Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/319/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516207509 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516207509.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Y.. V. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX F., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincová 35, 821 01 Bratislava, a otec - K.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX F., v konaní o návrhu matky o zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.06.2016, č.k. 22P/61/16-18 jednohlasne (pomerom hlasu 3:0 ) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 03.06.2016, č.k. 22P/61/16-18 zamietol návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením sp. zn. 22P/138/2015-38, zo dňa 16.12.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/49/2014-768 zo dňa 22.03.2016, ktorým bola maloletá do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 22P/81/2014 zverená do osobnej starostlivosti otca. 2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky a obsahom spisov týkajúcich maloletej vedených pod spis. zn. 22P/81/2014, 22P/317/2011 mal za to, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu a priebeh konania, nie sú splnené podmienky na matkou požadovanú zásadnú zmenu doterajšej predbežnej úpravy, resp. na zrušenie predbežného opatrenia z dôvodu, že by pominuli dôvody pre jeho nariadenie. Uviedol, že so všetkými podstatnými okolnosťami, ktoré namietala matka vo svojom návrhu sa vysporiadali súdy už v citovaných rozhodnutiach, na odôvodnenie ktorých v plnom rozsahu poukázal. Dodal, že aktuálna situácia, na ktorú sa matka odvoláva (tvrdenia dieťaťa, prežívanie odchodov od matky, strhávanie sa zo sna atd.) je obdobná situácii, ktorú matka opisovala v čase podania trestného oznámenia a vypracovávania znaleckého posudku pre účely trestného konania, ktoré bolo právoplatne zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie vedené na OR PZ v Bratislave V pod ČVS: ORP-111/1-OVK-B5-2013. V tejto súvislosti poukázal na posudok ustanovenej znalkyne T.. X. L., T.., ktorého závery sú v plnom rozsahu aplikovateľné na opakovane prezentované tvrdenia matky, nepochybne vzťahujúce sa k rovnakému skutku. Zdôraznil, že aj s poukazom na uvedené, sú naďalej dané dôvody na predbežnú úpravu, ktorá nie je definitívnym rozhodnutím vo veci samej, avšak z pohľadu objektívneho rešpektovania najlepšieho záujmu maloletej sa vzhľadom na prístup matky do nariadenia predmetného predbežného opatrenia a v zásade aj vzhľadom na jej aktuálny postoj, javí ako vôbec jediná možnosť dosiahnuť postupné naštartovanie sanácie pre dieťa nežiadúceho a vyslovene škodlivého stavu. Uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu bez trvania autoritatívneho zásahu v tomto smere, je vzhľadom na antagonistický postoj matky naďalej vylúčené, aby si maloletá v prípade jej výlučnej osobnej starostlivosti vôbec vytvárala nevyhnutný vzťah s otcom. Otec, ktorý ani vo svetle skutočností prezentovaných matkou v návrhu, vzhľadom na doterajšie výsledky vykonaného dokazovania, nepredstavuje pre dieťa potenciálne riziko, pričom má preukázateľne dostatočné osobnostné dispozície na zabezpečenie výchovy a osobnej starostlivosti o maloletú. Mal za to, že návrat do stavu pred predbežnou úpravou, ktorá zjavne čiastočne začína plniť svoj účel, by v tomto štádiu konania mohlo mať pre maloletú z dlhodobého hľadiska nenapraviteľné negatívne dôsledky. Zdôraznil, že ide o rozhodnutie dočasné, čo zodpovedá aj postoju maloletej, na ktorý matka poukazuje, pričom konečné rozhodnutie vo veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, s vyhodnotením rodičovských kompetencií u každého z rodičov. Za preukázané mal, že po nariadení predbežného opatrenia nedochádza zo strany otca k bráneniu styku maloletej s matkou, keď z prehľadu styku vyplývajú v zásade týždňové intervaly striedania si maloletej. Aj zo samotného návrhu matky vyplýva, že otec zjavne pristúpil k opatreniam, ktorými sám eliminuje riziko jeho ďalšieho možného obvinenia zo sexuálne motivovaného neprípustného správania voči maloletej (kamerový systém v byte, privykanie maloletej na spánok osamote, bez prítomnosti inej osoby). Zdôraznil, že prítomnosť symptómov sexualizovaného správania sa maloletej v kritickom čase bola vylúčená znaleckým dokazovaním T.r. L., T.., vykonaným v relatívne krátkom časovom slede po matkou tvrdených udalostiach. Za preukázané mal, že maloletá sa pri otcovi prejavuje bez známok tenzie, zjavne odlišne, než prezentuje svoj postoj k otcovi v prítomnosti matky. V tomto kontexte mal za spochybnené aj závery posudku T.. M. v smere nutnej prítomnosti matky pri styku maloletej s otcom, na ktoré matka poukazovala, s tým, že tento dôkazný prostriedok predložený matkou vyhodnotil ako nedôveryhodný, keďže bol vypracovaný na objednávku matky, vychádzal výlučne z anamnézy uvedenej matkou, bez toho, aby psychologička vychádzala aj z interakcie maloletej s otcom v záujme objektivizácie jej prejavov a tvrdení matky. Súd prvej inštancie napriek výsledkom znaleckého skúmania v rámci trestného konania, v snahe objektivizácie skutkového stavu, vzhľadom na zjavnú fixáciu matky na údajné sexuálne obťažovanie dieťaťa zo strany otca, s prihliadnutím na skutočnosť, že tvrdeniam dieťaťa dávajú sexuálny podtext až dospelí, ktorá skutočnosť je jednoznačne konštatovaná v posudku T.. L. T.., v ďalšom konaní vo veci samej pristúpil k znaleckému skúmaniu aj znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia. Mal za to, že matka si zjavne neuvedomuje svoju spoluzodpovednosť za vzniknutý stav a stresovanie maloletej, ktorej neumožňovala riadny styk s otcom počas zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Konštatoval, že problémové prežívanie zmeny maloletou je prirodzené a bolo očakávané, avšak z hľadiska dlhodobého priaznivého vývoja maloletej takýto aktuálny stav je potrebné považovať za prospešnejší než predchádzajúce status quo. Za súčasnej situácie, kedy je to práve matka, ktorá zotrváva napriek objektívnym výsledkom znaleckého dokazovania a ostatným skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo na svojom postoji a relativizuje úlohu otca v živote dieťaťa, aktuálne riziká, ktoré v takomto prípade hrozia, súd vyhodnotil ako porovnateľné, resp. rovnako vážne s rizikom zotrvania maloletej v predbežnej starostlivosti otca, ktorý svojimi faktickými krokmi preukazuje, že rešpektuje matku v jej rodičovskej úlohe. Uviedol, že trestanie maloletej pri prejavoch náklonnosti k matke zo strany otca preukázané nebolo. Výhrady matky k starostlivosti otca o maloletú bude vyhodnocovať po doplnení dokazovania v konaní vo veci samej a zdôraznil, že v konaní o nariadenie, resp. zmenu či zrušenie predbežného opatrenia nemôže vychádzať výlučne z tvrdení niektorého z účastníkov, keď v danom prípade mnohé z konštatovaní matky v návrhu vyznievajú ako jej hypotetické konštrukcie, používané na podporu jej subjektívneho presvedčenia o aktuálne najvhodnejšom usporiadaní vzťahov medzi účastníkmi. Konštatoval, že predbežné zverenie dieťaťa otcovi (ktoré matka zo svojho pohľadu označuje za odobratie dieťaťa) súd nepovažoval za cestu k vyriešeniu problému maloletej s otcom, ale za jedinú možnosť, aby si maloletá vzhľadom na dovtedajší postoj a prístup matky vyplývajúci z celého konania, výchovného opatrenia i znaleckého dokazovania, mohla začať vytvárať vzťah s otcom, ktorý je nesmierne dôležitý práve z hľadiska jej ďalšieho zdravého psychosexuálneho vývoja. Matkino zdôvodňovanie odmietania otca maloletou jej vlastnou interpretáciu, keď sa zjavne stavia nekriticky k svoju postoju a nahliadaniu na otca, nemá oporu v obsahu spisu a objektívne vykonanom znaleckom dokazovaní. Nestotožnil ani s názorom matky, ktorá akcentuje, že vôľou dieťaťa je byť s matkou stále a nepretržite. Uviedol, že v rámci rovnovážneho posudzovania vplyvu nariadil doplnenie znaleckého dokazovania aj v smere vyšetrenia nielen starých rodičov, ktorí zasahovali do výchovy dieťaťa doposiaľ (a v rámci širokého styku umožňovaného otcom majú túto možnosť aj naďalej), ale aj partnerky otca maloletej, ktorej výchovný vplyv sa začal prejavovať až v tomto štádiu konania, po predbežnom prezverení maloletej do osobnej starostlivosti otca. Nespochybnil, že matka je pre maloletú najbližšou osobou a u dieťaťa prevažuje citová väzba k nej, ktorá však zjavne nebola narušená ani po nariadení predbežného opatrenia zo dňa 16.12.2016, ktorá skutočnosť rovnako svedčí v prospech zachovania súčasnej predbežnej úpravy. Nespochybnil ani subjektívne vnímanie maloletej bydliska matky ako svojho domova, čo je dané prirodzene aj dlhodobým stavom pred nariadením predbežného opatrenia, so zdôraznením jeho dočasného a preventívneho charakteru, za účelom eliminácie omnoho závažnejšej ujmy na právach a záujmoch maloletej. Mal za to, že aktuálna predbežná úprava, ktorá nezakladá trvalý stav, sleduje najlepší záujem maloletej, keď za dva mesiace trvania predbežnej úpravy neboli signalizované žiadne objektívne závažné a neodstrániteľné nedostatky v starostlivosti otca o maloletú, o bezpečie maloletej je riadne postarané, matka maloletej nie je z jej života vylúčená, naopak podľa tvrdení matky sa nič nezmenilo na intenzite ich vzájomného vzťahu a predbežná úprava smeruje práve k ochrane duševného, telesného a citového vývinu maloletej. Konštatoval že momentálny stav nie je pre maloletú ideálny avšak za stav pre dieťa deštruktívny, poškodzujúci a traumatizujúci je rovnako možné označiť aj ten, v ktorom sa maloletá v dôsledku neusporiadaných vzťahov rodičov nachádzala už pred nariadením predbežného opatrenia zo dňa 16.12.2015. V danom štádiu konania súd prvej inštancie nevidel dôvod zvrátiť započatý proces zrušením nariadeného predbežného opatrenia, ktoré podľa jeho názoru plní svoje preventívne účinky. Mal za to, že aktuálna predbežná úprava, ktorá nezakladá trvalý stav, sleduje najlepší záujem maloletej, keď za dva mesiace trvania predbežnej úpravy neboli signalizované žiadne objektívne závažné a neodstrániteľné nedostatky v starostlivosti otca o maloletú, o bezpečie maloletej je riadne postarané, matka maloletej nie je z jej života vylúčená, naopak podľa tvrdení matky sa nič nezmenilo na intenzite ich vzájomného vzťahu a predbežná úprava smeruje práve k ochrane duševného, telesného a citového vývinu maloletej. Konštatoval že momentálny stav nie je pre maloletú ideálny, avšak za stav pre dieťa deštruktívny, poškodzujúci a traumatizujúci je rovnako možné označiť aj ten, v ktorom sa maloletá v dôsledku neusporiadaných vzťahov rodičov nachádzala už pred nariadením predbežného opatrenia zo dňa 16.12.2015. V danom štádiu konania súd prvej inštancie nevidel dôvod zvrátiť započatý proces zrušením nariadeného predbežného opatrenia, ktoré podľa jeho názoru plní svoje preventívne účinky. Vyhodnotil aj vyhlásenie zástupkyne SR pred ESĽP k sankciám, v súvislosti s výkonom práva styku rodiča s maloletým dieťaťom zo dňa 09.05.2016, ktoré považoval vo vzťahu k danému prípadu za irelevantné, a zdôraznil, že rodinným putom je maloletá viazaná tak k matke, ako aj k otcovi. Predbežné opatrenie nariadené v tomto konaní na základe stavu konania a výsledkov doterajšieho dokazovania nemožno považovať za donucovacie opatrenie za účelom výkonu práva styku rodiča s dieťaťom, keď vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by odmietavý postoj maloletej vyplýval zo správania sa otca k maloletej. Naopak mal súd prvej inštancie za objektívne preukázané aj priebehom výchovného opatrenia a početnými správami kompetentných pracovníkov špecializovaného zariadenia, že zo strany matky nedochádza k adekvátnemu výchovnému pôsobeniu na maloletú a toto svojim postojom znemožňovala aj pracovníkom špecializovaného pracoviska. 3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu vyhovel. Uviedla, že napriek skutočnosti, že maloletá bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, približne dva mesiace sa realizuje model striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že nevhodné správanie sa otca voči maloletej pokračuje. Maloletá verbalizuje, že s otcom byť nechce, svojim správaním, fyzickým ako aj verbálnym prejavom vníma, že chce zostať u nej. Tvrdila, že maloletá sa otca bojí, otec jej dáva jesť hnusné veci, bije ju po hlave, zatvára ju do skrine, zastrašuje ju, zakazuje jej plakať a dožadovať sa jej prítomnosti. Mala za to, že je potrebné prihliadnuť na prejav vôle maloletej a rozhodnúť v zmysle článku 3 zákona č. 104/1991 Zb. Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedla, že súd prvej inštancie prehliadol vyjadrenia maloletej a zameral sa iba na prezentáciu potreby zabezpečenia nerušeného kontaktu s otcom, bez komplexného zohľadnenia situácie v ktorej sa maloletá nachádza. Uviedla, že nie je v záujme maloletej naďalej zotrvávať v osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o maloletú stará sporadicky, keď väčšinu času maloletá trávi s jeho priateľkou, otec maloletú nesocializuje, nechodí s ňou medzi rovesníkov a na obľúbené miesta, maloletú nevhodne stravuje, nezúčastňuje sa s maloletou logopedických cvičení, nedôstojne rieši jej zdravotné problémy, nedbalo pristupuje k oblečeniu maloletej, je voči nej chladný, necitlivý a odťažitý. O bezpečie maloletej sa stará namontovaním kamier v byte, aby vedel čo a kedy mu ukradla, avšak skutočné bezpečie maloletej prehliada. Vyjadrila potrebu opätovne prihliadnuť na posudok Y.. M. na závery ktorého sa odvolávala tvrdiac, že u maloletej hrozí riziko, že bude naďalej dochádzať k porušovaniu jej práva na ochranu pred všetkými formami násilia, vrátane sexuálneho zneužívania. Mala za to, že pokiaľ súd nariadil znalecké dokazovanie a to aj prostredníctvom znalca z odboru sexuológie, zrejme jej argumenty a predložené dôkazy vyhodnotil ako dôvodné. 4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej s konštatovaním, že odvolanie matky len opakovane preukazuje ňou pokrivené vnímanie reality, ktoré pri matke konštatoval aj súdny znalec, ustanovený v konaní 22P/81/2014. Matka naďalej prezentuje svoju realitu, ktorá nemá nič spoločné s doteraz súdmi zaobstaranými dôkazmi, so závermi znaleckého posudku a výpoveďou súdom ustanoveného znalca a správami psychologičky vykonávajúcej výchovné opatrenie súdu. Odvolávanie sa matkou na posudok T.. M. považoval za právne irelevantné, keďže bol vyhotovený bez jeho súhlasu a jeho prítomnosti, výlučne na objednávku matky. Uviedol, že matka napriek výzve súdu, aby upustila od svojej opakovanej snahy kriminalizovať ho, pokračuje vo svojom konaní, ako aj v patologickom pôsobení na maloletú. Matka maloletú v rámci svojho protiprávneho konania izolovala, keď od 30.05.2016 maloletú viac ako mesiac nedala ani len do materskej škôlky. Jej konanie dospelo dokonca až tak ďaleko, že sa s maloletou nechala hospitalizovať na detskej psychiatrickej klinike s cieľom preukázať svoje tvrdenia. Po tom, ako klinika vyhodnotila, že maloletá je zdravá, netrpí matkou deklarovanými psychickými problémami a nemá problém s otcom, sa matka začala vyhrážať zamestnancom kliniky, ktorým dokonca fyzicky bránila v odovzdaní mu maloletej, čím opakovane maloletú svojím správaním traumatizovala. Zdôraznil, že v súčasnosti nariadené výchovné opatrenie pre nespoluprácu zo strany matky neprebieha, matka sa dokonca vyhráža zamestnancom centra, ktoré výchovné opatrenie zastrešuje. Uviedol, že dňa 07.07.2016 boli maloletú u neho skontrolovať pracovníci sociálnej kurately, ktorí žiadne negatívne skutočnosti nezistili a ktorí videli bezproblémové a bezprostredné správanie sa maloletej v jeho domácnosti. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p. (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p., predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.06.2016, č.k. 22P/61/16-18, s použitím ust. § 102 ods. 1, § 163 ods. 2, § 77 ods. 2, O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 zamietol návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením sp. zn. 22P/138/2015-38, zo dňa 16.12.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/49/2014-76 zo dňa 22.03.2016, ktorým bola maloletá do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 22P/81/2014 zverená do osobnej starostlivosti otca. 8. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v konaní zisťoval splnenie zákonných predpokladov pre zrušenie skôr nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom so záverom ku ktorému dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd v danej prejednávanej veci sa stotožnil nielen s výkladom podmienok zrušenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ale aj s jeho vysloveným právnym názorom, ako aj s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie opäť dostatočne zrozumiteľne a obšírne zaujal stanovisko ku všetkým matkou prezentovaným námietkam a tvrdeniam, vrátane zaujatia stanoviska k vyhláseniu zástupkyne SR pred ESĽP, z ktorého dôvodu naň poukazuje a využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2, C.s.p., t.j. možnosť vypracovania skráteného rozhodnutia, v rámci ktorého zaujme stanovisko k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní matky. 9. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru o tom, že z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva trvanie všetkých podmienok, pre ktoré bolo dňa 16.12.2015 neodkladné opatrenie nariadené a dodáva, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie pri vyhodnotení doposiaľ vykonaného dokazovania podrobne uvedenými v jeho rozhodnutí, ako aj s jeho postupom, smerujúcim k ochrane záujmov maloletej. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade je možné vyhodnotiť zmenu pomerov, až po vyhodnotení potrebného dokazovania, súčasťou ktorého je súdom nariadené znalecké dokazovanie. Z obsahu spisu a obsahu odvolania je možné domnievať sa, že matka maloletej, napriek odporúčaniam súdov, odborných pracovníkov a psychológov pracujúcich s rodinou, tieto nerešpektuje a jej konanie vypovedá o zjavnom oslabení jej rodičovských zručností a kompetencií. 10. Námietky, ktoré v odvolaní matka uviedla nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu v matkou požadovanom smere. Vzhľadom na ich obsah, ktorý je totožný v návrhu uvedenou argumentáciou matky, s ktorou sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal, pričom svoje závery v logickej súvislosti náležite vysvetlil, odvolací súd vyhodnotil, že zaujatie opätovného stanoviska k opakujúcim sa tvrdeniam matky, ktoré odvolací súd vyhodnotil už vo svojom rozhodnutí č.k. 11CoP/108/2016-257 zo dňa 22.03.2016 je neúčelné. Výhrady matky a sporné tvrdenia rodičov budú predmetom konania vo veci samej, v ktorom súd po vyhodnotení dokazovania vo veci meritórne rozhodne. V danom prípade je potrebné, aby vo veci bolo rozhodnuté čo najskôr, za účelom stabilizácie pomerov a výchovného prostredia maloletej. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).