Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/453/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608206898 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1608206898.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: ZSE Distribúcia, a. s. so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpená spoločnosťou GRABAN, TORMA &PARTNERS s. r. o. so sídlom Vodná č. 3, Košice, proti žalovanému: I.. J. M., Q. F. XXXX/XX, L.acky, zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK Nádražná 23, Malacky, o 776,79€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/154/2009-112 zo dňa10. decembra 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 776,79 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 46,50 € a odmenu advokáta 590,70 € na účet T.. V. Q. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s odkazom na ust. § 39 ods. 1 a 2 písm. b), c) zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy o odbere a dodávke elektriny, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalovaný v októbri 2006 vykonával stavebné práce s čím bolo spojené aj premiestnenie elektrickej rozvodnej skrinky, skutočnosť ktorú žalovaný riadne nahlásil žalobcovi a požiadal o odplombovanie elektromera, tak, aby mohlo dôjsť k jeho premiestneniu U žalovaného došlo k manipulácii s elektrickou skrinkou tým, že firma, ktorá stavebné práce vykonávala, premiestnila elektrickú skrinku do otvoru v novom plote, čo bol obvyklý postup. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že práve pri manipulácii mohlo dôjsť k padnutiu derivačnej svorky na strednej fáze, keďže z výpovede svedka I. P. vyplynulo, že žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi nahlásil požiadavku zaplombovania elektromera a tým potvrdil manipuláciu s elektrickou skrinkou. Je zrejmé, že pred premiestnením elektrickej skrinky muselo dôjsť k odplombovaniu elektromera. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok L. F.Á., ktorý pripustil, že pri manipulácii s elektrickou skrinkou pri premiestňovaní a opätovnom zapájaní mohlo dôjsť k padnutiu svorky, pričom pracovník, ktorý elektromer montoval (v roku 2004 pri prekládke elektromera), dostatočne neskontroloval, či všetky derivačné svorky sú dobre dotiahnuté. Takto vyhodnotený skutkový stav mal súd prvej inštancie za preukázaný aj samotným odberom elektriny pred zistením neoprávneného odberu 04.10.2006 a po tomto dátume. Z doložených faktúr za odber elektriny je zrejmé, že žalovaný mal takmer rovnaký odber elektriny od roku 2004, kedy ešte v rodinnom dome riadne nebýval ako aj po tomto dátume (mierne zvýšenie o 30 až 40 kWh mesačne). Celková spotreba elektriny žalovaného zistená žalobcom vo výške 7.207,2 kWh za 6 mesiacov spätne, čo predstavuje 1.201,2 kWh mesačne v žiadnom prípade nezodpovedá reálnemu odberu žalovaného po októbri 2006. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nespôsobil a nezavinil neoprávnený odber elektriny tak, ako to tvrdil žalobca. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za podaný odpor 46,50 € a odmenu advokáta vo výške 590,70€. 2. Rozsudok odvolaním napadol žalobca dôvodiac, že zodpovednosť žalovaného za škodu je podľa § 39 ods. 1 zákona o energetike založená na objektívnom princípe a existuje bez zreteľa na zavinenie. Predpokladom jej vzniku je samotný neoprávnený odber elektriny, t.j. stav v mieste odberu elektriny žalovaného, ktorý napĺňa znaky neoprávneného odberu elektriny. Existenciu tohto stavu v konaní žalobca preukázal bez akýchkoľvek pochybností. Skutočnosť, že pri manipulácii mohlo dôjsť k spadnutiu derivačnej spojky, a teda že je to hypoteticky, za splnenia iných predpokladov, resp. podmienok, možné, nebola nijakým spôsobom preukázaná. Vzhľadom na to, že v tomto prípade zákon stanovil objektívnu zodpovednosť, zastáva názor, že takto prvoinšančným súdom vyslovený záver je nesprávny. Neoprávnený odber je legálne definovaný v ustanovení § 39 ods. 1 zákona o energetike a ods. 2 tohto zákona energetike podľa ktorého: „Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“; teda ukladá odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal elektrinu povinnosť uhradiť vzniknutú škodu. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, si žalobca v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 zákona o energetike v spojení s Vyhláškou MHSR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška“) vyčíslil škodu, ktorá mu týmto neoprávneným odberom vznikla. S poukazom na tú skutočnosť, že zákon ako všeobecne záväzný právny predpis odkazuje na podzákonný právny predpis, stáva sa tento (vyhláška) záväzný erga omnes. Z uvedeného dôvodu žalobca nezisťuje, či škoda spôsobená neoprávneným odberom zodpovedá reálnemu odberu v období po zistení neoprávneného odberu alebo nie. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, ktoré spočívalo v preukázaní tvrdenia, že na odbernom mieste žalovaného chýbali podnikové plomby celkovo v počte 4 a pod krytom svorkovnice elektromera bola spustená derivačná spojka na strednej fáze, rovnako preukázal aj výšku škody, ktorá mu týmto neoprávneným odberom vznikla. Prvoinštančný súd tiež nesprávne posúdil účelnosť vynaložených trov konania z hľadiska obsahu úkonov služby právnej pomoci poskytnutých právnym zástupcom žalovaného. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na znenie ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b/ z. č. 656/2004 Z.z., ktorý určuje, že neoprávneným odberom elektriny je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny, nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Z uvedenej dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že zákonným predpokladom na náhradu škody vzniknutej z takéhoto titulu musí byť preukázaný neoprávnený zásah odberateľa elektriny na určenom meradle. Podľa názoru a presvedčenia žalovaného v konaní na súde prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania takáto neoprávnený zásah žalovaného na elektromere bez akýchkoľvek pochybností nebol preukázaný, naopak protokol z vykonanej kontroly nebol riadne a náležite vyplnený, neobsahoval podpis svedka, prípadne podpis odberateľa. Žalobca v rámci celého konania nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by odstránili rozpory v písomných hláseniach a tvrdeniach svedkov v konaní pred súdom. Žalobca nepreukázal aké konkrétne úkony sa vykonávali jeho zamestnancami v období od 2.10.2006 do 06.10.2006, ktoré obdobie je zachytené v Spätnom hlásení ako začiatok a koniec prác. Súd prvej inštancie správne zhodnotil aj skutočnosť konkrétneho odberu elektriny v dobe kontroly pred ňou aj po nej, čím zistil, že z dlhodobého hľadiska nevyplynula žiadna zásadná zmena v hodnotách odberu na predmetnom odbernom mieste. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - protokolom o zistení neoprávneného odberu a jeho prílohou zo dňa 4.10.2006, fotodokumentáciou z kontroly, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa4.10.2006, vyúčtovaním náhrady škody - faktúra č. 2206024582, reklamáciou faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.1.2007, hlásením a spätným hlásením zákazky č.XXXXXXXX, údajmi o odpočte odpočtová jednotka XXDXXXXX, faktúrami žalovaného za spotrebu elektriny a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. 6. Podľa § 39 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike platného a účinného do 31.8.2012 / ďalej len zákon č. 565/2004 Z.z./ neoprávnený odber elektriny je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny (b) alebo meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (c). 7. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo 8. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. 9. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvej inštancie zistené / správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá/ že žalobca mal so žalovaným uzavretú zmluvu o odbere elektrickej energie od 20.05.2002. Dňa 01.10.2006 v čase od 15,37 hod do 15,48 hod. a dňa 02.10.2006 v čase od 07,25 hod. do 07,31 hod. žalovaný telefonoval na zákaznícku linku žalobcu č. XXXXXXXXXXXXXX. V zázname žalobcu je zachytené: „preplombovanie merania na náklady zákazníka sa uvádza príkaz : odplombovanie, prekládka elektromera ( bez zásahu do prípojky), najlepšie dnes doobeda, zadávateľ zákazky I.. J. M., F. XX, L.“. V spätnom hlásení žalobcu sa uvádza operácia: „odplombovanie, prekládka elm(bez zásahu), vykonal XXXX - I. P., skutočná práca 0,5 hod., dátum účtovania 04.10.2006, začiatok práce 02.10.206, koniec práce 06.10.2006, text spätného hlásenia : zaplombované“. Dňa 04.10.2006 bola žalobcom vykonaná kontrola v odbernom mieste žalovaného č. XXXXXXXXXX na adrese F. XX, L.. Na určenom meradle chýbali podnikové overovacie plomby, pod krytom elektromeru bola spustená derivačná svorka na strednej fáze, o skutočnostiach ktorých bol spísaný protokol č. 1042/169/2006/1022 a bola vyhotovená fodokumentácia. Na základe uvedeného podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemožno potvrdiť správnosť prijatého záveru súdu prvej inštancie, že v dôsledku manipulácii s elektrickou skrinkou pri stavebných prácach mohlo dôjsť k padnutiu derivačnej svorky na strednej fáze a teda žalovaný nespôsobil a nezavinil neoprávnený odber elektriny. 10. Problematika náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je riešená judikatúrou. Najvyšší súd SR už vo svojom rozhodnutí z 3.10.2011 sp. zn. 6 Cdo 76/2010 ako aj v rozhodnutí zo dňa 26.5.2016 sp.zn. 6MCdo 1/2014 , od záverov ktorých nie je dôvod sa odkloniť ani v prejednávanom prípade, poukázal na to, že v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení a že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie elektromera spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že v posudzovanej veci povinnosť tvrdiť a dokázať, že zásah do určeného meradla spôsobil žalovaný a že na základe takéhoto zásahu neoprávnene odoberal elektrinu, nezaťažovala žalobcu tak, ako to žalovaný nesprávne uvádza. 11. Pokiaľ žalovaný svoju obranu založil iba na tvrdení, že “.. nebol zo strany žalobcu preukázaný neoprávnený zásah odberateľa elektriny na určenom meradle..“ je nutné túto obranu vzhľadom na ust. § 39 ods. 1 zákona č. 6562004 Z.z. považovať za nenáležitú. Obrana žalovaného prezentovaná v hypotetickej rovine, ktorú si osvojil aj súd prvej inštancie, že počas stavebných prác pri manipulácii s elektrickou skrinkou mohlo dôjsť k padnutiu derivačnej svorky na strednej fáze je vo vzťahu k posúdeniu veci nedostatočná, keďže žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v tom, aby preukázal že predmetný neoprávnený odber spôsobil niekto iný resp. že ho nespôsobil žalovaný, dôkazné bremeno ktoré žalovaný neuniesol. Samotné porušenie zabezpečovacej plomby a s tým súvisiaci odber elektriny meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je skutočnosťou, ktorú § 39 ods. 1 písm. c) zákona o energetike uvádza ako titul neoprávneného odberu, rovnako samotná skutočnosť spustenej derivačnej spojky na strednej fáze a s tým súvisiaci odber elektriny meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny je skutočnosťou, ktorú § 39 ods. 1 písm. b) zákona o energetike uvádza ako titul neoprávneného odberu. Zo strany žalovaného nebolo spochybňované, že by žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno z hľadiska existencie zmluvného vzťahu na dodávku elektriny so žalovaným, existencie neoprávneného odberu spočívajúceho v odbere meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v odbernom mieste žalovaného a ani z hľadiska, že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal žalovaný. Žalovaný nespochybňoval ani spôsob výpočtu škody predložený žalobcom, ktorá bola žalobcom správne vyčíslená v zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z.. Počet dní trvania neoprávneného odberu elektriny bol stanovený od 05.04.2006 (najdlhšie za 6 mesiacov ) do 04.10.2006 na 182 dní. Denná spotreba bola stanovená na 39,6 kWh. Celková spotreba bola stanovená na 7.207,2 kWh (39,6 kWh x 182 ). Zaregistrovaná spotreba elektromerom bola za obdobie 05.04.2006 (posledný odpočet) do 04.10.2006 1.450 kWh. Bolo vykonané odpočítanie zaregistrovanej spotreby a neoprávnený odber predstavoval 5.757,2 kWh (7.207,2 kWh - 1.450 kWh). V čase neoprávneného odberu bola cena za 1 kWh stanovená na 3,94 Sk, teda výška škody predstavovala sumu 22.683,37 Sk + 718,- Sk za náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 O.s.p. zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže žalovaný sa svojej zodpovednosti za neoprávnený odber elektriny nezbavil. 12. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, mal žalobca v konaní plný úspech a vznikol mu voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).