Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613205525 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613205525.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AB BANY, s.r.o., so sídlom Moravský Svätý Ján č. 697, 908 71 Moravský Svätý Ján, IČO: 43 858 350, zastúpený: AK Vasiľová, s.r.o., Bajkalská č. 29/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 800 392, proti odporcovi: R. D., D.. XX.XX.XXXX, N. G. Č.. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, Pribinova č. 3, 901 01 Malacky, o zaplatenie sumy 1.495,78 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10 Cb/54/2013-141 zo dňa 11.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu súdu Malacky č.k. 10 Cb/54/2013-141 zo dňa 11.11.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 590,82 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 10.11.2010 domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.824,36 eur s príslušenstvom odporcom O. F. - O. - Z., nakoľko mu dodal tovar, ktorý riadne prevzal a na základe čoho mu navrhovateľ vystavil faktúru č. XXXXXXXX, znejúcu na sumu 1.257,84 eur, splatnú dňa 05.10.2009 a faktúru č. XXXXXXXX znejúcu na sumu 237,94 eur, splatnú dňa 30.10.2009, ktoré však odporca neuhradil. Uznesením sp.zn. 10 Cb/114/2011 zo dňa 19.12.2012 súd na návrh navrhovateľa pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ďalší účastník R. D. ako odporca v 2/ rade a zároveň pripustil zmenu návrhu, a to tak, že odporca v 1/ rade O. F. - O. - Z. je povinný uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 635,51 eur s príslušenstvom a odporca v 2/ rade R. D. je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 1.495,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.257,84 eur od 06.10.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 328,58 eur od 15.10.2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na vstup ďalšieho účastníka odôvodnil tým, že odporca v 2/ rade uznal, že kúpil tovar, ktorý bol fakturovaný v celkovej sume 1.495,78 eur, a preto by mal túto časť žalovanej pohľadávky zaplatiť on a nie odporca v 1/ rade. Následne navrhovateľ a odporca v 1/ rade uzatvorili zmier a konajúci súd uznesením č.k. 10 Cb/114/2011-135 zo dňa 20.02.2013 vylúčil návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2/ rade na samostatné konanie. S poukazom na ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a odovzdaniu tovaru zo strany navrhovateľa ako predávajúceho O. F.. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania zostalo určenie, kto je kupujúcim, a teda povinným uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, a tým aj pasívne legitimovaným v súdnom konaním. Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol vozík, ako aj ďalší tovar špecifikovaný vo faktúrach č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX v hodnote 1.495,78 eur, s O. F. - O. - Z.. S poukazom na ust. § 49a prvá veta Občianskeho zákonníka uviedol, že je toho názoru, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle, kto je skutočným kupujúcim. Považoval za zrejmé, že navrhovateľ konal v presvedčení, že kupujúcim, teda osobou, ktorej bol právny úkon určený, bol O. F. - O. - Z., keďže na jeho meno vystavil faktúry, odovzdal mu predmet kúpy a poskytol mu ako svojmu obchodnému partnerovi zľavu na kúpnu cenu. Z vyjadrenia navrhovateľa mal za zrejmé, že skutočnosť, kto je kupujúci, bola pre neho rozhodujúca, nakoľko pokiaľ by vedel, že skutočným kupujúcim je odporca, nebolo by prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to z dôvodu, že podľa vyjadrení účastníkov konania, v takom prípade by navrhovateľ neposkytol odporcovi zľavu na kúpnu cenu a odporca by o tovar za takúto cenu nemal záujem. Bol toho názoru, že omyl navrhovateľa sa týkal takej podstatnej skutočnosti, bez ktorej by k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo. S poukazom na ust. § 40a Obč. zák. súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá bola pre neho rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený - O. F., o omyle navrhovateľa vedel. Uviedol, že v tomto prípade by bolo možné kúpnu zmluvu považovať v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko sa však navrhovateľ neplatnosti právneho úkonu nedovolal, súd v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a O. F. - O. - Z. za platnú. Uzavrel, že nakoľko odporca neuzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu, nie je povinný uhradiť kúpnu cenu a tým nie je pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní a návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania vo výške 590,82 eur, ktoré potreboval pri bránení práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Popísal skutkový stav uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny za tovar predaný O. F. na základe písomnej Dohody o predaji pracovných odevov a ochranných pomôcok zo dňa 06.08.2009 uzavretej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a O. F. ako kupujúcim, čím od tohto momentu považoval každú objednávku od O. F. na základe uvedenej dohody za jeho objednávku. Navrhovateľ bol v domnienke, že tovar z vyššie uvedených faktúr, je tovarom objednaným O. F., ktorému vystavil aj predmetné faktúry. Z ďalšieho dokazovania však vyplynulo, že tovar bol objednaný odporcom. Poukázal na skutočnosť, že zo zápisnice zo dňa 24.10.2012 vyplýva, že v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb/114/2011 nebolo zrejmé, kto je v zmluvnom vzťahu na strane kupujúceho, pričom až z prijatého uznesenia súdu zo dňa 24.10.2012 vyplynulo, že kupujúcim vo veci je odporca namiesto O. F.Ž.. Poukázal na to, že až z predmetného dokazovania dňa 24.10.2012 pri výsluchu svedka R. D. vyšla najavo skutočnosť, že predmetný tovar sa nachádza u R. D., pričom súd v napadnutom rozsudku vôbec nebral do úvahy svedeckú výpoveď odporcu v čase, keď vystupoval ako svedok, kde vo výsluchu pred súdom jednoznačne uviedol viacero skutočností, ktorými priznal svoje postavenie kupujúceho v tomto záväzkovom vzťahu, čím potvrdil svoju pasívnu vecnú legitimáciu vyplývajúcu z ústne uzavretej kúpnej zmluvy. Súd naproti tomu v napadnutom rozsudku uviedol, že odporca neuzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu, nie je povinný uhradiť kúpnu cenu, a tým nie je pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní. Navrhovateľ vyslovil názor, že nakoľko uzatvoril s odporcom ústnu kúpnu zmluvu, súd nesprávne právne vec posúdil. Mal za to, že aj úvahy, podľa ktorých súd vo veci konal, dokazujú, že si bol vedomý skutočnosti, že na strane kupujúceho sú dve rozdielne osoby, pričom v jednej časti veci súd schválil zmier, podľa ktorého bol O. F. zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 635,51 eur a v druhej časti veci vylúčil návrh navrhovateľa voči odporcovi vo veci o zaplatenie 1.495,78 eur na samostatné konanie, keďže v danom prípade došlo ku skutočnostiam, ktoré zakladajú pasívnu legitimáciu tejto osoby. Navrhovateľ sa ďalej nestotožnil ani s názorom súdu v napadnutom rozsudku a dôvodom, že ak sa podľa názoru súdu mal navrhovateľ dovolať neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, aby sa domohol svojich práv, malo by to za následok neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu, a to aj v tej časti, v ktorej bol schválený súdom zmier. Keďže O. F. mu bol zaviazaný zaplatiť istinu vo výške 635,51 eur, následne by si mohol žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že sa nedomáhal neplatnosti kúpnej zmluvy s O. F. podľa § 40a Občianskeho zákonníka, nemôže mať podľa jeho názoru za následok neplatnosť ústne dojednanej kúpnej zmluvy, ktorá vznikla medzi ním a R. D.. Uviedol, že bol uvedený do omylu, keď sa O. F. rozhodol porušiť uzavretú dohodu a bez vedomia navrhovateľa vo veci predaja tovaru pre odporcu vystupoval iba v pozícii sprostredkovateľa. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ jednal cenu, dopravu a akosť tovaru priamo s odporcom, čím medzi nimi vznikol právoplatný záväzkový vzťah. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu potvrdí a neúspešného odporcu zaviaže na náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania, eventuálne napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov konania vo výške 749,64 eur. Uviedol, že s argumentmi uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, ani s jeho návrhom na potvrdenie žalobného návrhu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, sa v žiadnom prípade nie je možné stotožniť. Mal za to, že prvostupňový súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania správne, a to v každom ohľade, teda spravodlivo a v súlade so zákonom i s dobrými mravmi. Poukázal na to, že otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov konania, nemôže konanie pre nedostatok takejto podmienky zastaviť, avšak musí žalobu zamietnuť. Pripomenul, že je to práve navrhovateľ, kto disponuje celým návrhom, teda ako vymedzením účastníkov konania, tak i právnou kvalifikáciou svojho tvrdeného nároku. Vychádzajúc z odvolania vyslovil názor, že navrhovateľ sa zrejme domáha toho, aby súd zhojil jeho návrh a svojím konečným rozhodnutím vo veci „opravil“ nielen jeho nesprávne označeného účastníka konania na strane odporcu, ale i nesprávnu právnu kvalifikáciu ním tvrdeného navrhovateľa, čo je absolútne neprijateľné. S poukazom na ust. § 100 Občianskeho zákonníka uviedol, že podľa jeho názoru je nárok navrhovateľa premlčaný, nakoľko právo navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny voči odporcovi mohlo byť prvýkrát uplatnené v deň nasledujúci po dátume splatnosti oboch vystavených faktúr, teda po zistení, že pôvodný odporca O. F. - O. - Z. odmietol obe vystavené faktúry uhradiť s odôvodnením, že kupujúcim fakturovaného tovaru je odporca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ sa domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 1.495,78 s prísl., z titulu kúpnej ceny dodaného tovaru, fakturovanej faktúrami č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX. Konajúci súd nepovažoval za sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a odovzdaniu tovaru zo strany navrhovateľa ako predávajúceho pôvodnému odporcovi O. F.. Spornou otázkou podľa jeho názoru zostalo určenie, kto je kupujúcim a teda povinným uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, a tým aj pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaním. Z vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá bola pre neho rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený - O. F., vedel o tomto omyle navrhovateľa, pričom v tomto prípade by bolo možné kúpnu zmluvu považovať v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú. Nakoľko sa však navrhovateľ neplatnosti právneho úkonu nedovolal, súd v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a O. F. - O. - Z. za platnú. Uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že nakoľko odporca neuzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu, nie je povinný uhradiť kúpnu cenu a tým nie je pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní a návrh zamietol. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k takýmto záverom. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych a neúplných skutkových záverov, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa pri vyslovení záveru v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy vôbec nebral do úvahy tvrdenia odporcu, ktorý aj ako svedok vypočutý v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb/114/2011, aj ako účastník konania v postavení odporcu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb/54/2013 (po vylúčení návrhu v tejto časti na samostatné konanie) potvrdil, že ústne uzavrel s navrhovateľom kúpnu zmluvu, ale nezaplatil mu kúpnu cenu, nakoľko faktúry boli vystavené na O. F., od ktorého tovar prevzal a časť kúpnej ceny vo výške 500 eur mu aj uhradil. Ďalej potvrdil, že o kúpe tovaru komunikoval osobne s konateľom navrhovateľa, ako aj o chýbajúcich veciach na vozíku, ktorému telefonicky oznamoval, že mu vozík pošle naspäť alebo mu pošle iba polovicu kúpnej ceny a zvyšok doplatí, až keď bude mať kompletný vozík. Taktiež neprihliadol k tvrdeniu odporcu, že konateľovi navrhovateľa poslal 500 eur po O.. F. s tým, že mu oznámil, že zvyšnú časť kúpnej ceny mu doplatí potom. Potvrdil aj, že tovar sa u neho stále nachádza. Konajúci súd sa týmito tvrdeniami vôbec nezaoberal, nevypočul k nim ani konateľa navrhovateľa, ani O. F., ktorý mal byť pri ústnych rokovaniach prítomný a predčasne ustálil uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a O. F., ako aj predčasne právne posúdil konanie navrhovateľa podľa § 49a prvá veta O.z. pri uzatváraní tejto zmluvy ako konanie v omyle. Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsobom jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a zaoberať sa jej podstatnými náležitosťami, a to určením zmluvných strán, určením predmetu kúpy, záväzkom predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzkom kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Uzatvorenie a vznik kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi je upravené v ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle § 1 ods. 2 Obch. zák. sa riadi všeobecnou úpravou uzatvárania zmlúv podľa § 43-51 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konajúci súd vypočuje aj konateľa navrhovateľa, s ktorým podľa vyjadrenia odporcu dohodol ústne náležitosti kúpnej zmluvy, v prípade rozdielnych tvrdení aj O. F. ako svedka. V prípade ich rozdielnych tvrdení súd prvého stupňa pristúpi aj k ich konfrontácii a až po takto doplnenom dokazovaní bude potrebné, aby sa dostatočne a úplne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynú z doplneného dokazovania. Podľa § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Zákon teda vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď určujúcim sú v tomto procese jednak dielčie, ako aj komplexné závery súdu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, tvoriacich podklad pre záver o tom, ktoré zo skutočností je potrebné mať za preukázané a ktoré tvoria zistený skutkový stav vo veci. Základom hodnotiaceho postupu súdu sú popri všeobecných a odborných skúsenostiach tiež pravidlá logického myslenia formulované do logických zásad. Vierohodnosť konkrétneho poznatku získaného v procese dokazovania, a teda jeho význam z hľadiska pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v súvislosti s poznatkami získanými vykonaním ostatných dôkazov. Odvolací súd v tomto prípade konštatuje, že súd prvého stupňa sa pri zisťovaní skutkového stavu veci nedostatočne riadil ustanovením § 132 O.s.p., keď sa nevysporiadal s niektorými skutočnosťami, ktoré v procese dokazovania vyšli najavo a tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Konajúci súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami odporcu v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy s navrhovateľom, ani s námietkou premlčania, ktorú odporca vzniesol v písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.09.2013 (č.l. 89). Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva účastníka konať pred súdom, v rámci ktorého má účastník konania právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie a obsah vykonaných dôkazov v rozsudku dostatočným a zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotil. Z uvedeného hľadiska považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, závery konajúceho súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou odporcom, nedostatočne zistil skutkový stav, preto bolo potrebné odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p. zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa, ako súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, odstráni odvolacím súdom vytknuté nedostatky. Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou odporcom. Možnosť uplatniť námietku premlčania je právom dlžníka. Premlčanie sa spája s márnym uplynutím doby, ktorú zákon dáva veriteľovi na „vykonanie“ práva. Pokiaľ teda dlžník vznesie námietku premlčania, súd nemôže nárok po uplynutí premlčacej doby priznať. Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v prvom rade zaoberať sa s námietkou premlčania vznesenou odporcom a ak po posúdení námietky premlčania dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, bude sa ďalej zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku navrhovateľa a doplní dokazovanie v naznačenom smere za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci a opätovného rozhodnutia o nároku navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že účastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a úvahy o skutkových a právnych záveroch súdu musia byť ním dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Svoje rozhodnutie preto odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 157 ods. 2 O.s.p., najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.