Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/659/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610208884 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1610208884.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: eD´system Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská 21, IČO: 36 413 658, zast. advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o. so sídlom v Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36 722 758 proti žalovanému: S. P., F.. XX.XX.XXXX T. R. J., U. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. Š., pracovníčkou Okresného J. E., E. F.. XX, E., o zaplatenie príslušenstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C/82/2012-70, zo dňa 29. apríla 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v písomnom vyhotovení rozsudku) zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, keďže žalobný nárok bol odvodzovaný od plnenia z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou KPS, s.r.o. IČO: 31 327 753, so sídlom v Bratislave, Strojnícka 103 ako kupujúcim. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola teda táto spoločnosť nositeľom povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V dôvodoch odvolania uviedol, že spoločnosť KPS, s.r.o. IČO: 31 327 753, so sídlom v Bratislave, Strojnícka 103, ktorá bola v kúpnej zmluve označená ako kupujúci, bola ku dňu 26. mája 2007, t.j. 9 mesiacov pred tým, ako si žalovaný v mene tejto spoločnosti objednal tovar vymazaná z obchodného registra. Žalovaný si tovar sám objednal, aj ho sám prevzal, čo vyplýva z dodacích a záručných listov a sám uhradil celú istinu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného zaviazal na úroky z omeškania so zaplatením kúpnej ceny v zmysle žalobného petitu a priznal náhradu trov konania. 3. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť, keďže postupom prvoinštančného súdu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. 6. V danej veci súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2014 (č.l.69) rozhodol tak, že ..“odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 365,16 eur za obdobie od 26.02.2008 do 19.05.2011 a trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh navrhovateľa zamietol“. V rozpore so znením tohto výroku však písomné vyhotovenie rozsudku vo výrokovej časti znie, že „súd návrh navrhovateľa zamieta. Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva“. Podľa § 156 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je súd viazaný rozsudkom akonáhle ho vyhlásil; to znamená, že na rozsudku nemôže súd, ktorý ho vyhlásil, zásadne nič meniť. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 164 O.s.p., ktoré umožňuje vykonať - a to aj bez návrhu - za určitých podmienok opravu rozsudku, o aký prípad však v súdenej veci nejde. Keďže písomné vyhotovenie rozsudku nie je totožné s vyhláseným výrokom, došlo k porušeniu zákonného následku viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom, v dôsledku čoho svojim nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie porušil práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. 7. Nesprávnym postupom súd prvej inštancie porušil aj práva žalobcu tým, že napriek písomnému podaniu zo dňa 26.05.2011 obsahujúcim zmenu petitu súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 95 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného petitu a tak si celkovo neujasnil predmet konania. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. v danej veci sa konanie začína na návrh, z ktorého okrem iných náležitostí musí byť tiež zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva žalobcovi možnosť za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Podľa § 152 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje rozsudkom o veci samej. Z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vo veciach, ktoré možno začať iba na návrh účastníka, je súd zásadne viazaný návrhom na začatie konania, prípadne v tej podobe, ako bol v priebehu konania zmenený. O ničom inom rozhodovať nemôže. Prisúdiť viac, než čoho sa návrhom domáhal účastník (žalobca), môže len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd prvej inštancie sa vyššie označenými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, pretože z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobou zo dňa 04.11.2010, doručenou na súd prvej inštancie dňa 05.11.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 365,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 365,16 € od 26.02.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Písomným podaním zo dňa 26.05.2011 (č.l. 39) v dôsledku úhrady istiny žalovaným vzal žalobca žalobný návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 365,16 € späť a požadoval zmenu petitu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 365,16 € vo výške 168,08 € a od 26.02.2008 do 19.05.2011 za 1179 dní omeškania ako aj náhradu trov konania. O späťvzatí žalobného návrhu v časti zaplatenia istiny vo výške 365,16 € súd rozhodol samostatným uznesením č.k. 16Ro/1654/2010-43, zo dňa 3. októbra 2011 tak, že konanie v tejto časti zastavil s odkazom na ust. § 96 O.s.p., avšak o zmene žalobného petitu nerozhodol. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (petit žaloby) musí byť presný, určitý, zrozumiteľný ale hlavne musí korešpondovať s návrhom žalobcu a o takomto návrhu (s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p.) rozhodnúť, pretože nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než boli navrhované. 8. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces (do 30.06.2016 Občiansky súdny poriadok). O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. 9. V zmysle vyššie uvedeného svojim nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a to s poukazom na princíp dvojinštančnosti konania, spočívajúci v tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom posúdenia súdu nielen súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu, preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Prvoinštančný súd v prvom rade s ohľadom na písomné podanie zo dňa 26.05.2011 (č.l. 39) rozhodne o zmene žaloby postupom predpokladaným v ust. § 140 C.s.p. a nasl., t.j. rozhodne o prípustnosti zmeny žaloby uznesením, ktoré doručí subjektom do vlastných rúk, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena žaloby. Po ustálení predmetu sporu a vykonanom dokazovaní na podklade navrhnutých, resp. predložených dôkazov vo veci opätovne rozhodne o celom uplatnenom nároku s tým, že nové rozhodnutie bude spĺňať požiadavky kladené na súdne rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2, 3, 4 C.s.p. s dodržaním viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom podľa § 219 ods. 4 C.s.p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 11. Žalovanému, ktorého pobyt nebol známy, ustanovil súd prvej inštancie uznesením v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 opatrovníka, pričom v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku (ktorý sa v súlade s § 470 ods. 1 použije i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o zrušení ustanovenia opatrovníka analogicky s poukazom na čl. 4 ods. 1 a § 70 ods. 2 C.s.p.. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).