Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/295/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514206132 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514206132.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z. o zaplatenie 6.133,32 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. apríla 2015 č.k. 7C 367/2014-61 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.224,68 Eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 13.11.2011 vo výške 19,41 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.224,68 Eur od 14.11.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 367,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 681,04 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 11.03.2014 domáhal zaplatenia sumy 6.133,32 Eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2010 do 13.11.2011 vo výške 116,57 Eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.133,32 Eur od 14.11.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli zmluvu o splátkovom úvere. Odporca však prestal splácať dohodnuté splátky a vznikol mu tak dlh vo výške 7.118,32 Eur. V predmetnom konaní si však navrhovateľ uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu vo výške 6.133,32 Eur s príslušenstvom, pričom vychádza zo skutočnosti, že premlčacia doba v danom prípade je 4 roky. Skonštatoval, že v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu, nakoľko tento sa na súd nedostavil a ani sa neospravedlnil. Vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že dňa 14.12.2006 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebný úver - bezúčelový vo výške 4.979,09 Eur (150.000,-Sk). Odporca sa v zmysle tejto zmluvy zaviazal pravidelne uhrádzať navrhovateľovi splátky vo výške 75,72 Eur, pričom prvá splátka bola splatná ku dňu 20.01.2007 a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 20.11.2016. Odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy, preto navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 25.10.2011. V tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje sumu 6.133,32 Eur titulom nepremlčaných splátok spolu s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.09.2011 medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. - navrhovateľa. Túto skutočnosť Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila odporcom listom zo dňa 28.09.2011. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované ustanovenia dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Zo založených písomných dôkazov - Zmluva o splátkovom úvere, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluva o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávok, Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, mal za zrejmé, že odporca sa zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa splácať dohodnuté splátky mesačne po 75,72 Eur, počnúc 20.01.2007 do 20.11.2016. Odporca si riadne neplnil svoj záväzok voči navrhovateľovi, preto tento dňa 25.10.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu. Navrhovateľ podal návrh dňa 11.03.2014, preto požadoval zaplatenie splátok splatných od 21.03.2010 do 20.11.2016 v celkovej výške 6.133,32 Eur aj s príslušenstvom, pričom vychádzal zo skutočnosti, že premlčacia doba v danom prípade je 4 roky. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že k premlčaniu časti žalovaného nároku došlo v 4. ročnej premlčacej dobe, a to z toho dôvodu, že v danom prípade ide o klasický typ spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a preto je potrebné postupovať podľa Občianskeho zákona, ktorý striktne ustanovuje v ustanovení § 101 všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Z týchto dôvodov súd vychádzal zo skutočnosti, že splátky, ktorých zaplatenie si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní, splatné pred dňom 21.03.2011 v celkovej výške 908,64 Eur sú premlčané, taktiež ako aj časť príslušenstva - navrhovateľom vyčísleného úroku z omeškania od 21.03.2010 do 13.11.2011až po úrok od 21.03.2011 do 13.11.2011 v celkovej výške 97,16 Eur je premlčaný. Z týchto dôvodov v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 O.s.p., a nakoľko mal navrhovateľ v konaní úspech, priznal mu náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 367,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 meritórne úkony po 180,93 Eur (prevzatie veci, návrh, účasť na pojednávaní) + 2 x 8,04 Eur RP + 8,67 Eur + 113,50 Eur (20% DPH) = 681,04 Eur, ktoré uložil odporcovi zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie uplatňujúc si zároveň aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo podľa neho potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 14.12.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Obč. zák len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v I. časti Obč. zák., ako aj zmluva podľa § 55 Obč. zák. a zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Mal za to, že v dôsledku toho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Obč. zák. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 sa podľa jeho názoru nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie ej možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Obč. zák., právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.4.201, sp.zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013, na niektoré rozhodnutia krajských súdov a na Komentár k § 52 Obč. zák. k spotrebiteľským zmluvám, na rozhodnutie MS SR sp.zn. 7MCd 9/2014 zo dňa 24.3.2015. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ak na daný prípad aplikoval aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014. Taktiež poukázal na čl. 1 ods. 1, čl. 125 ods. 1, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ma Nálezy ÚS SR z 3.3.1996 PL.36/95, z 24.5.1995 PL.ÚS 16/95, z 8.3.2011 III.ÚS 348/06: Mal za to, že aplikáciou ust. § 5b dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvený v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl 1. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezvislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 13 Listiny základných práv a slobôd., porušenie zásady v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Nesúhlasil tak s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho právnym posúdením. Odporca odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O,s.p. v napadnutej zamietajúcej časti bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa odôvodnil tým, že navrhovateľ podal návrh dňa 11.03.2014, preto požadoval zaplatenie splátok splatných od 21.03.2010 do 20.11.2016 v celkovej výške 6.133,32 Eur aj s príslušenstvom, pričom vychádzal zo skutočnosti, že premlčacia doba v danom prípade je 4 roky. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že k premlčaniu časti žalovaného nároku došlo v 4. ročnej premlčacej dobe, a to z toho dôvodu, že v danom prípade ide o klasický typ spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a preto je potrebné postupovať podľa Občianskeho zákona, ktorý striktne ustanovuje v ustanovení § 101 všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Z týchto dôvodov súd vychádzal zo skutočnosti, že splátky, ktorých zaplatenie si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní, splatné pred dňom 21.03.2011 v celkovej výške 908,64 Eur sú premlčané, taktiež ako aj časť príslušenstva - navrhovateľom vyčísleného úroku z omeškania od 21.03.2010 do 13.11.2011až po úrok od 21.03.2011 do 13.11.2011 v celkovej výške 97,16 Eur je premlčaný. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však nevyplýva, z čoho vyvodil premlčanie nároku navrhovateľa, keď z obsahu spisu ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, že by zo strany odporcu bolo došlo k uplatneniu námietky premlčania a či pri posudzovaní premlčania mal na mysli ust. § 5b zák. č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak ako uviedol vo svojom odvolaní navrhovateľ, pretože na základe čoho rozhodol súd prvého stupňa o premlčaní časti nároku navrhovateľa v odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje. Táto vada spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení po právnej stránke zamietnutej časti nároku navrhovateľa robí jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľným a odvolací súd nemohol v tejto napadnutej časti jeho rozhodnutie pre absenciu odôvodnenia po právnej stránke ohľadom premlčania, a tým aj obranu navrhovateľa. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní odstráni vytknuté nedostatky a vo veci v napadnutej a zrušenej časti opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj náležite po právnej a znova aj po vecnej stránke náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.