Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604115770 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1604115770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: W. A., bytom K. Č..XXX, zastúpeného: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, AK Nádražná 23, Malacky, proti žalovanému: Q. B., E. V. XXXX/X, V., o zaplatenie 7 375,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26.9.2013, č.k. 6C/322/2008-283, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách štátu v sume 235,16 eur m e n í tak, že trovy štátu vo výške 235,16 eur je žalovaný povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Malacky, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 1.12.2004 do 19.1.2015, zamietol vzájomný návrh žalovaného a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur spolu s 16 % úrokom z omeškania ročne od 20.1.2005 do zaplatenia a na účet právnej zástupkyne žalobcu, č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Prima Banke, a.s., pobočka Malacky trovy konania v sume 726,56 eur, odmenu advokáta v sume 3 031,75 eur a trovy štátu v sume 235,16 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 1.2. Výrok o zastavení konania v časti úroku z omeškania za obdobie od 1.12.2004 do 19.1.2015 právne odôvodnil § 96 ods.1,3 zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej „ O.s.p.“) prihliadajúc na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý v priebehu konania zobral žalobu v uvedenej časti čiastočne späť. 1.3. Prisudzujúci výrok a výrok, v ktorom bol zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie 5 879,84 eur (177.136,- Sk ) právne odôvodnil § 536 ods.1 zák. č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obch. zákonník“), § 451 ods.1,2, § 456, § 517 ods.1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 29.1.2004 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným (zhotoviteľom) zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej „Zmluva„), ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať stavebné práce - stavba rodinného domu Y. XX/XX na základe projektovej dokumentácie v dobe od 15.3.2004 do 15.9.2004 (čl. 2.1., 2.2. Zmluvy) s dohodnutou cenou diela 1.648.031,- Sk vrátane DPH (l.4.1. Zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonal na rodinnom dome žalobcu stavebné práce v období od júla 2004 do 15.11.2004 a za toto obdobie vystavil žalobcovi za vykonané práce v mesiaci júl, september a október 2004 tri faktúry v celkovej sume 706.036,- Sk . Z Potvrdenia OTP Banky Slovensko, a.s., pobočka Malacky súd prvej inštancie zistil, že predmetné faktúry boli uhradené dňa 2.8.2004 (suma 403.410,- Sk), dňa 13.9. 2004 (suma 150.346,- Sk) a dňa 8.10.2004 (suma 152.280,- Sk) z účtu Š. - W. A. v prospech účtu žalovaného. Žalovaný v roku 2004 po ukončení stavebných prác vyhotovil žalobcovi vyúčtovanie nákladov na stavbu rodinného domu žalobcu v celkovej sume 511.678,- Sk, z čoho predstavovala cena stavebných prác sumu 310.707,- Sk a cena materiálov sumu 200.971,- Sk. V priebehu konania, v súvislosti s podaným vzájomným návrhom žalovaného o zaplatenie sumy 177.136,- Sk , žalovaný predložil ďalšie vyúčtovanie vykonaných prác a materiálu v celkovej sume 775.292,50,- Sk, ktoré žalobca neuznal a poukazoval na opakované účtovanie niektorých materiálov a i rozsah prác vyúčtovaných žalovaným. 1.4. Súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním medzi stranami sporu sporným rozsahom stavebných prác vykonaných žalovaným pre žalobcu na stavbe rodinného domu Y. XX/XX a výšky nákladov na stavbu rodinného domu mal zo Znaleckého posudku J.. W. a ostatného vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný na stavbe rodinného domu žalobcu vykonal práce a dodal materiál v hodnote 16 016,19 eur vrátane DPH (482.503,74,- Sk), cena prác bez DPH predstavovala sumu 14 127,25 eur. Z Potvrdenia Daňového úradu Malacky zistil, že žalovaný z faktúr vystavených žalobcovi za práce a materiál v sume 706.036,- Sk (23 436,10 eur) neodviedol DPH. Na základe uvedeného posúdil nárok žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi uhradenou sumou 706.036,- Sk (23 436,10 eur) a skutočnou cenou vykonaných prác a dodávky materiálu vyčíslenej v Znaleckom posudku J.. W. na sumu 16 016,19 eur, bez zohľadnenia neodvedenej DPH zo strany žalovaného, za opodstatnený. 1.5. Pokiaľ ide o medzi stranami sporu sporné tvrdenie žalovaného o tom, že z uhradených čiastok za jednotlivé faktúry, vyplácaných od júla 2004 z úverového účtu žalobcu priamo na účet žalovaného, časť vyplatil žalobcovi, tieto nemal z vykonaného dokazovania preukázané a tieto tvrdenia a v konaní vznesený uplatnený vzájomný návrh posúdil len ako účelovú obranu žalovaného. Pri posudzovaní tejto medzi účastníkmi spornej okolnosti prihliadol k tomu, že v roku 2004 žalovaný po ukončení prác tento rozdiel neuviedol vo svojom vyúčtovaní, pri predsúdnom rokovaní so žalobcom mu bol ochotný doplatiť sumu 100.000,- Sk a ním v roku 2007 predložené vyúčtovanie prác a materiálov z hľadiska uplatneného vzájomného návrhu nezodpovedalo skutočne vykonaným prácam a dodanému materiálu a bolo vyčíslené tak, aby predstavovalo započítateľnú čiastku oproti uplatnenej pohľadávka žalobcu. Žalovaný vykonával stavebné práce bez potvrdenia ich vykonania žalobcom v stavebnom denníku, poskytnuté finančné prostriedky neevidoval ani vo svojom účtovníctve, ani v daňovom priznaní a ani v priznaní o dani z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že z vyfakturovaných súm odovzdal finančné prostriedky žalobcovi nebola preukázaná ani svedkom Q. Ž. ktorý uviedol, že len videl, že žalovaný niečo podáva žalobcovi. Návrhy žalovaného na vypočutie ďalších svedkov považoval za nadbytočné a neefektívne, keďže išlo o pracovníkov žalovaného, ktorí sa nemohli vyjadriť k sporným otázkam medzi stranami sporu a účasť svedka V. D., dlhodobo sa zdržiavajúceho v N., nebolo možné zabezpečiť. 1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 321,98 eur, doplatok súdneho poplatku vo výške 55 eur, preddavok na znalecké dokazovanie v sume 349,58 eur a odmenu advokáta v celkovej výške 3 031,75 eur vyčíslené podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z. a vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Vo výroku rozhodnutia napokon uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 235,16 eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti prípadu a konštatoval, že z faktúry vystavenej na sumu 403.000,- Sk vybral sumu 200.000,- Sk, z ktorej si sumu 100.000,- Sk ponechal žalobca. O ďalšie dva dni mu žalobca prikázal vybrať zostatok vo výške 203.000,- Sk , ktoré mu odovzdal pred bankou v Malackách. Pred odovzdaním peňazí stretol p. Ž. a povedal mu, že čaká na p. A., ktorému má odovzdať sumu 203.000,- Sk . V mesiaci september si odvolateľ prevzal faktúru na 150.336,- Sk, ktorú odovzdal žalobcovi a z ktorej mu žalobca vrátil sumu 50.000,- Sk. Z poslednej faktúry na sumu 152.700,- Sk mu žalobca vrátil sumu 75.000,- Sk na nákup materiálu, a dohodli sa, že ostatné finančné náležitosti urobia po ukončení stavby. Zo sumy 706.036,- Sk si žalobca ponechal sumu 406.036,- Sk a ostatné peniaze boli použité na nákup materiálu a platy robotníkom. Žalobcu mal ako svojho syna, pomáhal mu ako sa dalo, vzájomne sa navštevovali a nikdy neboli medzi nimi problémy. Peniaze, ktoré mu dával z faktúr vo výške 406.036,- Sk žalobca minul na nákup ojazdených áut a nedarí sa mu ich predať. V priebehu konania boli ustanovení štyria znalci a až štvrtý v poradí vypracoval posudok, s ktorým bol žalobca spokojný. V Znaleckom posudku J.. W. sú veľké nedostatky, napr. chýba tam nákup materiálu - dreva na krov, laty a dosky v sume 78.613,- Sk a mnoho ďalších položiek v celkovej sume okolo 100.000,- Sk; vzhľadom k týmto nedostatkom súd neposúdil vec správne. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nekonal správne tým, že nevykonal všetky dôkazy, napr. nevykonal výsluch navrhnutých zamestnancov, stavebného dozoru a p. Ž., nekonal o jeho protinávrhu a pri vypracovaní znaleckého posudku neboli skonfrontované faktúry a nakúpený materiál. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie žalovaného zamietnuť. Uviedol, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci. Nariadené znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo rozsah a hodnotu stavebných prác vykonaných žalovaným na dome žalobcu a bol preukázaný rozdiel medzi skutočne vykonanými prácami a vyfakturovanými sumami zo strany žalovaného, ktoré mu žalobca uhradil. 4. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení sa uviedol, že očakáva zrušenie rozsudku a nariadenie nového pojednávania. V prípade nového pojednávania sa nechá zastupovať obhajcom, nakoľko zistil, že normálny človek bez obhajcu nie je schopný sa dožiadať spravodlivosti. 5. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v priebehu odvolacieho konania žalovaný vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Q. B., IČO 37026623, s miestom podnikania XXX XX V., E. V. XXXX/X ukončil ku dňu 6.1.2016 podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení (číslo živnostenského registra Okresného úradu Malacky 106-7663). Keďže fyzická osoba zánikom živnostenského oprávnenia nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z podnikateľskej činnosti, odvolací súd v ďalšom konaní postupoval so žalovaným ako s fyzickou osobou. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 7 375,91 eur s príslušenstvom a vzájomnej žaloby žalovaného o zaplatenie 5 879,84 eur (177.136,- Sk), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľom napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 8. Nakoľko o odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z., zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) uvádza, že vo svojom rozhodnutí pojmy dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“, „účastníci konania“ a „navrhovateľ a odporca“ nahradil pojmami „súd prvej inštancie,“ „strany sporu“ a „žalobca a žalovaný“ tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 9. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktoré zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v podanom odvolaní. Odvolaciemu prieskumu podrobil prisudzujúci výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur spolu s 16 % úrokom z omeškania ročne od 20.1.2005 do zaplatenia, výrok, ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk) a od rozhodnutia o veci závislé výroku o trovách konania a trovách štátu. Z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že ním bol napadnutý výrok, v ktorom súd prvej inštancie s použitím ust. § 96 ods.1,3 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 zastavil konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 1.12.2004 do 19.1.2015. 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu v časti napadnutej odvolaním, t.j. vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur spolu s 16 % úrokom z omeškania ročne od 20.1.2005 do zaplatenia a vo výroku, ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk), v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 12. Posúdenie, či medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). 13. V prejednávanom prípade je nesporné, že dňa 29.1.2004 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným (zhotoviteľom) zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať stavebné práce - stavba rodinného domu Y. XX/XX na základe projektovej dokumentácie v dobe od 15.3.2004 do 15.9.2004 (čl. 2.1., 2.2. Zmluvy) s dohodnutou cenou diela 1.648.031,- Sk vrátane DPH (l.4.1. Zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonal na rodinnom dome žalobcu stavebné práce v období od júla 2004 do 15.11.2004 a za toto obdobie vystavil žalobcovi za vykonané práce v mesiaci júl, september a október 2004 tri faktúry v celkovej sume 23 436,10 eur (706.036,- Sk). Z Potvrdenia OTP Banky Slovensko, a.s., pobočka Malacky nesporne vyplýva, že predmetné faktúry boli uhradené dňa 2.8.2004 vo výške 13 390,76 eur (403.410,- Sk), dňa 13.9. 2004 vo výške 4 990,57 eur ( 150.346,- Sk) a dňa 8.10.2004 vo výške 5 054,77 eur (152.280,- Sk) z účtu Š. - W. A. v prospech účtu žalovaného. Žalovaný v roku 2004 po ukončení stavebných prác vyhotovil žalobcovi vyúčtovanie nákladov na stavbu rodinného domu žalobcu v celkovej sume 16 984,60 eur (511.678,- Sk), z čoho predstavovala cena stavebných prác sumu 10 313,58 eur (310.707,- Sk) a cena materiálov sumu 6 671,02 eur (200.971,- Sk). V priebehu konania, v súvislosti s podanou vzájomnou žalobou žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk), žalovaný predložil ďalšie vyúčtovanie vykonaných prác a materiálu v celkovej sume 25 735 eur (775.292,50,- Sk). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje vecnú a právnu správnosť úvahy prijatej súdom prvej inštancie o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške medzi žalobcom uhradenou sumou 23 436,10 eur (706.036,- Sk) a znaleckým dokazovaním zisteným rozsahom a ceny prác, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu na diele - stavbe rodinného domu Y. XX/XX vo výške 16 060,19 eur ( v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie na str. 7 uvedená suma 16 016,19 eur je len chybou v písaní) a o nedôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného uplatnenej v priebehu konania, ktorej právnym základom je práve posúdenie otázky vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 14. Podstatným pre rozhodnutie v spore bolo posúdenie rozsahu a ceny prác, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu na diele - stavbe rodinného domu Y.R. XX/XX na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.1.2004 a posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného o tom, že zo sumy 23 436,10 eur (706.036,- Sk), ktorá mu bola poukázaná na účet OTP Bankou Slovensko z účtu Š. žalobcu (dňa 2.8.2004 suma 13 390,76 eur, resp. 403.410,- Sk, dňa 13.9. 2004 suma 4 990,57 eur, resp. 150.346,- Sk a dňa 8.10.2004 suma 5 054,77 eur, resp. 152.280,- Sk ) odovzdal žalobcovi sumu 13 477, 93 eur (406.036,- Sk) na použitie pre jeho potrebu. 15. Súd prvej inštancie v súvislosti s posúdením rozsahu a ceny prác, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu na diele - stavbe rodinného domu Y.Á. XX/XX na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.1.2004 nariadil uzneseniami zo dňa 8.10.2008, č.k. 6C/322/08-96 a zo dňa 27.2.2012, č.k. 6C/322/2008-236 znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty skutočne vykonaných stavebných prác neúplnej hrubej stavby rodinného domu žalobcu so zohľadnením materiálových faktúr a faktúr predložených žalovaným. Zo Znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného znalcom J.. Q. W. zistil, že hodnota stavebných prác vykonaných žalovaným na predmetnom stavebnom diele, vrátane DPH je 16 060,19 eur a cena práce bez DPH 14 127,25 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že dôvodom pre nariadenie opakovaného znaleckého dokazovania bolo, že znalec Ing. Šikula pri v poradí prvom súdom nariadenom znaleckom dokazovaní vykonal ohliadku rodinného domu žalobcu bez účasti strán, v Znaleckom posudku č. 1/2009 vyčíslil náklady na stavbu rodinného domu formou krycieho listu rozpočtu a vo forme prehľadu rozpočtových nákladov rekapitulácie celého rozpočtu nezodpovedajúcich skutočne vykonaným prácam, nesprávne uviedol výmery a rozsah prác a na materiál už zakupovaný s DPH znova účtoval DPH. 16. K odvolacím námietkam žalovaného vo vzťahu k záverom uvedeným v Znaleckom posudku č. 4/2013 vypracovaného znalcom J.. Q. W. odvolací súd poznamenáva, že zmyslom znaleckého dokazovania, potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz (§ 132 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, od 1.7.2016 § 191 ods.1 C.s.p.), odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdu podľa citovaných ustanovení nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Aby mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku výlučne na podanie odborného záveru - súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. Prihliadajúc na obsah Znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného J.. Q. W., súdnym znalcom, ktorého závery žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietal (na výzvu súdu zo dňa 8.3.2013 na vyjadrenie sa k predloženému znaleckému posudku nereagoval a v priebehu pojednávania nariadeného na deň 25.6.2013 uviedol, že sa „k znaleckému posudku vyjadrovať nebude“) má odvolací súd za to, že označený znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 17 zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho závery sú dostatočne odôvodnené a riadne podložené. 17. Odvolací súd sa zhoduje i so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenie o tom, že zo sumy 23 436,10 eur (706.036,- Sk), ktorá mu bola poukázaná na účet OTP Bankou Slovensko z účtu Š. žalobcu (dňa 2.8.2004 suma 13 390,76 eur, resp. 403.410,- Sk, dňa 13.9. 2004 suma 4 990,57 eur, resp. 150.346,- Sk a dňa 8.10.2004 suma 5 054,77 eur, resp. 152.280,- Sk ) odovzdal žalobcovi sumu 13 477, 93 eur (406.036,- Sk) na použitie pre potreby žalobcu nesúvisiace s dielom (podľa tvrdenia žalovaného žalobca uvedené finančné prostriedky použil na nákup ojazdených motorových vozidiel). V tejto súvislosti podotýka, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za výsledok konania ; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom konaní rozhodnutie v prospech žalobcu a zároveň i v prospech žalovaného. Každá zo strán má tak v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, od 1.7.2016 § 132, § 149, § 150 C.s.p.). V posudzovanom prípade žalovaným tvrdená okolnosť nevyplynula z vykonaného dokazovania (vrátane výsluchu žalovaným navrhnutého svedka Q. Ž.) a v spojitosti so skutkovými zisteniami o tom, že žalovaný v roku 2004 po ukončení stavebných prác vyhotovil žalobcovi vyúčtovanie nákladov na stavbu rodinného domu žalobcu v celkovej sume 16 984,60 eur (511.678,- Sk), z čoho predstavovala cena stavebných prác sumu 10 313,58 eur (310.707,- Sk) a cena materiálov sumu 6 671,02 eur (200.971,- Sk) bez uvedenia, resp. namietania rozdielu vo výške 406.036,- Sk, že pri predsúdnom rokovaní so žalobcom prejavil ochotu mu doplatiť sumu 3 319,39 eur (100.00,- Sk) a že žalovaný uvedené finančné prostriedky neevidoval ani v účtovníctve za rok 2004, ani v daňovom priznaní za rok 2004 a ani v priznaní o dani z pridanej hodnoty za rok 2004, sa javí ako nanajvýš nevieryhodná. 18. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na deň 26.9.2013 ako nadbytočné zamietol vykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným (výsluch svedkov p. K., p. Q., p.Š. a V. D.) bol rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Na základe uvedeného je potom možné za nedôvodnú považovať i námietku žalovaného vyplývajúcu z obsahu odvolania, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené pri zohľadnení, že úvaha súdu prvej inštancie o priznaní uplatneného príslušenstva neboli odvolacími dôvodmi napadnuté, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur spolu s 16 % úrokom z omeškania ročne od 20.1.2005 do zaplatenia, vo výroku, ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk) a vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania vo výške 726,56 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 031,75 eur) podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 22. K zmene rozhodnutia týkajúceho sa výroku o trovách štátu vo výške 235,16 eur (náklady znaleckého dokazovania kryté z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie) pristúpil s použitím § 388 C.s.p. odvolací súd len v záujme formálnej správnosti uvedeného výroku, v ktorom absentuje jednoznačne a nezameniteľne určené platobné miesto, ktorým je konajúci súd prvej inštancie. 23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).