by zamestnanec odmietol splniť pokyn zamestnávateľa len z dôvodu, že prekročil limit na svojom služobnom telefóne a internete, mohol by sa vystaviť disciplinárnemu stíhaniu. Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zaplatenie z uznania dlhu, avšak odporkyňa uviedla, že uznať možno len existujúci dlh. Dohoda o splátkach a okolností jej podpisu sú pochybné, odporkyňa dohodu - uznanie dlhu podpísala, keď nechcela robiť svojim nadriadeným problémy, avšak po porade s matkou túto dohodu zrušila, keď sa jej nezdalo spravodlivé, aby platila za zamestnávateľa. Suma 150,79 eur, ktorú zamestnávateľ uznal ako služobnú, nespároval s jednotlivými položkami vo výpise a túto skutočnosť vytkol i súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ navrhovateľ vytýka súdu, že sa v odôvodnení nevyjadril k uznaniu dlhu, podľa odporkyne tak súd prvého stupňa urobil na strane 3 rozsudku, odsek 4, keď okrem iného poukázal i na objektívny stav, či boli naplnené porušenia povinnosti podľa § 179, pričom objektívny stav znamená, že ak nevznikla navrhovateľovi škoda, nie je možné ju ani uznať. V prípade uznania dlhu platí vždy vyvrátiteľná domnienka. Dodala, že dohoda bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a súčasne sa javí vzhľadom na sumu i neurčitou. Uznanie dlhu nie je možné brať ako podporný dôkaz navrhovateľa, keď tento nedokáže preukázať základ a to, ktoré hovory zo strany odporkyne boli súkromné. Správne preto súd prvého stupňa uviedol, že nie je možné zamestnanca sankcionovať za to, ak zamestnávateľovi vzniknú zvýšené náklady pri plnení pracovných úloh pre neho. Navrhovateľ bez súčinnosti zamestnanca nevie sám určiť, ktoré náklady sú služobné a súkromné, čo však nemôže byť na vrub zamestnanca. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatňoval sumu 1.780,- eur, v priebehu prvostupňového konania zvýšenú o ďalšiu sumu 46,- eur, ktorá predstavovala náhradu škody z dôvodu prekročenia limitu určeného mesačne pre používateľa mobilných telefónov za obdobie mesiac september a október 2012 vo výške 1.780,- eur a sumu 46,- eur z dôvodu poškodenia mobilného telefónu. Súd prvého stupňa mal za to, že zo strany odporkyne nedošlo k protiprávnemu úkonu, keď odporkyňa plnila povinnosti na pokyn svojho nadriadeného a zabezpečovala úlohy, ktoré bola povinná plniť a to aj za predpokladu, že prekročí limit. Mal za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal a nešpecifikoval, ktoré hovory v mesiaci september a október 2012 boli služobné a ktoré súkromné. Na základe vykonaného dokazovania nebolo možné hovoriť ani o vzniku škody ani o zavinení zamestnanca, pretože takéhoto konania sa odporkyňa nedopustila. Uviedol, že vyvodzovať zodpovednosť nemožno len na základe dohody o splátkach a mal za to, že treba vychádzať z objektívneho stavu, či boli naplnené porušenia a povinnosti v zmysle § 179 Zákonníka práce, pričom ak tomu tak nie je, nemôže zamestnávateľ uplatňovať škodu. Uviedol, že odporkyňa v mesiaci september a október 2012 bola na služobnej ceste v Y. a na dovolenke v O., kde zabezpečovala úlohy, pričom práve v tomto období boli zvýšené náklady za používanie mobilného telefónu, čo podľa súdu prvého stupňa bolo v súvislosti s plnením pracovných úloh. Tiež pokiaľ sa týka zodpovednosti za poškodenie telefónu, tak ako to uplatňoval navrhovateľ, táto skutočnosť nijako nebola v konaní preukázaná, len na osobnej karte sa konštatuje, že mal byť poškodený displej, avšak bližšie okolnosti navrhovateľom zisťované neboli. Správne súd prvého stupňa poukázal na ust. § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 Zákonníka práce. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 179 ods. 2 Zákonníka práce). Navrhovateľ v návrhu zo dňa 16.09.2013 poukázal na dohodu o splátkovom kalendári, ktorú podpísal s odporkyňou dňa 11.02.2013. Dohoda o splátkovom kalendári (č.l. 85), tak ako to vyplýva z jej obsahu, bola podľa zmluvných strán dohody uzatvorená podľa § 51 Obč. zák., t.j. ako tzv. nepomenovaná zmluva, t.j. zmluva, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku, príp. ani v inom právnom predpise. Jej existencia a prípustnosť je prejavom občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti. Navrhovateľ v odvolacom návrhu však jednoznačne predmetnú dohodu označuje ako uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zák. a vytýka súdu prvého stupňa, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s tvrdením navrhovateľa o uznaní dlhu odporkyňou voči navrhovateľovi s tým, že takéto uznanie čiastky 1.780,- eur v dohode o splátkach, ktorú odporkyňa vlastnoručne podpísala, je podľa názoru navrhovateľa uznaním dlhu dlžníka (odporkyne) voči veriteľovi, t.j. navrhovateľovi. K následnej jednostrannej výpovedi odporkyne z dohody o splátkach sa vyjadril tak, že táto obsahuje ničím nepreukázané a nepredložené tvrdenie odporkyne o tom, že údajne nepodpísala dohodu o splátkach na znak slobodnej vôle, ako aj že pohľadávka mala údajne vzniknúť počas jej výkonu práce na zahraničných pracovných cestách a údajne iba zo služobných dôvodov. Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny dôsledok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu je samostatný zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu tento inštitút plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. Takáto listina môže slúžiť len ako dôkaz na preukázanie existencie alebo pravosti dlhu v prípadnom súdnom spore. Uznanie dlhu dlžníkom má pre veriteľa význam, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu, dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Avšak táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná, tzn., že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania netrval, resp. môže namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Takáto námietka je a môže byť úspešná len za predpokladu, že sa oproti prezumpcii uvedenej v ust. § 558 Obč. zák. preukáže opak. Inak povedané z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v dobe uznania na odporcu. Na platné uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zák. je potrebné, aby tento jednostranný právny úkon spĺňal predpoklady na vznik platného právneho úkonu (§ 34 a nasl. Obč. zák.). Uznanie dlhu musí byť určité a zrozumiteľné, aby nevznikali pochybnosti o obsahu prejavu vôle dlžníka. Preto dlžník musí uznávací prejav urobiť v písomnej forme, v uznávacom prejave vyjadrí prísľub, zaplatí dlh a uvedie dôvod a výšku dlhu. Pre uznanie dlhu je stanovená písomná forma (§ 40 ods. 1 Obč. zák.) a to aj v prípade, ak pôvodný záväzkový vzťah takúto právnu formu nemá. Dohoda o uznaní dlhu musí byť určitá a zrozumiteľná a musí byť dlžníkom podpísaná (§ 40 ods. 3 Obč. zák.). Uznaním dlhu nie je záväzok dlžníka, hoci urobený písomnou formou, vrátiť v určitom termíne požičané peniaze - záväzok zo zmluvy o pôžičke, ale je potrebné aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol dôvody jeho vzniku a výšku, v akej ho uznáva. Uznaním dlhu sa zakladá iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, táto domnienka je však vyvrátiteľná dôkazom opaku v zmysle § 133 O.s.p.. Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Vyvrátiteľné domnienky teda ukladajú súdu považovať určité závery za zistené a pripúšťajú dôkaz opaku, inak povedané, pokiaľ nie je dokázaný opak, platia závery domnienky. Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ s odporkyňou podpísali dohodu o splátkovom kalendári dňa 11.02.2013, pričom dňa 12.02.2013 odporkyňa doručila navrhovateľovi odstúpenie od tejto dohody. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď uviedol, že vyvodzovať zodpovednosť nemožno len na základe dohody o splátkach, naopak zisťoval ďalej v konaní, či došlo k porušeniu povinnosti v zmysle ust. § 179 Zákonníka práce, pričom poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že v mesiaci september a október 2012 odporkyňa bola na služobnej ceste v Y. a na dovolenke v O. a zabezpečovala úlohy, čím došlo k zvýšeniu nákladov za používanie mobilného telefónu v súvislosti s plnením pracovných úloh odporkyne. V priebehu pojednávania odporkyňa poukázala na predložené výpisy hovorov a dát za mesiac september a za mesiac október roku 2012 od mobilného operátora Orange Slovensko, a.s., z mobilného telefónu s internetom, pričom odporkyňa v priebehu prvostupňového konania poukázala na to, že k prekročeniu limitu došlo v čase, keď bola na služobnej ceste práve v Y. v období od 14. do 19.10.2012 a na dovolenke v O. v septembri roku 2012 v období od 13. do 16.09.2012, kedy komunikovala služobne a zabezpečovala úlohy pre štátneho tajomníka navrhovateľa. Tvrdenia odporkyne o zabezpečovaní úloh zo zahraničia pre štátneho tajomníka navrhovateľa, navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybnil, ani jeden z účastníkov konania nenavrhol v tomto smere doplniť dokazovanie. Súd prvého stupňa preto uveril odporkyni, ktorá i na pojednávaní zo dňa 26.01.2015 uviedla, že nemala potrebu použiť služobný mobil na súkromné účely, keď má dva svoje vlastné mobily, tiež že vo svojej funkcii musela mať k dispozícii telefón v priebehu celého dňa, vrátane sobôt a nedieľ z dôvodu nepríjemností, keď telefón v nedeľu nezdvihla, za čo jej bolo dané pokarhanie, resp. výpoveď, ktorá následne bola stiahnutá. Tiež z pripojených listinných dôkazov zo strany odporkyne (č.l. 213 až 216 mailové správy, fotokópia mobilných správ č.l. 216) vyplýva, že i na služobnej ceste v Y. sa riadila pokynmi nadriadeného, ktorý jej zadával pracovné úlohy služobného, ale aj súkromného charakteru. Využívala internet, spracovávala informácie z internetu, či z mailov alebo z externých stránok. Zároveň v mailoch upozorňovala, že k dispozícii nemá free wifi. S poukazom na vyššie uvedené preto je správny záver súdu prvého stupňa, že v súlade s ust. § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce neboli splnené všetky zodpovednostné predpoklady v súvislosti so škodou, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť odporkyňou a to zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, keď konštatoval, že v danom prípade nebolo možné hovoriť o protiprávnom úkone, ak odporkyňa plnila povinnosti na základe pokynu svojho nadriadeného. K námietke navrhovateľa, že na používanie služobných telefónov, ako aj služobných iPAD - ov má interný predpis a to smernicu č. 21/2011 o používaní mobilných telefónov zamestnancami, ktorá má stanovovať mesačné limity na používanie služobných telefónov a internetu, odvolací súd má za to, že odporkyňa v rozhodnom období na služobnej ceste v Y. od 14. do 19.10.2012 a v septembri od 13. do 16.09.2012, keď došlo k zvýšeným nákladom za hovorné a internet, zabezpečovala pracovné úlohy na základe pokynu nadriadeného a to aj za predpokladu prekročenia limitu na používanie mobilného telefónu v internom predpise - smernici č. 21/2011. Navyše navrhovateľom tvrdené uznanie dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. sa týka len časti žalovanej sumy a to len sumy 1.780,- eur a nie ďalšej čiastky a to nároku navrhovateľa na náhradu škody vo výške 46,- eur, ktorú škodu mala odporkyňa spôsobiť tým, že poškodila mobilný telefón G. Z. XS XXGB U., ktorý odporkyňa používala v období od 08.06.2012 do 01.03.2013. V tejto časti, keďže nebolo možné vychádzať z písomnej dohody o splátkovom kalendári a teda o prípadnom uznaní dlhu zo strany odporkyne, bolo povinnosťou navrhovateľa v konaní preukázať, či odporkyňa predmetnú škodu spôsobila, t.j. či došlo z jej strany k poškodeniu prideleného telefónu. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že túto skutočnosť navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, keď na osobnej karte sa konštatuje, že mal byť poškodený displej, bližšie okolnosti však zo strany navrhovateľa neboli uvedené a ani zisťované. V tejto časti navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol a preto správne súd prvého stupňa aj v tejto časti nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. K odvolacej námietke navrhovateľa, že rozsudkom súdu prvého stupňa bolo navrhovateľovi odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keď súd prvého stupňa riadne a presvedčivo nezdôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza nasledovné: Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia a účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré jasne, stručne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že namietaným rozhodnutím nebolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces, ktorý zahrňuje i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vyhodnotil dôkazy v zmysle ust. § 132 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa mala v konaní plný úspech vo veci, právny zástupca odporkyne si náhradu trov odvolacieho konania síce uplatnil, avšak túto nevyčíslil, preto odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.