Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/254/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608201098 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1608201098.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1/. G. E., G. A. XX/XX, X., 2/ V. P., G. K.J. XX/XX, X., X/ H. P. , G. E. XXXX/XX, G., 4/ Združenie urbárskych lesov a pasienkov v Lozorne - pozemkové spoločenstvo, Lozorno 64, Lozorno, IČO: 42131154, všetkých zastúpených JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 34, Modra, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Nám. slobody 6, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 16. januára 2014, č.k. 4C/306/2008-247, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh z a m i e t a . Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3 a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 14.826,31 eur s 9% ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 1.410,47 eur od 20.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 13.415,84 eur od 21.01.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 3.327,88 eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľov s tým, že plnením odporcu jednému z navrhovateľov zanikne povinnosť plnenia v prospech ostatných navrhovateľov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhali proti odporcovi zaplatenia sumy 42.492,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá im bola spôsobená vyrúbaním porastov vysadeného mladého borovicového lesa na vyvlastnených pozemkoch, pričom výšku škody dokladovali jej vyčíslením znaleckým posudkom Ing. Zdenky Hudecovej č. 4/2007 zo dňa 18.05.2007 a v priebehu konania rozšírili svoj návrh so súhlasom súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 31.05.2010 o sumu 13.415,84 eur z dôvodu, že odporca v období rokov 2005 - 2007 užíval cudziu vec bez akejkoľvek náhrady a posudkom znalca Ing. Miloša Encingera č. 123/2008 zo dňa 25.06.2008 bola ohodnotená výška nájmu za užívanie cudzej veci za roky 2005 a 2006 sumou 404.165,50 Sk, t.j. 13.415,82 eur. Uviedol, že pôvodný navrhovateľ 2/ V. P. zomrel dňa 01.06.2010 a v ďalšom konaní súd konal s jeho dedičmi ako právnymi nástupcami, a to navrhovateľmi 2/ a 3/. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 28.02.2011, ktorým návrh zamietol, a ktorý rozsudok Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 8Co 139/2011 zo dňa 21.05.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia existencie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu a v dôsledku toho neskúmal splnenie ďalších zákonom stanovených predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, a teda nedostatočne zistil skutkový stav. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorým zistil, že Okresný úrad v Malackách, odbor životného prostredia, rozhodnutím ŽP/B/2002/05289-VI zo dňa 24.10.2002 vyvlastnil v prospech Slovenskej republiky - Železníc SR, Klemensova 8, Bratislava, za náhradu v rozhodnutí opísané nehnuteľnosti ich dovtedajším vlastníkom - Š. D., Š. G., Z. H. a Združeniu vlastníkov urbárskych lesov a pasienkov v Lozorne, pozemkovému spoločenstvu, navrhovateľovi 4/. Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím č. W/2003/729/REI zo dňa 28.03.2003 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Malackách v časti týkajúcej sa navrhovateľa 4/. Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rozsudkom č.k. 1S/77/2003-27 zo dňa 02.02.2005 zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. W/2003/729/REI zo dňa 28.03.2003 a rozhodnutie Okresného úradu v Malackách č.j. ŽP/B/2002/05289-VI zo dňa 24.10.2002 a vec vrátil Krajskému stavebnému úradu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 1Sžo KS/53/2005 zo dňa 27.10.2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Navrhovatelia si na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR uplatnili náhradu škody, ktorá im bola nezákonnými rozhodnutiami spôsobená a listom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20.12.2007 im bolo oznámené, že uplatňovaný nárok na náhradu škody sa neuznáva. Taktiež Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR listom zo dňa 21.01.2009 oznámilo právnej zástupkyni navrhovateľov, že neuznáva nárok na náhradu škody v ďalšej uplatňovanej sume 13.415,84 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pričom pri posudzovaní existencie nezákonného rozhodnutia štátu vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co 139/2011 a dospel k záveru, že táto podmienka predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu bola splnená ako aj skutočnosť, že navrhovatelia vyčerpali proti tomuto rozhodnutiu všetky riadne opravné prostriedky. Konštatoval, že navrhovatelia sú spoluvlastníci pozemkov, ktoré im boli v určitom období nezákonnými rozhodnutiami vyvlastnené, tieto rozhodnutia boli zrušené okrem iného z dôvodu, že príslušné správne orgány v rámci určenia náhrady za vyvlastnené pozemky postupovali na základe neplatnej vyhlášky č. 465/1991, a teda vydali rozhodnutia, ktoré nemajú oporu v právnych predpisoch. Znalkyňa Ing. Zdenka Hudecová vo svojom znaleckom posudku č. 4/2007 výšku škody ocenila sumou 40.491,- Sk, čo tvorí všeobecnú hodnotu lesného porastu k príslušnej výmere 0,3032 ha a navrhovatelia si oprávnene uplatnili aj náklady spojené so znaleckým dokazovaním v sume 2.000,- Sk. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov im boli vyvlastnené, a to nezákonnými rozhodnutiami, a to až do 03.01.2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/77/2003-27, si navrhovatelia uplatnili aj vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč. zákonníka vo výške nájmu za užívanie nezákonne vyvlastnených pozemkov za roky 2005 a 2006 spolu v sume 13.415,82 eur. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka priznal navrhovateľom aj úroky z omeškania od obdobia, keď im bolo oznámené, že odporca ich uplatňovaný nárok neuznáva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, dospel k nesprávnemu právnemu záveru a napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keď súd sa nevysporiadal so všetkými zákonnými podmienkami vzniku nároku na náhradu škody, nezdôvodnil, v čom spočíva vznik nároku na náhradu škody a nezdôvodnil ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a rozhodnutiami orgánov štátu. Pokiaľ ide o priznanú náhradu škody za vyrúbanie porastov vysadeného mladého borovicového lesného porastu, namietal, že rozhodnutím o vyvlastnení bola navrhovateľom priznaná náhrada za vyvlastňované pozemky ako stavebné pozemky spolu s porastmi na nich sa nachádzajúcimi, osobitná požiadavka na úhradu porastov nebola navrhovateľmi uplatnená ani u navrhovateľa vyvlastnenia a takáto požiadavka nebola ani predmetom odvolania, takže navrhovatelia ju neuplatnili ani pri podaní riadneho opravného prostriedku. Namietal, že navrhovateľ vyvlastnenia mohol v čase právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom vyvlastnenia v celom rozsahu v súlade s účelom, pre ktorý boli vyvlastnené a nemožno podľa jeho názoru odvodzovať príčinnú súvislosť prípadného vyrúbania porastov od rozhodnutia o vyvlastnení, keď na výrub porastov je potrebné podľa zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie príslušného orgánu ochrany prírody, a preto škoda, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť v dôsledku vyrúbania porastov, nie je v príčinnej súvislosti so zrušením vyvlastňovacieho rozhodnutia. S poukazom na ust. § 109 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. a § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, namietal aj priznanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľom v sume 13.415,82 eur, ktorá predstavuje výšku nájmu za užívanie nezákonne vyvlastnených pozemkov za roky 2005 a 2006. Uviedol, že právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom na Slovenskú republiku a pozemky prešli do správy Železníc Slovenskej republiky, Stredisko železničnej geodézie, Bratislava, ktoré mohli s pozemkami nakladať v súlade s účelom, pre ktorý boli vyvlastnené, a teda len Železnice SR mohli získať ich užívaním prospech, a preto si navrhovatelia mali uplatniť nárok a vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto pozemkov proti subjektu, ktorý tieto pozemky užíval, t.j. Železnice SR, Stredisko železničnej geodézie, Bratislava. Poukázal na to, že pokiaľ má navrhovateľ pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Vzhľadom na to namietal, že na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pasívne legitimovaný. S poukazom na § 107 ods. 1 Obč. zákonníka namietal aj premlčanie navrhovateľmi uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Namietali, že splnili zákonné predpoklady na uplatnenie náhrady škody, keď preukázali vznik škody na vyrúbaných porastoch, ktorú im nik nenahradil, a to predložením znaleckého posudku a takisto znaleckým posudkom preukázali vznik škody na ich majetku užívaním ich nehnuteľností bez platenia náhrady. Poukázali na to, že odporca nimi predložené posudky nerozporoval. Uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že im bola vyplatená náhrada za vyvlastnenie a porasty, pretože náhradu neprijali vzhľadom na to, že nezodpovedala cene na trhu s nehnuteľnosťami. Podľa ich názoru súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej stránke a nemožno prenášať zodpovednosť na Železnice SR, ktoré nevydávajú správne rozhodnutia, keď tieto vydávajú orgány štátnej správy a územnej samosprávy z titulu prenesenej kompetencie. Túto zodpovednosť upravuje zákon č. 58/1969 Zb. a povinnosť nahradiť plnenie z titulu náhrady škody ukladá štátu, čo je aj racionálne. Odvolanie odporcu preto považujú za účelové. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm.a) O.s.p., zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovatelia sa v konaní domáhali proti odporcovi zaplatenia sumy 1.410,47 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá im vznikla vyrúbaním porastov vysadeného mladého borovicového lesa na vyvlastňovaných pozemkoch a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájmu za užívanie cudzej veci za roky 2005 a 2006 v sume 13.415,82 eur z dôvodu, že odporca v uvedenom období užíval cudziu vec bez akejkoľvek náhrady. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom č. 4/2007 zo dňa 18.05.2007, znaleckým posudkom č. 67/2002, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. 1SŽo KS 53/2005, rozsudkom KS v Bratislave, č.k. 1S 77/2003-27, rozhodnutím Okresného úradu v Malackách zo dňa 24.10.2002 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave zo dňa 28.03.2003, dohodou o odovzdaní majetku a ukončení nájomného vzťahu zo dňa 04.02.1993, a výpisom z LV č. XXXX. Zo znaleckého posudku č. 4/2007 vyhotoveného znalcom Ing. Zdena Hudecová, zo dňa 18.05.2007 odvolací súd zistil, že všeobecná hodnota lesných porastov na vyvlastnených pozemkoch predstavuje sumu 40.491- Sk a podľa posudku údaje pre výpočet ocenenia lesnej pôdy a lesného porastu boli prevzaté z lesného hospodárskeho plánu (LHP) pre lesný hospodársky celok (LHC) Lozorno s platnosťou do 31.12.2006, ktorý vypracoval Lesoprojekt, pobočka Piešťany; údaje pre výpočet ocenenia lesného porastu boli zistené priamo v teréne a podľa údajov lesnej hospodárskej evidencie. Ocenenie lesného porastu na pozemku, kde je vybudovaná už železničná vlečka, bolo vykonané na stav v roku 2003, kedy bolo odlesnenie v tom čase 5-ročného borovicového porastu. Podľa znaleckého posudku č. 67/2002 vyhotoveného Ing. Stanislavom Lasicom dňa 28.06.2002 znalec pri výpočte zistených cien vychádzal z cien lesných porastov zistených v znaleckom posudku č. 7/2001 Ing. Jána Hrušeckého, pričom v bode 2.2. znaleckého posudku uviedol ako prevažujúcu drevinu agát a ako určujúcu drevinu dub a v technickom popise trvalých porastov v časti ad 2/ písm. a/ bod 2.2. uviedol znalec, že porasty sú charakteru samonáletových agátových porastov resp. starších agátových, ojedinele premiešaných borovicou, jelšou, jaseňom, dubom, vŕbou, planými jabloňami, trnkami... na ľavej strane diaľnice. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo o preukázaní vzniku škody, ako jednej zo základných zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb., ktorá im mala vzniknúť vyrúbaním porastov vysadeného mladého borovicového lesa na vyvlastňovaných pozemkoch. Predloženými listinnými dôkazmi nepreukázali, že na vyvlastnených pozemkoch sa v čase ich vyvlastnenia skutočne nachádzal porast vysadeného mladého borovicového lesa, keď zo znaleckého posudku Ing Stanislava Lasicu č. 67/2002 vyplýva, že na predmetných pozemkoch sa nachádzali rôzne iné dreviny, a to najmä agát, ktorý bol len ojedinele premiešaný borovicou. Navrhovatelia teda v konaní nepreukázali, že na vyvlastňovaných pozemkoch sa v čase ich vyvlastnenia skutočne nachádzal borovicový porast, vyrúbaním ktorého mala navrhovateľom vzniknúť škoda určená znaleckým posudkom Ing. Zdeny Hudecovej č. 4/2007. Navrhovatelia sa tak dodatočne domáhajú náhrady za porasty, ktoré mali byť ocenené už v čase vyvlastňovania lesných pozemkov a ich cena tak mala byť zahrnutá do celkovej náhrady na vyvlastnenie, pričom prinajmenšom navrhovateľ 4/; ktorému bola náhrada vyplatená; mohol vo vyvlastňovacom konaní ako účastník konania namietať, že neboli ocenené všetky porasty nachádzajúce sa na vyvlastňovaných lesných pozemkoch. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd znalecký posudok dodatočne navrhovateľmi vypracovaný za účelom ocenenia 5-ročného borovicového porastu, ktorý mal existovať na vyvlastňovaných lesných pozemkov, za hodnoverný dôkaz na preukázanie nimi tvrdenej škody na majetku. Súd prvého stupňa správne posúdil navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej im výrubom porastu mladého borovicového lesa podľa § 1 ods. 1 a 2, § 2 a nasl. zákona č. 58/1969 Zb., správne poukázal na základné zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorými sú: existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vzniknutou škodou. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co 139/2011 zo dňa 21.05.2013, súd prvého stupňa posúdil rozhodnutie Okresného úradu v Malackách, ako aj rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, vydané vo vyvlastňovacom konaní ako nezákonné, keď tieto boli zrušené z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, z čoho vyplýva, že neboli vydané v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa však nesprávne ustálil aktívnu legitimáciu navrhovateľa 4/ vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu škody, keď nesporné je, že navrhovateľ 4/ nebol vlastníkom predmetných lesných pozemkov, ktoré boli vyvlastnené, a teda nebol vlastníkom porastov na nich sa nachádzajúcich (§ 120 ods. 1 Obč.zák.), a nemohla mu preto vzniknúť vyrúbaním týchto porastov škoda na majetku. Aktívne legitimované v konaní o náhradu škody sú fyzické osoby, ako podieloví spoluvlastníci lesných pozemkov a porastov na nich sa nachádzajúcich, nie však navrhovateľ 4/, ktorý tieto pozemky len spravoval. Nesprávne súd prvého stupňa posúdil aj existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vzniknutou škodou. Pod príčinnou súvislosťou sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s námietkou odporcu, že k výrubu predmetných porastov, za ktoré sa navrhovatelia domáhajú náhrady škody, nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí Okresného úradu v Malackách zo dňa 24.10.2002 a Krajského úradu v Bratislave zo dňa 28.03.2003, ktorými boli vyvlastnené nehnuteľnosti, na ktorých sa mali tieto porasty nachádzať, pretože i keď výrub porastov súvisel s účelom, na ktorý boli tieto nehnuteľnosti vyvlastnené, samotné vydanie týchto vyvlastňovacích rozhodnutí nebolo jeho priamou príčinou, bezprostredne predchádzajúcou tomuto následku, ale k výrubu porastu došlo až v rámci ďalšieho nakladania po vyvlastnení predmetných nehnuteľností, a to navrhovateľom ako novým vlastníkom, resp. ich správcom, ktorí v čase právoplatnosti vyvlastňovacích rozhodnutí boli oprávnení s týmito nehnuteľnosťami nakladať, a teda aj vyžiadať rozhodnutie príslušného orgánu ochrany prírody na výrub porastov v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z., vydanie ktorého rozhodnutia bezprostredne predchádzalo vyrúbaniu predmetných porastov. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa výrub porastov uskutočnil na základe povolenia príslušného správneho orgánu, nemožno ho považovať za neoprávnený, a konanie vyvlastniteľa nemožno považovať za protiprávne konanie, keď mu navyše svedčalo v tom čase vlastnícke právo na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, u ktorého ako správneho aktu platí prezumpcia správnosti a zákonnosti, pokiaľ nebolo vymedzeným postupom zrušené a právne úkony na základe nich uskutočnené treba považovať za právne účinné a pre konajúce orgány záväzné. Navrhovateľmi uplatnený nárok na zaplatenie sumy 13.415,82 eur, zodpovedajúcej výške nájmu za užívanie cudzej veci odporcom bez náhrady v období rokov 2005 - 2007, správne posúdil súd prvého stupňa v zmysle § 451 Obč. zákonníka ako bezdôvodné obohatenie, keď tento nárok aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie je nárokom na náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., pretože navrhovateľmi uplatnená suma nepredstavuje konkrétnu škodu v podobe zmenšenia majetku, ktorá by vznikla navrhovateľom tým, že nemohli užívať predmetné nehnuteľnosti, ale uplatnili si nárok na náhradu výšky nájmu za užívanie nehnuteľností odporcom, resp. vyvlastniteľom, ide teda o občianskoprávny nárok smerujúci proti neoprávnenému užívateľovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, na premlčanie ktorého sa vzťahuje ust. § 107 ods. 1 Obč. zákonníka. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku premlčania vznesenú odporcom, keď navrhovatelia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto sa na ich úkor obohatil, dozvedeli dňa 03.01.2007, právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 77/2003-27 zo dňa 02.02.2005, od ktorého dňa začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle cit. ustanovenia, ktorá márne uplynula dňa 03.01.2009, pričom navrhovatelia si tento nárok uplatnili na súde písomným podaním doručeným súdu dňa 16.02.2009, ktorým žiadali pripustenie rozšírenia pôvodne podaného návrhu o sumu 13.415,82 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že navrhovatelia si tento nárok uplatnili na súde po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby a odporca vzniesol námietku premlčania, nemožno navrhovateľom tento nárok priznať. Vo vzťahu k uvedenému nároku odvolací súd poznamenáva, že užívanie vyvlastnených nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o ich vyvlastnení novým vlastníkom nemôže napĺňať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ( užívaním pozemkov bez právneho dôvodu ) so zreteľom na už vyššie spomínanú prezumpciu správnosti a zákonnosti správnych aktov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a ani mu v konaní trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.