Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/277/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613207422 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613207422.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná č. 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Ing. Michal Oravec, s miestom podnikania Potočná 208, 900 55 Lozorno, IČO: 35 436 735, zastúpený JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka, ul. 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 21.487,60 € a sumy 21.921,21 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/154/2013-378 zo dňa 18.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/154/2013-378 zo dňa 18.5. 2015 p o t v r d z u j e. Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2.604 € a trov právneho zastúpenia v sume 3.412,16 € právnemu zástupcovi žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa samostatnými návrhmi na začatie konania domáhal zaplatenia sumy 21.487,60 € a sumy 21.921,21 € z titulu neuhradených dodávateľských faktúr. 3. Návrhom na začatie konania zo dňa 17.06.2013 doručeným súdu dňa 21.06.2013 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.487,60 € s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradenej ceny za poskytnutú dodávku elektriny, ktorú ako dodávateľ elektriny dodal žalovanému na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140 257 831 zo dňa 15.02.2010 pre miesto spotreby č. 310 812 7910, na ktorom mieste spotreby si okrem istiny vo výške 21.487,60 € si uplatnil aj úrok z omeškania s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky ZSE Energia, a.s., a to vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. 4. O návrhu žalobcu zo dňa 17.06.2013 rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 18Rob/211/2013-49 zo dňa 17.09.2013, ktorým súd návrhu žalobcu vyhovel. 5. Návrhom na začatie konania zo dňa 01.10.2013 doručeným súdu dňa 04.10.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.921,21 € s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradenej ceny za poskytnutú dodávku elektriny, ktorú ako dodávateľ elektriny dodal žalovanému na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140 257 829 zo dňa 15.02.2010 pre miesto spotreby č. 310 813 3830, ktorú žalovaný odoberal a ktorú mu vyúčtoval faktúrami uvedenými v žalobnom návrhu, okrem istiny vo výške 21.921,21 € si uplatnil aj úrok z omeškania s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky ZSE Energia, a.s., a to vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. 6. O návrhu žalobcu zo dňa 01.10.2013 rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 18Rob/306/2013-43 zo dňa 28.11.2013, ktorým súd návrhu žalobcu vyhovel. 7. Žalovaný proti platobnému rozkazu č. k. 18Rob/211/2013-49 zo dňa 17.09.2013 podal dňa 07.10.2013 a proti platobnému rozkazu č. k. 18Rob/306/2013-43 zo dňa 28.11.2013 podal dňa 30.12.2013 v zákonnej lehote odpor. 8. V oboch uvedených procesných podaniach skutkovo zhodne uviedol, že uplatnenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu považuje za neoprávnenú z nasledujúcich dôvodov: žaloca v návrhu uvádza, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.02.2010 Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 140 257 831 pre odberné miesto 310 812 7910 a Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 140 257 829 pre miesto spotreby č. 310 813 3830, ktorých súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky ZSE Energia, a.s. Samotný žalobca vo svojom návrhu deklaruje vznik zmluvy dňa 15.02.2010. Zmluva o združenej dodávke elektriny viažuca sa k miestu spotreby č. 310 813 3830, ako aj Zmluva o združenej dodávke elektriny viažuca sa k miestu spotreby č. 310 812 7910 bola podpísaná za žalobcu ako dodávateľa dňa 01.01.2010, avšak podpis žalovaného ako odberateľa je datovaný ku dňu 15.02.2010. Z čl. VII. bod 7.4 zmlúv vyplýva, že zmluvy nadobúdajú platnosť dňom ich podpísania oboma zmluvnými stranami, pričom účinnosť dňom začatia dodávky elektriny. Predmetné zmluvy nadobudli platnosť až dňom 15.02.2010 kedy boli podpísané oboma zmluvnými stranami. Zmluva je platná, keď spĺňa všetky podstatné náležitosti vymedzené príslušným právnym predpisom. Účinnosť je skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať právne účinky (následky), teda sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy. Žalovaný má za to, že platnosť zmlúv nastala až 15.02.2010, a až následne mohla nastať aj účinnosť, pričom táto nemohla nastať už pred podpisom zmlúv oboma zmluvnými stranami. Keďže obidve zmluvy nadobudli platnosť dňom 15.02.2010 a boli uzatvorené na dobu určitú, teda do 01.01.2011, potom nie je možné uvažovať o zmluvách uzatvorených na aspoň dvanásť mesiacov, z čoho vyplýva, že odporca nemal povinnosť oznámiť navrhovateľovi v lehote dvoch mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú boli zmluvy uzatvorené, že trvá na ich zániku uplynutím dohodnutej doby a nesúhlasí s predĺžením platnosti, inak sa doba platnosti zmlúv uplynutím tejto dohodnutej doby mení na dobu neurčitú, tak ako je to vymedzené vo Všeobecných obchodných podmienkach pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., konkrétne čl. X. Žalobca však trval na tom, že zmluvy boli uzatvorené na aspoň 12 mesiacov, a teda žalovaný mal oznámiť žalobcovi, že trvá na ich zániku uplynutím dohodnutej doby a nesúhlasí s predĺžením. 9. Žalovaný v odpore ďalej namietal nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že podpisu predmetných zmlúv predchádzalo dohodnutie si podmienok zmlúv v ústnej forme s pracovníkom žalobcu, na základe čoho malo byť ku dňu 01.01.2010 vypracované písomné vyhotovenia zmlúv obsahujúce už v ústnej forme dohodnuté podmienky. Nie je možné sa iba stroho odvolávať na Všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky dohodnutého tarifného produktu, ktoré sú zverejnené na internete, nakoľko pri uzatváraní zmluvy musia byť výslovne dohodnuté jej základné náležitosti, napríklad aj cena dodávky, o ktorej sa žalovaný dozvedel priamo až z písomného vyhotovenia zmluvy, na základe čoho tento písomný návrh akceptoval a zmluvu dňa 15.02.2010 vlastnoručne podpísal. 10. Skutočnosť, že žalobca si vymienil vznik zmluvného vzťahu na základe písomnej zmluvy, je zrejmá z toho, že žalovanému zaslal písomné návrhy zmlúv datované ku dňu 01.01.2010, ak boli zmluvy podpísané 01.01.2010 a boli doručované žalovanému poštou, žalovaný ku dňu 01.01.2010 ich písomným vyhotovením ani nemohol disponovať, a teda ani akceptovať písomný návrh zmlúv v daný deň. Pokiaľ by aj dodávka elektriky bola začatá už 01.01.2010, nemožno túto skutočnosť vykladať tak, že zmluva nadobudla účinnosť k tomuto dňu. Žalovaný poukázal na čl. VII., bod 7.2 zmlúv, v ktorom je výslovne uvedené, že odberateľ vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami tarifného produktu, ktoré obdržal pri podpise zmluvy, a nie ktoré obdržal pred podpisom zmluvy, na základe predchádzajúceho ústneho dohovoru s pracovníkom žalobcu a čl. I bod 1.8 Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré žalobca vo svojich listoch tiež neustále odkazuje, podľa ktorého sa zmluva uzatvára písomne na dobu neurčitú alebo na dobu určitú v trvaní spravidla najmenej dvanásť mesiacov, pokiaľ sa odberateľ s dodávateľom v zmluve nedohodnú inak. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca si výslovne vymieňuje písomnú formu zmluvy na vznik zmluvného vzťahu. Žalovaný navyše namieta funkčnosť zariadení, prostredníctvom ktorých mala byť distribuovaná elektrina na obidvoch miestach spotreby, tieto boli nefunkčné už v čase uzatvorenia obidvoch zmlúv, o čom mal žalobca vedomosť, nakoľko aj podľa vyjadrenia predchodcu žalovaného, tieto sú nefunkčné už niekoľko rokov, o čom však žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv vedomosť nemal, na základe tejto skutočnosti vznikla situácia, že nedochádzalo k odberu elektriny v množstve, na ktoré sa žalovaný zmluvne zaviazal, následkom čoho vystavoval žalobca dodatočne žalovanému opravné faktúry vzťahujúce sa k faktúram za obdobie január 2011 v novembri 2012, resp. za obdobie január 2012 december 2012 až v máji 2013. 11. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu v oboch pôvodných konaniach skutkovo identicky uviedol, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 1402 578 31 v zmysle zákona 656/2004 Z.z. o energetike zo dňa 01.01.2010 s číslom miesta spotreby 310 812 7910, N. XX XXXX T. a Zmluvy o združenej dodávke elektriny v zmysle zákona 656/2004 Z.z. o energetike č. 1402 578 29 zo dňa 01.01.2010 pre miesto spotreby č. 310 813 3830, N. XX XXXX T.. Žalovaný uhradil faktúru č. 7101624600 so splatnosťou 22.02.2010 za fakturované obdobie 01.01.2010 do 31.01.2010 vo výške 52,29 € pod v.s. 7101624600, za faktický odber energie, platba bola zaúčtovaná 09.02.2010, preto má žalobca za to že zmluvy boli platné od 01.01.2010, nakoľko žalovaný uhradil faktúru za január 2010, čím uznal platnosť aj účinnosť zmlúv. V zmysle bodu 10.2 Všeobecných obchodných podmienkach pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., účinných od 01.01.2010 sa zmluva zmenila na dobu neurčitú, pretože ak je zmluva uzatvorená na dobu určitú aspoň na dvanásť mesiacov a žiadna zo zmluvných strán v lehote troch mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú bola Zmluva uzatvorená, neoznámi písomne druhej zmluvnej strane, že trvá na ich zániku uplynutím dohodnutej doby, zmluva sa mení na zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú s možnosťou výpovede podľa bodu 10.3 tohto článku. 12. Uznesením č.k. 10Cb/154/2013 zo dňa 12.11.2014 súd spojil na spoločné konanie vec vedenú pod sp. zn. 10Cb/154/2013 a vec vedenú pod spis. zn. 10Cb/47/2014 s tým, že obe konania sa budú ďalej viesť pod spis. zn. 10Cb/154/2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2014. 13. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a vypočutím účastníkov konania a zistil, že zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 1402 578 29 vyplýva, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili zmluvu o dodávke elektriny, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa v zmluvnom období dodávať elektrinu do odberného miesta odberateľa uvedeného v čl. II. zmluvy podľa podmienok tarifného produktu dohodnutého v zmluve a zabezpečiť pre odberateľa do odberného miesta ostatné regulované služby od príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy. (čl. I bod 1.1 zmluvy). Predmetom záväzku odberateľa je odoberať od dodávateľa elektrinu podľa podmienok tarifného produktu dodávky elektriny a riadne a včas zaplatiť za dodávku elektriny. Podľa bodu 1.3 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny. Podľa čl. II. zmluvy číslo miesto spotreby je 310 813 3830, adresa miesta spotreby je J. XX, XXX XX Q.. Podľa čl. III. zmluvy sadzba za distribučné služby je X2-S, tarifný produkt dodávky StandardPowerDuo podľa čl. IV. zmluvy. Podľa bodu 7.4 zmluvy zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Zmluva nadobúda účinnosť dňom začatia dodávky elektriny a uzatvára sa na dobu určitú do 01.01.2011. Za dodávateľa je podpis zmluvy datovaný dňa 01.01.2010, za odberateľa je podpis zmluvy datovaný 15.02.2010. 14. Zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140257831 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili zmluvu o dodávke elektriny, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa v zmluvnom období dodávať elektrinu do odberného miesta odberateľa uvedeného v čl. II. zmluvy podľa podmienok tarifného produktu dohodnutého v zmluve a zabezpečiť pre odberateľa do odberného miesta ostatné regulované služby. Aj táto zmluva bola za žalobcu podpísaná dňa 1.1.2010 a za žalovaného dňa 15.2.2010. Podľa bodu 7.4 zmluvy zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Zmluva nadobúda účinnosť dňom začatia dodávky elektriny a uzatvára sa na dobu určitú do 01.01.2011. 15. Podľa čl. I. bod 1.8. Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., účinných od 01.01.2010 zmluva medzi dodávateľom a odberateľom sa uzatvára písomne na dobu neurčitú alebo určitú v trvaní najmenej 12 mesiacov, pokiaľ sa odberateľ s dodávateľom nedohodnú v zmluve inak. 16. Z čl. X. bod 10.1. Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., účinných od 01.01.2010 súd zistil, že zmluva medzi dodávateľom a odberateľom sa uzatvára písomne a môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Podľa čl. X. bod 10.2 ak je zmluva uzatvorená na dobu určitú aspoň 12 mesiacov a žiadna zo zmluvných strán v lehote 3 mesiacov pred uplynutím doby na ktorú bola uzatvorená, neoznámi písomne druhej zmluvnej strane, že trvá na jej zániku uplynutím dohodnutej doby a nesúhlasí s predĺžením jej platnosti, doba platnosti zmluvy sa uplynutím tejto doby mení na dobu neurčitú. Podľa čl. XIII. bod 13.1 zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu obomi zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom skutočného začatia poskytovania dodávky elektriny. 17. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie tovaru a služieb faktúry č. 7102074437 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074438 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074440 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074441 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074442 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074443 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074444 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074445 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074446 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074447 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, č. 7102074448 na sumu 1.826,75 € splatnú 17.06.2013, ktorými vyúčtoval odporcovi cenu za dodanie tovaru a služieb za obdobie 01.01.2012 do 31.12.2012, pričom predložené faktúry sú označené ako Opravná faktúra, v texte faktúry žalobca uvádza, že na základe zistených skutočností, ktoré majú vplyv na realizovanú fakturáciu, zasiela opravnú faktúru, a to k faktúram č. 7120794628, 7150546565, 7111032708, 7180509713, 7210468422, 7200483213, 719050122, 7220453532, 7200505718, 7160573694, 7190527805, 7180551937. Podľa príloh k jednotlivým faktúram žalobca vyúčtoval cenu za odberné miesto č. 310 813 3830 a tiež za odberné miesto č. 310 812 7910. Žalobca účtoval produkt Firma Dvojtarif a X2-S. Fakturácia vychádzala z vyúčtovanej položky Rezervovaná kapacita, ostatné položky jednotlivých faktúr sú odúčtované. 18. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie tovaru a služieb faktúry č. 7010420745 na sumu 134,69 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420746 na sumu 134,69 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420747 na sumu 134,69 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420751 na sumu 134,69 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420752 na sumu 134,69 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420753 na sumu 134,69 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420767 na sumu 1.655,96 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420768 na sumu 1.655,96 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420769 na sumu 1.655,96 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420770 na sumu 1.655,96 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420771 na sumu 1.655,96 € splatnú 03.12.2012, č. 7010420772 na sumu 1.655,96 € splatnú 03.12.2012, č. 7012024692 na sumu 1.790,50 € splatnú 07.01.2013, č. 7012024693 na sumu 1.790,42 € splatnú 07.01.2013, č. 7012024694 na sumu 1.790,65 € splatnú 07.01.2013, č. 7012024695 na sumu 1.790,71 € splatnú 07.01.2013, č. 7012024696 na sumu 1.790,71 € splatnú 07.01.2013, č. 7012024697 na sumu 1.790,57 € splatnou 07.01.2013, č. 7012024698 na sumu 0,05 € splatnú 07.01.2013, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu za dodanie tovaru a služieb za obdobie 01.01.2011 do 31.12.2011 (každá z faktúr za obdobie jedného kalendárneho mesiaca), žalobcom predložené faktúry sú označené ako Opravná faktúra, pričom v texte faktúry žalobca uvádza, že na základe zistených skutočností, ktoré majú vplyv na realizovanú fakturáciu, zasiela opravnú faktúru, a to k faktúram č. 7101830614, 7101844528, 7101859400, 7101873560, 7101883999, 7101893051, 7101844528, 7101831710, 7101859400, 7101893051, 7101883999, 7101873560, 7100002406, 7140552846, 7180457433, 7220396331, 7170485430, 7200447446, 7120794628. Žalobca účtoval produkt X2-S a DMP4-StandardPowerDuo. Fakturácia vychádzala z vyúčtovanej položky Rezervovaná kapacita, ostatné položky jednotlivých faktúr sú odúčtované. 19. Z faktúry č. 7101624600 zo dňa 04.02.2010 na sumu 52,29 € súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému dodanie tovaru a služieb za obdobie 01.01.2010-31.01.2010, pričom spotreba podľa grafických údajov na faktúre v príslušnom fakturačnom období predstavovala 18 kWh za 3,57 €, suma za distribúciu 3,70 €, rezervovaná kapacita 196 kW za 34,67 €, spolu fakturovaná suma 43,94 € bez DPH. 20. Z písomnosti žalobcu žalovanému zo dňa 12.06.2013 súd zistil, že žalobca potvrdil prijatie písomného podania ohľadom faktúr za dodanie tovaru a služieb vystavených z dôvodu refakturácie poplatku za rezervovanú kapacitu za odberné miesta spotreby č. 310 813 3830 a č. 310 812 7910 a oznámil žalovanému, že opravné faktúry boli vystavené na základe platnej zmluvy č. 1402 578 31 pre miesto spotreby 310 812 7910 a č. 1402 578 29 pre miesto spotreby č. 310 813 3830. Žalobca listom zo dňa 24.07.2013 a tiež 12.09.2013 oznámil žalovanému, že pre zmluvy medzi spoločnosťou a zákazníkom zákon nevyžaduje písomnú formu, dodávka elektriny bola začatá 01.01.2010 a následným platením faktúr nepochybne odporca vyjadril vôľu, že zmluvami súhlasí, pričom v prípade že by právny vzťah vznikol až 15.01.2010, v období od 1.01.2010 a od 02.01.2011 do ukončenia zmluvy sa žalovaný dopustil neoprávneného odberu. Z písomnosti žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 04.07.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nepovažuje zmluvy sa uzatvorené na dobu dlhšiu ako 12 mesiacov a preto nemal povinnosť oznámiť žalobcovi, že trvá na ich zániku a nesúhlasí s ich predĺžením. 21. Z písomnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zo dňa 25.02.2015 Informácia o vypustení a napustení VN Lozorno v roku 2011 a 2012 súd zistil, že vodná nádrž Lozorno bola vypustená v mesiaci október 2011 a opätovne napustená v mesiaci november 2012. 22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 24. V zmysle § 2 písm. b) alinea 24., 26. a 27 zákona č. 656/2004 Z.z o energetike a o zmene niektorých zákonov koncovým odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, odberateľom elektriny mimo domácnosti fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu, ktorá nie je využívaná na vlastnú spotrebu odberateľa elektriny v domácnosti, oprávneným odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa elektriny. 25. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 26. Podľa § 43a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. 27. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 28. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. 29. Podľa 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 30. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 31. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 32. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 33. Predmetom oboch pôvodne podaných návrhov je podľa vyjadrenia žalobcu je zaplatenie opravných faktúr za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2012, v opravných faktúrach doúčtoval žalovanému sankciu za nesplnenie podmienok za sezónny odber, nakoľko žalovaný na odberných miestach odoberal elektrinu počas celého roka 2011 a celého roka 2012, pričom podľa podmienok určených v Cenníku za distribúciu elektriny ako aj podľa rozhodnutia ÚRSO mohol odoberať elektrinu maximálne 7 mesiacov, žalobca teda v opravných faktúrach doúčtoval rozdiel medzi zaplateným odberom v tarife X2-S a tarifou X2 a rozdiel medzi výkonom zaplateným v tarife X2 s a maximálnym nameraným výkonom v tarife X2. 34. Oprávnenosť takto uplatneného nároku však je možné ustáliť iba v prípade, že medzi účastníkmi existoval v rozhodnom čase zmluvný vzťah, z ktorého vyplývajú vzájomne dojednané podmienky sezónneho odberu. 35. Podľa § 44 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Obchodný zákonník v ustanoveniach § 269 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o uzavieraní zmlúv, aj pre obchodné vzťahy preto platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvách. Citované ustanovenie sa týka momentu vzniku konsenzuálnych zmlúv. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu prijme bez výhrad návrh na uzavretie zmluvy. Ak sú splnené všetky podmienky, okamihom vzniku nadobúda zmluva platnosť. 36. Podmienkou nadobudnutia účinnosti zmluvy ako dvojstranného úkonu - teda vzniku právnej a skutkovej situácie, že na základe zmluvného vzťahu začnú vyplývať pre jeho účastníkov zmluvne dohodnuté práva a tiež povinnosti, je existencia platne uzatvorenej zmluvy. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o existencii zmluvného vzťahu zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140 257 831 pre odberné miesto 310 812 7910 a Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140 257 829 pre miesto spotreby č. 310 813 3830, od 01.01.2010 z dôvodu, že na platné uzatvorenie zmluvy v zmysle zákona o energetike nie je potrebná písomná forma. Zmluva medzi účastníkmi vyžaduje pre platnosť písomnú formu práve z dôvodu, že si strana žalobcu podmienku písomnej formy právnych úkonov vymienila a prejavila vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ako to aj jednoznačne vyplýva zo samotných zmlúv a aj predložených všeobecných obchodných podmienok, s poukazom na § 272 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. 37. Z oboch predložených zmlúv vyplýva, že nadobudli platnosť dňom ich podpisu posledným z účastníkov, keď týmto dňom najskôr mohol prejaviť vôľu byť zmluvou viazaný. Žalovaný podpísal doručený návrh zmluvy dňa 15.02.2010, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 01.01.2011. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že zmluvy boli uzatvorené na obdobie kratšie ako 12 mesiacov, a teda ich platnosť a účinnosť bola skončená uplynutím dojednanej doby bez toho, aby bol žalovaný povinný postupovať podľa čl. X. bod 10.1. Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko neprišlo k automatickému predĺženiu zmlúv, žalovaný nebol viazaný zmluvne dohodnutými podmienkami a preto ani nemohol nedodržať kvóty sezónneho odberu, ako by vyplývali z ukončenej zmluvy. Ak žalobca fakturoval sankciu za nedodržanie podmienok sezónneho odberu, ktorá by mala mať zrejme charakter zmluvnej pokuty, táto však pre svoju platnosť vyžaduje obligatórne písomnú formu. 38. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. 39. V prípade neexistencie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute potom žalobcovi zmluvná sankcia za nedodržanie podmienok sezónneho odberu nepatrí. 40. Pokiaľ by prišlo k odberu elektrickej energie žalovaným bez platnej zmluvy, žalobca by bol povinný preukázať, na základe akých skutkových okolností a či vôbec bol odber žalovaným realizovaný, prípadne bol povinný preukázať súdu, že zo strany žalovaného išlo o neoprávnený odber, ktorý by zakladal nárok v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, nakoľko z textu opravných faktúr, ktoré sú predmetom sporu takýto právny dôvod fakturácie nevyplýva. Takéto skutkové okolnosti však žalobca ani netvrdil, a tak ich ani nepreukazoval, preto súd jeho návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. 41. Navyše žalovaný predložil súdu stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. o tom, že vodná nádrž Lozorno bola vypustená v mesiaci október 2011 a opätovne napustená až v mesiaci november 2012, teda v rozhodnom období by žalovaný ani nemohol využívať energiu. 42. Súd prvej inštancie sa tiež nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že žalovaný tým, že uhradil faktúru č. 7101624600 so splatnosťou 22.02.2010 za fakturované obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010, uhradil cenu za faktický odber elektrickej energie za január 2010 na základe zmluvy č. 140257831 a 140257829, a tým uznal platnosť aj účinnosť zmlúv, preto boli zmluvy podpísané na dobu určitú do 01.01.2010, a teda boli uzatvorené aspoň na 12 mesiacov. Žalovaný nemohol konkludentným konaním, teda úhradou faktúry v mesiaci január prejaviť vôľu byť zmluvami viazaný, keď tieto uzatvoril až 15.02.2010, v čase tvrdenom žalobcom tieto zmluvy ani nemal k dispozícii. 43. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii zmluvného vzťahu medzi účastníkmi po 01.01.2011, kedy uplynula dohodnutá doba, na ktorú boli zmluvy uzavreté, potom nevykonal dokazovanie predloženými obchodnými podmienkami za obdobie účinnými od 01.01.2012 a účinnými od 01.01.2013 a príslušnými cenníkmi, nakoľko takéto dokazovanie nemá význam pre uplatnený nárok a rozhodnutie o merite veci. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. 45. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav veci v otázke existencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v období od 01.01.2011 a rovnako dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo odôvodňuje najmä tým, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení celého sporu vychádzal striktne iba z písomných zmlúv o združenej dodávke elektriny č. 140257831 a č. 140257829 a absolútne sa nezaoberal skutočnosťou, že z predložených dôkazov faktúr vystavených pre obe odberné miesta za obdobie rokov 2011 až 2012 okrem iného evidentne vyplýva, že žalobca ako dodávateľ elektriny dodal žalovanému do odberných miest na adresu J. XX, Q., elektrickú energiu a zabezpečil poskytnutie distribučných služieb. 46. Poukázal tiež na to, že z prehľadu úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný za elektrickú energiu a s tým súvisiace služby platil už do obdobia vystavenia faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania, čo potvrdzuje existenciu zmluvného vzťahu. 47. Poukázal tiež na to, že dôkaz o tom, že žalobca evidoval žalovaného ako svojho zmluvného partnera vo svojom informačnom systéme, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol odberateľom elektrickej energie a že faktúry za odber elektrickej energie už sú vystavené na základe stavov a hodnôt poskytnutých prevádzkovateľom distribučnej sústavy vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vystavené faktúry s uvedenými údajmi nereklamoval, resp. ani nerozporoval fakt, že ho žalobca eviduje ako obchodného partnera, navyše všetky pôvodné faktúry za obdobie roka 2011 a 2012 uhradil a uznal všetky vyššie uvedené hodnoty, je evidentné, že ako žalobca tak aj žalovaný zmluvný vzťah svojim faktickým konaním iba potvrdili mal za to, že pri doúčtovaní rozdielu postupoval správne, keď doúčtovanie po splatnosti pôvodných faktúr realizoval až po prijatí úhrad za tieto pôvodné faktúry, v prípade žalovaného ako odberateľa v sadzbe sezónneho odberu po uplynutí príslušného kalendárneho roka, má za to, že toto doúčtovanie je oprávnené a v súlade s cenníkmi a cenovými rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, platnými v čase vystavenia faktúr. 48. S poukazom na skutočnosť, že na platné uzatvorenie zmluvy v zmysle zákona o energetike nie je potrebná písomná forma, je toho názoru, že existencia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je nepochybná. Má za to, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že konkludentné zmluvy medzi účastníkmi konania na odberných miestach boli uzatvorené a úmysly zmluvných strán boli a sú z ich faktického konania v súlade § 266 Obchodného zákonníka známe a rovnako aj následne správanie strán v rokoch 2011 a 2012 poukazuje vôľu obidvoch účastníkov uzatvoriť a následne využiť oprávnenia a plniť povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkového vzťahu. 49. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.4.2002, spis. zn. 21Cdo 957/2001, podľa ktorého ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, pomocou výkladu právneho úkonu je potrebné objasniť skutočný zámer účastníka vyjadrený týmto spôsobom. Výklad právneho úkonu môže smerovať len k objasneniu toho, čo bolo prejavené. Pomocou výkladu právneho úkonu nie je dovolené meniť úmysel a obsah inak jasného právneho úkonu. Uviedol, že súd vykonávajúci výklad má posúdiť právny úkon na základe vykonaného dokazovania, a to aká bola skutočná vôľa strán v okamihu urobenia právneho úkonu, pričom pri výklade sa prihliada na následné správanie zmluvných strán. 50. Poukázal na ust. § 2 písm. b) Zákona o energetike, kde v zmysle bodu 20. za odberateľa elektriny sa považuje obchodník s elektrinou a koncový odberateľ elektriny, pričom v zmysle bodu 22. sa za koncového odberateľa považuje odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu a podľa bodu 24. sa za odberateľa elektriny mimo domácnosti považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu, ktorá nie je využívaná na vlastnú spotrebu odberateľa elektriny v domácnosti. Na základe vyššie uvedeného zákonného vymedzenia má za to, že žalovaný bol v predmetnom období odberateľom elektrickej energie, nakoľko nakupoval elektrickú energiu od žalobcu, čo vyplýva z jednotlivých listinných dôkazov. 51. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v predmetnom období nesplnil podmienky priznanej tarify za distribúciu elektriny (X2-S), žalobca mu oprávnene v súlade s podmienkami tarifného produktu ako aj v súlade s vyššie uvedenými cenovými rozhodnutiami doúčtoval tzv. sankciu za nesplnenie podmienok. 52. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pri posúdení, či zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania trval od 01.01.2010 pravdepodobne nebral do úvahy, jednak ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj Všeobecných obchodných podmienok. Poukázal v tejto súvislosti na § 34 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i na ust. § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal tiež na článok VI. Všeobecných obchodných podmienok a uviedol, že žalovaný je tou osobou, ktorá si sama zvolila tarifné produkty podľa svojich odberových parametrov pre dodávku a distribúciu do svojich odberných miest, z čoho logicky vyplýva, že až na základe zvoleného produktu žalovaným, uvedenia identifikačných údajov žalovaného, špecifických údajov o odbernom mieste a požadovanom termíne začatia a ukončenia dodávky, žalobca začal do odberných miest žalovaného dodávať elektrickú energiu a zabezpečovať poskytovanie distribučných služieb, pričom následne za príslušnú dodávku a zabezpečenie poskytnutia distribučných služieb vystavil faktúry za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 na obe predmetné odberné miesta, ktoré obsahovali všetky podstatné náležitosti, a to údaje o predmetných odberných miestach, dohodnuté tarifné produkty s uvedeným cien, údaje o dodanom množstve elektrickej energie v období dodávky elektriny a poskytovania distribučných služieb, ako aj odkaz na Všeobecné obchodné podmienky a cenník účinný od 01.01.2010. Žalovaný predmetné faktúry uhradil, čím došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy na obdobie jedného roka, nakoľko došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmlúv o združenej dodávke elektriny. Súd prvej inštancie však vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, že platbou za mesiac január 2010 bol splnený záväzok žalovaného zaplatiť za odber energie na základe iného konkludentne uzatvoreného úkonu, ktorý však nie je identický s úkonom, s ktorým plne platne prejavil vôľu byť viazaný dňa 15.02.2010. Žalobca má za to, že z citovaného odôvodnenia súdu nie je zrejmé, ako posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania obdobie január a február 2010, t.j. od 01.01. do 14.02.2010, na obe predmetné odberné miesta, resp. nešpecifikoval aký záväzok žalovaného bol predmetnou platbou splnený, a na základe čoho, resp. akých dôkazov dospel k tomuto záveru, v dôsledku čoho považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. 53. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne posúdil skutkový stav veci aj pokiaľ ide o posúdenie účinnosti, resp. dĺžky trvania oboch zmlúv o združenej dodávke elektriny. 54. Poukázal na to, že názor súdu prvej inštancie, že od 01.01.2010 do 15.02.2010 nebol medzi zmluvnými založený vzťah na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140257831 a Zmluvy č. 140257829, ale že medzi žalovaným a žalobcom prišlo k uzatvoreniu iného konkludentného úkonu tým, že žalovaný uhradil na žalobcovi faktúru za takéto obdobie je nesprávny a je názoru, že rovnaké právne posúdenie veci má súd prvej inštancie použiť aj v prípade obdobia od 01.01.2010 do 31.12.2012, keďže žalovaný aj v tomto období riadne uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. Ak by súd aj v tomto prípade postupoval rovnako, závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení rozsudku, podľa ktorých súd dospel k záveru o neexistencii zmluvného vzťahu medzi účastníkmi po 01.01.2011 podľa jeho názoru neobstoja. Je teda zrejmé, že nejaký záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným aj v tomto období existoval, ktorý však prvostupňový súd neskúmal. 55. Konštatovanie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého: „ak žalobca fakturoval sankciu za nedodržanie podmienok sezónneho odberu, ktorá by mala mať zrejme charakter zmluvnej pokuty, táto však pre svoju platnosť vyžaduje obligatórne písomnú formu“, považuje za nepreskúmateľné. Z predmetného gramatického vyjadrenia súdu nie je presne zrejmé podľa názoru žalobcu, či sankcia za nedodržanie sezónneho odberu je zmluvnou pokutou alebo nie je zmluvnou pokutou. Ak súd prvej inštancie zastáva názor, že predmetná sankcia je zmluvnou pokutou má za to, že toto svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nie je z neho zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie, čím v podstate znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, nakoľko sa len skutkovo vyjadril k ustanoveniam upravujúcich zmluvnú pokutu v Občianskom a Obchodnom zákonníku. 56. Zdôraznil, že tým, že žalovaný nedodržal podmienky priznaného produktu mal žalobca právo doúčtovať si spotrebu cenou v produkte, ktorého podmienky priznania žalovaný spĺňal a to v tomto prípade podmienky v sadzbe X2, čo je plne v súlade s obchodnými podmienkami, ktoré sú upravené v cenníkoch ako aj rozhodnutiach ÚRSO. Žalobca si tak v zmysle vyššie uvedených obchodných podmienok len doúčtoval druhú zložku tarify za výkon, ktorá sa účtuje v sadzbe X2, ktorú by inak žalovaný bol povinný platiť, ak by sa s ním žalobca nedohodol na zvýhodnenej sadzbe za predpokladu, že bude spĺňať podmienky uvedeného produktu X2-S. V tejto súvislosti sa plne pridržia vyjadrenia zo dňa 16.03.2015, na ktoré zároveň odkazuje. Rozdiel medzi sadzbou X2 a sadzbou X2-S je najmä v cene, pretože ak si odberateľ vyberie sadzbu X2 cena v sebe zahŕňa dve zložky, a to jednak 1. zložka predstavuje tarifu za prácu a 2. zložka tarifu za výkon. Preto je cena za distribúciu v sadzbe X2 omnoho vyššia. Sadza X2-S v sebe zahŕňa len jednu zložku, a to tarifu za prácu. Z uvedeného je zrejmé, že sadzba za distribučné služby X2-S je pre odberateľov výhodnejšia, avšak na jej priznanie musia spĺňať takíto odberatelia podmienky, ktoré sú uvedené v cenovom rozhodnutí ÚRSO č. 0060/2011/E zo dňa 01.12.2010, a č. 0053/2012/E zo dňa 09.12.2011 ako aj v cenníkoch za distribúciu. S poukazom na uvedené medzi účastníkmi konania bol dohodnutý určitý produkt za dodávku a distribúciu elektriny s konkrétnymi podmienkami, ktoré bol žalovaný povinný plniť, nakoľko v opačnom prípade by najmä pri tarifnom produkte za distribúciu elektriny, nemal na takúto zvýhodnenú sadzbu nárok a bol by povinný platiť za distribúciu elektriny klasickú sadzbu, ktorej podmienky spĺňal v dôsledku toho, že nedodržal podmienky zvýhodnenej sadzby X2-S, ako aj s poukazom na jednotlivé cenové rozhodnutia upravujúce tieto podmienky, je evidentné, že predmetná sankcia nemá charakter zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka. 57. Poukázal na cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 09.12.2011 č. 0053/2012/E a uviedol, že z ustanovení týchto cenových rozhodnutí platných v rozhodnom období ako aj zo zákonných ustanovení vyplýva, že distribúcia elektriny je predmetom regulácie vykonávanej ÚRSO, pričom oblasť regulácie zahŕňa aj cenovú reguláciu. Ceny týkajúce sa distribúcie elektriny, ako aj podmienky jednotlivých tarifných produktov distribúcie elektriny sú regulované ÚRSO, práve na základe rozhodnutí ÚRSO a je evidentné, že tzv. sankcia za nedodržanie podmienok sezónneho odberu nemohla predstavovať zmluvnú pokutu dohodnutú medzi subjektmi súkromného práva tak, ako to vyžaduje ust. § 544 Občianskeho zákonníka, nakoľko podmienky tarifného produktu distribúcie spolu s uvedením sankcie za nedodržanie sezónneho odberu stanovil subjekt verejného práva. 58. Poukázal však aj na to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou sporovej strany a je toho názoru, že pokiaľ žalobca požadoval zaplatenie žalovanej sumy vzhľadom na skutočnosť, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou mohol túto posúdiť aj titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a v dôsledku toho došlo k porušeniu ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže je nedostatočne odôvodnené. 59. Z uvedených dôvodov, žiadal aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 60. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Má za to, že súd prvej inštancie mal povinnosť prioritne posúdiť v súlade so zákonom reálny vznik oboch zmlúv, nakoľko práve od tejto skutočnosti sa odvíjal spôsob a čas ich ukončenia. Žalovaný aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a uvádza, že zmluvy nadobudli platnosť a účinnosť až dňa 15.02.2010. 61. Žalobca v konaní nepreukázal reálne dodanie elektriny žalovanému, ktoré mu fakturoval a preto tieto svoje tvrdenia nemajú žiadny základ v súdnom spise. Navyše žalovaný opakovane namietal funkčnosť zariadení, prostredníctvom ktorých mala byť distribuovaná elektrina na oboch miestach spotreby. Poukázal na to, že o účelovosti a celkovej nezrozumiteľnosti argumentácií, o ktoré opiera žalobca svoj nárok, ktorý je predmetom súdneho konania svedčí aj ten fakt, že žalobca v čase pred začiatkom súdneho konania vystavoval žalovanému opravné faktúry, v ktorých nie je žiadna zmienka o fakturovaní sankcií, ktorých existenciu začal žalobca tvrdiť až v priebehu súdneho konania, avšak nie už v samotnom žalobnom návrhu, pričom v odvolaní už argumentuje akýmsi doúčtovaním rozdielu. 62. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo Všeobecných obchodných podmienok jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť písomnej formy zmlúv a o tom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému písomný návrh zmlúv. Uviedol, že nemal vedomosť o existencií sankcií v zmysle Všeobecných obchodných podmienok o tom sa dozvedel, až po obdržaní zmlúv spolu s aktuálnymi Všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkmi, pričom žalovaný sa domnieva, že v prípade, že sa zmluva odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky, resp. cenníky tieto majú spolu tvoriť jeden celok a preto sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že žalovaný bol na základe faktúry s týmito riadne oboznámený, bez poznania zmluvných podmienok v tom čase. Navyše sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v období od 01.01.2010 do 14.02.2010 a v období od 15.02.2010 sa nejedná o totožný zmluvný vzťah, preto nemožno od toho odvíjať ani jeho dĺžku aspoň 12 mesiacov tak ako sa to snaží žalobca prezentovať, navyše už v samotných žalobných návrhoch deklaroval vznik zmlúv až ku dňu 15.02.2010. Pokiaľ ide o doúčtovanie tzv. sankciách a poukázal na skutočnosť, že nemal ku dňu 01.01.2010 vedomosť o tzv. sankciách za nesplnenie podmienok a túto skutočnosť žalobca ani len nespochybnil v priebehu celého konania, pričom žalovaný je toho názoru, že o tomto tvrdení neuniesol dôkazné bremeno žalobca. Uviedol, že žalovaný sa mohol dozvedieť názov tarifného produktu dodávky elektriny z faktúr za obdobie 01.01.2010 do 31.01.2010, avšak konkrétne zmluvné podmienky sa dozvedel až priamo zo zmlúv a teda 15.02.2010. Žalovaný zastáva názor, že pokiaľ je v článku VII. bod 7.6. Zmlúv uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a platný cenník, ktorého súčasťou sú aj obchodné podmienky tarifného produktu, potom tieto majú tvoriť jeden kompaktný celok, k čomu došlo až dňa 15.02.2010 a až vtedy boli tieto podmienky pre žalovaného záväzné. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že platbou za mesiac január 2010 bol splnený záväzok žalovaného zaplatiť na základe iného konkludentne uzatvoreného úkonu. Pokiaľ žalobca namieta, že nie je zrejmé ako prvostupňový súd posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania v období od 01.01.2010 do 14.02.2010, potom žalovaný je toho názoru, že táto otázka ani nebola predmetom súdneho konania. Žalovaný sa domnieva, že pokiaľ žalobca žaloval neuhradené faktúry, potom sa prvostupňový súd správne primárne zaoberal dobou platnosti a účinnosti, resp. do kedy tieto boli uzavreté, nakoľko je absolútne jednoznačné, kedy boli obe zmluvy uzavreté. Poukázal na to, že žalobca vo svojom návrhu pripojil jednak pôvodné faktúry za rok 2011 a 2012 a jednak opravné faktúry za 2011 a 2012, ktoré jediné sú však predmetom tohto konania. Z textu žiadnej z predložených opravných faktúr však nevyplýva, že by žalobca fakturoval žalovanému sankciu, avšak sa v nej uvádza iba fakturovanie za nedoplatok z rozdielu fakturácie. V zmysle ich obsahu sa jedná iba o opravu, pričom nie je bližšie špecifikovaný jej dôvod ako je uvedený v doplnení návrhu a to sankcia. Žalovaný poukazuje na časovú následnosť jednotlivých faktúr a to faktúru č. 7101830614 zo dňa 04.02.2011, ktorá bola opravená faktúrou č. 7010420745 zo dňa 15.11.2012, teda po takmer jednom roku, pričom uvedené obdobne platí aj o ostatných faktúrach za rok 2011. Faktúra č. 7120794628 zo dňa 16.02.2012 bola opravená faktúrou č. 7102074437 zo dňa 31.05.2013 teda po piatich mesiacoch, pričom uvedené obdobne platí aj o ostatných faktúrach za rok 2012. Žalovaný uviedol, že možno konštatovať, že žalobca svojím nekalým postupom odoprel žalovanému právo ukončiť zmluvu v zmysle čl. X. bod 10.2. Všeobecných obchodných podmienok za predpokladu, že mal za to, že zmluvy sú uzatvorené na dobu určitú aspoň 12 mesiacov. Žalovaný v tomto postupe žalobcu vidí zámerné špekulatívne konanie, ktoré vo svojom doplnení návrhu na str. 9 poukazuje na cenník za distribúciu elektriny, ako aj na rozhodnutie ÚRSO, v zmysle ktorých je stanovená sankcia za nedodržanie podmienok sezónneho odberu, pričom podmienky splnenia sezónneho odberu za uplynulý rok sa kontrolujú po ukončení kalendárneho roka. Zdôraznil, že žalobca na str. 10 svojho odvolania polemizuje, že ak by sa aj jednalo o iný záväzkový vzťah, ako bol ten založený na základe zmlúv, potom z vystavovaných faktúr sú podľa jeho názoru zrejmé všetky potrebné skutočnosti a teda bol nimi žalovaný aj bez toho, aby bol medzi účastníkmi konania uzatvorený zmluvný vzťah v písomnej forme, pričom zastáva názor, že nebolo potrebné ďalšie písomné dojednanie ohľadom podmienok produktu. Má za to, že toto konštatovanie žalobcu je zmätočné, nakoľko na jednej strane v odvolaní tvrdí, že vlastne ani nebola potrebná písomná zmluva, avšak na strane druhej je toto jeho konštatovanie v hrubom rozpore s jeho konaním, kedy poskytol žalovanému písomné vyhotovenie zmlúv, čím jednoznačne prejavil svoju vôľu a jednak je v hrubom rozpore s jeho všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými v tom čase. 63. Žalobca namieta, že postupom súdu mu bolo znemožnené realizovať jeho procesné práva, nakoľko podľa jeho názoru nie je zrejmé, či súd zastáva názor, že sankcia za nedodržanie sezónneho odberu je alebo nie je zmluvnou pokutou. Žalovaný sa domnieva, že pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu, ktorý v tomto konaní žaloval, nie je podstatné, či sa jedná o zmluvnú pokutu alebo o sankciu. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa je potrebné posúdenie vzniku zmluvného vzťahu a následne jeho zániku, k čomu sa prvostupňový súd jednoznačne a podrobne vo svojom rozsudku venoval a riadne odôvodnil. Žalovaný zastáva názor, že bez ohľadu na to, či sa jednalo o sankciu alebo zmluvnú pokutu, nemal žalobca nárok na ich fakturáciu za žalované obdobie, nakoľko zmluvný vzťah, na základe existencie ktorého si tento svoj nárok uplatňuje, trval jednoznačne od 15.02.2010 do 01.01.2011. Preto nebolo ani úlohou súdu prvej inštancie posudzovať, či sa jedná o sankciu alebo o zmluvnú pokutu, nakoľko oba nároky musia vyplývať z existencie zmluvného vzťahu a o tejto skutočnosti tvrdenej žalobcom tento neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie správne vychádzal z posúdenia dôkazov, ktoré mali súvis s predmetom sporu a bolo by neúčelné a nehospodárne posudzovať dôkazy, ktoré s predmetom sporu vôbec nesúvisia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca uznal, že mu žalovaný za žalované obdobie hradil všetky riadne a včas vystavené faktúry, pričom túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný a preto nebola medzi účastníkmi konania sporná. Za bezdôvodné obohatenie však nemožno považovať neuhradenie sankcií, ktorých existencia mala byť založená zmluvami, ktorých platnosť a účinnosť pominula a teda za obdobie, kedy už tieto neexistovali. 64. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného správne vo svojom rozsudku konštatoval, že zo skutkových okolností, ktoré v priebehu konania uvádzal žalobca, ako ani z opravných faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania nevyplynulo, že by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie a tieto ani nepreukazoval a z toho dôvodu súd jeho návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k podanému odvolaniu v celkovej sume 518,51 Eur. 65. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 66. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol vyvesený na úradnej tabuli v lehote päť dní pred jeho vyhlásením. 67. Podľa ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 68. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania, z predložených listinných dôkazov vyvodil správny právny záver. Odvolací súd ma za to, že súd prvej inštancie rozhodnutie správne a riadne odôvodnil a že rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vadami odôvodnenia, t.j. že by bolo nepreskúmateľné v zmysle ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak ako uvádza žalobca. 69. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o úhradu faktúry č. 7101624600 so splatnosťou 22.02.2010 za fakturované obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 a pokiaľ žalovaný uhradil cenu za faktický odber elektrickej energie za január 2010 na základe Zmluvy č. 140257831 a 140257829 a uznal platnosť a účinnosť zmlúv, nejde o identický právny vzťah ako bol uzatvorený s písomnou zmluvou, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 15.02.2010. Predmetnou platbou odberu za mesiac január 2010 bol splnený záväzok žalovaného zaplatiť za odber energie na základe iného konkludentne uzatvoreného úkonu a teda ide o samostatne uzatvorený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý však nie je predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že pokiaľ dospel k záveru o neexistencii zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania po 01.01.2011, keď uplynula dohodnutá doba, na ktorú boli zmluvy uzavreté, potom nevykonal dokazovanie predloženými obchodnými podmienkami za obdobie účinnými od 01.01.2012 a účinnými od 01.01.2013 a príslušnými cenníkmi, nakoľko takéto dokazovanie nemá význam pre uplatnenie nároku na rozhodovanie o merite veci. Pokiaľ ide o argumenty žalobcu uvedenými v čl. IV. odvolania a bodu 1 až 3 čl. III. odvolania, kde žalobca namieta, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení celého sporu vychádzal striktne iba z písomných zmlúv o združenej dodávke č. 140257831 a č. 140257829, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ako aj s právnym názorom žalovaného, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prioritne posúdiť v súlade so zákonom reálny vznik oboch zmlúv, nakoľko práve od tejto skutočnosti sa odvíjal spôsob a čas ich ukončenia. Práve táto skutočnosť bola rozhodujúca pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu, ktorý v tomto konaní uplatnil a túto skutočnosť žalovaný od počiatku namietal. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca deklaroval vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania až dňa 15.02.2010 a pokiaľ si jedna zmluvná strana vymiení písomnú formu zmluvy, zmluvný vzťah nemôže vzniknúť na základe ústnej dohody, resp. konkludentne a to aj v prípade, pokiaľ zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy. Je nesporné, že žalobca svojím konaním jednoznačne prejavil vôľu, aby zmluvy boli uzatvorené písomne a to jednak tým, že odovzdal žalovanému ich písomné vyhotovenie, jednak vo svojich vlastných Všeobecných obchodných podmienkach účinných od 01.01.2010 v čl. I. bod 1.8. uviedol, že zmluva sa uzatvára písomne na dobu neurčitú alebo na dobu určitú v trvaní spravidla najmenej 12 mesiacov, pokiaľ si odberateľ s dodávateľom v zmluve nedohodnú inak. 70. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že zmluvy nemožno považovať za zmluvy uzatvorené na najmenej 12 mesiacov, nakoľko pokiaľ existoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania za obdobie od 01.01.2010 do 14.02.2010, tento nebol založený písomnou zmluvou a nemožno ani na účely tohto súdneho konania privodiť ho k zmluvnému vzťahu od 15.01.2010 do 01.01.2011 založeného písomnou zmluvou. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by mal žalobca skutočný úmysel uzatvoriť zmluvy na najmenej 12 mesiacov uviedol by do nich, že zmluvy sú uzatvorené na dobu určitú na 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti zmlúv, a nie tak ako to uviedol v čl. VII. bod 7.4. uzatvára sa na dobu určitú do 01.01.2011. 71. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. 72. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 73. Je nesporné, že v oboch pôvodne podaných návrhov sa žalobca domáhal zaplatenia opravných faktúr za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2012, v opravných faktúrach doúčtoval žalovanému sankciu za nesplnenie podmienok za sezónny odber, nakoľko žalovaný na odberných miestach odoberal elektrinu počas celého roka 2011 a celého roka 2012, pričom podľa podmienok určených v cenníku za distribúciu elektriny ako aj rozhodnutia ÚRSO mohol odoberať maximálne 7 mesiacov, žalobca teda v opravných faktúrach doúčtoval rozdiel medzi zaplateným odberom v tarife X-2S a tarifou X2 a rozdiel medzi výkonom zaplateným v tarife X2 a maximálnym nameraným výkonom v tarife X2. Z oboch predložených zmlúv vyplýva, že nadobudli platnosť dňom ich podpisu posledným z účastníkov, keď týmto dňom najskôr mohol prejaviť vôľu byť zmluvou viazaný. Žalovaný podpísal doručený návrh zmluvy nesporne dňa 15.02.2010, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 01.01.2011. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluvy boli uzavreté na obdobie kratšie ako 12 mesiacov, a teda ich platnosť a účinnosť bola skončená uplynutím dojednanej doby bez toho, aby bol žalovaný povinný postupovať podľa čl. X. bod 10.1. Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko neprišlo k automatickému predĺženiu zmlúv, žalovaný nebol viazaný zmluvne dohodnutými podmienkami a preto ani nemohol nedodržať kvóty sezónneho odberu, ako by vyplývali z ukončenej zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záveru súdu prvej inštancie, že ak žalobca fakturoval sankciu za nedodržanie podmienok sezónneho odberu, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu má charakter zmluvnej pokuty, táto však pre svoju platnosť vyžaduje obligatórne písomnú formu a navyše záväzná by bola pre žalovaného iba v prípade ak by došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy aj po 01.01.2011. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluvy boli ukončené k 01.01.2011 a preto nebol žiadny právny základ na fakturáciu za rok 2011 a 2012 a taktiež nebol žiadny právny základ na ukladanie sankcie resp. doúčtovanie sankcií za nedodržanie podmienok povinného odberu. Preto nebolo potrebné vykonávať dokazovanie predloženými obchodnými podmienkami za obdobie účinnými od 01.01.2012 a od 01.01.2013, nakoľko v tomto období už neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, keďže uplynula dohodnutá doba, na ktorú boli zmluvy uzavreté a preto takéto dokazovanie nemá význam pre uplatnený nárok na rozhodnutie o merite. 74. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že doúčtovanie sankcií má charakter zmluvnej pokuty, v ktorej sa vyžaduje písomná forma, ktorá však v danom prípade nebola za dané obdobie dodržaná. V prípade neexistencie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute, žalobcovi zmluvná sankcia za nedodržanie podmienok sezónneho odberu nepatrí, keďže bola jednoznačne preukázaná neexistencia zmluvy za žalované obdobie po 01.01.2011. Navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný za žalované obdobie hradil riadne a včas vystavené faktúry, neuhradil iba opravené, ktorými bola doúčtovaná sankcia za nesplnenie podmienok, t.j. za nedodržanie sezónneho odberu, ktorá však bola upravená vo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali byť v zmysle čl. VII. bod 7.6. zmlúv neoddeliteľnou súčasťou a mali tvoriť jeden kompaktný celok, k čomu došlo dňa 15.02.2010, avšak zmluvný vzťah trval iba do 01.01.2011, kedy bol založený písomnou zmluvou a po tomto období už nemohli byť pre žalovaného záväzné ani Všeobecné obchodné podmienky. Odvolací súd má za to, že žalobca nemal nárok za žalované obdobie na uvedenú sankciu, nakoľko zmluvný vzťah na základe existencie, ktorého si tento nárok uplatňuje trval jednoznačne iba od 15.01.2010 do 01.01.2011. Odvolací súd má za to, že za bezdôvodné obohatenie, preto nemožno považovať neuhradenie sankcií, ktorých dôvodnosť resp. oprávnenosť mala byť založená písomne uzatvorenou zmluvou. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo skutkových okolností, ktoré v priebehu konania uvádzal žalobca ani z opravených faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania nevyplynulo, že by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 187 ods. 1 potvrdil. 75. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 76. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).