Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/726/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203789 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611203789.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: D.. Ľ. T., T. Ú. XX/a, T., zastúpenej JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so sídlom Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému: O.. P. J., F.. XX.XX.XXXX, T. P. X, T., zastúpenému JUDr. Štefanom Dostálom, advokátom so sídlom Robotnícka 79, Senica, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19.júna 2014, č.k. 7C/281/2011-255, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva na nehnuteľnosti uzatvorená medzi E.. P. J. ako darcom a žalovaným O.. P. J. ako obdarovaným, ktorou E.. P. J. previedol dňa 01.10.2010 na žalovaného nehnuteľnosti - parcelu č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3296 m2, parcelu č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1394 m2 a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2, a súčasne rodinný dom so súpisným č. XXX, stojaci na parcele č. XXXX/XXX v katastrálnom území T., Z. T., okres Malacky, evidované Okresným úradom v Malackách, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pod sp. zn. R., je voči žalobkyni právne neúčinná a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 719,31 eur. Vychádzal zo zistenia, že E.. P. J. ako zmenkový ručiteľ (avalista) v notárskej zápisnici zo dňa 20. 10. 2010 vyhlásil, že pristúpil ako avalista k zmenke na rad zo dňa 20. 10. 2010, vystavenej SSI Wealth Management s.r.o. a súčasne uznal svoj dlh voči žalobkyni vo výške 500.000,- eur v lehote splatnosti do 15. 12. 2010, ak ho neuhradí SSI Wealth Management s.r.o. V exekučnom konaní vedenom žalobkyňou bolo zistené, že E.. P. J., ako syn žalovaného, daroval svoju nehnuteľnosť žalovanému. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 32 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, § 42b ods. 2 a § 558 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Za nesporné považoval, že žalovaný uzavrel s E.. P. J. darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaného, ktorý bol ako obdarovaný v príbuzenskom vzťahu s darcom, a teda išlo o osobu blízku v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobkyňa, ako veriteľ, poskytla spoločnosti SSI Wealth Management s.r.o. finančné prostriedky na základe zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 09. 02. 2009, zabezpečené blankozmenkou, ručiteľom ktorej bol od jej vystavenia syn žalovaného ako konateľ spoločnosti SSI Wealth Management s.r.o. V dôsledku neplnenia záväzkov SSI Wealth Management s.r.o. si žalobkyňa z danej zmluvy uplatnila práva na spätné odkúpenie PPN, čo viedlo k podpisu zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN dňa 20. 10. 2010, čo bolo zabezpečené vystavenou zmenkou zo dňa 20. 10. 2010, ku ktorej opätovne pristúpil E..P. J. ako zmenkový ručiteľ a zároveň podpísal aj notársku zápisnicu v ten istý deň, v ktorej uznal svoj dlh voči žalobkyni. Konštatoval, že žalobkyňa, ako veriteľ, mala v čase podania žaloby vymáhateľnú pohľadávku v podobe notárskej zápisnice o uznaní dlhu zo dňa 20. 10. 2010 voči dlžníkovi, bola teda aktívne legitimovanou na podanie žaloby o odporovateľnosti právneho úkonu, E.. P. J. bol počas trvania záväzku z blankozmenky a z dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vlastníkom nehnuteľností, ktoré previedol darovacou zmluvou na žalovaného, ktorý je jeho otcom, a ktorý je v spore pasívne legitimovaným, pretože odporovateľným právnym úkonom získal majetkový prospech. Za nepochybné považoval, že E.. P. J. neuhradil žalobkyni dlh podľa notárskej zápisnice- predstavujúcej vykonateľný exekučný titul, ako ručiteľ spoločnosti SSI Wealth Management s.r.o. sume 500.000,- eur. Konštatoval, že žalobkyňa mala voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Hoci dlžník vedel, že má dlh voči žalobkyni, ako aj niektorým ďalším veriteľom ako PROXINEX engineering s.r.o., pristúpil k bezodplatnému prevodu (darovaniu) svojich nehnuteľností, čím došlo k podstatnému zmenšeniu jeho majetku na uspokojenie veriteľov. Dospel k záveru, že dlžník mal ukracujúci úmysel voči žalobkyni. Poukázal na exekučné konanie podané žalobkyňou na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z notárskej zápisnice, v ktorom však nebolo možné jej nároky uspokojiť z dôvodu prevodu majetku dlžníka na žalovaného. Dlžníkovi zostal vo vlastníctve len byt číslo X na X. poschodí v bytovom dome na ulici P. X R. T., ktorý však spolu s pozemkom boli v čase prevodu nehnuteľností dlžníka predmetom viacerých exekučných konaní, čo nevyvracal ani samotný žalovaný. V konaní žalovaný nepreukázal žiaden iný majetok, ktorý by dlžník vlastnil, a ktorý by bol dostatočný na uspokojenie pohľadávky žalobkyne v rámci exekúcie a poukázal na to, že z listov vlastníctva vyplýva, že dlžník nevlastnil v čase ukracujúceho úkonu žiaden nehnuteľný majetok, okrem uvedeného bytu, ktorý bol predmetom ďalších exekúcií, čo spochybňuje možnosť vymoženia dlhu žiadaného žalobkyňou od dlžníka. Tvrdenia žalovaného o tom, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že dlžník, jeho syn, má finančné problémy a dlhy voči viacerým veriteľom, vrátane žalobkyne, keďže sa o jeho podnikateľskú činnosť nezaujímal, nepovažoval za dostatočné na vylúčenie jeho vedomosti o ukracujúcom úmysle dlžníka. Poukázal na výpoveď žalovaného, z ktorej vyplýva, že sa nijako nezaujímal o okolnosti prevodu nehnuteľností, pričom sám presviedčal dlžníka, aby tieto nehnuteľnosti nepredával tretím osobám. Mal zato, že nedodržanie povinnej starostlivosti žalovaného vyplýva aj z toho, že preukázateľne bol podnikateľský činný vo viacerých spoločnostiach, v ktorých figurovala dlžník. Dodal, že záujem o poznanie stavu financií dlžníka mal žalovaný prejaviť aj v súvislosti s jeho predchádzajúcou finančnou pomocou dlžníkovi, ktorému požičal sumu 200.000,- eur. Žalovaný týmto potvrdil, že svojho syna finančne podporoval, keď ani netvrdil, že by uvedenú pôžičku doteraz od neho žiadal vrátiť. Mal za to, že v súvislosti s prevodom nehnuteľností mal žalovaný zisťovať majetkové pomery dlžníka a jeho ďalšie záväzky voči tretím osobám, čo vôbec neučinil; zaujal pasívny postoj voči okolnostiam a dôvodom konania svojho syna. Uvedené správanie neospravedlňuje konanie žalovaného, ktorý v dôsledku pasivity nesie riziko určenia neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu voči veriteľovi. Zdôraznil, že v prípade právnych úkonov, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení, a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami sa predpokladá (prezumuje) vedomosť o ukracujúcom úmysle dlžníka u týchto blízkych osôb, ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá neplatí, ak druhá strana - blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Uviedol, že dôkazným bremenom zákon zaťažuje práve blízku osobu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak blízka osoba preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V tejto spojitosti konštatoval, že žalovaný mal dôkaznú povinnosť a niesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré však neuniesol, keď nepreukázal, že by vyvíjal aktívnu činnosť pre poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, preto neuznal jeho obranu týkajúcu sa údajnej neznalosti úmyslu dlžníka a žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o prebiehajúce konanie pod spisovou značkou 31Cb/74/2013 o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 20. 10. 2010, jeho výsledok nepovažoval za relevantný a v tejto súvislosti poukázal na to, že v danom prípade je záväzok zo zmenkového ručenia (aval) zabezpečovacím záväzkom nezávislý na záväzku dlžníka, a preto ani prípadná absolútna neplatnosť zmluvných záväzkov medzi žalobkyňou a SSI Wealth Management s.r.o. nemá žiaden vplyv na platnosť a účinnosť záväzku dlžníka ako zmenkového ručiteľa (avalistu). Mal za to, že dlžníkovi vznikol na základe notárskej zápisnice samostatný záväzok, priamo vymáhateľný žalobkyňou v exekučnom konaní. Do úvahy zobral aj tú skutočnosť, že dlžník mal v čase vykonania ukracujúceho úkonu i ďalších veriteľov, ktorých existenciu dokladujú výpisy z listov vlastníctva číslo XXXX I. XXXX v katastrálnom uzemní J. E., a preto darovanie nehnuteľností mohlo znamenať ukracujúci právny úkon aj voči týmto ďalším veriteľom dlžníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania dôvodiac tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že bolo na žalobkyni, aby úmysel dlžníka preukázala, a jeho povinnosťou bolo preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol skracujúci úmysel dlžníka poznať . Poukazoval na to, že dôvodom uzatvorenia darovacej zmluvy so synom bola skutočnosť, že syn, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, sa dlhodobo zdržuje v cudzine, kde pracuje. Uviedol, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo ešte dňa 16. 09. 2010, teda v čase, keď nielen on ako obdarovaný, ale aj jeho syn ako darujúci, nemali žiadnu vedomosť o tom, že niekedy v budúcnosti bude ručiteľom spoločnosti SSI Wealth Managment s.r.o. voči žalobkyni. Poukázal na to, že až dňa 20. 10. 2010 bola uzatvorená zmluva o postúpení práv a pohľadávok z PPN a kedy E.. P. J. podpísal notársku zápisnicu, na základe ktorej sa stal ručiteľom dlžníka - spoločnosti SSI Wealth Managment s.r.o. Uviedol, že o dlhu svojho syna nemal vedomosť, ale nemohol ju ani mať, keďže žiaden dlh v čase uzatvorenia darovacej zmluvy neexistoval, takže prípadný úmysel ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti poznať nemohol. Napriek tomu však venoval náležitú starostlivosť pre rozpoznanie úmyslu ukrátiť právnym úkonom veriteľa, keďže v danom prípade vykonal všetky opatrenia, aby voči VÚB a.s., ktorej záložné právo bolo v tom čase ako jediné vyznačené na liste vlastníctva, bol dlh naďalej splácaný. Túto skutočnosť súd do úvahy nevzal. Darovaciu zmluvu so synom neuzatvoril zo špekulatívnych dôvodov, ale preto, že syna o tomto postupe presvedčil, sľúbil mu, že sa o nehnuteľnosti v čase, keď sa bude dlhodobo zdržovať pracovne v cudzine, bude starať, a urobil to aj preto, že s manželkou uvažovali, že tam budú žiť. Na kúpu nehnuteľností synovi prispel sumou 200.000,- eur, a teraz spláca aj hypotekárny úver. Namietal jednostranné hodnotenie jeho výpovede. Opakovane zdôrazňoval, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy jeho syn nebol dlžníkom žalobcu a tento dlh neexistoval, existoval len dlh jeho syna voči VÚB a.s., ktorému venoval náležitú starostlivosť a poukázal na to, že na liste vlastníctva je stále vyznačené jediné záložné právo v prospech VÚB a.s. vo výške 995.000,- eur, a teda výška záložného práva prevyšuje trhovú hodnotu nehnuteľností, takže k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkom veriteľa nemohlo dôjsť. Keďže nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, boli v čase darovania už založené v prospech banky, a ich hodnota bola výrazne nižšia ako samotný dlh banky, nebolo vykonané darovania v úmysle poškodiť v tom čase neexistujúceho veriteľa. Poukázal na to, že prebieha konanie pod sp.zn. 31Cb/ 74/2013, v ktorom sa domáha spoločnosť SSI Wealth Management s.r.o. vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 20. 10. 2010. Domnieva sa preto, že pohľadávka, ktorá sa stala základom odporovacej žaloby v čase jej podania, nebola vymáhateľná, a preto konanie v tomto prípade malo byť prerušené. Poukázal tiež na to, že na súde bola napadnutá neplatnosť právneho úkonu urobeného do notárskej zápisnice, ako aj neplatnosť zmenky, na základe ktorej sa stal jeho syn ručiteľom dlžníka. Uviedol, že blankozmenka a dohoda o vyplňovacom práve k nej boli podpísané ešte dňa 09. 02. 2009 v súvislosti s inou zmluvou a s notárskou zápisnicou nesúvisia, keďže jej prílohou je úplne iná zmenka. Namietal, že by synovi bol niekedy doručený zo strany exekútora exekučný titul, a pokiaľ má vedomosť, nikdy nebola v danej veci začatá exekúcia ani voči dlžníkovi. Uviedol, že dlžník spoločnosť SSI Wealth Managment s.r.o. mala v čase podpísania darovacej zmluvy dostatok finančných prostriedkov, a preto súdu nič nebránilo, aby jeho tvrdenia overil z účtovníctva tejto spoločnosti alebo vypočutím konateľky. Vytýkal súdu prvej inštancie že nezisťoval, či jeho syn nevlastní aj iný majetok, a to jeho výsluchom, od ktorého upustil. Poukázal na podanie Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 03. 2014 doručené Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorým bol podaný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov - návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka s ústavou, ktoré bude mať vplyv aj na toto konanie. 3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 4. Hoci z ust. § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že aj v konaní pred odvolacím súdom, sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., dňom 01.07.2016 sa postupuje podľa novej právnej úpravy, odvolací súd je však toho názoru, že v súlade s ust. § 470 ods. 2 vety prvej CSP, je nevyhnutné na základe odvolania podaného do 01.07.2016 preskúmať správnosť ním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a zákonnosť jeho postupu podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase jeho vydania a v čase podania odvolania, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, rešpektujúc; so zreteľom na Čl. 2 CSP; zásadu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty, aby tak nedošlo k zásahu do legitímneho očakávania strán, ktoré sa spoliehali, že ich vec bude rozhodnutá a posúdená za účinnosti skoršej právnej úpravy. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie; v rozsahu dôkazných návrhov strán; na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu darovacej zmluvy, ako aj z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1,ods. 2, ods. 3), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k vyhoveniu žalobe aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na prijaté právne závery. Súd prvej inštancie správne ustálil aktívnu legitimáciu žalobkyne, ktorá má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi/darcovi na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice zo dňa 20.10.2010, uspokojenie ktorej malo byť odporovateľným právnym úkonom ukrátené, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného ako obdarovaného, ktorý mal z odporovateľného úkonu - darovacej zmluvy prospech, správne posúdil aj včasnosť podanej žaloby z hľadiska dodržanie trojročnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Dôsledne vyhodnotil zistené skutočnosti aj vo vzťahu k posúdeniu splnenia subjektívnej podmienky odporovateľnosti v podobe úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa znemožnením alebo sťažením uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Napokon dôsledne vyhodnotil aj ďalší predpoklad úspešnej odporovateľnosti, ktorým je skutočné ukrátenie veriteľa takým zmenšením majetku dlžníka, ktorý neumožňuje uspokojenie jeho pohľadávky. 6. Jedným zo základných predpokladov úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu je, že právnym úkonom skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky, to znamená k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo sčasti. Zmenšenie majetku dlžníka z odporovateľného právneho úkonu teda predpokladá obmedzenie alebo zmarenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, teda zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Pokiaľ teda dlžníkovi aj po uskutočnení namietaného právneho úkonu zostane majetok, z ktorého je možné uspokojiť celú pohľadávku veriteľa, nemožno považovať takýto právny úkon dlžníka za odporovateľný. Zmenšenie majetku dlžníka teda znamená, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z jeho majetku, hoci, pokiaľ by nedošlo k odporovateľného právnemu úkonu, by mohol dosiahnuť z majetku dlžníka aspoň čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že dlžníkove právne úkony skracujú uspokojenie pohľadávky, zaťažujú v konaní veriteľa, ktorý musí preukázať, že majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom a že zmenšenie majetku dlžníka má za následok, že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci nebyť odporovateľného právneho úkonu, bol by sa uspokojil. Veriteľ teda musí v konaní dôkazne preukázať, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky nie je možné použiť iný majetok dlžníka. Odporovateľnými preto nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, musí však ísť o reálne ekvivalentné právne úkony, ktorá skutočnosť musí byť v konaní preukázaná zistením, že za plnenie, ktoré bolo predmetom namietaného právneho úkonu, nadobudol dlžník iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. Z uvedeného vyplýva, že dlžníkov právny úkon nemá za následok zmenšenie jeho majetku, keď za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada; v tomto prípade nedošlo ku skráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, keď nenastalo v dôsledku zodpovedajúceho právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a na vymáhanie pohľadávky veriteľa môže slúžiť dlžníkov majetok, aj keď zmenil podobu svojich aktív, avšak v rovnakej hodnote (cene), ako keby k namietaným právnym úkonom nedošlo. 7. Prípadný motív, pohnútka dlžníka pre takýto odporovateľný úkon, či to, že týmto úkonom plní nejaký svoj iný záväzok, nie je rozhodné, a aj keby dlžník plnil uzatvorením zmluvy s treťou osobou svoj morálny alebo právny záväzok, môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. 8. V prípade právneho úkonu medzi dlžníkom a osobou blízkou alebo urobenou v jej prospech, nemusí veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že odporcovi musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy a zákon v tomto prípade predpokladá, že odporca o úmysle dlžníka skrátiť, v konaní veriteľom preukázaným odporovaným právnym úkonom, vedel, a preto je na odporcovi, aby preukázal, že v čase právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohol spoznať. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, ak by aj bolo v konaní preukázané, že odporca o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom svojho veriteľa nevedel, ani nemusel vedieť, nepostačuje to samo osebe k úspešnej obrane proti odporovacej žalobe a odporca, ako dlžníkovi blízka osoba, sa ubráni odporovacej žalobe len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom svojho veriteľa, nemohol aj pri náležitej starostlivosti poznať, hoci vynaložil k okolnostiam daného prípadu primerané úsilie (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa spoznal. Právna úprava v tomto smere vychádza z toho, aby sa blízka osoba dlžníkovi pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo v jej prospech, presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka, a aby tak nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľa dlžníka, a v prípade, ak takto nebude postupovať, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. 9. V preskúmavanej veci správne súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z iného dlžníkovho majetku, vzhľadom na nedostatok iného majetku dlžníka, z ktorého by bolo možné uspokojiť jej vymáhateľný nárok, nakoľko byt vo vlastníctve dlžníka s priľahlým pozemkom boli predmetom viacerých exekúcií. Za danej dôkaznej situácie potom došlo k tzv. presunutiu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý mal preukázať opak toho, čo bolo v exekučnom konaní zistené, teda, že dlžník disponuje majetkom na uspokojenie žalobkyňou vymáhanej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný v tomto smere vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie výsluchom dlžníka E.. P. J., poukazuje odvolací súd na tú skutočnosť, že žalovaný bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p, keď mu bolo dňa 11.08.2011 doručené poučenie z č.l. 27 spisu a na pojednávaní dňa 10.04.2014 netrval na výsluchu tohto svedka vzhľadom na jeho dlhodobý pobyt v zahraničí, a preto po tom, ako súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, je nedôvodná jeho námietka, že súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Z uvedených dôvodov skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie pokiaľ ide o majetkové pomery dlžníka, na základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené stranami do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, bolo potrebné považovať za úplný. 10. Tvrdenia žalovaného, že hodnota darovaných nehnuteľností by nepostačovala na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky vzhľadom na to, že bola výrazne nižšia ako záložným právom v prospech banky zabezpečený dlh vo výške 955.000-, eur, zostali len v rovine jeho všeobecných tvrdení a hypotetických úvah. 11. Námietku žalovaného, že v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu darovacej zmluvy dňom vkladu vlastníckeho práva (01.10.2010) nebol jeho syn dlžníkom žalobkyne, nakoľko jeho dlh - ručiteľský záväzok vznikol až následne dňa 20.10.2010 na základe vyhlásenia v notárskej zápisnici a vystavenej blankozmenky, nepovažuje odvolací súd za opodstatnenú. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je postačujúce, ak pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu nie je ešte splatnou alebo ak v tom čase ide o pohľadávku, ktorá na základe už existujúceho právneho vzťahu vznikne až v budúcnosti. 12. Záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikol zmluvou o postúpení práv a pohľadávok z PPN už 09.02.2009 medzi žalobkyňou, ako postupníkom, a spoločnosťou SSI Wealth Management s.r.o., ako postupcom, ktorej konateľom bol E.. P. J., a v súvislosti s ktorým sa E.. P. J. stal zmenkovým ručiteľom; keď na základe dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke ručil za všetky súčasné aj budúce peňažné pohľadávky žalobkyne vyplývajúce zo zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN ( nároku na náhradu škody, majetkovej ujmy, ušlého zisku, právnych nákladov, úrokov z omeškania); nemožno podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať oddelene od (nadväzujúceho) záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého medzi žalobkyňou, ako postupcom, a dlžníkom - spoločnosťou SSI Wealth Management s.r.o., ako postupníkom, na základe zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 20.10.2010 v súvislosti s uzatvorením ktorej sa stal; vyhlásením do notárskej zápisnice; E.. P. J. zmenkovým ručiteľom za dlh vo výške 500.000,- eur, ktorý vznikol titulom vlastnej zabezpečovacej zmenky vystavenej dňa 20.10.2010, splatnej dňa 15.12.2010. 13. V čase odporovateľného právneho úkonu 01.10.2010 tak existoval záväzok E.. P. J., ako zmenkového ručiteľa, voči žalobkyni zo zmenky zo dňa 09.02.2009 a následné rokovania medzi žalobkyňou, spoločnosťou SSI Wealth Management s.r.o. a E.. P. J.; na základe žiadosti žalobkyne o predčasné splatenie PPN zo dňa 26.05.2010; vyústili do zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 20.10.2010, uzatvorenej na základe bodu 4.5. zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 09.02.2009, v ktorom sa zaviazal pôvodný postupca SSI Wealth Management s.r.o. na spätné odkúpenie práv z PPN od žalobkyne - ako pôvodného postupníka, za odplatu 500.000,- eur s tým, že súčasne sa E.. P. J. stal dňa 20.10.2010 zmenkovým ručiteľom za záväzok spoločnosti SSI Wealth Management s.r.o. zaplatiť žalobkyni do 15.12.2010 odplatu 500.000,- eur za spätné odkúpenie práv z PPN. Dňom 20.10.2010 prevzal E.. P. J. blankozmenku (pôvodne) vystavenú dňa 09.02.2009 voči žalobkyni, a teda v čase odporovateľného právneho úkonu dňa 01.10.2010 existovala pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi E.. P. J. titulom jeho zmenkového ručenia za splnenie záväzkov spoločnosťou SSI Wealth Management s.r.o. ako postupcu zo zmluvy zo dňa 09.02.2009 a táto vrátením zmenky ručiteľovi dňa 20.10.2010 bola kontinuálne nahradená jeho ručiteľským záväzkom zo zmenky zo dňa 20.10.2010. S poukazom na uvedené možno spoľahlivo vyvodiť, že v čase odporovateľného právneho úkonu bolo zrejmé, že z existujúceho právneho vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou SSI Wealth Management s.r.o. vznikne v budúcnosti pohľadávka žalobkyne (aj) voči ručiteľovi, nakoľko v tom čase bol dojednaný (budúci) záväzok spoločnosti SSI Wealth Management s.r.o. na spätné odkúpenie práv z PPN ako aj záväzok Mgr. Karola Schlossera ako zmenkového ručiteľa za splnenie záväzku na spätné odkúpenie práv z PPN, ktoré sa po uskutočnení odporovateľného právneho úkonu realizovalo zmluvou o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 20.10.2010. 14. Argumentácia žalovaného založená na tvrdení, že jeho syn nemal vedomosť o prebiehajúcej exekúcii, a že nikdy nebola začatá exekúcia ani voči dlžníkovi - SSI Wealth Management s.r.o., ktorý mal dostatok finančných prostriedkov, považuje odvolací súd pre posúdenie danej veci za bezpredmetnú. Z hľadiska odporovateľnosti predmetnej darovacej zmluve bol rozhodujúci stav majetku ručiteľa, ktorý darovaciu zmluvu uzatvoril, a ktorého majetok sa týmto úkonom zmenšil a nie to, či mohla žalobkyňa dosiahnuť uspokojenie aj od dlžníka SSI Wealth Management s.r.o. 15. Zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje aj odvolací sú, že obrana žalovaného v danom prípade nepostačovala na vyvrátenie domnienky o jeho vedomosti, ako obdarovaného, o úmysle darcu (jeho syna) odporovaným úkonom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne a jeho tvrdenia o tom, že nevedel a ani nemohol vedieť o podnikateľských aktivitách darcu/ dlžníka, neboli postačujúce pre úspešné vyvrátenie zákonnom stanoveného predpokladu jeho vedomosti bez súčasného preukázania, že o tomto úmysle darcu nevedel a ani nemohol vedieť, hoci vyvinul určitú aktivitu a úsilie k poznaniu tohto úmyslu darcu; až keď by sa mu ani na základe takéhoto kvalifikovaného preverenia nepodarilo spoznať úmysel dlžníka ( darcu) ukrátiť veriteľa, potom by sa mohol úspešne ubrániť odporovacej žalobe. 16. Žalovaný však v konaní nepreukázal, žeby vyvinul nejakú snahu smerujúcu k presvedčeniu sa, či právnym úkonom darovania nedochádza k ukráteniu veriteľov dlžníka/darcu, hoci tak urobiť mal už len vzhľadom na tú skutočnosť, že darca sa spolu s obdarovaným podieľal na podnikateľskej činnosti účasťou vo viacerých obchodných spoločnostiach. Aktivita žalovaného smerom k splácaniu hypotekárneho úveru záložnému veriteľovi VÚB a.s. nepreukazuje, že by žalovaný venoval pozornosť finančným záväzkom a majetkovým pomerom darcu s náležitou starostlivosťou. 17. Žalovaný pred uzatvorením darovacej zmluvy so synom nepreveroval stav jeho podnikateľských aktivít s dopadom na možné ukrátenie pohľadávok veriteľov uzatvorením právneho úkonu darovacej zmluvy. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že obrana žalovaného založená len na jeho pasívnom konštatovaní o nevedomosti o úmyslu darcu ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky a o jeho podnikateľských aktivitách, nie je pre kvalifikované vyvrátenie zákonom prezumovanej vedomosti, dostačujúca. 18. Aj odvolací súd považoval za nedostatočnú a nedôveryhodnú obranu žalovaného, že k darovaniu zo strany syna došlo z dôvodu potreby starostlivosti o darovanú nehnuteľnosť vzhľadom na to, že syn odišiel dlhodobo pracovať do cudziny; a to za stavu, keď žalovaný v tejto nehnuteľnosti nebýva, uhrádza náklady na jej udržiavanie a spláca aj vysoký hypotekárny úver. 19. Súd prvej inštancie tak správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán za splnenie procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, jeho záver založený na konštatovaní o neunesení dôkazného bremena žalovaným vo vzťahu k preukázaniu náležitej starostlivosti, ani pri vyvinutí ktorej nemohol poznať úmysel darcu ukrátiť veriteľa, ktorý má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, je v súlade s platnou právnou úpravou. 20. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s prebiehajúcim konaním o neplatnosť zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 20.10.2010 vedeného pod sp.zn. 31Cb/74/2013 keď dospel k záveru, že toto nemá vplyv na platnosť a účinnosť záväzku dlžníka ako zmenkového ručiteľa a aj v prípade určenia neplatnosti tejto zmluvy by došlo splnením záväzku zmenkového ručiteľa žalobkyni k účinnému zániku jeho záväzku. 21. Rovnako za účelovú považoval odvolací súd aj obranu žalovaného, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha pod sp.zn. 25C/186/2014 spor o neplatnosť vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase k vykonateľnosti do notárskej zápisnice zo dňa 20.10.2010. Túto odvolací súd vyhodnotil ako snahu žalovaného dosiahnuť oddialenie konečného rozhodnutia v danej veci. 22. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalovaného uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. 23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 O.s.p.). 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním jej práva. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).