Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610010133 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1610010133.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému Y. Z., stíhanému pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/30/2010 zo dňa 14.09.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.09.2016 r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný Y. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I. č. XXX/XX, P. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn. 1Pv 326/08 zo dňa 11.05.2010 pre skutok právne posúdený ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 10.09. 2006 v čase asi o 19.10 h viedol osobné motorové vozidlo zn. M. O. Z. X.X E., EČ MA- XXXAU, po ceste XX/XXX v smere od obce O. O. do obec O. M., pričom v km 30,5 v pravotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a vošiel do protismeru, čím porušil ustanovenie § 7 ods. 1 a § 15 ods. 1 Zákona NS SR číslo 315/1996, kde zachytil oproti idúce osobné motorové vozidlo zn. Z. XXXL, EČ MA-XXXAG a následne sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. Z. Y., EČ BA-XXXEA, pričom následkom tejto dopravnej nehody spolujazdci v osobnom motorovom vozidle zn. Z. XXXL utrpeli zranenia a to poškodená I. O. otras mozgu I. stupňa, trieštivú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, kompletnú zlomeninu horného ramena ľavej lonovej kosti s posunom úlomkov kostí, zlomeninu postrannej časti krížovej kosti vľavo, podvrtnutie v oblasti krčnej chrbtice a tržné rany v oblasti čela v dĺžke 31 mm a 17 mm s nutnosťou chirurgického ošetrenia, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžadujú liečenie spojené s dobou práceneschopnosti v trvaní 3 až 5 mesiacov, Ištván Pápež poranenie lakťa a brucha s dobou liečenia od 10.09.2006 do 29.09.2006, A. O. povrchové poranenia hlavy s dobou liečenia od 10.09.2006 do 20.09.2006, v osobnom motorovom vozidle Z. Y. utrpela vodička poškodená M. O. otvorenú trieštivú zlomeninu ľavého kolena, otvorenú zlomeninu kostí predkolenia obojstranne, zlomeninu stehennej kosti obojstranne, zlomeninu spodiny lebečnej, pomliaždenie mozgu a predĺženej miechy, zakrvácanie do komôr mozgu, ktorým zraneniam na mieste podľahla a spolujazdec poškodený E. I. utrpel kompletnú zlomeninu 2. a 3. rebra vpravo a 5. a 7. rebra vľavo s posunom úlomkov, trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu ľavej očnice, pomliaždenie brušnej dutiny s poškodením koreňa okržlia, zlomeninu píšťaly a ihlice pravého predkolenia trieštivého typu s posunom kostných úlomkov, poranenie pravého kolenného kĺbu s preukázaným poškodením predného a zadného skríženého väzu a vonkajšieho a vnútorného väzu kolena, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní 12 až 16 mesiacov si podľa znaleckého posudku vyžadujú liečenie v trvaní 12 až 16 mesiacov nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení: ? B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Z. č. 9, ? Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, ? I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, odkazujú s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/30/2010 zo dňa 14.09.2015 bol obžalovaný Y. Z. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 10.09.2006 v čase asi o 19.10 h viedol osobné motorové vozidlo M. O. Z. X.X E., EČ MA-XXXAU, po ceste 11/501 v smere od obce O. O. do obec O. M., pričom v km 30,5 v pravotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a vošiel do protismeru, čím porušil ustanovenie § 7 ods. 1 a § 15 ods. 1 Zákona NR SR číslo 315/1996, kde zachytil oproti idúce osobné motorové vozidlo zn. Z. XXXL, EČ MA-XXXAG a následne sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. Z. Y., EČ BA-XXXEA, pričom následkom tejto dopravnej nehody spolujazdci v osobnom motorovom vozidle zn. Z. XXXL utrpeli zranenia, a to poškodená I. O. otras mozgu I. stupňa, trieštivú zlomeninu nosových kosti s posunom úlomkov, kompletnú zlomeninu horného ramena, ľavej lonovej kosti s posunom úlomkov kosti, postrannej časti krížovej kosti vľavo, podvrtnutie v oblasti krčnej chrbtice a tržné rany v oblasti čela v dĺžke 31 mm a 17 mm s nutnosťou chirurgického ošetrenia, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžadujú liečenie spojené s dobou práceneschopnosti v trvaní 3 až 5 mesiacov, Z. O. poranenie lakťa a brucha s dobou liečenia od 10.09.2006 do 29.09.2006, A. O. povrchové poranenia hlavy s dobou liečenia od 10.09.2006 do 29.09.2006 a E. O. utrpela povrchové poranenia s dobou liečenia od 10.09.2006 do 20.09.2006, v osobnom motorovom vozidle Z. Y. utrpela vodička poškodená M. O. otvorenú trieštivú zlomeninu ľavého kolena, otvorenú zlomeninu kostí predkolenia obojstranne, zlomeninu stehennej kosti obojstranne, zlomeninu spodiny lebečnej, pomliaždenie mozgu a predĺženej miechy, zakrvácanie do komôr mozgu, ktorým zraneniam na mieste podľahla a spolujazdec poškodený E. I. utrpel kompletnú zlomeninu 2. a 3. rebra vpravo a 5. až 7 rebra vľavo s posunom úlomkov, trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu ľavej očnice, pomliaždenie brušnej dutiny s poškodením koreňa okržlia, zlomeninu píšťaly a ihlice pravého predkolenia trieštivého typu s posunom kostných úlomkov, poranenie pravého kolenného kĺbu preukázaným poškodením predného a zadného skríženého väzu a vonkajšieho a vnútorného väzu kolena, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžadujú liečenie v trvaní 12 až 16 mesiacov Súd I. stupňa obžalovaného odsúdil podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 41 ods. 1 a § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení B. E., rod. B., nar. X.X.XXXXX, bytom K., Z. 9, Z. O., nar. X.X.XXXX a I. O., rod. R., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom A. č. XXX, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2015 na č.l.1058 odvolanie obžalovaný Y. Z., ktoré písomne odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 19.01.2016 na č.l. 1077-1082. V úvode tohto najskôr poukázal na výrok o vine spolu so skutkovou vetou citovanou vyššie, tak aj výrok o treste. Následne uviedol, že ku skutku tak ako je popísaný vo výroku v napadnutom rozsudku, pre ktorý je proti jeho osobe vedené trestné konanie zo spáchania vyššie uvádzaných prečinov, sa v prípravnom konaní a aj na súdnom pojednávaní nedoznal, a ani sa nemohol doznať z prostého dôvodu, lebo od začiatku nepociťoval svoju osobnú vinu na vzniku predmetnej dopravnej nehode. Je mu veľmi ľúto, že k tejto dopravnej nehode došlo a že sám bol svojim motorovým vozidlom M. jej účastníkom, pri ktorej so svojim vozidlom v dôsledku technickej závady na ľavej strane prednej nápravy, pre ktorú aj pri znalcami ustálenej rýchlosti jazdy cca 73 km už pred stretom s prvým motorovým vozidlom v protismere Z. XXX, sa stalo jeho vozidlo neovládateľné a narazil s ním čelne do ďalšieho vozidla Z. Y., v ktorom žiaľ pri nehode zomrela jedna osoba, tzn. že ani pri jeho najväčšom úsilí sa mu nepodarilo svoje vozidlo dostať z protismerného jazdného pruhu, kam ho to stále ťahalo do svojho jazdného pruhu v pravej polovici vozovky v smere mojej jazdy. Do času, keď sa mu prihodila táto nehoda a aj po nej vždy ako vodič jazdil nie príliš rýchlo, jazdil disciplinovane, bezpečne a ohľaduplne voči iným účastníkom cestnej premávky, veď do času tejto nehody ako vodič mal najazdených viac ako 2 milióny bez akékoľvek nehody plne rešpektujúc platné dopravné predpisy, o čom svedčí i to, že doposiaľ nebol súdne trestaný a jeho čistá karta vodiča na dopravnom inšpektoráte PZ v Malackách bez akéhokoľvek záznamu. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že keď kritického dňa v podvečerných hodinách viedol svoje vozidlo zn. M. po štátnej ceste v smere od O. O. do O. M., tak ešte tesne pred miernou pravotočivou zákrutou tak na ľavej prednej strane vozidla jazdy započul podivný zvuk, niečo ako keby tam niečo puklo, pričom vzápätí, keď prechádzal cez spomínanú pravotočivú zákrutu, tak zistil, že s jeho vozidlom sa niečo deje, pretože ho začalo viac a viac ťahať do protismeru. Odvolateľ na túto neočakávanú situáciu hneď zareagoval, snažil sa z celých svojich síl, až si pritom zlomil zápästie ľavej ruky, silným točením volantu doprava dostať svoje vozidlo späť do svojho pravého jazdného pruhu, čo sa mu aj napriek vyvinutiu jeho nadľudskej sily nepodarilo, nakoľko vozidlo sa stalo absolútne neovládateľné. Za normálnych okolností, teda ak by na jeho vozidle sa neprihodila nepredvídaná technická závada, pri spomínanej rýchlosti jazdy 73 km a pri jeho životných skúsenostiach a dlhej vodičskej praxe, by sa mu takáto kolízna situácia na ceste pri jazde s vozidlom určite neprihodila. O tomto je celkom presvedčený, pretože ako vodič sa správa na cestách pri jazdení so svojim vozidlom maximálne opatrne, vždy jazdí maximálne sústredený tak, aby bezpečne vždy bez akýchkoľvek problémov došiel šťastne do cieľa svojej cesty. Prvostupňový súd v Malackách opiera svoje rozhodnutie o jeho vine na nehode pre neho z nepochopiteľných dôvodov výlučne o závery uvedené znaleckých posudkoch vypracovaných KEÚ pri Policajnom zbore SR, ktorý vo svojom znaleckom posudku z 30.11.2006 a z 9.5.2007 obsahujúcom okrem viacero nepodložených indícii, ktoré svojim spôsobom vzbudzujú u odvolateľa rozhodne veľké pochybnosti o jeho objektívnom a nezávislom posudzovaní a hodnotení základných odborných otázok vo svojej znaleckej činnosti týkajúcich sa predovšetkým zisťovania príčin vzniku tejto konkrétnej dopravnej nehody a to už i preto lebo tento expertízny ústav je neoddeliteľnou organizačnou súčasťou PZ vykonávajúceho voči nemu trestné stíhanie v tejto konkrétnej dopravnej nehode. E. Kriminalisticko - expertízny ústav totiž vyslovil v posudku závery, že ľavé predné koleso vozidla M. bolo vytrhnuté v dôsledku nárazu kolesa do tuhej prekážky alebo do terénnej prekážky, ďalej že oválny vtlačok pri hornom okraji skúmaného kónického otvoru na hlave kolesa bol vytvorený chýbajúcim čapom a že vzhľadom na charakter, tvar a smerovanie vznikol až v čase nárazu vozidla M. do vozidla Z. Y.. S takýmito jeho závermi nemôže odvolateľ súhlasiť, pretože celkom sú v rozpore so zisteniami, ktoré vo svojich znaleckých posudkoch podaných pre účely trestného konania uviedol súdny znalec z odboru dopravy T.. W. K. a predovšetkým taká renomovaná a uznávaná nezávislá znalecká inštitúcia akou je Ústav súdneho inžinierstva pri Žilinskej univerzite v Žiline. lng. W. K., súdny znalec v oblasti dopravy, vo svojom precízne vypracovanom znaleckom posudku z 27.11.2006 a v ďalších jeho dodatkoch okrem iného uviedol, že technika a spôsob jazdy vodiča Y. Z. na U. zn .M. bola po technickej stránke správna. Nemohol predpokladať to, že na jeho vozidle vznikne technická závada, v dôsledku ktorej jeho vozidlo prešlo ľavou časťou za stredovú čiaru do protismeru. Z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola technická závada na samotnom riadení U. zn. M.. Podľa tohto súdneho znalca vodič Y. Z., ktorý viedol U. zn. M. dopravnej nehode zabrániť nevedel, a to z toho dôvodu, že guľový čap sa uvoľnil z ramena a vozidlo ostalo neovládateľné a že technický stav U. zn. M. mal vplyv na samotný priebeh nehodového deja. V doplnení znal. posudku č.3 z 25.12.2008 znalec na otázku, aby porovnal závery znal. posudku KEÚ PZ vypracovaného v roku 2006 so stopami zistenými pri ohliadke miesta dopravnej nehody a dodatočnej ohliadky miesta DN, sa vyjadril, že v znaleckom posudku vypracovanom KEÚ je opísaný vznik poškodenie OMV zn. M. a že táto časť posudku je podľa neho po technickej stránke neprijateľná, nakoľko to nekorešponduje so stopami, ktoré boli zadokumentované povereným príslušníkom PZ pri ohliadke miesta DN. Tento súdny znalec okrem iného vo svojom ďalšom znaleckom posudku z 31.7.2011 tiež potvrdil skutočnosť, že aj u nového majiteľa p. B. C. ,ktorý odkúpil po oprave U. zn. M. od p. Z., dňa16.5.2011, keď vychádzal s vozidlom z kraja cesty v M. došlo k poškodeniu guľového čapu riadenia, kedy tiež menovaný počul prasknutie, pričom vozidlo prestalo reagovať na pohyb volantu ,pričom znalec zistil, že guľový čap, ktorý spojuje rameno riadenia so spojovacou tyčou riadenia na pravej prednej strane vozidla, bol zlomený vplyvom únavy materiálu, ktoré vzniká vplyvom cyklického zaťaženia spôsobeného od otáčania volantu vozidla. Uvedený súdny znalec tieto skutočnosti potvrdil ústne i na pojednávaní pred súdom dňa 3.3.2013.Aj ďalší znalec T., O. C., ktorý tak pri svojom výsluchu na polícii tak i na pojednávaní oproti záverom v jeho podanom znaleckom posudku už pripustil, že príčinou nehody mohla byť aj technická chyba, tiež sa tento znalec na pojednávaní vyjadril, že pokiaľ bola na vnútornej strane odtrhnutého kolesa z vozidla M. zistená modrá farba, ktorá mohla pochádzať z MV Z. XXX,toto si možno vysvetliť len tak, že vnútorná strana kolesa bola v čase stretu otočená k vozidlu Z. XXX,t.j.,že koleso na M. bolo odtrhnuté a takúto technickú závadu nemohol vodič M. predvídať .Uviedol, že v prípade takejto technickej závady vozidlo bolo ovládateľné len čiastočne resp. vôbec. Tiež potvrdil, že na ceste pred miestom nehody boli nejaké výtlky, jednalo sa rádovo- výškovo 5 cm, v mieste samotnej nehody už také výtlky neboli. Ústav súdneho inžinierstva pri Žilinskej univerzite v podaných znaleckých posudkoch vo svojich záveroch, ako i v doplnku č.2 z 23.2.2015 okrem iného na str.19 na prvú otázku položenú súdom konštatuje, že lom, ktorý vznikol na čape vozidla M., mohol vzniknúť pri DN len za predpokladu, že samotný čap-kónická časť trpela únavou alebo vadou materiálu. K iniciácii takéhoto lomu mohlo dôjsť nečakane už tesne pred samotnou zrážkou a čap mohol krátkodobo čiastočne plniť svoju funkciu. Pri šikmom lome by bol vysvetlený odtlačok vo vrchnej časti kónického otvoru a posuv matice v spodnej časti. Celkový priebeh takéhoto lomu by bol technicky prijateľný a bolo by možné vysvetliť aj to, že sa predmetný čap v kónickom sedle po zrážke nenachádzal .To znamená, že ak by daný čap ľavého predného kolesa umiestnený v tehlici netrpel pred zrážkou únavou alebo vadou materiálu, tak by vplyvom zrážky nedošlo k lomu v kónickej časti čapu. Podľa znalcov z technického hľadiska sa nedá presne určiť, kedy došlo k úplnému lomu kónickej časti čapu. Mohlo k nemu dôjsť vo veľmi krátkom časovom okamihu pred zrážkou. Na hlavnom pojednávaní dňa 3.3.2013 znalec prof. lng. W. C. za ÚSl Žilina sa vyjadril na položené otázky tak, že ZP KEÚ PZ nepovažuje ako taký za zlý, vytkol mu ten nedostatok, že v ňom skúmali úzko a odborne len tie otázky, ktoré im boli položené, a to bez širších súvislostí, s ktorými sa zaoberali oni v Žiline, keď sa týmto zaoberali podrobnejšie. Ďalej uviedol, že skutočnosť pre ktorú sa nemôže technická závada vylúčiť na vozidle M. sú stopy pneumatiky ,zaznamenané dá sa povedať po celej dĺžke boku vozidla Z. XXX, pričom z okolností DN je zrejmé, že tie vozidlá sa o seba len šuchli resp. nedošlo k vážnejšiemu nárazu, ktorý by vozidlo M. výrazne spomalilo, a že skôr to navodzuje ,že s kolesom vozidla M. nemuselo byť všetko v poriadku a koleso mohlo byt' v čase stretu už vyvrátené. Na pojednávaní dňa 29.7.2015 znalec sa vyjadril, že v prípade ak došlo vadou alebo únavou materiálu k ulomeniu čapu tesne pred zrážkou, tak je možné, že odvolateľ ako vodič mohol vtedy počuť puknutie, o ktorom hovoril už vyššie Uviedol tiež, že z rozkmitanej stopy pneumatiky možno usudzovať, že na technickom stave zavesenia kolesa vozidla M. nemuselo byť niečo v poriadku už pred samotnou zrážkou, že v kónickom uložení čapu sú zrejmé viaceré škrabance, ktoré by mohli nasvedčovať o technickej závade, nakoniec uviedol, že v prípade ulomenia guľového čapu mohlo to spôsobiť to, že vozidlo ťahalo doľava, teda do protismeru a že modrá farba zistená na vnútornej strane kolesa mohla vzniknúť pri strete s prvým vozidlom Z. XXX tak, že koleso bolo vytočené do krajnej vonkajšej polohy. Prof. T.. C. v znaleckom posudku z 25.6.2008 okrem iného potvrdil, že na fotodokumentácii vyhotovenej T.. K. sa nachádzajú stopy aj pred zrážkou s vozidlom Z.. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že tieto stopy sú po uvoľnenom ľavom prednom kolese vozidla M.. Takáto technická závada by sa prejavila stratou stability vozidla a nemožnosťou toto vozidlo správne riadiť. Išlo by o náhlu závadu ,ktorej by krátko predchádzala len zvýšená vôľa na volante. Skutočnosť, že na ľavom prednom kolese bola na vnútornej strane modrá farba potvrdili na hl. pojednávaní dňa 4.12.2013 vypočutí svedkovia T.. O. K., P. U., B.. M. M., T.. O. C., keď uviedli, že počas vykonávanej ohliadky miesta nehody dňa 10.9.2006 políciou z Pezinka a znalcom T.. O. C. sa neďaleko prizerali a že videli, že ľavé predné koleso na vozidle M. videli v blízkosti ľavého zadného kolese, všimli si ,že koleso bolo odtrhnuté a že na vnútornej strane toho kolesa modrá farba. Tak isto aj svedok C. Q., ktorý sa zúčastnil z titulu svojej profesie ohliadky miesta nehody spolu s T.. K. ako i ohliadky OMV M. po nehode v autodielňach MV v Rači, potvrdil tieto isté skutočnosti. Dňa 15.1.2016 mu bolo doručené odvolanie Okresnej prokuratúry v Malackách z 13.1.2016 z ktorého obsahom ako s dôvodmi, ktoré v ňom uvádza, odvolateľ rozhodne nesúhlasí a ako také ho odmieta pre neobjektívnosť a jednostrannosť samotného vyšetrovania DN orgánmi polície, nad ktorými okresná prokuratúra vykonávala prokurátorsky dozor. Ako ho vykonávala, odvolateľ uviedol len dva také postrehy, o ktorých sa dozvedel. Totiž veľavravný je napr. jej písomný pokyn z 11.8.2008, ktorým vyšetrovateľovi polície prokuratúra uložila, aby po doplnení vyšetrovania predložil vyšetrovací spis okresnej prokuratúre s návrhom na podanie obžaloby a to napriek tomu, že nie je vylúčené ,že vec môže byt' skončená oslobodením spod obžaloby pre dôkaznú núdzu. Ďalej v súvislosti s vrátením zadržaného vodičského preukazu bol ďalší pokyn okresnej prokuratúry v Malackách z 28.7.2008,z ktorého je zrejmé, že z technického hľadiska nie je možné vylúčiť ako príčinu DN technickú závadu vozidla M. O. A.. S poukazom na tieto okolnosti, ale predovšetkým na závery znaleckého dokazovania, najmä z pohľadu záverov vyslovených ÚSI Žilina a ako i znalcom T.. K. a ďalšie produkované dôkazy v priebehu pojednávania odvolateľ navrhol v ll. stupňovom konaní odvolanie okresného prokurátora v Malackách ako účelové a nedôvodné zamietnuť. Odvolateľ má za to, že prvostupňový súd neobjektívne a nesprávne vyhodnotil dôkazy, najmä závery znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť v súvislosti s dopravnými nehodami- ÚS! Žilina, T.. K., vykonané tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní v konaní pred ním týkajúce sa hlavnej otázky, a to jeho viny na predmetnej dopravnej nehody z 10.9.2006, pretože odvolateľ sa vinným v žiadnom prípade zo spôsobenia nehody necíti. Má za to, že v tomto jeho prípade na základe vykonaného dokazovania nebolo vôbec jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že spáchal trestný skutok popísaný vo výroku napadnutého rozsudku, pretože podľa výsledkov vykonaného rozsiahleho dokazovania, najmä svojim konaním ani po objektívnej, tak i subjektívnej stránke nielen nenaplnil všetky zákonné znaky prečinov citovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ale výsledkami vykonaného dokazovania vôbec nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že trestný skutok, pre ktorý teraz stojí pred súdom, spáchal on. S poukazom na všetky vyššie odvolateľom uvádzané skutočnosti preto navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku Okresného súdu v Malackách sp.zn.1T 30/2010 zo dňa 14.9.2015 a celej trestnej veci napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/ d), Trestného poriadku z r u š i l v celom rozsahu a novým rozsudkom ho podľa ust. 285 písm. b/, resp. písm. c/ Tr. por. spod obžaloby okresného prokurátora v Malackách sp. zn.1 Pv 326/08 zo dňa 11.05.2010 oslobodil. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu I. stupňa podala v zákonnej lehote dňa 13.01.2016 na č.l. 1074 odvolanie Okresná prokuratúra Malacky a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného Y. Z.. V úvode najskôr citoval výrok o vine a treste, pričom s rozhodnutím súdu I. stupňa sa prokuratúra nestotožňuje. Zastával názor, že u obvineného neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd naviac obvinenému nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov tvrdiac, že nezistil žiadne priťažujúce okolnosti a to napriek tomu, že ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1Tr. zák. Obvinený sa k spáchaniu trestného činu nepriznal tvrdiac, že príčinou dopravnej nehody bol technický stav vozidla. Jeho tvrdenie však bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním a netreba opomenúť, že následkom jeho konania bola jedna osoba usmrtená a ďalšie dve osoby utrpeli ťažké zranenia. Neboli teda zistené žiadne také okolnosti, ktoré by výraznejšie vybočovali z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, neboli zistené ani významnejšie poľahčujúce okolnosti, s výnimkou skutočnosti, že v minulosti nebol trestne stíhaný. Preto zastával názor, že trest odňatia slobody minimálne na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby by pre obžalovaného za spáchanie viac trestných činov, z ktorých je jeden s nenapraviteľným následkom, nebol neprimerane prísny. Navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/30/2010 zo dňa 14.09.2015 v časti výroku o treste a rozhodol vo vecí sám tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody minimálne na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Na výkon trestu navrhol obžalovaného zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. K tomuto odvolaniu prokuratúry sa písomnou formou vyjadril obžalovaný Y. Z. a to dňa 14.03.2016 na č.l. 1092, kde najskôr opätovne citoval výrok napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa. V ďalšom uviedol, že vzhľadom na relevantné výsledky znaleckého dokazovania poukazujúc predovšetkým na znalecké posudky a ich dodatky vypracované súdnym znalcom v oblasti cestnej dopravy T.. W. K. a prof. T.. W. C., riaditeľom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žilne a závery v ich podaných znaleckých posudkoch, ktoré predniesli aj v konaní pred súdom a ktoré ich závery plne korešpondujú s vyjadrením obžalovaného Y. Z. v jeho výpovediach na hlavnom pojednávaní, považuje odvolanie prokuratúry a obsah jeho zdôvodnenia aj s prihliadnutím na takmer 10- ročnú dobu od času, keď sa dopravná nehoda stala, za vyslovene účelové a nedôvodné a preto toto navrhol v rámci odvolacieho konania v plnom rozsahu zamietnuť. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 08.09.20156, o ktorom bol riadne a včas upovedomený obžalovaný Y. Z., čo preukazuje doručenka zo dňa 14.07.2016. Na verejné zasadnutie sa však neustanovil, avšak svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom požiadal, aby podľa § 293 ods. 5 Tr. por. sa verejné zasadnutie vykonalo za jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia aj za neprítomnosti obžalovaného, odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. O termíne verejného zasadnutia na deň 08.09.2016 boli riadne a včas upovedomení aj všetci poškodení, čo preukazujú doručenky nachádzajúce sa v spisovom materiáli. Na verejné zasadnutie sa však neustanovili a svoju neúčasť neospravedlnili. Keďže boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia aj za neprítomnosti všetkých poškodených odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 294 ods. 2 Tr. por. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.09.2016 obhajca obžalovaného Y. Z. B.. Z. L. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. zrušil a podľa § 285 písm. b/, resp. písm. c/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby a čo sa týka zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, ten nemá zmysel pre uplynutý čas. Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného Y.E. je plne dôvodné a odvolanie prokuratúry je nedôvodné. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. Úvodom odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že v uvedenej trestnej veci súd I. stupňa vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie v maximálnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie, avšak z tohto vyvodil nesprávne závery o vine obžalovaného Y. Z.. Zo spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že okresný prokurátor dňa 11.05.2010 podal na Okresný súd Malacky obžalobu na obžalovaného Y. Z. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Súd I. stupňa si nekriticky osvojil podanú obžalobu s pripojeným spisovým materiálom a to i napriek tomu, že tento nevytvára jednoznačný a ničím nespochybnený záver o vine obžalovaného, ale naopak vyvoláva oprávnené pochybnosti o tejto jeho vine. Obžalovaný Y. Z. uviedol, že sa necíti byť vinným a je presvedčený, že dopravnú nehodu nezavinil. Na svoju obhajobu uviedol, že v čase dopravnej nehody išiel smerom do Senice, rýchlosťou okolo 65- 70km/h, išiel po svojej strane vozovky a nevie si vysvetliť, čo sa stalo. Počul nejaké buchnutie, auto sa naklonilo na ľavú stranu a zrejme potom došlo k nárazu do protiidúceho vozidla, následkom čoho mu vystrelili airbegy a ako sa snažil točiť volant doprava neudržal to a vozidlo išlo stále rovno až zastavilo v priekope prednou časťou. Následne na to počul ďalší náraz. V čase keď počul puknutie jazdil vo svojom jazdnom pruhu, nepamätá si či viac ku stredu alebo viac k pravej krajnici. Nepamätá si, ako sa vozidlo správalo po tom čo počul puknutie, cesta tam bola dosť rozbitá. Rovnako si nepamätá či potom brzdil alebo nie. A či zaregistroval oproti idúce vozidlo Z. XXX. Pred nehodou sa cítil v dobrej fyzickej kondícii, necítil únavu. Počas jazdy nepočúval hudbu, nepoužíval mobilný telefón, ani nevykonával inú činnosť okrem šoférovania. Viditeľnosť bola dobrá, vozovka bola suchá. Po kolízii najprv išiel k vozidlu Y. kde sa pokúšali vozidlo prevrátiť, aby nestálo naboku a snažili sa posádke pomôcť. Následne na to odpadol. Ešte pred tým požiadal MUDr. M., ktorého jediného poznal aby z jeho telefónu zavolal synovi a manželke a do firmy a technickému riaditeľovi. S nikým iným okrem M.. M. nehovoril. Hovoril mu, že počul v aute nejaké buchnutie a nevie si vysvetliť ako sa dostalo auto do priekopy. Keď z neho vyberal pajser a sekeru predné koleso sa nachádzalo pri zadnej časti vozidla na ceste. Je presvedčený, že k stretu motorových vozidiel došlo v dôsledku odlomenia čapu na ľavej prednej náprave z pohľadu vodiča. O tom je stále viac presvedčený, pretože novému majiteľovi, ktorému vozidlo predal sa stalo to isté na pravej prednej náprave. avšak našťastie pri vychádzaní z parkoviska, (obžalovaný predložil na nahliadnutie odlomený guľový čap s pravým ramenom). Na podporu svojho tvrdenia obžalovaný Y. X. predložil znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy T.. W. K. č. XX/XXXX (č.l.827 - 841) ktorý sa vyjadril ku vzniku poškodenia guľového čapu mot. voz. zn. M. O. X.X TD Z. W., EČ: MA-XXXBZ (predchádzajúce EČ: MA-XXXAU), ku ktorému došlo dňa 16.05.2011. V záveroch znaleckého posudku konštatoval, že k poškodeniu čapu vozidla došlo vplyvom únavy materiálu. ktoré vzniká vplyvom cyklického zaťaženia od otáčania volantu vozidla. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku je viditeľné, že guľový čap bol odlomený horizontálne a v ramene riadenia zostala dolná časť guľového čapu, ktorá je kónusového tvaru a na spodnej zúženej časti je zaistená maticou so závlačkou, zabraňujúcou samovoľnému odkrúteniu matice. Poškodený Z. O., vypovedal, že sa vracali z návštevy príbuzných z K. do A.. V aute bol s manželkou a ich tromi deťmi - T., A. a E.. Tesne pred nehodou si všimol, že oproti idúce vozidlo vybočovalo cez čiaru do jeho jazdného pruhu. Aj keď sa snažil uhnúť čo najviac doprava vozidlo ich zachytilo, začalo to predným blatníkom cez predné dvere a najviac ich zachytilo v zadnej časti v dôsledku čoho sa vozidlo prevrátilo do priekopy. Toto oproti idúce vozidlo pokračovalo v jazde a o niekoľko metrov narazilo čelne do za nimi idúceho auta, ktoré odrazilo späť niekoľko metrov a vozidlo obžalovaného zastavilo v priekope. Po nehode vyliezol cez bočné okno z vozidla, vtedy vyšiel zo svojho auta obžalovaný, kľakol si a hovoril, že čo mu to urobili. Potom telefonoval, ale ďalej si ho nevšímal, lebo vyťahoval cez zadné okno manželku a deti, ktoré boli zranené. Keď prišla sanitka videl obžalovaného na jedných nosítkach. Najprv prišli policajti z P., tí zabezpečovali dopravu na tomto úseku, po nich prišla na miesto nehody Tatrovka s mechanickou rukou, a až potom neskôr prišli vyšetrovatelia z O. a tiež štáb TV Markíza. Potom ako odviezli jeho manželku bol sa pozrieť na vozidlo obžalovaného a videl, že ľavé predné koleso je opreté vzadu o blatník. Jeho kolega O. E., ktorý prechádzal cez miesto nehody mu hovoril, že v tom čase videl na vozidle obžalovaného všetky štyri kolesá, toto bolo ešte pred príchodom Tatrovky. Poškodená I. O. vypovedala v podstate zhodne, ako poškodená O. a potvrdila, že keď sa hneď po nehode dívala na vozidlo obžalovaného videla, že má všetky štyri kolesá. Nevie či niekto s vozidlom manipuloval, toto nevidela. Poškodený E. I., spolujazdec nebohej M. O., si pamätal len toľko, že tesne pred nehodou nastavoval na rádiu nejakú stanicu, odrazu počul priateľku vykríknuť a keď sa pozrel cez predné okno videl nad nimi vozidlo a potom si už nič nepamätá. Po nehode bol päť týždňov v umelom spánku a potom každý rok absolvoval približne dve operácie. Liečenie trvalo asi rok, kým dokázal ako tak normálne žiť. Svedok npor. Z. Z., ktorý dopravnú nehodu zadokumentoval vypovedal, že po príchode na miesto dopravnej nehody sa tam už nachádzalo vozidlo hasičov RZP-čka. Po predbežnom zistení účastníkov dopravnej nehody vyhotovil fotodokumentáciu. V tom čase už bola nočná doba a miesto dopravnej nehody bolo osvetlené halogénovými reflektormi hasičov, podľa jeho názoru miesto bolo dostatočne osvetlené, nespomína si, že by tam už v tom čase bola TV Markíza. Fotografoval postupne celú cestu, stopy na ceste a detaily poškodených motorových vozidiel. Na vozovke zaznamenal rycie a šmykové stopy, všetky sa nachádzali v proti smernej časti vozovky v smere jazdy obžalovaného. Neskôr tam prišiel vyšetrovateľ so znalcom, s ktorým prešiel opätovne celé miesto dopravnej nehody a všetky zaistené stopy. Na motorovom vozidle škoda XXX alebo XXX bol poškodený najmä disk ľavého predného kolesa, na vozidle obžalovaného bolo odtrhnuté ľavé predné koleso, vozidlo stálo priečne prednou časťou mimo cesty a tretie vozidlo Y., ktoré malo zdeformovanú prednú časť stálo dá sa povedať priamo v smere svojej jazdy a za ním bolo vidno rovné blokovacie stopy po brzdení. Koleso z vozidla M. videl ležať neďaleko vozidla, či bolo s vozidlo manipulované pred jeho príchodom nevie. O odtiahnutí vozidla rozhodoval vyšetrovateľ, nevie kto vozidlo odťahoval. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak je potrebné vozidlo zaistiť, používa sa na to odťahová služba Ministerstva vnútra. Podľa jeho názoru k dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo M. prešlo do protismeru, kde sa zrazilo s motorovým vozidlom Z. XXX, pričom zrejme došlo k odtrhnutiu ľavého predného kolesa, takže vozidlo sa stalo neovládateľné a potom sa zrazilo s vozidlom Y.. Po odchode hasičov použil na osvetlenie miesta dopravnej nehody svietidlá a svetlá, ktorými bolo vybavené služobné motorové vozidlo a ručnú baterku. Pri obhliadke miesta nehody so znalcom mu svietil baterkou. Povrch vozovky v čase keď ju ohliadal bol dobrý, nezaznamenal tam žiadne výtlky ani výmole, inak by to bolo poznačené v protokole o OMČ. Ostatní vypočutí svedkovia sa na miesto dopravnej nehody dostavili až po nej, preto sa priamo k jej priebehu nevedeli vyjadriť. Jednalo sa o B.. M. M., O. E., syna obžalovaného O. Z. a spolupracovníkov z firmy obžalovaného T.. O. C. - spolumajiteľa firmy, T.. M. W. - vedúceho technického úseku, T.. O. K. - vedúceho servisu a P. U. - automechanika vo firme obžalovaného. O dopravnej nehode sa dozvedeli telefonicky buď od B.. M. M., ktorý išiel okolo krátko po nehode, alebo od obžalovaného, či niektorého z vyššie uvedených svedkov. Svedkovia zhodne vypovedali, že po príchode videli, že na vozidle obžalovaného bolo odtrhnuté ľavé predné koleso a ležalo vedľa vozidla. Len svedok E. tvrdil, že zo strany šoféra malo vozidlo obidve kolesá. Vozidlo obžalovaného odvážalo do objektu polície v Bratislave vozidlo pána M. A., ktorý vlastní prepravnú firmu a spolupracuje s firmou obžalovaného. Na miesto DN ho telefonicky privolal T.. K.. S naložením vozidla čakali asi do dvanástej v noci. Znalec z odboru cestná doprava Ing. O. C., v záveroch písomného znaleckého posudku č. 226/2006, (č.l. 341-371) konštatoval, že vozidlo M. O., EČ MA - XXX AU vedené vodičom Y. Z. dňa 10.09.2006 v čase o 19.10 hod. jazdilo od obce O. O. smerom na O. M., keď v km 30,5 sa pohybovalo rýchlosťou nižšou ako dovolenou v uvedenom mieste, t.j. 76 až 82 km/h. V čase tesne pred nárazom vozidlo počas prejazdu miernej pravotočivej zákruty začalo prechádzať do protismerného jazdného pruhu. Aj keď nie je možné celkom vylúčiť technickú závadu na predmetnom vozidle, vodič Z. jej prítomnosť vo svojej výpovedi počas predchádzajúcej jazdy nepotvrdil, Z technického hľadiska nepoužil správny spôsob jazdy, pretože sa plne nevenoval riadeniu vozidla a následkom toho prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde najprv narazil do vozidla Š XXX ÉČ MA - XXX AG a potom do vozidla Z. Y., EČ BA - XXX EA, ktoré jazdili súbežne za sebou smerom oproti v čase, keď sa vozidlo M. O. nachádzalo čiastočne, potom celou šírkou vozidla v protismernom jazdnom pruhu. Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nepozornosť vodiča vozidla M. O. počas jazdy, pretože nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho motorového vozidla, následkom čoho prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke najprv do vozidla Z. XXX a potom do vozidla Z. Felícia. Vodič vozidla Z. XXX z technického hľadiska nemal možnosť zabrániť zrážke, mohol jej následky zmierniť tak, že viedol vozidlo k pravému okraju vozovky, čo aj vykonal, následkom toho nedošlo k excentrickému čelnému nárazu medzi vozidlami, ale len k treciemu nárazu. Vodička O. nemohla zabrániť zrážke s vozidlom M. O.. Výpočtom zabránenia nehode bolo vypočítané, že pred miestom zrážky by zabrzdila, ak by sa pred zrážkou pohybovala rýchlosťou 57 až 59 km/h alebo rýchlosťou nižšou. Napriek tomu by sa vozidlo M. O. pohybovalo oproti nej v jej jazdnom pruhu. Následky nárazu by však najpravdepodobnejšie v jej prípade neboli smrteľné. Technický stav motorového vozidla M. O., EČ MA -XXX AU bol zistený čiastočne na mieste dopravnej nehody a neskôr obhliadkou vozidla v priestoroch PZ Bratislava. Bolo pritom zistené, že guľový čap ľavého dolného otočného kĺbu ramena prednej nápravy chýba, čo znamená, že najpravdepodobnejšie sa počas nárazu medzi vozidlami M. a Z. XXX čap vyrazil z kužeľového uloženia a počas rytia po vozovke sa z otočného uloženia uvoľnil a vypadol. Počas obhliadky miesta DN v čase ihneď po DN, ani neskoršej obhliadky miesta DN za pomoci detektoru kovov nebol nájdený. Najpravdepodobnejšie jeho technický stav bol vybitý, pretože jeho lôžko nebolo mechanicky nárazom poškodené. Počas obhliadky miesta DN dňa 20.09.2006 bol nájdený unášač otočného kĺbu poloosi, ktorý svojimi rozmermi korešpondoval s veľkosťou kĺbu chýbajúceho z ľavého predného kolesa a najpravdepodobnejšie pochádzal z ľavého predného kolesa vozidla M. O. /vid fotografickú prílohu/. Skutočnosť s akou presnosťou pracuje kovový detektor nie je známa, nenašli sa ani oceľové guličky priemeru cca 15 mm vypadnuté z unášača, ktoré detektor nesignalizoval, je možnosť, že počas hľadania nesignalizoval ani oceľový čap otočného kĺbu vozidla. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase príchodu na miesto dopravnej nehody bolo už šero a bola tam vyšetrovateľka z Pezinka a prokurátorka. Upozornil ich, že pri ohliadke vozidla zistil chýbajúci guľový čap na dolnom ramene ľavého predného náboja. Koleso sa nachádzalo v priekope. Guľový čap hneď v tom čase hľadal na mieste dopravnej nehody, ako aj traja alebo štyria vyšetrovatelia, ktorí tam boli prítomní. V čase jeho príchodu mali vyšetrovatelia už vyhotovený náčrt miesta dopravnej nehody na ktorom boli vyznačené zaistené stopy. Tieto si spolu prešli a nezistil iné stopy, ako tie ktoré tam boli poznačené. V pláne dopravnej nehody bola zachytená poloha vozidiel, rycie stopy a poloha kolesa, ktoré bolo vyznačené v priekope. Koleso bolo vytrhnuté aj s nábojom, nachádzal sa na ňom vrchný guľový čap, spojovacia tyč riadenia a poloos. Naopak chýbal na ňom spodný guľový čap, keďže však ľavé rameno bolo zaryté do zemi, nebolo možné hneď zistiť či sa guľový čap alebo jeho časť nachádza v ňom. Rycie stopy začínali v ľavom protismernom jazdnom pruhu z pohľadu vozidla M. a tieto s najväčšou pravdepodobnosťou zanechalo vozidlo M.. Rycie stopy začali cca pol metra od stredovej deliacej čiary. V prípade odlomenia guľového čapu sa zmení geometria kolesa, zvýši sa valivý odpor a vozidlo začne ťahať do strany, na ktorej došlo k takémuto poškodeniu. K takémuto poškodeniu môže dôjsť pri uvoľnení guľového čapu z lôžka alebo pri odlomení guľového čapu. Neskôr pri svojom výsluchu pripustil možnosť, že príčinou dopravnej nehody mohla byť aj technická chyba, nakoľko sa po podaní písomného znaleckého posudku dozvedel aj ďalšie informácie od kolegu T.. K., resp. už si presne nespomína od koho informácie mal. Doteraz si technicky nevie vysvetliť neprítomnosť guľového čapu v jednej alebo druhej časti vozidla. Miesto dopravnej nehody bolo dostatočné osvetlené prenosnými lampami. Vie, že na druhý deň hľadali guľový čap s detektorom kovu a bol nájdený len unášač ľavej polosi. Jeho na ohliadku miesta dopravnej nehody na druhý deň už nevolali, len ho o tom telefonicky informovali. V prípade ak došlo k technickej závade na guľovom čape vozidla musí pripustiť, že to mohlo byť príčinou dopravnej nehody. V čase vypracovania znaleckého posudku nemal k dispozícii znalecký posudok vypracovaný KEU PZ SR. Pokiaľ bola na vnútornej strane odtrhnutého kolesa z vozidla M. zistená modrá farba, ktorá by mohla pochádzať z motorového vozidla Z. XXX, toto možno vysvetliť len tak, že vnútorná strana kolesa bola v čase stretu otočená k vozidlu Škoda 105, t.j. viac menej, koleso bolo odtrhnuté. Takúto technickú závadu nemohol vodič predvídať. V prípade technickej závady vozidlo bolo ovládateľné len čiastočne resp. vôbec. Na ceste pred miestom dopravnej nehody boli nejaké výtlky, jednalo sa rádove - výškové 5cm, v mieste dopravnej nehody takéto výtlky neboli. Pri ohliadke motorových vozidle bol aj s T.. K., pri tomto sa rozprávali o ohliadke vozidiel. O tom, že na mieste dopravnej nehody boli zistené ďalšie rycie stopy sa nerozprávali. Nevedeli si technicky vysvetliť chýbajúci guľový čap. Aj v prípade odlomenia guľového čapu je ťažko technicky vysvetliteľné, že nebol nájdený zvyšok guľového čapu uložený v kónusovom oku a zaistený maticou. Znalec T.. W. K. ktorý na základe požiadania obhajoby vypracoval znalecký posudok č. 176/2006 (č.l. 373-428) a jeho doplnky na č.l. 431-445, 694-720 vypovedal, že vykonal za prítomnosti geodeta a obhajcu asi 4 dni po nehode ohliadku miesta činu a pritom zadokumentoval aj rycie stopy o ktorých nevedel že vznikli pri dopravnej nehode. Až neskôr na základe fotodokumentácie vyhotovenej v čase dopravnej nehody a zo smeru a postavenia vozidiel usúdil, že sa jedná o rycie stopy vozidla M.. K tomuto záveru dospel až po ohliadke miesta DN, preto rycie stopy nezadokumentoval zvlášť podrobne. Priebeh nehodového deja spracoval v PC programe VirtualCrash22. Z tohto riešenia vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bola technická závada na vozidle M.. Závery znaleckého posudku vypracovaného KEU PZ Bratislava sú po technickej stránke neprijateľné. K poškodeniu guľového čapu došlo tým spôsobom, že zaisťovacia matica sa uvoľnila a vypadla. Vplyvom nerovnosti povrchu cesty sa čap vysunul z dolnej časti hlavy kolesa a začal zanechávať rycie stopy na vozovke. Ak by sa guľový čap zlomil v drieku a matica by bola na mieste, tak by sa našiel zvyšok čapu v dolnej časti hlavy kolesa. Znalec KEÚ PZ z odboru kriminalistická defektoskopia, plk. T.. O. I., ktorý vypracoval znalecký posudok na č.l. 315-321 a 328-336, na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že guľový čap mohol byť z vozidla odstránený len dvomi spôsobmi ktoré uviedol v znalecký posudok : a) jeho demontážou po dopravnej nehode; b) pokiaľ by pred dopravnou nehodou chýbala na čape jeho upevňujúca matica, mohlo dôjsť k vypadnutiu čapu z príslušného kónického otvoru v čase nárazu predmetného vozidla M. O., ev.č. MA-XXXAU do vozidla Z. Y., ev.č. K prípadne pri následných pohyboch vozidla M.. Zhodne so znalcom T.. C. konštatoval, že čap je konštruovaný tak, že jeho upevňovací driek má kužeľový tvar a je osadený v kužeľovom otvore takže je možné ho z tohto otvoru vysunúť iba jedným smerom, v danom prípade smerom hore. Tomuto vysunutiu má zabrániť upevňovacia matica, ktorá sa nachádza v spodnej časti čapu, alebo telesa čapu. Guľový čap sa v zásade osádza tak, aby bol vtláčaný prevádzkovým zaťažením do kužeľového otvoru, v ktorom je upevnený. Preto by k jeho vysunutiu nemalo dôjsť ani pri chýbajúcej zaisťovacej matici a normálnej jazde vozidla. Na kónusovom otvore guľového čapu nebolo zistené také otlačenie otvorov, ktoré by naznačovalo opakovanému zaťaženiu priečnou silou alebo jeho opotrebením, jednalo sa o jednorazové dynamické preťaženie spôsobené nárazom kolesa do pevnej prekážky. Takýto vtlačok nemohol byť spôsobený jazdou cez bežné výtlky na ceste. Takéto veľké sily, ktoré by spôsobili takýto vtlačok na kužeľovom otvore, nie je možné spôsobiť pri brzdení, alebo pri jazde po výmoľoch, keďže veľkosť týchto priečnych síl je limitovaná trecími pomermi medzi pneumatikou a vozovkou. Vtlačok na kužeľovom otvore nemohol vzniknúť pri bežnej jazde vozidla, ani s uvoľneným guľovým čapom a v čase nárazu bola kužeľová časť čapu zasunutá v príslušnom kužeľovom otvore na hlave kolesa. V prípade pochybností je možné vykonať experiment, ktorým by sa zistila sila potrebná k vytvoreniu takéhoto vtlačku. Odhaduje, že tento bol vytvorený viacnásobnou silou, než akú umožňujú trecie pomery medzi pneumatikou a vozovkou. Únavový lom prichádza do úvahy na dvoch možných miestach a to je v prechodovom krčku medzi guľou čapu a kužeľových driekom alebo pod kužeľovým driekom na začiatku závitovej časti telesa čapu. Únavu možno pripustiť len v tom prechode medzi guľou čapu a kužeľovým driekom, pretože tam je prevádzkové zaťaženie premenlivé, aj keď sa s takýmto prípadom ešte nestretol, ale treba si uvedomiť, že v takomto prípade by muselo kužeľový driek čapu zostať v príslušnom otvore na hlave kolesa. Únavový lom v spodnej časti čapu na začiatku upevňovacieho závitu možno vylúčiť z dôvodu, že prevádzkové zaťaženie tejto časti čapu neumožňuje rozvoj únavového lomu. Z týchto dôvodov vylúčil, že k odlomeniu čapu mohlo dôjsť z dôvodu únavového lomu v oblasti guľového čapu. Tvrdenie znalca T.. K., že vtlačok na hornej časti kónusového otvoru bol vytvorený postupne a nie jedným nárazom, o čom svedčí 4-5 rýh a otlačky na spodnej časti kónusového otvoru, považuje za nepravdepodobné vzhľadom k tomu, že by takéto opakované nárazy museli vzniknúť pri tom istom natočení kolies v 60° uhle a opakovane s rovnakou presnosťou, čo nepovažuje za pravdepodobné. Tmavšie pásy na vtlačku nepovažuje za etapovité ryhy, ale mohli vzniknúť pri pokĺznutí drieku čapu vo vnútornej časti otvoru pri uvažovanom náraze. Za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku bol do konania pribratý Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ďalej len ÚSI ŽI), ktorý vypracoval znalecký posudok č. 233/2008 na č.l. 470-530, ako aj doplnok č. 1 č. 12/2000 na č.l. 766-780 a taktiež aj doplnok č. 2 č. 31/2005 na č.l. 973-1014. Tento znalecký posudok, ako aj ich oba doplnky na hlavnom pojednávaní predniesol ako osoba poverená prof. Ing. W. C. R.., ktorý zotrval na záveroch písomných znaleckých posudkov Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, č. 233/2008 založených v spise (č.l. 470-538) a č. (766-780) a doplnil, že príčinou dopravnej nehody mohla byť jednak nesprávna technika jazdy vodiča vozidla M. alebo technická závada na tomto vozidle. V druhom znaleckom posudku sa venovali otázke technickej závady a to aj z pohľadu znaleckého posudku KEÚ PZ BA. V podstate sa zhodli so závermi znaleckého posudku KEU PZ BA s týmito výhradami: - povrch vnútorného kužeľa nezodpovedá uloženiu kužeľového drieku guľového čapu v tom, že by nemalo mať ryhy ako sú uvedené na fotografii č. 4 (na č.l. 774). Tieto mikro ryhy nasvedčujú tomu, že povrch kónusového otvoru nebol v poriadku a aj keď samy osebe nemuseli spôsobiť odlomenie čapu, svedčia o tom, že s uložením čapu nemuselo byt' niečo v poriadku. Bez skúmania protikusu nie je možné 100% určiť či a kedy došlo k odlomeniu čapu. Čo sa týka zaisťovacej matice tá bola v momente zrážky určite namontovaná o čom svedčí fotografia č. 1 (č.l. 771) z tejto fotky je možné vyčítať, že nikto s tou matkou nemanipuloval, keďže v takom prípade by bola hrdza ošúchaná a nie vtlačená ako je to v tomto prípade. Jeden z možných scenárov teda je, že horná časť čapu bola nejakým spôsobom poškodená a to má súvis s tým dotiahnutím. Je preto možné, že oválny vtlačok na hornom okraji kónusového otvoru mohol byť vytvorený postupne, čomu by nasvedčovali aj stopy na spodnom okraji kónusového otvoru. Toto by sa dalo s určitosťou určiť len ak by bolo možné porovnať to s protikusom t.j. s chýbajúcim kusom guľového čapu. Len takto by sa dalo s určitosťou povedať či k odlomeniu došlo pred alebo v dôsledku nárazu pri dopravnej nehode; - skúmaním ramena zistili, že ani pri odlomení guľového čapu pred dopravnou nehodou by nedošlo k spadnutiu alebo dotyku dolného ramena nápravy s vozovkou, len v prípade prepérovania vozidla, kedy by vznikli prerušované drecie stopy. - ďalšia skutočnosť, pre ktorú nemôžu vylúčiť technickú závadu na vozidle M. sú stopy pneumatiky zaznamenané, dá sa povedať po celej dĺžke boku vozidla Z. XXX, pričom z okolností dopravnej nehody je zrejmé, že tieto vozidlá sa o seba len šuchli, resp. nedošlo k vážnejšiemu nárazu, ktorý by vozidlo M. výrazne spomalila, skôr to navodzuje, že s kolesom vozidla M. nemuselo byť všetko v poriadku a koleso mohlo byť v čase stretu vyvrátené; V prípade takejto poruchy na kolese, by vzhľadom na rýchlosť vozidla a reakčný čas vodič M. nestihol zareagovať a zabrániť stretu vozidiel. Znalecký posudok KEU PZ BA nepovažuje za zlý, skúmali úzko a odborne len otázky, ktoré im boli položené bez širších súvislostí, s ktorými sa oni zaoberali podrobnejšie. Experimentom, o ktorom hovoril T.. I. by sa dalo overiť, či také poškodenie vnútorného kónusového otvoru v hornej časti bolo možné spôsobiť jedným nárazom alebo opakovaným pôsobením síl. Vzhľadom na potrebu objasnenia otázky akým spôsobom vznikol vtlačok na kužeľovom otvore guľového čapu súd požiadal Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline o vypracovanie doplnenia posudku č. 233/2008 na č.l. 973-1014 a zodpovedanie otázok: 1. Posúdiť spôsob, akým vznikol oválny odtlačok na hornom okraji kónického otvoru spodného zvislého čapu (obr. 6 až 11 ZP KEÚ PZ SR č.l. 331-333 trestného spisu) na hlave ľavého predného kolesa, t.j. 2. či oválny odtlačok na hornom okraji kónického otvoru na hlave kolesa, po chýbajúcom guľovom čape spôsobila sila vyvolaná nárazom vozidla obžalovaného do iného vozidla alebo pevnej prekážky alebo či takýto odtlačok mohol vzniknúť opakovaným kmitaním guľového čapu v otvore pri jazde vozidla s uvoľneným čapom. 3. V prípade potreby vykonať na overenie obidvoch alternatív experiment na zistenie sily potrebnej k vytvoreniu takéhoto odtlačku a porovnať ju so silou akú umožňujú trecie pomery medzi pneumatikou a vozovkou. Zo záverov doplneného ZP vyplynulo, že spodný čap tehlice vozidla M. bol usadený v kónickom otvore. Pri správnom utiahnutí matice čapu a zaistení závlačkou nebolo technicky možné, aby nepoškodený čap z kónického otvoru vypadol. 1. Pri pohľade na Obr. 24a (č.l. 991) je zrejmý odtlačok matice čapu na tehlici, ktorý tam ostal po zrážke. Z odtlačku je zrejmé, že v dôsledku pôsobenia síl došlo k posuvu matice zaisťujúcej čap v tehlici v smere vyznačenej šípky. Smer posuvu matice je v smere presne opačnom ako otlačok zanechaný na tehlici (pohľad na Obr. 24b). Z odtlačku matice na tehlici je možne usúdiť, že matica čapu bola pravdepodobne utiahnutá a na svojom mieste. Aby došlo k takémuto posunu matice, tak jedine ak by došlo k poškodeniu-lomu kónickej časti čapu uloženej v tehlici. Pri poškodení kónickej časti čapu sa muselo jednať o šikmý lom ako na Obr. 25, ktorý by kónickú časť rozdelil na dve separátne časti. Lom ktorý vznikol na čape vozidla Mitsubishi mohol vzniknúť pri DN len za predpokladu, že samotný čap - kónická časť, trpela únavou alebo vadou materiálu. K iniciácii takéhoto lomu mohlo dôjsť nečakane už tesne pred samotnou zrážkou a čap mohol krátkodobo čiastočne plniť svoju funkciu. Pri šikmom lome by bol vysvetlený odtlačok vo vrchnej časti kónického otvoru a posuv matice v spodnej časti. Celkový priebeh takéhoto lomu by bol technicky prijateľný a bolo by možné vysvetliť aj to, že sa predmetný čap v kónickom sedle po zrážke nenachádzal. Ak by daný čap ľavého predného kolesa umiestnený v tehlici netrpel pred zrážkou únavou alebo vadou materiálu, tak by vplyvom zrážky nedošlo k lomu v kónickej časti čapu. Pri čape, ktorý by netrpel na únavu alebo vadu materiálu by došlo k vysunutiu hlavy čapu z puzdra (panvy) a samotný čap by ostal v tehlici ako tomu bolo pri crash teste. 2. Zanechaná stopa posuvu matice nezodpovedá svojim charakterom opakovanému posunu (kmitanie matice). Keďže z odtlačku matice na tehlici je možne usúdiť, že matica čapu bola pravdepodobne utiahnutá a na svojom mieste, tak k takémuto posunu mohlo dôjsť jedine, ak by došlo k poškodeniu lomu kónickej časti čapu uloženej v tehlici. Rovnako zanechaná stopa odtlačku v materiáli tehlice neodpovedá svojim charakterom opakovanému posunu kónickej časti čapu (kmitanie). Keďže z odtlačku matice na tehlici je možne usúdiť, že matica čapu bola pravdepodobne utiahnutá a na svojom mieste, tak k takémuto posunu mohlodôjsť jedine, ak by došlo k poškodeniu lomu kónickej časti čapu uloženej v tehlici. Po ulomení došlo vplyvom vysunutia časti čapu cez hranu otvoru k vzniknutej zanechanej deformácii. 3. Pre potreby tohto doplnku znaleckého posudku 233/2006 bol zadokumentovaný a analyzovaný crash test, ktorý svojim charakterom zodpovedal približne podmienkam zrážky vozidiel z predmetnej dopravnej nehody. Predmetný crash test bol vykonaný na najvyššej uroní vedeckého poznania, na medzinárodnej konferencii AREC vo Švajčiarsku. Cieľom testu bolo vytvoriť podmienky veľmi podobné ako pri reálnej nehode, kde vozidlo Q. jazdí pod veľmi malým uhlom do miesta zrážky s vozidlom VW. R. test mal za cieľ, aby došlo k zaklineniu kolies vozidiel a následnému odtrhnutiu predného pravého kolesa na vozidle Q.. Po crash teste a z obrázkov v Prílohe č.l je možné vysloviť záver: · v prípade, ak nie je guľový čap tehlice mechanicky poškodený, tak pri typologický zhodnej zrážke ako z DN nedôjde k oddeleniu/vysunutiu čapu z tehlice kolesa, · v prípade, ak vplyvom veku čapu nedošlo k jeho materiálovej únave, tak pri typologický zhodnej zrážke ako z DN nedôjde k oddeleniu/vysunutiu čapu z tehlice kolesa, · pri samotnom crash teste zostal predmetný čap spodného zavesenia kolesa na svojom mieste a nedošlo vplyvom zrážky k posuvu uloženia čapu v kónickom sedle a tým pádom ani k vzniku „odtlačku“ na sedle, · sila nutná na to, aby bola hlava čapu vytrhnutá zo sedla čapu v spodnom ramene nápravy je ďaleko nižšia, ako sila ktorá je potrebná na to, aby došlo k deštruktívnemu poškodeniu čapu (poškodenie čapu, ktorý netrpel únavou materiálu), pri ktorom by čap mohol vypadnúť zo sedla v tehlici. Je teda možné vysloviť záver, že čap uložený v tehlici ľavého predného kolesa trpel únavou alebo vadou materiálu. Samotná únava materiálu sa prejavuje väčšinou skokovým poškodením, ktoré je iniciované aj pri nižšom zaťažení na aké je dimenzovaný nový čap. Zo znaleckého posudku ÚSI ŽI, ako aj z výsluchu samotného znalca na hlavnom pojednávaní však vyplývajú aj ďalšie mimoriadne dôležité skutočnosti, ktoré súd I. stupňa opomenul pri svojom hodnotení dôkazov brať do úvahy a to najmä: ? nie je možné vylúčiť, že zistené rycie stopy pred zrážkou s vozidlom zn,. Z. XXX sú po uvoľnenom ľavom prednom kolese vozidla obžalovaného zn. M. ? nie je možné vylúčiť náhlu technickú závadu na vozidle obžalovaného zn. M., ktorú nemohol predvídať a nehode teda nemohol zabrániť (č.l. 818), ? lom, ktorý vznikol na čape vozidla obžalovaného zn. M. mohol vzniknúť pri dopravnej nehode len za predpokladu, že samotný čap-kónická časť trpela únavou alebo vadou materiálu (č.l. 989), ? že je technicky vylúčené, aby po nehode niekto povoľoval maticu, pretože by tým porušil ostré hrany otlačenia (č.l. 772), ? bolo vyvrátené tvrdenie znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, že ryhy otvoru pre kužeľový čap boli od výroby (technologické), ? nie je možné vylúčiť z technického hľadiska prípadnú technickú závadu na predmetnom čape, ? z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že rycie stopy zistené znalcom T., K. urobilo vozidlo obžalovaného zn. M. po uvoľnení ľavého predného kolesa a to konkrétne od spodnej časti čapu, ? ľavé predné koleso vozidla obžalovaného zn. M. mohlo byť „vyvrátené“, t.j. presahovalo okraj vozidla, čo preukazuje zbytky modrej farby identickej s farbou vozidla zn. Z. XXX (č.l. 778), ? v prípade, ak došlo vadou alebo únavou materiálu k ulomeniu čapu tesne pred zrážkou s vozidlom Škoda XXX, mohol obžalovaný počuť puknutie (č.l. 1041), ? z rozkmitanej stopy pneumatiky možno usudzovať, že na technickom stave zavesenia kolesa vozidla obžalovaného nebolo, nemuselo byť niečo v poriadku už pred zrážkou (č.l. 1014), ? v prípade ulomenia guľového čapu to mohlo spôsobiť, že auto obžalovaného ťahalo doľava, teda do protismeru (č.l. 1042), ? modrá farba zaistená na vnútornej strane kolesa obžalovaného mohla vzniknúť pri zrážke s prvým vozidlom zn. Z. XXX, takže toto koleso bolo vytočené do krajnej vonkajšej polohy (č.l. 1042), ? crash test ukázal, že odtlačok na tehlici nemohol vzniknúť bez predchádzajúceho odlomenia guľového čapu (č.l. 1042), ? v prípade ak nedošlo k lomu kónickej časti čapu tak ako je znázornený na obrázku č. 25, nie je možné, aby guľový čap z kužeľa vypadol (č.l. 1042), ? aj pri lome kónickej časti guľového čapu je možné, aby vypadla ako spodná časť odlomeného drieku, tak aj vrchná guľová časť uložená v puzdre a taktiež je možné, že vypadli súčasne (č.l. 1042), ? napokon pri takomto šikmom lome možno predpokladať, že guľový čap bol rozlomený na tri časti a to guľovú časť s jednou časťou kónického drieku, druhú časť kónického drieku a napokon spodnú časť so zaisťovacou maticou (č.l. 1042). Vyššie podrobne citované časti kontrolného znaleckého posudku ÚSI ŽI, ako aj z výpovede znalca prof. T.. W. C., ktoré súd I. stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov úplne odignoroval, nielenže nepotvrdzujú vinu obžalovaného, ale naopak, potvrdzujú jeho obhajobné námietky, ktoré obžalovaný prednášal ihneď po vznesení obvinenia a to už vo svojej úplne prvej výpovedi z prípravného konania. Znalecký posudok ÚSI ŽI, ako aj znalec prof. T.. W. C. buď niektoré z obhajobných tvrdení obžalovaného výslovne potvrdili, alebo aspoň konštatovali ich technickú prípustnosť. Ak teda odvolací súd zhrnie vyššie citované konštatovania znaleckého ústavu, tieto buď potvrdili alebo aspoň z technického hľadiska pripustili, že na technickom stave zavesenia ľavého predného kolesa vozidla obžalovaného Y. Z. nebolo už pred nehodou niečo v poriadku, pričom v dôsledku únavy materiálu, resp. technickej závady na uvedenej súčiastke mohlo prísť k takému ulomeniu, ako to bolo zistené v znaleckom skúmaní, čo mohol aj obžalovaný počuť. V dôsledku takého stavu mohlo prísť k situácii, ktorá nastala na mieste nehody, t.j. že vozidlo obžalovaného zn. M. sa následne stalo neovládateľným a začalo nekontrolovateľne ťahať doľava, t.j. do protismeru s tým, že ľavé predné koleso sa vyvrátilo mimo obrys vozidla do krajnej polohy, v dôsledku čoho prišlo ku stretu vnútornej strany tohto kolesa s vozidlom zn. Z. XXXL, čo preukazuje zhodná farba práve na tomto kolese. Ďalším dôsledkom tejto situácie bolo z technického stavu to, že koleso sa uvoľnilo a vozidlo začalo zanechávať rycie stopy na vozovke, ktoré boli nájdené a zamerané znalcom T.. K.. Inými slovami povedané, ÚSI ŽI v plnom rozsahu konštatoval reálnosť a technickú prípustnosť obhajobnej verzie samotného obžalovaného s tým mimoriadne závažným záverom, že nie je možné vylúčiť náhlu technickú závadu na vozidle obžalovaného zn. M., ktorú nemohol predvídať a nehode teda nemohol zabrániť (č.l. 818). Za takto vygenerovanej dôkaznej situácie, kde proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, pričom verzia obžaloby nie je ničím jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností podložená, naopak verzia obžalovaná je buď podporená alebo aspoň technický prípustná. V danom prejednávanom prípade závery súdu I. stupňa nie sú konformné so zisteným skutkovým stavom a vykonanými dôkazmi, ale naopak, ako obžaloba, tak i názor súdu I. stupňa sú postavené na jednostrannom a výlučne preferovanom výbere dôkazov svedčiacich len v neprospech obžalovaného, pričom dôkazy, ktoré výrazným spôsobom spochybňujú túto verziu obžaloby, súd I. stupňa buď ignoruje alebo sa ich snaží spochybniť. Takéto jednostranné hodnotenie vykonaných dôkazov si však môže dovoliť iba procesná strana, nie však súd. Tieto citované skutočnosti a z nich vyplývajúce závery však boli známe už v štádiu konania na súde I. stupňa a preto mal podľa správnosti súd I. stupňa konštatovať pri uplatnení zásady „in dubio pro reo“, že nebolo jednoznačne dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je trestným činom. Ak by tak postupoval, musel by pristúpiť k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., ktoré sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver o vine obžalovaného za skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Súd I. stupňa teda pochybil, keď v danom prejednávanom prípade postupoval tak, že obžalovaného Y. Z. uznal za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože na tento postup neboli splnené zákonné podmienky a to z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Súd I. stupňa mal v danom prípade postupovať podľa § 285 písm. b/ Tr. por. a obžalovaného Y. Z. spod obžaloby oslobodiť, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Odvolací súd preto na základe podaného odvolania zo strany obžalovaného Y. Z. napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa na základe vyššie uvedených pochybení postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v celom rozsahu zrušil a sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. Následne v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. obligatórne odkázal poškodených, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody, na občianske súdne konanie. Napokon v súlade s ustanovením § 319 Tr. por. odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky ako nedôvodné zamietol. To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol, tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.