Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010266 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516010266.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému K. C., stíhanému pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/49/2016 zo dňa 14.07.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. decembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný K. C., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v D., trvale bytom V. č. XX, D., prechodne bytom bez prihlásenia Z. č. 3, D., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Bratislava uznáva za vinného, že dňa 22.3.2016 v čase asi o 04.20 hod. v D. na D. ulici bol oproti obchodu T. na zastávke MHD kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, kde po poučení podľa § 34 ods. 1, § 89 Tr. poriadku dobrovoľne vydal látkové vrecko fialovej farby obsahujúce dve zatavené striekačky s bielou kryštalickou látkou, zelenú sušenú rastlinu zabalenú v alobale, zelenú sušenú rastlinu zabalenú v papierovej servítke, kovový obal s 11 prázdnymi papierovými skladačkami, o ktorých sa vyjadril, že sa jedná o pervitín a marihuanu, ktoré kúpil za 300,-eur v Biskupiciach a má to pre známych, expertíznym skúmaním KEÚ PZ bolo zistené, že fragment alobalu obsahoval marihuanu(konope) s hmotnosťou 727mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu(THC) 9,1% hmotnostných s 66mg THC, čo predstavuje 1 obvykle bežnú jednorazovú dávku drogy, fragment papierovej servítky obsahoval marihuanu(konope) s hmotnosťou 550mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 8,6% hmotnostných s 47mg THC, čo predstavuje 1 obvykle bežnú jednorazovú dávku drogy, zatavená injekčná striekačka s modrým piestikom obsahovala 1332mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 73,8 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 983mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 13 obvykle bežných jednorazových dávok drogy, zatavená injekčná striekačka s modrým piestikom obsahovala 1511mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 72,7 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 1098mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 15 obvykle bežných jednorazových dávok drogy, - pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II skupiny psychotropných látok a rastliny konope sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. zaradené do I. skupiny omamných látok, - a tento skutok spáchal po tom, čo bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, pod sp. zn. 1 T 93/15, zo dňa 20.1.2016, právoplatného dňom 20.1.2016 odsúdený pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona č. 300/2005 Z. z., za čo mu bol uložený okrem iného súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3(tri) roky, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, t e d a neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a omamnú látku a už bol za taký čin odsúdený č í m s p á c h a l obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/49/2016 zo dňa 14.07.2016 bol obžalovaný K. C. uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.3.2016 v čase asi o 04.20 hod. v D. na D. ulici bol oproti obchodu T. na zastávke MHD kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, kde po poučení podľa § 34 ods. 1, § 89 Tr. poriadku dobrovoľne vydal látkové vrecko fialovej farby obsahujúce dve zatavené striekačky s bielou kryštalickou látkou, zelenú sušenú rastlinu zabalenú v alobale, zelenú sušenú rastlinu zabalenú v papierovej servítke, kovový obal s 11 prázdnymi papierovými skladačkami, o ktorých sa vyjadril, že sa jedná o pervitín a marihuanu, ktoré kúpil za 300,-eur v Biskupiciach a má to pre známych, expertíznym skúmaním KEÚ PZ bolo zistené, že fragment alobalu obsahoval marihuanu(konope) s hmotnosťou 727mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu(THC) 9,1% hmotnostných s 66mg THC, čo predstavuje 2-7 obvykle bežných jednorazových dávok drogy, fragment papierovej servítky obsahoval marihuanu(konope) s hmotnosťou 550mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu(THC) 8,6% hmotnostných s 47mg THC, čo predstavuje 2-5 obvykle bežných jednorazových dávok drogy, zatavená injekčná striekačka s modrým piestikom obsahovala 1332mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 73,8 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 983mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 25-98 obvykle bežných jednorazových dávok drogy, zatavená injekčná striekačka s modrým piestikom obsahovala 1511mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 72,7 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 1098mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 27-110 obvykle bežných jednorazových dávok drogy, - pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II skupiny psychotropných látok a rastliny konope sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. zaradené do I. skupiny omamných látok, - a tento skutok spáchal po tom, čo bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, pod sp. zn. 1 T 93/15, zo dňa 20.1.2016, právoplatného dňom 20.1.2016 odsúdený pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona č. 300/2005 Z. z., za čo mu bol uložený okrem iného súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3(tri) roky, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3(tri) roky s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, Za to bol obžalovanému K. C. podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor, čo do výroku o vine a treste. V odôvodnení odvolania uviedol, že s takým rozhodnutím súdu, čo do výroku o vine na základe zmeny skutkovej vety ako aj právnej kvalifikácie skutku a z toho vyplývajúceho zloženého trestu odňatia slobody nie je možné súhlasiť pre jeho nezákonnosť, vybočenie mimo rámca vykonaného dokazovania výsluchom samotného znalca a podaným znaleckým posudkom, ako aj pre príkry rozpor s existujúcou ustálenou judikatúrou, ktorá bola priamo súdu prezentovaná v záverečnej reči intervenujúceho prokurátora a s ktorou rozhodujúci súd má (mal by byť) oboznámený. Citoval ustanovenia § 34 Tr. zák., § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a ustanovenie § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Ďalej uviedol, že okresný súd Bratislava V v podstate rozhodnutie zo dňa 14.07.2016 oprel v odôvodnení rozsudku a zmenu právnej kvalifikácie skutku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. na prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. s tým, že za slová „čo predstavuje 27-110 obvykle jednorazových dávok“ doplnil slová „a pre obžalovaného toto množstvo zaistenej drogy predstavuje 10 jednorazových dávok“ o tvrdenie znalca MUDr. K. na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.07.2016, ktoré súd obšírne uvádza na str. 3-4 rozsudku. S takýmito úvahami a výpočtami súdu nie je možné súhlasiť právne ani matematicky. Opomenul Okresný súd Bratislava V práve z výsluchu znalca a jeho znaleckého posudku uviesť, že samotný znalec skonštatoval opakovane, že 1/ podľa odhadu a skúmaním okolností a dĺžky narkománie predpokladám, že jeho tolerancia psychoaktívnych látok, predovšetkým pervitínu, ale aj kanaboidov je približne 3-5 krát vyššia než obyčajne u začínajúceho narkomana ... (s. 6 zápisnice z HP) 2/ ... chcel by som upozorniť, že obvykle jednorazová dávka nie je medicínsky, ale právnický konštrukt, ja ako lekár sa k tomu nemôžem vyjadriť, je to vec legislatívy, ale z medicínskeho hľadiska chcem sprostredkovať tú skutočnosť, že obvykle jednorazová dávka je vlastne deklarácia niečoho, čo sa vlastne nedá nikdy objektívne verifikovať, pretože niky nevieme, akú koncentráciu drogy užil, aké množstvo tej drogy užil, akú má toleranciu, či nie je v štádiu alkoholickej ebriéty, alebo v akom fyzickom stave, akú má váhu, aká je jeho fyzická konštalácia (s. 7 zápisnice o HP) 3/ keďže nepoznáme kvalitu a koncentráciu látok .... (s. 7 zápisnice o HP) 4/ mohol obžalovaný ako jednu jednorazovú dávku užiť 450 mg pervitínu, ktorý si zadováži na čiernom trhu, lebo ten má podstatne nižšiu koncentráciu (s. 7 zápisnice o HP) Okrem toho, že v uvedenej veci sa jedná výlučne o hypotetické dohady, ktoré uviedol sám znalec (slovami ... odhadu, predpokladám, približne - AD 1), ale aj odmietnutím stanovenia presne objektívne verifikovateľného množstva predstavujúceho jednu dávku pre obžalovaného (AD 2), znalec taktiež uviedol, že obžalovaný síce mohol (neverifikovateľné pokusom - viď vyjadrenie v znaleckom posudku o neetickosti takéhoto pokusu vzhľadom na možnosť úmrtia) ako jednu jednorazovú dávku užiť 450 mg pervitínu, ktorý si zadováži na čiernom trhu, lebo ten má podstatne nižšiu koncentráciu (AD 4), s čím sa súd absolútne nevysporiadal, nakoľko v obžalobe je uvedené množstvo pervitínu uvedené s koncentráciou 73,8% (1332 mg) a 72,7% (1511 mg), teda zásadne nie množstvo s nižšou koncentráciou, ako to chybne a nedôvodne súd sčítal a vydelil 450 mg bez zohľadnenia práve koncentrácie zaisteného pervitínu u obžalovaného. Uvedená zmena teda v rámci počtu dávok nesedí ani zjednodušujúcim a nezákonne vykonaným matematickým prepočtom, ale nevychádza ani z výsluchu znalca MUDr. K. a jeho znaleckého posudku. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, ktorý pojem obvykle jednorazová dávka drogy, rozobral ako aj ustanovenie § 130 ods. 5 Tr. zák. a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť obžalovanému zákonný trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere najmenej 12 rokov, podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. s uložením ochranného dohľadu po dobu najmenej 3 rokov a zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. K odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadrila aj obhajkyňa obžalovaného, ktorá uviedla, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V spočívajúce v zmene skutkovej vety a právnej kvalifikácie skutku považovala za správne, zákonné a plne v súlade s platnou právnou úpravou a vykonaným dokazovaním. Obvykle jednorazové dávky drogy na použitie nie je dávka konštantná, stanovená objektívne, všeobecne paušálne, ale ide o dávku individuálne sa meniacu v závislosti od jedinca (konzumenta), najmú s prihliadnutím na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti (čo vyplýva aj z komentára k Trestnému zákonu, ustanoveniam § 135 a § 171 Tr. zák. - napr. Trestný zákon stručný komentár od autorov V. I., H. I., N. T.. Iné postupy pri stanovení obvykle jednorazovej dávky drogy na použitie nerešpektujú požiadavky aktuálnej platnej právnej úpravy Trestného zákona, podľa ktorých sa má vychádzať pri stanovení obvykle jednorazovej dávky drogy na použitie z individuálnych dispozícii obžalovaného, najmä miery jeho závislosti od omamných a psychotropných látok. Pokiaľ zákonodarca v Trestnom zákone výslovne neupravil konkrétne množstvo drogy, ktoré sa považuje za obvykle jednorazovú dávku na použitie, ale použil výkladové pravidlo, nebolo jeho vôľou stanoviť túto dávku objektívne a paušálne, a preto tento pojem nemožno takto určovať v neprospech konkrétneho páchateľa. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V v odôvodnení odvolania uviedol tiež to, že rozsudok je vybočením z rozhodovacej praxe súdov v rámci územného obvodu Krajského súdu v Bratislave, čo sa však tiež nezakladá na pravde, nakoľko hoci súdna prax nie je v danej problematike jednotná, nepochybne sú k dispozícii mnohé rozhodnutia súdov a prokuratúr, aj v danom územnom obvoe, ktoré plne rešpektujú platnú právnu úpravu a nesúhlasia s určením obvykle jednorazovej dávky drogy na použitie na základe objektívneho kritéria. Podľa rôznych internetových zdrojov, zaoberajúcich sa drogovou problematikou, napr. www.drogy.wz.cz <http://www.drogy.wz.cz> sa priemerná bežná dávka pri metamfetamín pohybuje od 100 mg do 300 mg. Podľa odbornej publikácie MUDr. V., PhD. odborníka na drogové závislosti, uverejnenej v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012: „Narkoman s ťažkým stupňom závislosti toleruje 3-5 násobok dávky tzv. začínajúceho narkomana. t.j. 200 až 450 mg“. Poukázala na závery znalca MUDr. W. K., ktorý jednoznačne skonštatoval syndróm ťažkej závislosti u obžalovaného od metamfetamínu a kanaboidov, jeho výrazne zvýšenú toleranciu na ne a tiež bez pochýb uviedol, že bez ohrozenia života mohol užiť ako jednorazovú dávku 450 mg (nedá sa predsa konštatovať, že by ju určite užil). S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a zásadu in dubio pro reo má za to, že v danej veci vznikli pochybnosti o správnej kvalifikácii skutku. Súčasne nemožno opomenúť, že pri preukazovaní toho, či išlo o distribútora alebo nie, by sa orgány činné v trestnom konaní nemali spoliehať výlučne na dôkaz obvykle jednorazovej dávky, ale by na to mali využívať iné dôkazové prostriedky. Je nepochybne zrejmé, že jediným dôvodom kvalifikácie skutku v obžalobe podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bolo zaistené množstvo drog a ich koncentrácia, stanovený KEÚ PZ a žiaden iný dôkaz, ktorý by preukazoval ´, že u obžalovaného nešlo o „spotrebnú“ ale „distribučnú“ držbu. Záverom uviedla, že stanovenie počtu obvykle jednorazových dávok drogy na použitie u obžalovaného na základe iného kritéria než ktoré použil Okresný súd Bratislava V, by bolo nielen v rozpore s platnou právnou úpravou, ale aj neprimerane prísne voči páchateľovi, akým je obžalovaný, ktorý je silne drogovo závislý a drogy si zadovážil pre vlastnú potrebu a spotrebu a je nepochybné, že trest odňatia slobody, ktorý navrhol uložiť zástupca okresnej prokuratúry pri kvalifikácii skutku uvedenej v obžalobe, by bol neprimerane prísne a absolútne v rozpore s účelom trestu, či už preventívnym alebo výchovným. Na základe všetkých uvedených skutočností obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/49/2016 zo dňa 14.07.2016 ako nedôvodné zamietol. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predniesla dôvody odvolania v zhode s písomnými dôvodmi na č.l. 148 - 151 a navrhla odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla zamietnuť odvolanie okresného prokurátora a pridržiavala sa svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu z č.l. 155 - 158. Uvedený rozsudok okresného súdu považovala za správny a zákonný. Obžalovaný uviedol pred odvolacím súdom, že. navrhuje odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Chce pracovať u otca, stretávať sa s dcérou a v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa chce liečiť. Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil, že podané odvolanie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 12 Tr. zák. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 130 ods. 5 Tr. zák. návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Podľa § 135 ods. 1 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Podľa § 135 ods. 2 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre vlastnú potrebu. Ustanovenie § 135 Tr. zák. je však interpretačné ustanovenie pre § 171 ods. 2 Tr. zák., pričom obžalovaný je stíhaný pre § 172 Tr. zák. Mechanické preberanie pojmu obvykle jednorazová dávky drogy pre prípad, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nemá teda oporu v Trestnom zákone, pričom obžalovanému sa kladie za vinu zadováženie si a prechovávanie omamnej a psychotropnej látky. Podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. kto neoprávnene kúpi, predá, vymení, zadováži alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potresce sa odňatím slobody na štyri až desať rokov. Podľa § 172 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odňatím na 10 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak už bol za taký čin odsúdený. Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Z dokazovania na súde prvého stupňa spolu s výsledkami prípravného konania vyplynulo nasledovné: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. V prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku priznal v tom smere, že v inkriminovanom čase ho kontrolovala policajná hliadka a on mal pri sebe nájdenú drogu. Namietal spôsob vykonania kontroly, pretože ho policajt vyzval, aby povykladal všetko čo má vo vreckách, a potom ho začal „vačkovať“. kým ho „vačkoval“, on mu povedal, že má pri sebe drogu a túto dobrovoľne vydal. Vzhľadom na too obhajobné tvrdenie obžalovaného súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka K..O. D., ktorý uviedol, že kontrolu obvineného vykonal v súlade so zákonom a vykonal u neho oprávnenie podľa § 22 zákona o Policajnom zbore, čo je bezpečnostná prehliadka, ale to až po poučení obvineného a obmedzení osobnej slobody, po dobrovoľnom vydaní veci. Zápisnicu o vydaní veci obvinený podpísal. Ďalšia osoba, ktorá tam bola, po prelustrovaní odišla. Rovnako v prípravnom konaní vypovedal aj svedok S. J.. Svedok A. I. v prípravnom konaní uviedol, že keď stáli na zástavke autobusu kontrolovali ich policajti, on nemal občiansky preukaz a obvinený ho mal poškodený. Potom povedal obvinenému, že nemá fajčiť na zastávke autobusu, posunuli sa asi 3 m za zastávku, policajt si navliekol čierne rukavice a začal ho prehľadávať a niečo mu našiel. O čom sa rozprávali, to nepočul. Potom mu dali putá a odviedli ho do auta. Potom policajt prišil k nemu, prehľadával aj jeho, nič nenašiel. Nevedel, že má obvinený pri sebe drogy. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl, ako policajt siahol do nohavíc obvineného(čo v prípravnom konaní neuvádzal), ale nevidel, že by niečo vytiahol. Až na otázku okresného prokurátora prečo neuviedol, že prehliadali aj jeho povedal, že sa ho na to nepýtal. Svedok N. C. - otec obvineného sa vyjadroval k správaniu obvineného, ktoré súviselo s užívaním drog. Uviedol, že bol často krát „pod obraz“, vtedy nechodil do ich firmy, kde pracoval a niekedy nebol aj týždeň doma. Vie, že ho našli hocikde ležať nadrogovaného. Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie MUDr. W. K. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 12/2016 zo dňa 13.04.2016 v plnom rozsahu. U obvineného ide o syndróm ťažkej závislosti od metamfetamíju a kanaboidov u menej diferencovanej osobnosti. V čase spáchanie skutku, ani v minulosti netrpel duševnou poruchou v užšom význame slova, vedel svoje konanie ovládať, vedel rozpoznať jeho nebezpečnosť a protiprávnosť a chápe zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska v užšom význame slova jeho pobyt na slobode nebezpečný nie je. Na hlavnom pojednávaní poukázal na niekoľko základných skutočností, a to, že sa jedná o syndróm ťažkej závislosti od metamfetamínu a kanaboidov, s nadužívaním alkoholu, ktoré je nekritické v rôznych nepredvídateľných kombináciách, pričom osobný terén vyšetrovaného je veľmi labilný a začínajú sa u neho prejavovať prvé známky tzv. morálneho zhrubnutia, tzv. depravácie osobnosti, ktorá presahuje do sféry sociálnej, t.j. vytrácajú sa mu návyky pracovné, zmysel pre zodpovednosť, pre kritičnosť a podobne. Vyšetrovaný v roku 2009 začal liečbu v CPLDZ a podľa záznamov nesplnila vonkoncom svoj účel vinou vyšetrovaného, lebo ju predčasne, svojvoľne prerušil. Recidíva nastala po niekoľkých mesiacoch. Každopádne v súčasnej dobe je stupeň závislosti ťažký, stúpla aj podstatne tolerancia na psychoaktívne látky, metamfetamín aj kanaboidy. To čo uvádzal otec menovaného ´, že je niekedy pod boží obraz, to je známkou toho, že sa jedná pravdepodobne o súčasnú kombináciu kanaboidov, pervitínu a alkoholu, pričom nedá sa presne vydeferencovať koľko a kedy, ale pravdepodobne sa v anamnéze už opakovane vyskytli hranične psychotické stavy, teda stavy nepríčetnosti, ktoré sú prchavého charakteru. Jedná sa, že keď preženie dávky, tak má paranoju, pocit ohrozenia, ktoré sa na ničom objektívne nezakladá. Je podráždený, impulzívny, sabotuje všetky nervy a môže byť nebezpečný sebe alebo svojmu okoliu. Podľa odhadu a skúmaním okolností a dĺžky narkománie, predpokladá, že jeho tolerancia psychoaktívnych látok, predovšetkým pervitínu, ale aj kanaboidov je približne 3-5 krát vyššia, než obyčajne u začínajúceho narkomana a pre potreby súdu do ZP zakomponoval obrázok, ktorý je vytvorený pre odborné účely, kde názorne je nakreslená a zvýraznená taká štruktúra toho, s čím sa narkoman bežne stretáva, napr. že čiara je 70 mg metamfetamínu, čo je to kubík. Poukázal na to, že z jemu dostupnej spisovej dokumentácii bolo sprostredkované poznanie, že sa mu zadržalo určité množstvo drogy, ktorý KEÚ PU podľa vlastných kritérií označil na určité množstvo, počet tzv. dávok jednorazových. Z medicínskeho hľadiska obvykle jednorazová dávka je vlastne deklarácia niečoho, čo sa nedá objektívne nikdy verifikovať, pretože nikdy nevieme, ako akú koncentráciu drogy užil, aké množstvo tej drogy užil, akú má toleranciu, či nie je v štádiu aj „alkoholickej ebriéty“, alebo v akom je fyzickom stave, akú má váhu, aká je jeho fyzická konštatácia. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v dobe, kedy bol zadržaný, nevie objektívne posúdiť, v dobe vyšetrenia neboli porušené ani ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti, čo bolo objektívne zistiteľné a zistené je, že vyšetrovaný má veľmi nízku motiváciu v zmysluplnej liečbe, čo nepriamo potvrdil aj otec. Z psychiatrického pohľadu preto súdu navrhol, aby v prípade odsúdenia na stratu slobody, bol stave preliečený pre svoju ťažkú závislosť v rámci zariadení a v prípade oslobodenia, aby mu bola súdom nariadená ústavná liečba v psychiatrickom zariadení, po skončení ktorej by mala nasledovať tzv. súdom nariadená ambulantná forma liečby trvajúca minimálne 6 mesiacov. Toto všetko by malo potencionálne naštartovať schopnosť vyšetrovaného vrátiť sa k optimálnemu životu a sociálnemu fungovaniu a vzťahu k povinnostiam, k rodine a k vzťahom: v súčasnej dobe je plne schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec k otázke tolerancie zadržaného množstva drogy uviedol, že keďže nie je známa kvalita koncentrácia látok, je na jeho vek a dĺžku narkománie veľmi vysoká tolerancia a závislosť charakterizovaná ako ťžká, preto množstvo zadržanej psychoaktívnej látky, ktorý je uvedený v spisovom materiáli, by vyšetrovaný bez ohrozenia života spotreboval za 5-7 dní. Ako je aj zo znaleckého posudku zrejmé, mohol obžalovaný ako jedno jednorazovú dávku užiť 450 mg pervitínu, ktorú si zadovážil na tzv. čiernom trhu, lebo ten má podstatne nižšiu koncentráciu. Pokiaľ sa týka marihuany, tuto množstvo jednorazovo spotrebované nie je ničím obmedzené, pretože táto drogy neohrozuje užívateľa na živote, pretože pri užití nadmerného množstva, maximálne zaspí. Okresný súd pri stanovení obvykle jednorazovej dávky u obžalovaného súd vychádzal z vykonaných dôkazov, a to nie len zo ZP KEU PZ, ale aj zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorý by určil mier u e o závislosti, resp. účinku drogy na psychiku konzumenta ako takého (viď rozsudok NS SR č. 6Tz 17/2001). S poukazom na zistenia znalca MUDr. W. K. o zistení ťažkej závislosti obžalovaného a prepočtu možnosti tolerancie 450 mg metamfetamínu (vychádzajúc z dostupnej literatúry aj súdnej praxe) u obžalovaného , ako jednorazovej dávky, zaistené množstvo metamfetamínu (2843 mg) pre obžalovaného predstavovalo 6 jednorazových dávok. Spolu so zaistenou marihuanou mal obžalovaný v čase jeho zadržania množstvo drogy, ktoré pre neho predstavovalo 10 jednotlivých dávok, ktoré mohlo užiť bez ohrozenia jeho života a zdravia. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil. Je potrebné uviesť k otázke obvykle jednorazovej dávke drogy nasledovné: - pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym (rovnako ako napríklad pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví) a preto KEÚ PZ Bratislava nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo. Záver o obvykle jednorazovej dávke drogy môže stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom). Znalecký posudok KEU PZ Bratislava je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, respektíve psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. Pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Tr. zák. a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením). Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to, či budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Vzhľadom na uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach (napríklad skúmanie znalcom) a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva a to bez toho, že by poznali presné zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy (tak ako pri určovaní obvykle jednorazovej dávke drogy nesprávne postupuje KEÚ PZ), pretože to sa dá zistiť len expertíznym skúmaním, a preto táto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave v tomto smere prijal jednotný právny názor (kolégium zo dňa 24.10.2016) v tom smere, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg. Od celkovej hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom posudzuje vo svojej celistvosti a je bez významu, či páchateľ mal prechovávané množstvo drogy rozdelené na viacero časti (napríklad rozdelené do tzv. skladačiek). V prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy (psychotropnej látky metamfetamín) nedosiahne hmotnosť minimálne 100 mg nepôjde o trestnoprávnu problematiku, nakoľko takéto nižšie množstvo drogy nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka predmetnej psychotropnej látky, a to ani vtedy, ak by obsah účinnej látky bol vyšší ako 10 mg. Tento záver platí aj opačne, t.j. ak zaistené množstvo drogy bude mať väčšiu hmotnosť ako 100 mg, avšak obsah účinnej látky bude nižší ako 10 mg. Vo vzťahu k marihuane a v zaistenom množstve u obžalovaného treba pri určení počtu obvykle jednorazových dávok vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany (tento záver vyplýva napríklad z judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/86/2011 z 20.09.2011, ale aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/127/2011). Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy v zmysle § 135 Tr. zák. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou. Pri marihuane sa teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu. K záverom znaleckého posudku MUDr. W. K. s poukazom na jeho tvrdenie o syndróme ťažkej závislosti od metamfetamínu a kanaboidov odvolací súd udáva, že obvyklá jednorazová dávka pre vlastnú spotrebu v zmysle § 135 Tr. zák. sa v súdnej praxi definuje tak, že ide o jednu priemernú dávku užívateľa v množstve ovplyvňujúcom jeho psychiku, ovládanie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie po jej použití bez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia alebo života takého užívateľa (primerane napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/66/2015 zo dňa 30.03.2016). Pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pritom potrebné vykladať ako objektívne kritérium, t.j. je bez významu, či páchateľom je pravidelný konzument drog, ako aj to v akom štádiu závislosti od drog sa nachádza a akú veľkú dávku drogy považuje subjektívne (pre seba) za jednu dávku drogy, resp. či páchateľom je osoba, ktorá si chce drogu aplikovať prvýkrát. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014, ktorý uviedol, že obvykle jednorazovou dávkou sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer. Len pre úplnosť treba dodať, že tzv. objektívne kritérium sa využíva bežne aj pri iných trestných činoch. Napríklad pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. súdna prax dlhodobo vychádza z objektívneho kritéria, teda z toho, že stav vylučujúci spôsobilosť je pri alkohole na úrovni 1 promile a viac. Toto kritérium sa pritom vykladá jednotne pri všetkých osobách a to bez ohľadu na to, či niekto subjektívne znesie aj vyššie množstvo alkoholu a necíti sa byť v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať činnosť, pri ktorej by mohol vážne ohroziť život alebo zdravie ľudí. Napokon, aj odborná lekárska literatúra vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazová dávka nie je pojem medicínsky, ale ide o čisto právnu konštrukciu a preto znalec lekár (napríklad psychiater) nemôže zodpovedať otázku aká je obvykle jednorazová dávka drogy pre konkrétnu osobu. Navyše, zistenie individuálneho stavu závislosti u každého obvineného zvlášť by bolo možné prakticky zistiť len klinickým experimentom, čo by však bolo v rozpore so zákonom. Znalec (lekár) teda nie je oprávnený zodpovedať otázku aká je obvykle jednorazová dávka drogy u konkrétnej osoby, pretože ide o zodpovedanie otázky právnej a nie je ju možné zodpovedať ani z praktického hľadiska, nakoľko by sa tak muselo stať za použitia neprípustného klinického experimentu (primerane Okruhlica, Ľ.: Pojem „obvykle jednorazová dávka“ nie je medicínsky pojem, publikované v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012). Právny pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa odvodzuje, pri jednotlivých druhoch drog, od jej priemernej hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Tr. zák. a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením). Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to ako a či budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Vzhľadom na uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, nakoľko sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach (napríklad skúmanie znalcom) a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva a to bez toho, aby poznali presné zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy (tak ako pri určovaní obvykle jednorazovej dávke drogy nesprávne postupuje KEÚ PZ), pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe (pozri primerane napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 65/2010, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 66/2015 zo dňa 30.03.2016). Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na psychotropnú látku metamfetamín s tým, že vychádzať je potrebné primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie účinnej látky v nej má význam len pre zistenie, či skutočne ide o psychotropnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák., pretože ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo účinnej látky schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie metamfetamínu nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky, pretože nejde o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák. a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vo vzťahu k zadováženému množstvu psychotropnej látky a obžalovaného pri vymedzení minimálne hmotnostné množstvo metamfetamínu je nutné považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku tejto drogy hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg. To teda znamená, že: - zatavená injekčná striekačka s modrým piestom obsahovala 1332 mg metamfetamínu (koncentrácia 73,8 %), čo predstavovala 13 obvykle bežných jednorazových dávok - zatavená injekčná striekačka s modrým piestom obsahovala 1511 mg (koncentrácia 72,7%), čo predstavovala 15 obvykle bežných jednorazových dávok - vo vzťahu k zaistenému materiálu - marihuana, išlo v prvej vzorke o 727 mg, čo je 1 až 2 obvykle bežná jednorazová dávka drogy. V druhej zaistenej vzorke išlo o 550 mg, čo predstavuje cca 1 obvykle bežnú jednorazovú dávku drogy. Pri takto určenom množstve bežných jednorazových dávok drogy ustálil potom odvolací súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku, že obžalovaný K. C. vydal drogu, marihuanu v množstve obvyklých jednorazových dávok v počte 2-3 dávky, metamfetamín v množstve 18 obvyklých bežných jednorazových dávok. Preto takto upresnené množstvo drogy prepočítane na obvykle jednorazovú dávku má význam pri trestnom stíhaní podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na ktorý sa aj ustanovenie § 135 ods. 1,ods. 2 Tr. zák. viaže (droga pre vlastnú potrebu). Mechanické preberanie pojmu obvykle jednorazová dávka drogy pre prípad, pre ktorý je obžalovaný stíhaní, novú oporu v zákone. Odvolací súd s poukazom na tieto skutočnosti uzatvára, že súd prvého stupňa nepostupoval správne pri aplikácii § 135 Tr. zák. na základe záverov znaleckého posudku MUDr. W. K. o syndróme ťažkej závislosti od metamfetamínu a kanaboidov u obžalovaného. Obžaloba kladie za vinu K. C. zadováženie a prechovávanie po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a omamnú látku. Táto okolnosť bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a zakladá skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Obžalovaný K. C. bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 1T/93/2015 zo dňa 20.01.2016, právoplatné 20.01.2016 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 15.10.2018 s probačným dohľadom a zákazom požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Z uvedeného je nutné konštatovať, že uvedenej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že bol pre taký čin odsúdený, a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Táto skutočnosť potom zakladá skutkovú podstatu ustanovenia § 172 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd udáva: Obžalovanému sa ukladá trest v zmysle trestnej sadzby pri obzvlášť závažnom zločine podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s trestnou sadzbou 10-15 rokov. Súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, a preto použil len ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., teda nedošlo k žiadnej úprave zákonom stanovenej trestnej sadzby riadiace sa ustanovením § 34 ods. 1, ods. 3,ods. 4 Tr. zák. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov na samej dolnej hranici uvedenej trestnej sadzby. Obžalovaný bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 1T/93/2015 zo dňa 20.januára 2016 právoplatného 20.01.2016 pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a tiež trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/67/2015 zo dňa 08.09.2015,právoplatný 14.10.2015 pre prečin § 289 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov. Pre výkon uloženého trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. by mal byť obžalovaný správne zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože § 172 ods. 2 Tr. zák. je obzvlášť závažným zločinom, avšak odvolací súd dospel k záveru, že miera narušenia páchateľa je taká, že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. bol odvolací súd obligatórne povinný zároveň uložiť obžalovanému aj ochranný dohľad, pretože tento bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, pričom tento mu uložil v trvaní 2 rokov, čo je v rozpätí stanovenom v § 78 ods. 1 Tr. zák. je jeden až tri roky. Znalec MUDr. W. K. navrhol obžalovanému uložiť ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou vzhľadom k vytvorenému syndrómu ťažkej závislosti metamfetamínu a kanaboidov. Preto odvolací súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. toto liečenie obžalovanému uložil. Takto uložené tresty a ochranné opatrenie si splnia účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák., čo v tomto prípade možno skonštatovať, že ide výlučne o represívny účel uloženého trestu, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade ide o obzvlášť závažný zločin, takej trestnej činnosti na potieranie ktorej má Slovenská republika eminentný záujem. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.