Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514203249 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514203249.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: A.. C. J., L.: L., J..S..L. XXX, proti odporcovi: Váš správca spol. s.r.o., so sídlom: Bratislava, Furdekova č. 4, IČO: 35 846 925, zastúpený Advokátska kancelária Machová, s.r.o., Skalica, Sasinkova č. 886/16, IČO : 36 864 544 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V 47Cpr/2/2014-160 zo dňa 9. februára 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietol; uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.394,72 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2013 a bola prijatá na vykonávanie práce - ekonómka spoločnosti. Navrhovateľka vypracovala pracovnú náplň s označením ekonómka - fakturantka spoločnosti dňa 01.03.2013 a zároveň sa opravovala pracovná náplň predchádzajúcej zamestnankyne, ktorá pracovala na tom istom úseku ako navrhovateľka, pričom jej pracovné zaradenie bolo ekonómka spoločnosti. Rozhodnutím odporcu zo dňa 25.11.2013 bola daná navrhovateľke výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien ekonomického oddelenia spoločnosť a ku dňu 1.1.2014 bola daná navrhovateľke výpoveď, pretože odporca nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať v pracovnom pomere a to ani na kratší pracovný čas a ani nemá inú vhodnú prácu. Pracovný pomer sa skončil dňom 31.12.2013.Výpoveď bola navrhovateľkou prevzatá 11.12.2013. Navrhovateľka listom zo dňa 17.01.2014 doručeného odporcovi 20.01.2014, oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Na svoje rozhodnutie aplikoval § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce; § 79 ods. 1 Zákonníka práce v dôsledku čoho konštatoval, že Rozhodnutím odporcu zo dňa 25.10.2013 sa rozhodlo o zrušení pracovného miesta ekonómka - fakturantka dňom 31.12. 2013, skutočnosti ktorej predchádzala porada vedenia spoločnosti dňa 23.10.2013. Vzhľadom na námietku zo strany navrhovateľky, či vôbec došlo k zrušeniu pracovného miesta, ktoré zastávala a či tieto rozhodnutia neboli vyrobené dodatočne, súd v rámci dokazovania zisťoval, akým spôsobom je evidovaná písomná dokumentácia u odporcu. Prvostupňový súd zistil, že rozhodnutie vedenia spoločnosti o zrušenie pracovného miesta je v ich spoločnosti registrované pod reg. zn. C01(komunikácia - organizačná štruktúra) a č. 02/2013 a tento list je uložený v zložke u riaditeľa spoločnosti. Navrhovateľka ďalej namietala podpisy na rozhodnutí o zrušení pracovného miesta, konkrétne podpis konateľa spoločnosti a riaditeľa spoločnosti. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že na listine o zrušení pracovného miesta sa uvádzajú podpisy oboch t. j. konateľa spoločnosti a riaditeľa spoločnosti, avšak ich podpisy nie sú správne v tom smere, že podpis konateľa je pod označením riaditeľa a podpis riaditeľa je pod označením konateľa, čo súd vyhodnotil ako formálny nedostatok a nezistil pochybenie v tom smere, že by nebolo zrušené pracovné miesto navrhovateľky a toto miesto bolo zrušené predtým, ako bola daná výpoveď navrhovateľky. Z hľadiska namietanej nesplnenej ponukovej povinnosti prvostupňový súd zistil, že H. L.Á. nastúpila pracovať u odporcu od 01.01.2014 , pričom odporca listom zo dňa 24.09.2014 (zrejmá nesprávnosť v roku ) oznamoval H. L., že súhlasí s nástupom do pracovného pomeru od 01.01.2014 na pracovnú pozíciu ekonómky domov, ktorá bola v organizačnej štruktúre odporcu zriadená, a odporca teda nemal možnosť ponúknuť navrhovateľke voľné pracovné miesto. Postup zamestnávateľa pri dávaní výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je v súlade so zákonom, keď z dokazovania bolo preukázané, že zamestnávateľ vydal rozhodnutie o zrušení pracovného miesta, bolo preukázané, že nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať a boli splnené všetky formálno - právne a vecné náležitosti danej výpovede a preto návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol § 142 ods. 1 O. s. p., zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.394,72 € . Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka. Vytýkala súdu prvého stupňa, že neprihliadol na skutočnosť, že dôvod výpovede vôbec nebol, nakoľko v zmysle pracovnej zmluvy pracovala na pozícii ekonómka spoločnosti, nie ekonómka spoločnosti fakturantka, ani ekonómka fakturantka, z pracovnej pozície ktorej bola daná výpoveď z pracovného pomeru. Opakovane vo svojom rozsiahlom odvolaní uviedla, že odporca vo výpovedi uvádza, že ku dňu 1. 1. 2014 dáva navrhovateľke výpoveď pretože sa týmto dňom ruší pracovné miesto ekonómka spoločnosti fakturantka, t. j. pracovné miesto, ktoré navrhovateľka nezastávala. Toto pracovné miesto nebolo preukázané ani v organizačnej štruktúre, ktoré bolo odporcom predložené na pojednávaní dňa 27. 10. 2014. Namietala nesplnenie ponukovej povinnosti a podstatnú časť odvolania venovala konaniu sudcu, ktoré považuje v rozpore s legislatívou a etickým kódexom. Navrhuje, a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vecne správne. V súdenej veci navrhovateľka žalobou uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru danú zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti výpovede, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti navrhovateľky uplatňovaného nároku. Na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 63 ods. 1 a 2 § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce , ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľky aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Navrhovateľka v podstatnej časti svojho odvolania už len zrekapitulovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Na podčiarknutie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súhrne zdôrazňuje, že predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotno-právnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Prvostupňový súd sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a ak na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že Rozhodnutím odporcu zo dňa 25.10.2013 došlo k zrušeniu pracovného miesta ekonómka - fakturantka z ekonomických dôvodov, rozhodnutiu ktorému predchádzala porada vedenia spoločnosti dňa 23.10.2013, čím odporca v konaní preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených hmotnoprávnych predpokladov skončenia pracovného pomeru, je nutné považovať tento záver za vecne správny. Rovnako tak správne postupoval prvostupňový súd pri vyhodnocovaní dôkazov, ktorými bola preukázaná namietaná skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu pracovného miesta, ktoré zastávala navrhovateľka, nakoľko bola prijatá na pozíciu ekonómka spoločnosti a nie ekonómka fakturantka. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Namietanú okolnosť súd prvého stupňa preskúmal a svoje prijaté závery v súlade s požiadavkami upravenými v § 157 ods. 2 O.s.p. aj zdôvodnil, so závermi ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Otázku voľných pracovných miest a splnenie ponukovej povinnosti prvostupňový súd taktiež správne vyhodnotil a k prijatému záveru odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by už len zopakoval správnosť prijatého záveru. V čase podania výpovede navrhovateľke nemal odporca žiadne iné voľné pracovné miesto, čo vyplýva zo zoznamu pracovných pomerov (č.l.125 ) a organizačnej štruktúry spoločnosti (č.l.126). S údajne voľnou pozíciou ekonómky domov, na ktorú navrhovateľka upozornila sa súd prvého stupňa vysporiadal a prijatý záver, že táto pozícia bola od septembra 2013 obsadená, i keď k reálnemu nástupu p. Balážovej došlo od 1.1. 2014 je súladná so zisteným skutkovým stavom v dôsledku čoho je nutné považovať hmotnoprávnu podmienku platného skončenia pracovného pomeru vyplývajúcu z § 74 Zák. práce za splnenú. Za nenáležitú je nutné považovať obranu navrhovateľky spočívajúcu v namietaní postupu sudcu v konaní pred súdom prvého stupňa z dôvodu nezákonnosti a v rozpore s etikou. Odvolací súd nepostrehol žiadne z namietaných pochybení sudcu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. taký chybný postup, ktorým by odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2,3 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje, s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.