Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613204365 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613204365.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: U. B., nar. XX.X.XXXX, E. XXX, E., o zaplatenie 708,- eur s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 4C/138/2013-74 zo dňa 25.9.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku 0,19% denne zo sumy 708,- eur od 30.8.2009 do zaplatenia p r i p ú š ť a rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 4C/138/2013-74 zo dňa 25.9.2015 v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 4C/138/2013-74 zo dňa 25.9.2015 vo zvyšnej časti napadnutého zamietajúceho výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 708,- eur s úrokmi vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 708,- eur od 5.1.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,36 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.3.2013 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 28.3.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 708,- eur spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 708,- eur od 30.8.2009 do zaplatenia, s úrokmi vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 708,- eur od 5.1.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 2,36 eur, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 28.4.2009 na zmenkovú sumu 708,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.8.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 708,- eur spolu s 0,25% denným úrokom od 30.8.2009. Miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 28.4.2009 a k preukázaniu existencie a výšky uplatneného nároku predložil originál zmenky. Súčasne žalobca uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie. 3. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007 (ďalej len „Nariadenie“), na čl. 5 ods. 1 Nariadenia, čl. 19 Nariadenia, čl. 5 ods. 1 Nariadenia, čl. 5 ods. 2 Nariadenia, § 115 ods. 1 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p., § 103 O.s.p., § 135 ods. 2 O.s.p., čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, čl. I § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 93 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 97 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 20 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 46 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb., § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný len čiastočne. 4. Žalobca si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že žalobca konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie z obsahu zistil, že primárny právny vzťah medzi vystaviteľom zmenky a remitentom bol vzťahom spotrebiteľským, avšak s ohľadom na abstraktný charakter zmenky, ktorá je ako cenný papier nezávislá od kauzálneho vzťahu, z ktorého vzišla, aj prípadné porušenie ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje neplatnosť zmenky. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom, priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi. 5. Svojou povahou je zmenka abstraktným cenným papierom. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom aj preukázal. Majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto môže, ak zistil, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom, skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci. Uvedené teda neplatí pre absolútnu neplatnosť zmenkového právneho úkonu, na ktorú súd prihliada ex offo. Samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, hoci kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. prevzal 11.4.2014. Ustanovenie § 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorej dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity žalovaného musí súd rozhodnúť o pohľadávke len na základe dôkazov predložených žalobcom. 6. Vzhľadom na to, že žalovaný nedoručil súdu odpoveď k návrhu na uplatnenie pohľadávky, nevzniesol relevantné námietky vydal súd o pohľadávke žalobcu rozsudok, ktorým návrhu žalobcu vyhovel v časti zmenkovej sumy 708,- eur, úrokov vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 708,- eur od 5.1.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 2,36 eur, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať. 7. V prípade dojednaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 708,- eur od 30.8.2009 do zaplatenia súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba žalobcu nedôvodná. Úroková miera dojednaná v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona uvedená v tele zmenky predstavuje sadzbu 0,25% denne, čo je 91,25% ročne. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ úrokovať zmenkovú sumu, pričom zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, nelimituje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa zmenky a rovnako neupravuje koniec lehoty úročenia. Z tohto dôvodu pokiaľ vystaviteľ v úrokovej doložke neuvedie koniec lehoty koniec úročenia, zmenková suma sa úročí do splatnosti zmenky. Od splatnosti zmenky do zaplatenia dlhu potom patrí veriteľovi postihový šesťpercentný zákonný úrok podľa čl. I § 48 ods. 1 a 2 zákona, ktorý preberá uhradzovaciu funkciu. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, pre platnosť zmenkových úkonov platia okrem osobitných ustanovení zákona zmenkového a šekového aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný zákon neobsahuje inú úpravu. Pri posudzovaní nároku úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke, preto súd vychádzal z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že výška úrokovej miery v úrokovej doložke je neprimeraná. Súdu prvej inštancie z rozhodovacej činnosti a verejne dostupných zdrojov bolo známe, že v čase vystavenia zmenky 28.4.2009 boli úrokové sadzby za poskytované spotrebiteľské úvery a iné úvery pre domácnosti, uplatňované bankami maximálne 13,88% ročne, ktorú sadzbu zmenkový úrok 91,25% ročne mnohonásobne prevyšuje a je možné uvedené kvalifikovať ako civilnoprávnu úžeru. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Z týchto dôvodov, preto súd prvej inštancie úrokovú doložku na zmenke pre rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a návrh v tejto časti zamietol. 8. O trovách konania rozhodol súd podľa čl. 16 Nariadenia č. 861/2007/ES, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech a v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keď podľa čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. V danom prípade žalobca bol úspešný vo výške 19,55% a žalovaný bol úspešný vo výške 80,45% a teda žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 60,90%. Žalovaný však návrh na náhradu trov nepodal a ani zo spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd prvej inštancie náhradu trov žalovanému nepriznal. 9. Proti tomuto rozhodnutiu v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý ako aj proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Uviedol, že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasil. Žalobca ďalej poukázal predovšetkým na nespornosť jeho záväzku na zmenku zaplatiť. Táto nespornosť záväzku žalovaného na zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Podľa názoru žalobcu je teda záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok platný a mal byť priznaný v súdnom konaní. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozhodnutia okresných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a súčasne mu prizná náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie. 10. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 11. Písomným podaním zo dňa 29.12.2015 zobral žalobca svoj návrh v časti týkajúcej sa 0,19% zmenkového úroku denne späť, žiadal pripustiť čiastočné späťvzatie, rozsudok v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť. 12. Podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 13. Odvolací súd vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvej inštancie dotknutej časti zrušil a konanie podľa § 370 CSP v tejto časti zastavil. 14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 15. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný sa ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava sumu 708,- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.8.2009. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy ako aj údaje o žalovanom, zatiaľ čo zmenkový úrok 0,25% denne je na zmenke uvedený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „na miesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, s podpisom konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. 16. Za správny v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, ktorý návrh v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy 708,- eur od 30.8.2009 do zaplatenia zamietol v celom rozsahu, keď vôľou účastníkov nebolo dohodnúť úrok v nižšej sadzbe, ale práve v sadzbe 0,25% denne, ktorá ako na to správne poukázal súd prvej inštancie dosahuje takmer výšku samotnej istiny. Takto dohodnutý úrok je pre rozpor so zákonom neprípustný. Uvedený záver platí aj po čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom, keďže v čase vystavenia zmenky boli priemerné úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 13,88% ročne a úrok 0,06% denne, túto sadzbu výrazne prevyšuje. Navyše skutočnosť, že žalobca si v súčasnosti uplatňuje zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne, nemá vplyv na samotnú dohodu o zmenkovom úroku 0,25% denne, ktorú súd vyhodnotil za neplatnú pre rozpor so zákonom. 17. Odvolací súd poukazuje aj na názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v stanovisku č. 93, v ktorom Najvyšší súd skonštatoval, že z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť a to i v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku konštatoval, že je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu známych z jeho činností (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. 18. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a po zohľadnení späťvzatej časti návrhu ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie i v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, nakoľko zodpovedá vzhľadom na pomer úspechu účastníkov v konaní v čl. 16 Nariadenia. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).