Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/368/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224584 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514224584.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: T. Ö. N. U. X. Z. V. Ý. , narodený XX.XX.XXXX, bytom F., V. XX proti odporkyni: C. Ö. N. U. X. Z. V. Á. , rod. J., narodená XX.X.XXXX, bytom F., V. XX, zastúpená JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 08. septembra 2015, č.k. 14C 482/2014-70, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 08. septembra 2015, č.k. 14C 482/2014-70, p o t v r d z u j e . Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 08.09.2015, č.k. 14C 482/2014-70, rozviedol manželstvo účastníkov T. Ö., nar. XX.XX.XXXX a C. Ö., rod. J., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Zbehy, vo zväzku X, roč. XXXX, strana XX, por. č. XX. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom oboch účastníkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, zistil, že nezhody medzi účastníkmi začali vznikať po roku 1990, kedy odporkyňa podľa vyjadrenia navrhovateľa presadzovala náboženskú vieru v rodine, odmietala sexuálne spolužitie a žiarlila, keďže sa stretával v sieti novinových stánkov s mnohými zákazníčkami. Navrhovateľ má vážnu známosť s inou ženou, k odporkyni stratil akýkoľvek citový vzťah a nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia, keďže manželstvo je podľa neho trvale a hlboko rozvrátené už dlhší čas. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila z dôvodu finančnej neistoty, ktorá by nastala po rozvode manželstva. Má obavy, že ju navrhovateľ pripraví o byt. Poukázala na to, že navrhovateľ požíval a požíva alkoholické nápoje, chodieval z roboty rovno do krčmy a nie domov, míňa spoločne nadobudnuté peniaze na mimomanželské známosti a zariaďuje si byt v Spišskej Novej Vsi za spoločné peniaze. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala nezodpovedný prístup navrhovateľa k spoločne nadobudnutým finančným prostriedkom. Odporkyňa mala snahu o obnovu manželského spolužitia s navrhovateľom, avšak on ju odmieta. Navrhovateľ vylúčil obnovu manželského spolužitia, nakoľko má vážny vzťah s inou ženou. Deti z manželstva sú už plnoleté. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že manželstvo účastníkov je v súčasnej dobe iba formálnym manželským zväzkom dvoch ľudí, ktorí stratili k sebe citový vzťah a navrhovateľ má vážnu známosť s inou ženou. Účastníci intímne spolu nežijú, navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a manželstvo je iba formálne. Odporkyňa chcela v manželstve zotrvať iba z dôvodu problémov, ktoré nastanú po rozvode manželstva s bývaním, obávala sa, že ju navrhovateľ pripraví o byt. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel a od navrhovateľa nemožno v budúcnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd prvého stupňa v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, je podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosť, že účastníci majú rozdielne názory a predstavy o spoločnom spolužití, inú životnú filozofiu a hlavne nezodpovedné správanie sa navrhovateľa v manželstve, jeho nevera a nezodpovedný prístup navrhovateľa k spoločne nadobudnutým financiám. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 18, § 23 ods. l, 2 Zákona o rodine. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súčasne, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odporkyňa v rámci svojho odvolania poukázala na to, že niekoľkokrát prezentovala svoj nesúhlas s rozvodom manželstva, pričom súd prvého stupňa neurobil žiaden úkon, ktorý by mohol viesť k odstráneniu príčin rozvratu manželstva, napríklad tým, že mohol navrhnúť, aby manželia absolvovali psychologické poradenstvo. Odporkyňa má za to, že vzťah navrhovateľa s inou ženou považuje za prechodný stav a manželstvo má stále nádej na záchranu. Uviedla, že absolvovanie psychologického poradenstva by mohlo viesť u manželov k obnoveniu spolužitia, prípadne zistiť, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Až po takto vykonanom dokazovaní by súd prvého stupňa mohol konštatovať, či je manželstvo trvalo rozvrátené, alebo ide iba o prechodný stav, ktorý je možné ešte napraviť. V rámci odvolania ďalej uviedla, že súd prvého stupňa sa nezameral na zisťovanie príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne neprihliadol. Ďalej uviedla, že napriek tomu, že predložila súdu dôkazy o nehospodárnom nakladaní odporcu so spoločnými finančnými prostriedkami, súd prvého stupňa žiadnym spôsobom tieto dôkazy nevyhodnotil, ani nepreskúmal, a preto z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. mája 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa odporkyne, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť nasledovné. Zostalo v konaní nepochybné, že manželstvo účastníkov trvá od roku 1982, že z tohto vzťahu pochádzajú tri deti, dve dcéry v súčasnosti plnoleté a maloletý Y., ktorý zomrel ako 3-mesačný, pričom je zrejmé, že viac ako desať rokov si manželstvo neplní žiadnu z funkcií manželstva. V súčasnosti má navrhovateľ vážnu známosť, pričom obnovenie manželského spolužitia je podľa jeho názoru nemožné. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva, a síce, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva, biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie, vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom na rozvod manželstva. V prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní bolo ustálené, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, a síce vážnosť narušenia manželských vzťahov, trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, manželstvo si nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za týchto okolností, ak súd prvého stupňa vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol vecne správne. Ani v odvolacom konaní nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu ako potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odporkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa neurobil žiaden úkon, ktorý by mohol viesť k odstráneniu príčin rozvratu manželstva, napríklad prostredníctvom psychologického poradenstva. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z výpovede navrhovateľa vyplýva, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a nariaďovanie psychologického poradenstva za účelom zachovania takpovediac „formálneho“ manželstva je v danom prípade bezpredmetné. Odporkyňa v rámci odvolania poukázala na to, že intímny vzťah navrhovateľa s inou ženou považuje za prechodný stav a manželstvo má stále nádej na záchranu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ v rámci svojej výpovede uviedol na pojednávaní konanom dňa 08.09.2015, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, pričom samotná odporkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že spolužitie chcela obnoviť, avšak navrhovateľ ho odmieta. Z uvedeného je teda zrejmé, že je bezpredmetné, či mimomanželská známosť má prechodnú povahu alebo nie. Zo zápisnice z pojednávania odvolací súd taktiež zistil, že manželia spolu intímne nežijú už viac ako 10 rokov, nehospodária spolu, pričom samotná odporkyňa tvrdila, že manžel ju podvádzal a týral. V rámci odvolania ďalej odporkyňa uviedla už iba také dôvody, ktoré uvádzala v konaní pred súdom prvého stupňa, a s ktorými sa súd prvého stupňa riadne vyporiadal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, nemožno nikoho nútiť nasilu v ňom zotrvať v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky pre rozvod, o čo ide v prejednávanej veci. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal v súlade s ustanovením § 224 ods.1, § 144 veta prvá O.s.p. Okolnosti prípadu a ani pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 144 veta druhá O.s.p. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.