Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/352/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609206511 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1609206511.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SLOVINTEGRA ENERGY, s.r.o., Tematínska 5/A, 851 05 Bratislava, IČO: 35 968 486, zast.: Mgr. Peter Czúdor, advokát, Mlynská č. 8, 934 01 Levice, proti žalovanému: Y. H., X.. XX.XX.XXXX, P.Á. Č.. XXX/XX, XXX XX D., zast.: Mgr. Pavel Škoda, advokát, Šalviová 26, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 23.700,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/39/2010 - 298 zo dňa 24.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/39/2010 - 298 zo dňa 24.09.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozsudku konajúci súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 05.10.2009, rozšíreným v časti príslušenstva, podaním doručeným súdu 21.10.2010, domáhal proti žalovanému Y. H. - L. J. H., D., A.: XX XXX XXX, zaplatenia 23.700,46 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia zaplatenej zálohy kúpnej ceny na kúpu homogenizátorov uhľovodíkového paliva na zemný plyn model BFS 150 pre skúšobný výkon 30 MW, a to v počte 220 kusov (predmet kúpy), ktorý žalobca odmietol v skúšobnej dobe. 3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2008 konajúci súd zistil, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa 15.12.2008 Kúpnu zmluvu na kúpu homogenizátorov uhľovodíkového paliva na zemný plyn model BFS 150 pre skúšobný výkon 30 MW v počte 220 kusov. Účelom kúpy bola úspora plynu ako paliva rozhodného pre fungovanie paroplynovej elektrárne prevádzkovanej žalobcom. Kúpna cena predmetu kúpy bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 497,908 eur za kus (15.000,- Sk za kus), t.j. 130.352,51 eur (3.927.000,-Sk) splatná v dvoch splátkach, a to záloha vo výške 19.916,351 eur (600.000,- Sk) do 7 dní odo dňa podpisu zmluvy, zostatok do 7 dní odo dňa uplynutia 30 - dňovej lehoty, počas ktorej kupujúci neodmietne tovar v zmysle čl. 5 ods. 1 zmluvy. Z čl. V Kúpnej zmluvy (č.l. 12 spisu) súd zistil, že kúpa tovaru bola viazaná na podmienku, že kupujúci v skúšobnej dobe 30 dní odo dňa nainštalovania tovaru tovar neodmietne. Odmietnutie tovaru podľa bodu 5.1 článku V. zmluvy musí mať písomnú formu a musí byť predávajúcemu doručené najneskôr do skončenia skúšobnej doby. Kupujúci je oprávnený dodaný tovar odmietnuť len v tom prípade, ak bude úspora paliva preukázaná metódou schválenou dodatkom č. 1 ku tejto zmluve, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nižšia ako 3 %. Podľa čl. VI. bod 6.1. zmluvy žalovaný ako predávajúci je povinný dodať tovar v akosti, ktorý zodpovedá obvyklému účelu. Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve, ktorým si mali strany dohodnúť metódu, ktorou bude preukazovaná úspora paliva a ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa čl. V. bod 5.2 zmluvy, nebol medzi stranami dojednaný a uzatvorený (návrh žalobcu č. l. 2, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 18.04.2012, č. l. 142 - 143, vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 30.06.2014 č. l. 289 spisu, vyjadrenie zástupcu žalobcu na pojednávaní 30.06.2014 č. l. 240 spisu) Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 23.12.2008 súd zistil, že žalobca uhradil na účet žalovaného XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 714.000,- Sk (23.700,46 eur), čo zodpovedá dohodnutej zálohe na Kúpnu cenu podľa čl. III. bod 3.2 Kúpnej zmluvy vrátane DPH (č. l. 16 spisu). Z preberacieho protokolu zo dňa 19.01.2009 súd zistil, že dňa 19.01.2009 prevzal žalobca v zastúpení generálnym riaditeľom R. M. na testovanie 223 kusov homogenizátorov uhľovodíkového paliva BFS 150 v celkovej hodnote 3.345.000,- Sk (111.033,66 eur) bez DPH, predmetný výrobok je funkčný a nepoškodený (č. l. 17 spisu). Z predložených meraní žalobcu - Vyhodnotenie účinnosti šetriča plynu - L. O. R. zo dňa 27.05.2009 súd zistil, že vyhodnotenie účinnosti u žalobcu bolo realizované na základe porovnania spotrieb zemného plynu medzi turbínou číslo 2, na ktorej bol namontovaný BFS a turbínou číslo 1, na ktorej nebol namontovaný BFS. Na porovnanie spotrieb sa použili 8 dňové intervaly pred namontovaním, počas namontovania a po odmontovaní. Keďže žalovaný ako výrobca tvrdil, že BFS sa bude potupne nabíjať a začne šetriť po dvoch týždňoch, žalobca porovnával tri časové intervaly počas predmetného obdobia, a to od 22.01.2009 - 30.01.2009, 02.02.2009 - 10.02.2009, 13.02.2009 - 21.02.2009 pri intervaloch s namontovaným BFS, a intervaly od 10.2.2008 - 18.12.2008 pri neinštalovaní BFS, od 15.03.2009 - 23.03.2009 po demontáži BFS. Z vyhodnotenia súd zistil, že žalobca dospel k záveru, že šetrič paliva BFS sa ukázal úplne bez vplyvu na spotrebu plynu, a to tak do kladných ako aj záporných hodnôt (č.l. 18 - 24 spisu). Z písomnosti žalobcu Odmietnutie tovaru zo dňa 28.01.2009 súd zistil, že žalobca odmietol tovar v zmysle bodu 5.1. v skúšobnej dobe. Za žalobcu uskutočnila právny úkon E. C., poverená riadením spoločnosti (č. l. 25 spisu). Z predloženého Poverenia E. C. zo dňa 27.01.2009 súd zistil, že bola poverená na výkon operatívneho riadenia spoločnosti, pričom má oprávnenie určovať a ukladať zamestnancom spoločnosti pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im za týmto účelom záväzné pokyny. Zároveň je v súvislosti s týmto poverením oprávnená zastupovať spoločnosť a konať v jej mene pri všetkých právnych úkonoch spojených s operatívnym riadením spoločnosti. Podľa obsahu poverenia zodpovedá za operatívne každodenné riadenie spoločnosti, prevádzku a obchodovanie, zabezpečovanie výkonu práv a povinností z uzavretých zmlúv (č.l. 129). Z písomnosti žalobcu Žiadosť o vrátenie časti kúpnej ceny zo dňa 03.02.2009 adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca požiadal o vrátenie zaplatenej zálohy podľa bodu 5.1 zmluvy na základe odmietnutia tovaru v skúšobnej dobe zo dňa 15.12.2008 (č.l. 26 spisu). Zo storno faktúry č. 290103010 súd zistil, že žalovaný vystavil žalobcovi dňa 18.03.2009 so splatnosťou 25.03.2009 storno faktúru z dôvodu neuhradenia faktúry č. 290101001 v termíne splatnosti na nižšie uvedený tovar, a to: homogeniz. uhľov. paliva BFS 150 v cene 497,91 eur za kus, storno ceny bez DPH - 109.540,20 eur, -130.352,84 eur vrátane DPH, čo zodpovedá cene za 220 ks. Od uvedenej ceny bola odúčtovaná zaplatená záloha na základe faktúry č. 280112051 vo výške 23.700,46 eur vrátane DPH a storno predstavovalo celkom 106.652,38 eur vrátane DPH, čo je dohodnutá žalobcom nezaplatená druhá časť kúpnej ceny (č.l. 27 spisu). Z e-mailovej komunikácie účastníkov súd zistil, že dňa 13. marca 2009 navrhovateľ z e-mailovej adresy Z..Y..sk <H.:Z..Y..sk> odoslal žalovanému správu s označeným predmetom „Prevzatie šetričov paliva“, ktorou vyzval žalovaného na prevzatie demontovaných šetričov paliva (č.l. 29). Z e-mailovej komunikácie účastníkov súd zistil, že dňa 15. marca 2009 žalovaný z e-mailovej adresy A..sk <H.:A..sk> odoslal správu s označeným predmetom: Prevzatie šetričov paliva, v ktorej požiadal žalobcu z dôvodu časovej zaneprázdnenosti o zaslanie všetkých 223 ks homogenizátorov prostredníctvom UPS alebo DHL alebo iným kuriérom na adresu L. J. H., P. XXX, XXX XX D., s odvolaním na bod 5.3 Kúpnej zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak kupujúci dodaný tovar podľa bodu 5.2 tohto článku odmietne, je povinný na vlastné náklady tento tovar predávajúcemu vrátiť najneskôr do 30 pracovných dní na adresu jeho sídla (č. l. 28 - 29 spisu). Z leteckého nákladného listu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca vrátil predmet kúpy žalovanému prostredníctvom kuriérskej služby DHL dňa 23.03.2009. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, súd ustálil, že odmietnutý tovar žalovaný neprevzal (č.l. 31). Z písomnosti právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.03.2009 „Odmietnutie dodania šetričov paliva BFS“ súd zistil, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalobcovi, že úkon odmietnutie tovaru neuznáva a odmieta prevziať 220 ks BFS (č.l. 30 spisu) Z Odborného vyjadrenia K.. A. V., Z. V. J. V., zo dňa 08.08.2009 vyplýva, že za účelom odborného posudzovania funkčnosti bola posudzovateľovi predložená jedna trubica G. J. vyrábaná a distribuovaná žalovaným. Podľa obsahu odborného stanoviska bežným meraním oceľovej trubice zakončenej na oboch koncoch zaslepením našrobovanými viečkami nebol zistený žiadny energetický zdroj, ktorý by mohol umožniť polarizáciu uhľovodíkov. Podľa konštrukcie zariadenia v žiadnom prípade táto úprava (dva kremenné kryštály omotané drátenou a umelohmotnou sieťovinou) nemôže ovplyvniť správanie plynných alebo kvapalných uhľovodíkov. Záver posúdenia charakterizuje výrobok ako nefunkčný a podvrh (č.l. 35 - 41 spisu). 4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca odstúpil od zmluvy podľa § 436 ods. 4 písm. d/ Obchodného zákonníka, písomnosťou doručenou žalovanému označenou „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.09.2009“, a to z dôvodu podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď predmet kúpy trpí vadou - nedosahovanie úspory deklarovanej v zmluve (minimálne 3 %), ktorú vadu žalobca kvalifikuje ako podstatné porušenie zmluvy, keď podľa odborného vyjadrenia získaného žalobcom nemôže v žiadnom prípade ovplyvňovať spotrebu plynu (č. l. 32 spisu). Z priloženého poštového podacieho hárku súd zistil, že odstúpenie od zmluvy žalobca podal na poštovú prepravu dňa 22.09.2009, z podacieho hárku nevyplýva okamih doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému (č.l. 33). Z Úžitkového vzoru č. XXXX Úradu priemyslového vlastníctva SR súd zistil, že prihláška úžitkového vzoru pod názvom Homogenizačné zariadenie na zvýšenie účinnosti uhľovodíkového paliva v spaľovacích motoroch č. XXXXX-XXXX bola podaná 31.08.2009, úžitkový vzor nadobudol účinnosť 28.04.2010, majiteľom úžitkového vzoru je Y. H.Ü., D. a A. Š., L. (č. l. 130 - 137). Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 22.07.2013 vypracovaného B. Ú. U. C. A. O. R., A. X, XXX XX L., odbor energetika, odvetvie palivá súd zistil, že znalci ústavu dospeli k záveru, že na základe doteraz známych skutočností nie je možné jednoznačne preukázať, že došlo u žalobcu k úspore plynu v období od 19.01.2009 do 28.01.2009. Podľa znalcov nie je preukázateľne dosiahnuteľné, aby tzv. homogenizátory paliva, ktoré žalovaný doručil žalobcovi merateľným spôsobom znížili spotrebu zemného plynu na spaľovacej turbíne navrhovateľa. Určiť, či technická konštrukcia žalovaným dodaných homogenizátorov zabezpečuje schopnosť ušetriť zemný plyn na spaľovacej turbíne žalobcu je možné až po vykonaní skúšok najskôr v laboratórnych podmienkach a potom v reálnej praxi na zariadení, ktoré spaľuje zemný plyn. Keďže vykonanie skúšok by bolo veľmi nákladné a konštrukcia zariadenia vrátane popisu v úžitkovom vzore a ostatných častiach spisového materiálu vzbudzuje minimálne nedôveru až pochybnosti o jej reálnom technickom využití, s čím je spojená samozrejme aj skutočnosť, ktorej výsledkom by bolo dosiahnutie reálnej úspory paliva v hodnotenom prípade. Z posudku súd tiež zistil, že je možné ovplyvniť informačné údaje na vstupe do systému tak, aby sa dosiahol požadovaný výsledok meraní na výstupe, nakoľko žalobca má k dispozícii server, na ktorom sa dlhodobo archivujú údaje z technológie v databáze C. A..XX, tento musí vypracovať, resp. naprogramovať osoba, ktorá ovláda potrebné zručnosti, potom táto osoba, alebo osoby môžu vedieť ovplyvniť činnosť servera a databázu podľa potreby objednávateľa alebo užívateľa (č.l. 246 -261). 5. Súd prvej inštancie ďalej citoval znenie ustanovení § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 447, § 471, § 472 ods. 2 a ods. 3, § 402 ods. 1, § 422 ods. 1 veta prvá, § 344, § 345 ods. 2, § 436 ods. 1 a2, § 428 ods. 1, § 266 ods. 1, 2, 3, § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorých prejednávanú vec právne posúdil. 6. Nakoľko počas konania žalovaný fyzická osoba podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia Y. H. - L. J. H., D., A.: XX XXX XXX ukončil ku dňu 15.04.2014, svoju činnosť, súd skúmal vplyv tejto skutočnosti na spôsobilosť žalovaného byť účastníkom konania. Fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky, vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť pred alebo po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 377/98). Zánik živnostenského oprávnenia sa na označení žalovaného preto prejavil len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku (ktorý v zmysle § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je obligatórnou súčasťou obchodného mena fyzickej osoby - podnikateľa), ktorý vyjadroval druh jeho podnikania, čo ale nemá vplyv na jeho identifikáciu. Žalobca v priebehu konania upresnil právny dôvod uplatneného nároku tak, že tento uplatňuje titulom vrátenia zálohy na kúpnu cenu na kúpu homogenizátorov uhľovodíkového paliva z dôvodu zrušenia zmluvy odstúpením od zmluvy, preto sa súd prvej inštancie zaoberal v prvom rade posúdením platnosti odstúpenia od zmluvy. Žalovaný v konaní namietal platnosť a dôvodnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.09.2009, ktorým žalobca sanoval pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností prípadnú neplatnosť odmietnutia tovaru v skúšobnej dobe zo dňa 28.01.2009. 7. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že Obchodný zákonník umožňuje zmluvnej strane od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje zmluvné dojednanie o možnosti a dôvodoch odstúpenia od zmluvy, preto súd prvej inštancie v prejednávanej veci posudzoval platnosť a dôvodnosť odstúpenia od zmluvy z hľadiska práv, ktoré žalobcovi priznávajú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, a to § 344 a nasl. a § 436, ako aj splnenie zákonných podmienok pre priznanie nárokov z vád podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka. 8. Z hľadiska formálnej platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy konajúci súd nezistil existenciu žiadneho z dôvodov, pre ktorý by tento úkon posúdil ako neplatný, odstúpenie od zmluvy bolo žalobcom uskutočnené písomne, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, bolo podpísané osobou oprávnenou konať za žalobcu a z predloženého poštového podacieho hárku a zhodného tvrdenia účastníkov vyplynulo, že bolo žalovanému doručené. 9. Žalobca tvrdil, že postupoval pri voľbe nárokov z vád postupom predpokladaným ust. § 436 ods. 1 písm. d) Obch. zákonníka a pre prípad vadného plnenia využil právo od zmluvy odstúpiť, nakoľko dodaním tovaru s vadami bola porušená zmluva podstatným spôsobom, keď strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu, a to z bodu 5.2 bolo pre žalobcu dosiahnutie úspory paliva najmenej 3 %. 10. Konajúci súd pri posudzovaní porušenia zmluvy podstatným spôsobom a žalovaným namietanej dôvodnosti odstúpenia od zmluvy z dôvodu vadného plnenia vychádzal najmä z vykonaného znaleckého dokazovania B. Ú. U. C. A. O. R., ako aj listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä Odborného vyjadrenia K.. A. V., Z. V. J. V.N. a interného vyhodnotenia účinnosti šetriča plynu vypracovaným A.. E. M., špecialistom žalobcu pre obchod a prevádzku a dospel k záveru, že dodaný tovar má vady, pri výskyte ktorých v čase uzavretia zmluvy bolo minimálne rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, že žalobca nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že nie je možné jednoznačne preukázať, že došlo u žalobcu k úspore plynu v období od 19.01.2009 do 28.01.2009 a nie je preukázateľne dosiahnuteľné, aby tzv. homogenizátory paliva merateľným spôsobom znížili spotrebu zemného plynu na spaľovacej turbíne žalobcu. I v prípade, že by boli vykonané skúšky najskôr v laboratórnych podmienkach a potom v reálnej praxi na zariadení, ktoré spaľuje zemný plyn, znalci majú minimálne pochybnosti o reálnom technickom využití dodaného zariadenia. Žalovaný nepreukázal v konaní žiadnym dôkazom, že ním dodaný tovar má garantované vlastnosti. 11. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že odstúpenie od zmluvy žalobcom je možné považovať za dôvodné, nakoľko tovar má vady, pri výskyte ktorých v čase uzavretia zmluvy bolo minimálne rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy, a teda zmluva je dodaním tovaru s vadami porušená podstatným spôsobom, posúdil v ďalšom postupe otázku splnenia podmienok priznania nárokov z vád súdom. 12. Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, kupujúci si môže zvoliť medzi nárokmi taxatívne uvedených v § 436 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Obchodného zákonníka, ak voľbu vykoná v lehote uvedenej v odseku 2 ustanovenia, ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Podľa názoru súdu v prípade preukázania porušenia zmluvy podstatným spôsobom nie je vylúčené, aby voľba nároku (v danom prípade odstúpenie od zmluvy) bola účastníkom zmluvy uskutočnená súčasne s oznámením vád, rozhodujúce pre priznanie nároku je preukázanie včas zaslaného oznámenia strane porušujúcej zmluvnú povinnosť. 13. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že podstatným pre jeho rozhodnutie v merite veci však bola otázka posúdenia včasnosti oznámenia vád a voľby nároku z vád žalobcom, ako aj možnosť priznať nároky z vád v súdnom konaní. Súd vyhodnotil všetky skutkové okolnosti vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že oznámenie vád žalobcom nie je možné posúdiť ako včasné, z čoho vyplývajú pre žalobcu negatívne hmotnoprávne aj procesné právne dôsledky. 14. Žalobca existenciu vád síce v konaní preukázal, avšak súd dospel k záveru, že nepreukázal podanie správy predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil v súlade s ust. § 428 ods. 1 písmeno a) Obchodného zákonníka, keď k nemu preukázateľne prišlo najskôr až odstúpením od zmluvy zo dňa 18.09.2009 (poštová zásielka bola podaná na prepravu až 22.09.2009), pričom o existencii ním uplatnenej vady tovaru mal vedomosť už v čase Odmietnutia tovaru 28.01.2009, minimálne však od 27.05.2009 z ním predloženého Vyhodnotenia účinnosti šetriča plynu - L. O. R.. K notifikácii vady a odstúpeniu od zmluvy žalobcom prišlo až 22.09.2009, teda po 8 mesiacoch od prevzatia predmetu kúpy. I v prípade, že by súd považoval za okamih získania vedomosti žalobcu o vade vypracovanie odborného stanoviska K.. A. V. dňa 08.08.2009, keď preukázateľne mal žalobca vedomosť o vadách brániacich užívaniu veci na ním vymienený účel, potom lehotu od 08.08.2009 do 22.09.2009 nie je možné považovať za primeranú vo vzťahu k povinnosti včasného zaslania oznámenia vád bez zbytočného odkladu potom, čo sa o porušení zmluvy dozvedel. 15. Pri vyhodnotení včasnosti notifikácie vád súd prvej inštancie zohľadnil aj ďalšie skutkové okolnosti, najmä na strane žalovaného, keď z jeho konania po doručení Odmietnutia tovaru v skúšobnej dobe zo dňa 28.01.2009 platnosť tohto právneho úkonu obratom nespochybnil, naopak realizoval úkony smerujúce k naplneniu ukončenia zmluvy, uskutočnil prejav vôle smerujúci k prevzatiu vráteného tovaru voľbou a oznámením adresy miesta vrátenia tovaru, vystavil storno faktúry na doplatok zostatku kúpnej ceny zariadení a tiež neuplatnil právo na zaplatenie doplatku kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca však minimálne od oznámenia právneho zástupcu žalovaného o tom, že odmietnutie tovaru v skúšobnej dobe tento neuznáva, t.j. od mesiaca marec 2009, mal vedomosť o tom, že žalovaný ukončenie zmluvy neakceptuje, mal vedomosť o vadách, ale tieto oznámil predávajúcemu až v mesiaci september 2009 súčasne s odstúpením od zmluvy. 16. Omeškanie žalobcu s notifikáciou vád potom znamená, že žalobca mal potom právo odstúpiť od zmluvy len spôsobom upraveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, k čomu ale neprišlo. Súd preto vyhodnotil odstúpenie od zmluvy žalobcom zo dňa 18.09.2009 podľa § 436 ods. 1 písm. d) ako neplatné. 17. Zároveň súd nároky z vád žalobcovi nemohol priznať, nakoľko na účinky ustanovené v § 428 odseku 1 Obchodného zákonníka súd prihliadne, ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Žalovaný v konaní cestou právneho zástupcu namietal, že k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu vád prišlo až 9 mesiacov po odstránení dodaných šetričov. Z uvedeného dôvodu súd žalobcu ním uplatnené nároky z vád z dôvodu podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka nemohol priznať. 18. Nakoľko súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny z vyššie uvedených dôvodov, potom konajúci súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnený podaním zo dňa 21.10.2010. 19. Súd prvej inštancie tiež rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 20. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v rozsiahlom odôvodnení rozsudku okresný súd podrobne opísal priebeh konania a detailne uviedol tvrdenia účastníkov. V merite veci rozhodol o zamietnutí návrhu výhradne z formálnych dôvodov, na základe posúdenia, že žalobca oznámil žalovanému vady tovaru neskoro, teda nie bez zbytočného odkladu. Z tejto skutočnosti dovodil zároveň, že žalobcovi nevznikol právny dôvod na odstúpenie od zmluvy. Odvolateľ predmetné odôvodnenie považuje za také posúdenie veci, ktoré je založené na prevahe formy nad obsahom. Má pritom za to, že podstatou sporu strán je funkčnosť, resp. nefunkčnosť zariadenia, ktoré žalovaný nazýva homogenizátorom paliva a o ktorom tvrdí, že má schopnosť ušetriť na spotrebe zemného plynu na spaľovacích turbínach, ktoré prevádzkuje žalobca. Podľa údajov žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy, predmetné zariadenie nebolo odskúšané na podobných zariadeniach, preto bola dohodnutá kúpa na skúšku. Odvolateľ tiež uviedol, že dôvodom neuzavretia dohody o spôsobe vyhodnocovania meraní, bola podľa jeho názoru odborná nespôsobilosť žalovaného na posúdenie spôsobu meraní v elektrární žalobcu. Až závery znaleckého posudku jednoznačne vyvrátili tvrdenia žalovaného, keď bolo okrem iného deklarované, že nie je možné preukázať efekt šetričov paliva. To znamená, že objektívnu vedomosť o vadách tovaru získal žalobca po doručení znaleckého posudku. Žalobca má preto za to, že vady tovaru boli objektivizované až znaleckým posudkom a nie je preto možné jednoznačne určiť okamih, kedy predtým sa žalobca o vadách dozvedel. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení na str. 17 uvádza, že vedomosť o vadách tovaru žalobca získal v čase odmietnutia tovaru dňa 28.01.2009, minimálne však od 27.05.2009 a ani v prípade, že ak by k tomu došlo dňa 08.08.2009, by doručenie oznámenia o vadách dňa 22.09.2009 nebolo bez zbytočného odkladu. Súd teda pripúšťa niekoľko dátumov, ktoré sa môžu považovať za zistenie vád tovaru. Podľa názoru odvolateľa však bolo preukázané, že žalobca vady tovaru oznámil písomne (e-mailom) žalovanému už pri odmietnutí tovaru dňa 28.01.2009. V závere svojho odvolania odvolateľ, t. j. žalobca opakovane zdôraznil, že v skutočnosti právny názor súdu prvej inštancie zhmotnený v rozsudku je podľa jeho názoru založený na posúdení formy, ktorá prevažuje nad obsahom. Napadnutý rozsudok je vzhľadom na uvedené nesprávny, napriek tomu, že skutkový stav bol zistený správne. Odvolateľ preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave po vykonaní dokazovania napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a určí povinnosť žalovaného zaplatiť mu sumu 23.700,46 eur s príslušenstvom. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu, konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 23. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie návrh žalobcu na zaplatenie 23.700,46 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia zaplatenej zálohy kúpnej ceny na kúpu homogenizátorov uhľovodíkového paliva na zemný plyn Model BFS 150 pre skúšobný výkon 30 MW zamietol s odôvodnením, že omeškanie žalobcu s notifikáciou vád znamenalo, že žalobca mal právo odstúpiť od zmluvy len spôsobom upraveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, k čomu ale nedošlo. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil odstúpenie od zmluvy žalobcu zo dňa 18.09.2009 v súlade s ustanovením § 436 ods. 1 písm. d/ ako neplatné. 24. Zároveň súd prvej inštancie ustálil, že nie je možné priznať žalobcovi nároky z vád, nakoľko na účinky ustanovené v § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, konajúci súd prihliadne, ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Žalovaný v konaní cestou právneho zástupcu namietal, že k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu vád prišlo až 9 mesiacov po odstránení dodaných šetričov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi ním uplatnené nároky z vád z dôvodu podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, nepriznal. Podľa § 428 ods. 1 právo kupujúceho z vád tovaru, sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru, bez zbytočného odkladu po tom, čo: a) kupujúci vady zistil b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahu záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Podľa § 428 ods. 2 na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. 25. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že na priznanie nárokov z vád tovaru sa vyžaduje, aby vady tovaru boli notifikované, t. j. oznámené predávajúcemu. Povinnosťou kupujúceho je oznámenie vád tovaru predávajúcemu v lehote podľa odseku 1 (notifikačná povinnosť). Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak predávajúci vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti predávajúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. Súd neprihliada v súdnom konaní na oneskorenie notifikačnej povinnosti z úradnej moci, ale len na námietku vznesenú predávajúcim. 26. Je nesporné, že v prejednávanej veci predávajúci, t. j. žalovaný vyššie uvedenú námietku vzniesol. 27. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, t. j. žalobcu, že v konaní bolo preukázané, že žalobca vady tovaru oznámil písomne (e-mailom) žalovanému už pri odmietnutí tovaru dňa 28.01.2009. Odvolací súd mal z obsahu spisu nesporne preukázané, že podaním zo dňa 28.01.2009 značka SIE/JA/087/2009 (č. l. 25) označenom ako „Vec: Odmietnutie tovaru“, žalobca žalovanému oznámil, že v zmysle čl. 5.1. kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2008 oznamuje, že odmieta tovar, ktorý bol predmetom uvedenej zmluvy v skúšobnej dobe. Oznámenie vád tovaru predávajúcemu v tomto liste jednoznačne absentovalo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zmluvné strany si v čl. V zmluvy dohodli 30 - dňovú skúšobnú dobu na používanie predmetu kúpy, ktorá začala plynúť od nainštalovania predmetu kúpy, pričom kupujúci bol oprávnený odmietnuť predmet kúpy v skúšobnej dobe v prípade, ak úspora paliva bola nižšia ako 3 %. Možno preto odôvodnene predpokladať, že pokiaľ dňa 28.01.2009 tovar dodaný predávajúcim odmietol, odmietol ho z dôvodu jeho vád, t. j. že úspora paliva bola nižšia ako 3 %, čo však v liste nedeklaroval. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal podanie správy predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo ich ako kupujúci zistil v súlade s ustanovením § 428 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, keď k nemu preukázateľne prišlo najskôr až odstúpením od zmluvy zo dňa 18.09.2009 (č. l. 32 spisu), pričom o existencii uplatnenej vady tovaru musel mať vedomosť už v čase jeho odmietnutia, t. j. 28.01.2009, nakoľko to priamo vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Je preto možné dospieť k záveru, že kupujúci svoju notifikačnú povinnosť, t. j. oznámenie vád tovaru predávajúcemu v lehote podľa odseku 1, t. j. bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení zmluvy dozvedel, nesplnil, keďže včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád. Nakoľko žalovaný, t. j. predávajúci vzniesol v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti predávajúcim, súd nemohol v tomto konaní priznať žalobcovi nároky z vád tovaru. 28. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených stranami spory, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodnutie. Stranám sporu teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 29. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie, z ktorého vyvodil správny právny záver, preto rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. CSP. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešný, mal by právo na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na ich náhradu. 31. O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie (Okresný súd Malacky), nakoľko v rozsudku zo dňa 24.09.2014 č. k. 10 Cb/39/2010 - 298 rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. 32. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).