Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/99/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010023 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613010023.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci obžalovaného E. U., pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 , ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/10/2013 zo dňa 24.02.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. decembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obhajcu obžalovaného E. U., nar. XX.XX.XXXX z am i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/10/2013 zo dňa 24.02.2016 bol obžalovaný E. U. uznaný za vinného z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že 1. vystupujúc ako právnik po menom D.. E. U., vylákal od poškodenej E.. W. P., nar. XX.XX.XXXX, finančné prostriedky vo výške 5.000 € za to, že sprostredkuje pre dcéru poškodenej E. P. zamestnanie asistentky v právnickej kancelárii, na základe čoho mu dcéra poškodenej odovzdala dňa 03.03.2009 v Malackách pred bankou R. vyššie uvedený finančný obnos v hotovosti, pričom k sprostredkovaniu práce zo strany obvineného nedošlo, čím poškodenej spôsobil škodu vo výške 5.000 €, 2. vystupujúc ako právnik pod menom D.. E. U., pracujúci pre vládu SR, vylákal od poškodeného W. R. finančné prostriedky vo výške 12.400 € a od poškodeného S. J. finančné prostriedky vo výške 14.000 € tak, že sa zaviazal poškodeným sprostredkovať kúpu osobných motorových vozidiel zn. E. R. od N. vlády SR, na základe čoho poškodený W. R. odovzdal finančnú hotovosť vo výške 6.000 € T. P., ktorý túto na prelome mesiacov júl a august roku 2009 v obci J. odovzdal obvinenému, následne odovzdal aj W. R. obvinenému v J. č. XXX finančný obnos vo výške 6.400 € a poškodený S. J. odovzdal dňa 22.07.2009 v E. pri športovej hale E. obvinenému finančný obnos vo výške 14.000 €, avšak nedošlo k sprostredkovaniu kúpy uvedených vozidiel, čím poškodenému W. R. spôsobil škodu vo výške 12.400 € a poškodenému S. J. vo výške 14.000 €, 3. vystupujúc ako právnik pod menom D.. E. U. vylákal od poškodeného O. R. finančné prostriedky vo výške 6.000 € tak, že sa poškodenému zaviazal poskytnúť právne služby, na základe čoho poškodený odovzdal synovi W. R. finančný obnos vo výške 5.000 €, ktorý tento v marci 2009 v J. č. 118 odovzdal obvinenému a následne v júli 2009 v E. č. 63 odovzdal O. R. obvinenému finančný obnos vo výške 1.000 €, napriek tomu však žiadne právne služby neposkytol, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 6.000 €, 4. vystupujúci pod menom D.. E. U., predstierajúc, že poskytuje právne služby, vylákal od Z. T. v presne nezistenom čase v období medzi 22. júlom a 25. júlom 2009 v kaviarni J. caffe v E. sumu vo výške 5.000,- €, za účelom zastavenia exekučného konania vedeného voči Z. T., pričom žiadne kroky k zastaveniu exekučného konania nepodnikol a peniaze použil pre vlastnú potrebu, 5. vystupujúci pod menom D.. E. U., v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov júl, august 2009 vylákal od poškodeného H. E. pod zámienkou: a/ zakúpenia motorového vozidla zn. E., pre poškodeného zálohu vo výške 3.000,-€, ktorú prevzal na presne nezistenom mieste v E., pričom žiadnu kúpu motorového vozidla nezabezpečil a peniaze minul pre vlastnú potrebu, b/ vybavenie povolenia na výstavbu rodinných domov v E., na presne nezistenom mieste v T. sumu vo výške 10.000,-€, pričom od začiatku mal úmysel peniaze použiť pre vlastnú potrebu a nezabezpečiť žiadne povolenie na výstavbu rodinných domov, c/ zabezpečenia sprostredkovania zábezpeky v Z. banke v E., sumu vo výške 6.000,-€, ktorú prevzal v reštaurácii v T. v E., pričom od začiatku mal úmysel peniaze použiť pre vlastnú potrebu a nevybaviť žiadnu zábezpeku, d/ zabezpečenia predaja motorového vozidla R. H. X,X Q., R.: E za sumu 6.000,-€, predmetné motorové vozidlo ktoré aj predal, avšak peniaze poškodenému za predaj neodovzdal, pričom od začiatku mal úmysel peniaze utŕžené z predaja vozidla použiť pre vlastnú potrebu, 6. vystupujúci pod menom D.. E. U., pod zámienkou krátkodobej pôžičky, vylákal od poškodenej E.. J. E. v mieste jej trvalého pobytu v T. na M. ul. Xc, na základe zmlúv o pôžičke dňa 1.10.2009 sumu vo výške 45.000,-€ so záväzkom vrátenia do 31.12.2009, dňa 29.10.2009 sumu vo výške 50.000,-€ so záväzkom vrátenia do 15.11.2009 a dňa 10.11.2009 sumu vo výške 15.000,-€ so záväzkom vrátenia do 30.11.2009, peniaze však nevrátil, pričom už v čase ich vypožičania mal v úmysle ich nevrátiť a použiť ich na vlastné obohatenie, 7. vystupujúci pod menom D.. E. U., pod zámienkou zabezpečenie zakúpenia nehnuteľnosti na spoločné podnikateľské účely pre Mg. J. E. a S. E., vylákal dňa 3.11.2009 v T. od Mgr. J. E. sumu vo výške 66.000,- € a S. E. sumu vo výške 33.000,- €, pričom od začiatku mal úmysel peniaze použiť pre vlastnú potrebu a nezabezpečiť žiadnu kúpu nehnuteľnosti, čím týmto konaním poškodených uviedol do omylu a spôsobil tak poškodeným E.. W. P. škodu vo výške 5.000,- €, O. R. škodu vo výške 6.000,- €, W. R. škodu vo výške 12.400,- €, S. J. škodu vo výške 14.000 €, Z. T. škodu vo výške 5.000,- €, poškodenému H. E. škodu vo výške 25.000,-€, E.. J. E. škodu vo výške 176.000,-€ a S. E. škodu vo výške 33.000,-€, spolu celkovú škodu 276.400,-€, Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. z., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/167/2011 zo dňa 28.11.2011, ako aj výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/75/2010 zo dňa 28.06.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu následne: 1/ Mgr. W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, škodu vo výške 5.000,- Eur 2/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. R., E. č. XX, škodu vo výške 6.000,- Eur, 3/ W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, škodu vo výške 12.400,- Eur 4/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., J. č. XXX/XX, škodu vo výške 14.000,- Eur, 5/ Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. A. č. XXX, škodu vo výške 5.000,- Eur, 6/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. A. č. XXXX, škodu vo výške 25.000,- Eur, 7/ E.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., M. č. Xc, škodu vo výške 176.000,- Eur, 8/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. nad R., H. č. XXX/XXX, škodu vo výške 33.000,- Eur. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podal obhajca v mene klienta, pričom je zrejmé, že súd akceptoval tvrdenia poškodených bez toho, aby tieto reálne overil. Z viacerých výpovedí svedkov vyplýva, že medzi nimi a obvineným išlo o občiansko-právny vzťah. Za daného stavu považuje prvostupňové rozhodnutie za predčasné a navrhuje preto rozsudok zrušiť a doplniť dokazovanie. Krajský súd konal verejné zasadnutie v zmysle § 358 Tr. por. za súčasného splnenia tohto ustanovenia. Požiadal Odbor pátrania a kriminalisticko-technických činností Prezídium PZ Ministerstva vnútra SR o šetrenie pobytu obžalovaného. Zo správy uvedeného odboru zo dňa 23.11.2016 bolo zistené, že obžalovaný sa nezdržiava v mieste bydliska, je vyhlásené na neho celoštátne pátranie a podľa operatívnych informácii sa môže zdržovať v niektorej z exotických krajín Južnej Ázie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ustanovený obhajca sa pridržiaval písomného odvolania zo dňa 17.05.2016. a navrhol tomuto vyhovieť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Poukázala na úmysel obžalovaného a tiež uviedla, že aj výrok o treste je správny a zákonný. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. V intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného podané prostredníctvom jeho obhajcu nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods. 1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné. Vo vzťahu k výroku o vine krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal potrebné dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, keďže konal tiež s poukazom na § 358 Tr. por. proti ušlému. Vypočul jednotlivých poškodených, ktorí popísali priebeh kontaktu s obžalovaným a oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce sa ku konaniu obžalovaného. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo konanie obžalovaného a jeho podvodný úmysel vo vzťahu k poškodeným. Sám obžalovaný v prípravnom konaní okrem skutkov 1,2,3 nepoprel kontakt s poškodenými. Uviedol však iba, že sa z týchto skutkov (4,5,6,7) necíti byť vinným. Popísal kontakt s jednotlivými poškodenými a taktiež uviedol prečo nedošlo k pozitívnemu výsledku vo vzťahu k riešeniu ich vecí. Oproti tejto výpovede obžalovaného a jeho obrane stoja výpovede všetkých poškodených, ktorí podrobne popísali ako sa zoznámili s obžalovaným, ako im ponúkol svoje služby ako právnik D.. U. a následne ako nedošlo po vyplatení požadovanej sumy k sľúbenému výsledku. Jednoznačne na podklade zápisníc o rekognícii bol opoznaný obžalovaný poškodenými, kedy vystupoval pod menom D.. E. U.. Tú skutočnosť, že jednotliví poškodení mu poskytli finančné prostriedky za účelom vybavenia ich požiadavky potvrdzujú aj bankové výpisy z účtov poškodených a následne aj telefonické rozhovory s obžalovaným. Konanie obžalovaného bolo vo vzťahu k jednotlivým poškodeným rovnakého charakteru za účelom získania pre seba majetkový prospech. Je zrejmé, že obžalovaný svojím konaním osoby poškodených uvádzal do omylu, nikdy nepracoval ako právnik, resp. advokát a sľúbil im služby a úkony, ktoré nemohol zabezpečiť. Jeho podvodný úmysel, ktorý bol od počiatku konania medzi ním a jednotlivými poškodenými je zrejmý, pričom treba vychádzať aj z tej skutočnosti, že obžalovaný za obdobnú trestnú činnosť bol aj pred týmto skutkom trestne stíhaný. Odvolací súd dodáva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je stručné a jasné, výstižne zachycuje jednotlivé konania obžalovaného a výpovede poškodených strán. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Preto na tieto závery poukazuje bez potreby ich znova podrobne rozoberať. Naviac je treba uviesť, že obrana obžalovaného bola práve výpoveďami poškodených vyvrátená a jeho tvrdenie, že vystupoval pod cudzím menom z dôvodu ochrany seba a svojej rodiny považuje aj odvolací súd za účelové. Vo vzťahu k vine preto aj krajský súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Vo vzťahu k výroku o treste s poukazom na § 34 Tr. zák. súd konštatuje, že pri obzvlášť závažnom zločine podvodu v zmysle § 221 ods. 4 Tr.zák. je základná trestná sadzba 10 až 15 rokov. Okresný súd správne použil ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. konštatoval, že nie je možné priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť obžalovanému práve s poukazom aj na predchádzajúce odsúdenia. Nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd upravil základnú trestnú sadzbu o jej navýšenie o jednu tretinu s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. (10 rokov až 20 rokov). Pred spáchaním skutku bol 1-krát súdne trestaný, pričom sa jednalo o obdobnú trestnú činnosť a odsúdenie má zahľadené, ale je treba na túto skutočnosť prihliadať pri hodnotení osoby obžalovaného. Ďalšie odsúdenia, ktorých skutkov sa dopustil po prejednávanej trestnej činnosti boli správne súdom prvého stupňa s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušené vo vzťahu k výroku o treste (rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/75/2010 zo dňa 28.06.2010, právoplatného dňa 28.06.2010, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/167/2011 zo dňa 28.11.2011, právoplatného dňa 21.02.2012). V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že sa jednalo o obdobnú trestnú činnosť. Na podklade vyššie uvedených skutočností, preto trest uložený súdom prvého stupňa vo výmere 12 rokov je trestom primeraným a zodpovedajúci zákonu. Obligatórne súd prvého stupňa ukladal aj ochranný dohľad, ktorý uložil v trvaní 1 roka. Zaradenie obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. je zákonné. Výrok o náhrade škody, ktorým v zmysle § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným v plnom rozsahu nimi uvedenú výšku škody je správny, pretože poškodení si riadne a včas svoj nárok uplatnili a výšku škody riadne preukázali. K námietkam obžalovaného, že vo viacerých prípadoch sa jedná o občiansko-právny vzťah, o pôžičku, odvolací súd neakceptoval, nakoľko z výpovedí jednotlivých poškodených, ako aj z celého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný si takýmto konaním zadovažoval majetkový prospech. Nakoľko odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v napadnutej časti rozsudku, preto v zmysle § 319 Tr. poriadku odvolanie obhajcu obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.